Podla môjho názoru je stanovisko zamestnávatela správne. Zamestnávatel môze urcit dovolenku a nielen hromadnú - je to v §111 odst. 1. Môze nariadit aj dovolenku len jednému zamestnancovi, ak tak rozhodne. Jasné, ze musí prihliadat na jeho oprávnené záujmy - takým extrémnym príkladom by bolo, ak by napr. mal zamestnanec zaplatený zájazd od 1. do 14. 7 a zamestnávatel mu nariadi dovolenku od 20. 6 do 5. 7. V tom prípade to je jasné porusenie §111.
ZP predpokladá, ze zamestnanec sa so zamestnávatelom nejako dohodnú.
Tie 2 týzdne, co tu spomínali, platí pre hromadnú dovolenku - §111 ods. 2. Treba si pozriet este aj odst. 3 prípadne ostatné paragrafy, je to dost jasne napísané.
Spät k problému Anonymky: zamestnanec nakoneic súhlasil s cerpaní nariadenej dovolenky, teda ju cerpal. Zamesntávatel mu je nariadil s tým, ze predpokladal, ze u neho bude pracovat celý kal rok. Ukoncenie prac. pomeru je pravdepodobne zo strany zamestnanca, takze fakticky cerpal viac, ako má tým pádom nárok. Preto zamestnávatel oprávnene pozaduje vrátenie náhrady za neoprávnené cerpanie dovolenky.
Ak sa postavím na stranu zamestnanca, mohol by preskúmat, ci zamesntávatel dodrzal vsetky zákonom stanovené pravidlá: t.j. ci plán dovoleniek bol prerokovaný a schválený so zástupcami zamestnancov, ci mu dovolenku nariadil 14 dní voprad (pred cerpaním).
Chces viediet nieco este blizsie?