Prvé 3 dni dostávajú vyliahnuté kuriatka čistý kukuričný šrot a postupne primiešavam K1 zmesku, až po týždni prejdem na K1 zmesku. Napájam čistým čiernym čajom a od cca 1 mesiaca veku prjedem na vodu. Cca 2 mesačné kurence začnem privykať na pšenično kukuričný šrot a cele zrno pšenice a postupne prejedem na to. Ešte pridávam do nápoja vitaminy AD3, alebo Karnivit.
Práve sa mi vyliahlo cca 400 kuriatok 16 plemien a farebných rázov

http://urobsisam.topky.sk/znaskovy-k...-image-wrapper
Pre sliepky je polystyrén neodolateľná pochuťka.Ak ho nájdu 100% ho zožerú.
Lepšie zatepliť slamou.

to ten hreben tlačí na škrupinu ?

Nosnica hnedá je dobrá na znášku, mali by začať znášať po 20 týždni. Už vydrž, za chvíľu sa budeš tešiť z vlastných vajíčiek. Aj keď ja nie som zástancom zmesky - tvrdím, že rôznych umelín dostaneme do tela toľko, že sa ani nemusíme čudovať nášmu zdravotnému stavu. Ale je to vecou názoru, keď si sa rozhodol dávať zmesku, je to Tvoje vlastné rozhodnutie. Určite budeš so znáškou u týchto sliepok spokojný. Znášajú takmer celý rok.

Vždy závisí na tom, aké plemno, či hybrida ste si kúpili. Mne napr. Maransky zniesli prvé vajcia už ako 5 mesačné, čo je veľmi skoro. Ako sa hovorí, sliepka znáša "zobákom". Takže je dosť dôležité či krmite zbytkami z kuchyne a zrnom, alebo majú aj zmesku. hybridy sú účelové krížence na znášku a potrebujú zmesku, aby dosiahli inzerované parametre.
Ak však máte "dedinskú zmes" (krížence hybridov doma naliahnuté), tak žiadne zázraky neočakávajte.

ja by som sliepkam suchý jačmeň nedával, maximálne tak naklíčený http://www.ifauna.cz/drubez/nemodforum/r/detail/809375/jacmen-versus-vykrm-kuriat-sliepok-a-vodnej-hydiny

Asi Ťa skalmem, ale plemeno to nie je žiadne. Je to len dedinská zmes. Predkovia boli určite Milflerky trojfarebné a bohviečo iné, možno aj niečo zo stredných plemien.

Ja to tiež tak robievam. Ak by si nechal kuriatka kvočke, opustila by s nimi nevyliahnuté vajíčka, ktoré by potom mohli vychcladnúť a kuriatka v nich zahynúť. Nie všetky kuriatka sa vyliahnu v jeden deň.

Včera mi jeden chovateľ hydiny povedal, že nie je dobré dávať chlieb a pečivo, vraj to škodí hydine na pečeň. Je to pravda? Dávame pečivo denne, buď rozmočené vo vode alebo zvyšku polievky.

K oravkám nám pribudol párik perličiek.

Načastejšie čítam, že ak sa hydina nevie postaviť na nohy je to začervením a treba čím skôr odčerviť.

Ešte je doporučovaný výživový doplnok AD3 bolo mi povedané, že aby nekrívali.

Nie som síce Peter, ale mám k Vašej otázke čo to napísať. Nevidím zmysel v krížení dvoch farebných rázov. Chovu Oraviek žltohnedých sa venujem cca 12 rokov a k bielym som sa dostal až minulý rok. Oravka biela je stále dosť vzácna a práve preto stojí za to rozmnožiť čistý farebný ráz. U mňa sú momentálne dve línie bielych a pracujem na tretej z východného Slovenska.

Vraj 1 dcl octu na päť litrov vody. Aj ja tak dávam. Ale nie každý deň. Ja im dávam raz za týždeň. Informácie o tom nájdeš pri kokcidioze

Moje malé perličky

To je zlozvyk, ktorý sa už nedá odučiť. Máš 2 riešenia. Buď upraviť znáškové hniezdo tak, aby sa znesené vajco odkotúľalo do chráneného miesta, alebo tu potvoru zabiť, inak sa to naučia od nej aj ďalšie, keď im zachutí čerstvé vajce.
V Gyrone sa daju kúpiť vyspadované plastové znáškové hniezda na tento účel.

