Poznáte rozprávku o Šťastnom princovi?...mal všetko medzi múrmi svojho paláca...
...keď sa však dostal ZA múry uvidel a spoznal pravdu...a hoci mu veľa nezostalo, rozdal to posledné čo mal,... pre kúsok ľudskosti...a celý čas ľutoval, že počas svojho života nikdy neprekročil tie múry-strážcov jeho ilúzií, aby zmenil či aspoň čiastočne zmiernil utrpenie ľudských bytostí, ktoré sa pred ním snažili zatajiť....
Poprosil malú, unavenú lastovičku o pomoc, aby mu pomohla, neskôr, aby sa stala jeho očami i poslom...a úbohá malá lastovička sa obetovala...pre kúsok ľudskosti...
..napokon zahynula a spolu so svojím šťastným princom a skončila na smetisku...pre kúsok ľudskosti...
Rozum nám vraví - nezmyselné počínanie, no Cit, duša a svedomie našepkáva, že to bolo jediné správne počínanie šťastného princa... ...pre kúsok ľudskosti...
možno tam....niekde sa spočítavajú všetky ľudské "srdcia na dlani", ale ak aj nie, je isté, že ten hrejivý pocit vďačnosti a lásky zostane v bytosti, ktorej sme pomohli naveky....
...ten kúsok ľudskosti, ktorým sa môžme vzájomne priblížiť a dotknúť....

..tu mali básne ľuďom hlávky pliesť,
láska sa mala rozdávať
a úsmev,milé ľudské slovo
a hľa-tu pravda hľadá sa,
čo v básni je málokedy ukrytá,
lebo ju ťažko povedať,
tak či tak,jedno je
ako sa rozhodneš
a čo do básne to napíšeš,
niekto to vezme,iný nie,
zostaneš len ty a tvoje svedomie..

.................nuž neviem čo sa to tu deje-nedeje...
isto by som sa nenechala obrať o priateľov - hoci virtuálnych, ale myslím že úprimných nejakým neprajníkom, nikam prosím Teba neodchádzaj....

Nesúhlasím

Ozaj čo sa to tu deje,
kam tá krása speje?
Pepsinka,
zadrž svojho "synka".
LukyŠ zostaň na scéne,
niektorí ťa tu chceme.

Radosť moja, napĺňa mi srdce.
Sťa záhradníka, nový púčik na strome.
Sťa stavebníka, nová tehla na dome.
Tak moje srdce teší sa,
keď nejaká báseň, pieseň, rýmovačka, objaví sa.

..no to môžem rovno slnku kázať,nech svieti celý deň..vieš dobre,že sa to nedá a veru tiež by som nerada prišla o zážitok z básničiek..a fakt neviem,čo sa tu deje,prečítam a ak ma niečo napadne (a mňa vždy niečo napadne),tak napíšem..
...fajn večer ti,milý Erzet..aj všetkým tu......aha, v príspevku vyššie - súhlasím,že nesúhlasím...

Ďakujem

môžu byť aj také "smutnejšie" ?


sponky

a nechávam na stole dve sponky -
pamiatky do budúcna..
pár odtlačkov prstov..
jeden pohár,
ktorý dlhšie ako ty
bude pamätať moje pery..
aj kľúč nechávam ako vždy,
pod veľkým kameňom kúsok od brány..
Pre teba.
Prídeš sem pozrieť.
Nie, nie sám.
Možno i ona
nechá tu na stole
dve zabudnuté sponky -
dva nemé protesty..

a možno nie,
možno
kto nabudúce ostane
budeš ty.


*************************************


Barvy

Nejkrásnejší ze všech smutkú
je ten černý za tebou.
Barvy jsou najednou jiné,
já nevím zda černé,
nebo bílé,
nevím co chtěl si,
kam pospíchal
a proč vlastně
barvy na paletě
mého života
jsi tak dúkladně promíchal

Keď karta mi ide,tak chrlím básne,
ak niečo sa deje,nič nie je jasné.
Zo slov je ťažko vytvoriť dej,
čosi ma brzdí,proste zlý deň.
Vy ho vždy zlepšíte a náladu mám,
slová sú ľahké,do rýmov ich dám.
Keď myslím na Teba,tak problémy miznú,
dobre mať priateľov,s nimi prekonať krízu.
Občas mi napíšete rovnakú správu,
že báseň sa páčila a tešíte sa na ňu.
Ja ďalšiu napíšem a pošlem ju Vám,
väčšinou v nich len snívam
Ďakujem víle,že pomôže mi žiť,
keď sú zlé chvíle a smutný chcem byť.
Jej hlas ma poteší,hoc zdá sa byť starý,
hlavne,že nevidím na srdci vady.
Niekedy rozmýšľam,či má toto význam,
cez sny sa dostávam úplne inam.
Píšem v nich niekomu,koho mám rád,
aj keď je neznáma,budem sa báť.
Keď nájde si priateľa,ja zostanem sám,
smutný budem veľa,koniec mojich hrám.
Hry sú však pre ľudí,vždy končí sa dej,
keď ráno sa prebudím,som sám dobrodej.
O čom zas píšem,čo mi dnes je,
veď ja ešte nekončím,veď nám to celkom ide?
Bojím sa konca,už som si zvykol,
na z dolného konca,priateľku prilipol.
Tak vzchop sa už neváhaj a daj si kávu,
do Silvestra tri básničky,ešte sa zvládnu.

