Slnko ma hladkalo svojimi lúčmi
Najprv sa ma len nesmelo dotýkalo
A potom stále viac a viac
Až som očervenela

Zitulda,pepsikova,jožka56,sway,erzet ďakujem za podporu

Vtedy píše moja ruka,
keď sa ocitám v trápení či v mukách,
keď moje srdce od žiaľu či od šťastia puká,
keď sa mi dobrá myšlienka núka.

Vtedy beriem do rúk ceruzu či pero,
píšem si texty s láskou a nehou,
zvyčajne ráno či v noci,
keď nemôžem zatvoriť svoje unavené oči,
keď sa môjmu telu nechce ešte spať,
vtedy dávam svetu svoje vnútro rozpoznať.

Vtedy sa mu otváram dokorán,
som ako kniha s tisíckami strán,
a v každej z nich príbeh iný dej máva,
do mojich snov sa ako vánok vnára,
víťaz je ten kto viac dáva.

Víťaz je ten kto neostáva stáť,
Víťaz je ten kto sa prekážok nezľakne,
začne im vzdorovať,
a o svoje šťastie bude za každú cenu bojovať.

Ja to poznám takto:

Vyletel sokol
Pršalo, zmokol
Prechladol, zdochol

Pýtam sa - Je na zemi raj?
Mňa sa nepýtaj
A či v nebi peklo?
Je tam tma, či teplo?
A či svietia hviezdy v noci
a cez deň som bez pomoci...
Je láska čierna a či biela
Či každý ju s tým druhým zdieľa
Neviem, či na oblohe krúžia vtáci
a či svoje dieťa má každý macík
Je na mieste otázka
Kto tých smutných poláska?
Toľko otázok sa skytá
pointa je stále skrytá
A ja neviem hneď
ani jednu odpoveď

V zmätenej krajine
nemyslím na iné
myslím len na teba
na cestu do neba
V prekrásnej krajine
myslím si naivne
že sa mi podarí
vyhrať zápas krvavý
za zvuku hromov
spytujem sa stromov
ako trafím domov
V krajine nešťastia
kde spolu zápasia
láska a nenávisť
prajem si neodísť
tu už nemám miesto
je to len
zatratené mesto
Vraj v krajine lásky
nikto nemá masky
je tu len pár ľudí
duša, čo svetom blúdi
niekoľko nemých žien
čo zažilo veľa zmien
a zopár drsných mužov
ktorých ozdobili ružou
Ale raz bude iná
moja krásna krajina

..pre Irisku...krásne..

V jeden nečakaný priestor a čas
rozohral osud ďalšiu hru zas
dokopy cesty dvoch ľudí zviedol
a určite sa len tak nesplietol

on veľmi dobre vedel, čo spravil
jednou iskrou sviečku zapálil
sviečku, čo nesfúkne hocijaký vánok,
tú, čo stráži pokojný sladký spánok...

dvaja úplne cudzí si zrazu tak blízki sú
jeden pre druhého nádej si ponesú
postavia sa navzájom z prachu zabudnutého
nenechajú spadnúť zas do kruhu bludného

plného klamstiev, bolesti, plaču a zrád
oni veria, že stačí mať jeden druhého rád
že úsmev dokáže zázraky veľké
že blízkosť duší prinesie chvíle pekné

že sú tu vždy jeden pre druhého
že spravia všetko pre druhého
aby mu vyčarili zase úsmev na tvári
sú skutočne šťastní, keď úsmev zažiari

a ďakujú osudu, že ich dokopy splietol
čierne mračná z oblohy snáď zmietol...

Zletel som zo strechy.
Neviem už ako,
na málo sekúnd
stal som sa vtákom.

Tešiť sa z letu však
namal som času,
pri ceste do výšin
zmenil som trasu.

Márne mi teraz už
budete radiť.
Lietať už nebudem,
učím sa chodiť.

Everel, o také niečo som sa pokúšala aj ja (myslím také básničky, nie lietanie ), ale vždy mi z toho vyjdú len 4 veršíky. Napíš ešte niečo.

Poznanie

Za trojrozmerným Ja
skrýva sa studňa spomienok
a
láska.
Tá láska,
ktorú vídate skrehnutú
postávať pri telefónnych búdkach,
tá láska,
ktorá púšťa koruny jak slzy
a vytáča čísla dôverných staníc,
tá,
ktorá necháva zvoniť telefóny
v prázdnych bytoch
v ktorých ostali
len zrnká prachu,
čo stále viac
zakrývajú naše stopy....

f.

Banálna strata

strácam ťa
kamarát
priateľ
muž
príbeh už končí
zostáva popol
z bielej cigarety...
strácam ťa
a smútok neprichádza

stratila som ťa
ako malé dievčatko kľúč.

Trikrát súhlas.

Alkoholik

Nie, nie som skeptik,
ba ani cynik,
márnivec prepíjajúci svoj žiaľ...
Svoj som si prežialil
do poslednej kvapky
a potom
prázdne dno kalicha
som doplna dolial alkoholom
a
túžbu svoju ním opíjal,
otupil jak sa patrí
- aby viac netúžila túžiť
a v duši neodkryla žiaľ...
tak na zdravie som jej pripíjal

až do samého rána.

Anjel v nás.

Stretol som anjela
dal sa hneď plakať,
že už tu na zemi
nemá čo hľadať.

Že už ich najvyžší
zvoláva domov,
človeka vylúčil
zo svojich radov.

Nikto už nestojí
o dobro, krásu
na toto plytvanie
nemá vraj času.

Vravím mu: Milujem!
Dievčinu podobnú ruže.
Pozri sa skúšobne
do mojej duše.

Našiel tam čo hľadal,
odvtedy neplakal,
a tak mi prisľúbil
s nádejou drobnou:
Nepôjde do neba
zostane so mnou.

Koník môj spupný,
čo sa Tebou deje.
Spútať ťa chcú,
väčšina sa smeje.
Neznám Tvoje vnútro,
držíš sa pri zemi,
potom hádžeš zadkom.
Neviem kto si,
kde a komu blížiš.
Možno majú pravdu oni,
možno ju má iný.
Kto spútať by Ťa mal?
Kto Ti ovsa dal?
Neviem kto si,
chcem poznať Tvoje vnútro.
Pridať sa na jednu,
či druhú stranu,
nájsť tú správnu hranu.

....jeden pre SWAY,jeden pre ROLEXÁKA a jeden pre ERZET...

Díky. Cítim vôňu môjho kvetu až sem domov.

Spolužitie.

Zabil som muchu.
Lietala týždeň po mojom byte.
Bzučala pri uchu,sadala na nos,
tento šport robil jej velikú radosť.

Zabil som muchu.
Nemala potvora byť taká drzá.
Mohli sme súžitie pekné si vytvoriť,
Zvyknúť si na seba a takto spolu žiť.

Zabil som muchu.
A v mojom živote nastalo ticho.
Nemal som pretrhnúť to čudné puto,
teraz mi je za ňou trochu aj ľúto.

Zabil som muchu.
Necítim vinu.
Otvorím okno, pustím si inú.

..pripomenul si mi básničku z detstva..

Sedí muška na stene,na stene,na stene,
sedí a spí,
sedí a buvinká,
potvorka malinká
sedí muška na stene,sedí a spí.


(aj som sa zasmiala a je mi fajn..díky..)