Tak to je ten lepší prípad. Ale až zistí, čo za dobrotu je v tej škrupinke, potom už bude definitívne zle.
Tá dierka však nemusí byť len od sliepky. Pokiaľ sa v hniezde vystrieda viacero nosníc, niektorá z nich môže už znesené vajce pritlačiť o hranu, či ostrejší výčnelok, a dierka je hneď.
Preto su dobré hniezda s "výgulom" mimo znáškového hniezda

Z čistokrvných plemien su s kombinovanou užitkovosťou (na znášku i na mäso):
Australka, Sussex, Amrox, Hempšír,

Povodné mäsové plemeno z USA:
Jersejský obor
Belgické plemeno:
Mechelenská kukučka

Príp.Ich krížence.
Kohúty sú vhodné na zabitie vo veku cca 5 mesiacov, pokiaľ sú krmene len zrnom a majú výbeh.
To ich mäso má úplne inú konzistenciu, ako to "blatove" od rýchlovykrmenych brojlerov, kde sa svalovina vyvýja tak rýchlo.

Je to franúzske plemeno Breeze galouise. Chova sa hlavne v bielej,ale aj čiernej farbe. Už sú prvé odchovy tohoto plemena aj na Slovensku.
Odporúčam však začať s niečim ľahšie dostupným na našom chovateľskom trhu. ke´d budeš mať s chovom skúsenosti, tak potom nebudeš mať problém ani s chovom inych plemien.

Kľudne sa ozvi, ak ťa niečo napadne. Ak budem vedieť - odpoviem.
Tu je môj čierny fešák Ayam Cemani pôvodom z Inodnezie:

Tieto čierno-čierne sliepky sú veľká zriedkavosť aj v Europe. Nielen že majú čiernu tvar, ale aj čierne mäso, kosti, kožu a vnútornosti. Je to skôr rarita a hobby záležitosť. Určite nie sú na úžitkový chov.

Pôvod plemena Ayam Cemani

Ide o priameho potomka divokých kúr Bankivských z ostrovov Indonézie, predovšetkým zo Sumatry. Tam sa aj doteraz v džungli nachádzajú v divokej forme a aj v melanotickej čiernej farbe. Povrávalo sa, že originálne Ayam Cemani už vyhynuli a sú len krížence s Ayam Kedu. Dá sa však o tom pochybovať, keďže Ayam Cemani sú dosť odlišné od Ayam Kedu, ktoré sú chované ako hydina s celkom dobrou užitkovosťou. Samozrejme, že občas ku vzájomnému kríženiu prišlo. Dá sa však predpokladať, že v oblasti strednej Jávy, by sa dali najsť aj pôvodné čistokrvné Ayam Cemani. Už aj vzhľadom na to, že že majú nezastupiteľnú úlohu pri obradoch tradičnej regionálnej mediciny v indonézskej kultúrnej histórii.
V preklade z indonézskeho jazyka Ayam znamená kura a Cemani je názov dediny na strednej Jáve pri meste Solo. Ich chovy sa nachádzajú v oblasti strednej a východnej Jávy, Sumatry a Madury. Aj vo svojej domovskej Indonézii sú tieto čisto čierne sliepky vzácnosťou s vysokou cenou, vzhľadom na ich údajnú mystické silu. Miestni obyvatelia ich často kupujú na rituálne účely, keďže ich čierne mäso a čierne vnútronosti majú údajne magické vlastnosti.
Prvý raz ich chovy popísali holandskí kolonisti v r. 1920. Ako priekopník ich chovu bol považovaný p. Tjokromihardjo z Grabagu Magelang na strednej Jáve. Jeho syn potom chov rozšíril na veľkú farmu.
Prvé exempláre tejto hydiny boli do Európy dovezené len nedávno holandským odborníkom na hydinu p. Janom Steverinkom, ktorý v r. 1998-2000 niekoľkokrát Indonéziu navštívil a venoval sa skúmaniu tohoto plemena a hľadaniu jeho pôvodu. Odtiaľ aj doviezol prvé násadové vajcia do Holandska. Z prvej násady v r. 1998 sa vyliahla len 1 sliepočka. O rok neskôr z 2. várky násadových vajec sa vyliahol v januári 1999 zase len 1 kohút. Z 3. várky násadových vajec v septembri 1999 sa vyliahli 2 sliepočky a 2 kohútiky.