.,

...slovo je silná zbraň,aj unesie veľa,snáď moje bodíky ocenia dosť vaše diela..

Bodik ako poďakovanie dám keď budem mať dosť príspevkov

Všetkým, čo básničky do tejto témy píšu vyslovujem svoj obdiv, lebo su nádherné, smutné ba aj pravdivé. Niektoré vyžarujú stav duše osoby, píšucej v rýmoch.
Krásne diela sú od mnohých z Vás a ty - Erzet môžeš byť pyšný vytvorním tejto témy. Nebola by som rada a verím, že veľa z nás poraďákov tiež nie, aby ktokoľvek, čo tu pekné verše napísal zanechal túto tému a viac neprispieval.

Po opätovnom prečítaní od prvej strany - v rýmoch sa budem snažiť odpísať:

Hľadajú sa stratený básnici

Hupka 64,iriska aj icemonka - dievčence vy tri kde ste?!
že na tejto príma téme už veľmi ale veľmi dlho nie ste.
Vráťte sa prosím a čím skôr príďte späť...
možná že vravím aj za iných - my tu chceme Vás opäť zrieť.
bobino38 aj Ty mi tu chýbaš
neštekáš, nehryzieš,tak povedz už -kde teraz chvostom kývaš?
vedel si vôbec o tom?-že krem štekania
aj celkom dobrý rým máš?!-vari toho si sa zľakol?
ak nie, tak sa tiež vráť... gejza
4 gejza chlapče a Ty zas kde si?
že od desiatej strany tu tiež už nie si
nepovedz, že snáď stratil si rým!
tak teda kámoško môj teda ti Ti neverím.
Stratiť je možno iba hlavu aj to len v láske krásnej-žhavej,
rým a vravieť v rýmoch v mnohých z nách tlie stále,
a hlavne vtedy keď nám smútok dušu ťaží,
zobrať papier,tušku a písať hneď v rýmoch mnohých nás hneď blaží.

Poďakovanie nielen otcovi témy

pepsíková dievča zlaté Tebe veľká patrí vďaka
za tu čarovné básne
dobré rýmy a pekné slová - no naozaj si básnik dobrý
to človek fakt len žasne.
Lektor Ty zas - raz si nevďačník? prečo tak?
a onedlho anjel malý prečo pristrihnuté krídla máš,
Luky Ś oj oj oj ty vari s časom si prehral boj ??
prečo.. s chcel odísť, kto k Tebe zlý bol?
toľko pesimiznu v básni a z duše cítíť bôľ
Lektor a Luky Š nemôžte odísť musíte zostať tiež.

PS: Teda od srdca vďaka Vám všetkým patrí ešte raz,
možná že príde? áno či nie? možná, snáď - niekedy aj môj čas.

No a do tretice pripájam prvotinu básne jedného 17 ročného chlapca.

Zitulda milá hneď ráno
krásny deň mi pripravila.
básničkou takou- akurát-
musím jej veru bodík dať.


..krásny deň vám,
nech sa vám všetko vydarí
a nezabudnite na úsmev,
vždy ho majte na tvári..

...toto je taká básnička z iného súdka....


Zazvonil zvonček jeden krát
prišiel si chlapec dievča vypýtať-
rodičia milí,dajte mu
tú vašu dcéru za ženu..bude jej mužom ako treba
budú jesť lásku miesto chleba..
Zazvonil zvonček dva razy-
láska vo všetkom víťazí,
rodičia milí-neplačte,
peniažkami sa zavďačte..treba z nich žiť dnes a denne
nebude stačiť láskanie..
Zvonček už zvoní tretí krát
vedú už dievča pred oltár,
sami tam dvaja budú stáť-
pred Bohom lásku prisahať..tak ako dnes- aj naďalej
chcú žiť len z lásky trúfalej,
každý deň aspoň jeden bozk
lebo ich nikdy nie je dosť.

Soiréé hviezd s nocou končí
a na svet padá slnka čas
kým sa však opäť večer stretnú
prajem vám krásny deň
a šťastnú cestu.

Malá hviezda pozerá zhora
na chlapca, čo stojí na pobreží mora.
Stojí tam celkom sám
a upiera zrak k nebesám.

Na tvári sa mu leskne slza,
pomaly do piesku skĺzla;
nevládze na vlastných nohách stáť.
Maminka sa vráti skoro, snáď...

Mamička, mamka, kde si mi?
Azda si zmizla medzi hviezdami?
Stojím a čakám na teba,
nič viac mi netreba.

Hrozný hukot mora utícha,
a jeho vzlyky znejú do ticha.
Stojí a zdá sa, nič nechápe,
dúfa, že mamka príde v korábe.

Hľadá ju v piesku, morskej pene...
Všade je tma, aj keď mesiac je v splne.
Stojí a čaká svoju mamičku,
netuší, že zmenila sa na hviezdu maličkú.

LukyŠsupeeeeerjožka