Mirka, odpisovanie do istej miery závisí aj od toho, o akú budovu ide, či administratívnu, výrobnú, nejaký hotel alebo čo. Napr. klíma a vzduchotechnika (odsávanie) sa vo výrobných halách môže odpisovať samostatne, aj keď je pevne spojená so stavbou, ale v administratívnych budovách sa berie ako technické zhodnotenie budovy. Ináč 7,8,10,11 by podľa mňa malo byť technické zhodnotenie, na ostatné môže mať vplyv aj to, o akú budovu ide.

Ide o hotelové zariadenie. Nie je to výrobné. Jedna daňová poradkyňa povedala, že to mam posudzovať podľa doby životnosti veci (t.j. kotol nevydrží 20 rokov ako sa odpisuje stavba , t.j. odpisovať ho ako samostatný majetok), druhá naopak, že to nie je pravda a posudzuje sa podľa toho, či je to pevne spojené so stavbou alebo nie. Keď sa kotol pokazí, napr. po 10 rokoch, a kúpi nový, je to oprava. Tak neviem.
Dakujem.
Aký je názor ostatných??? Neviete o nejakom článku niekde v poradcoch?

Kotol je súčasťou budovy. Túto problematiku rieši Pokyn MF SR č.3400/1998-62, uverejnený vo Finančnom spravodaji č.3/1998. V súčasnosti bol síce už zrušený, ale bol kompletne prenesený do stavebného zákona č.237/2000.

Zorka, a k ostatným veciam niečo nevieš?

Tento rozpis , ktorý si uviedla bol aj súčasťou kolaudácie ?

Zavisi to od kolaudacie? Je rozdiel, ak to bolo posudzované v rámci kolaudácie alebo nie? Myslím, že kamerový systém určite nebol, ani telefónna sieť, na to sa stavebné povolenie nedáva. Naopak kotol a nádrže áno. Na čističku bolo osobitné stav. povolenie, kolaudácia. Bazén bol dokončený neskôr a teda aj neskôr kolaudovaný. A ich nezaujímalo, či je v bazéne nejaký protiprúd alebo nie. Taktiež ich nezaujímalo či na dverách je nejaký systém na otváranie čipovými kartami. Ale toto mi povedali na DR SR, že je to systém otvárania, bez ktorého sa do izby nedá dostať, akýsi moderný kľúč, a keďže dvere sú súčasťou stavby, z toho vyplýva, že aj tento systém je súčasťou stavby. Inak, rozprávala som sa s troma pracovníčkami na DRSR, nie je na to jednoznačný názor, ani z účtovného ani z daňového hľadiska. Daňoví poradcovia tiež nevedia... Tak čo má chudák človek robiť?

Malý výcuc z Poradcu, možno pomôže:
Hmotným majetkom sú podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov aj stavby. Pojem stavby zákon o dani z príjmov nedefinuje. Preto je potrebné vychádzať zo stavebných predpisov. Za stavby sa podľa stavebných predpisov považujú stavby bez zreteľa na ich

a) stavebnotechnické vyhotovenie, napríklad budovy, veže, stožiare, silá, zásobníky, nádrže, studne, komunikácie, tunely, mosty a lávky, nástupištia a rampy, žeriavové dráhy, podzemné i nadzemné vedenia, tribúny, múry, oplotenia, pomníky,
b) účel, napríklad stavby na bývanie, stavby občianskeho vybavenia, stavby pre výrobu a na skladovanie, pre dopravu, rozvod energií, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby a zariadenia pre civilnú obranu, stavby na rekreáciu,
c) čas trvania. Podľa času trvania stavby sa stavby delia na

– trvalé, pri ktorých sa stavebno-technickou dokumentáciou ani stavebným alebo užívacím povolením neobmedzuje čas ich trvania,
– dočasné, pri ktorých sa vopred obmedzí čas ich trvania, t.j. stavebné a užívacie povolenie sa vydá len na určitú dobu.

Hmotným majetkom nie sú drobné stavby, ktoré tiež definujú stavebné predpisy.
Súčasťou stavby je všetko, čo k nej podľa jej charakteru a projektovej dokumentácie patrí. Súčasťou stavby podľa § 29 zákona o dani z príjmov a podľa § 120 Občianskeho zákonníka je aj vykonané technické zhodnotenie (nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie). Pre názornosť uvádzame niektoré príklady vybavenia stavby, ktoré sú súčasťou a odpisujú sa spolu so stavbou v rovnakej odpisovej skupine:

– zdravotnotechnické inštalácie a zariadenia,
– vnútorný vodovod (potrubia a zariadenia na zvyšovanie alebo znižovanie tlaku vody, na akumuláciu vody, úpravu a filtráciu vody, poistné zabezpečovacie zariadenia),
– požiarny vodovod, potrubia, protipožiarne zariadenia, elektrická požiarna signalizácia (hydranty s výzbrojou, stabilné hasiace zariadenia, strojové vybavenie požiarnych čerpacích staníc),
– zariadenia na ohrev, akumuláciu a úpravu pitnej vody (zásobníky, ohrievače, zásobné nádrže, výmenníky, cirkulačné čerpadlá, úpravne vody, poistné a zabezpečovacie zariadenia), okrem zariadení vodovodných čerpacích staníc, úpravní vody a čistiarní odpadových vôd,
– plynové odberné zariadenia do 50 kW (domový a priemyselný plynovod, ktorý neslúži pre výrobné prevádzky), okrem zariadení na výrobu, transformáciu a dopravu tepelnej energie v priemysle,
– zostavy zdravotnotechnických zariaďovacích predmetov (výtokové batérie, zariaďovacie predmety s príslušenstvom),
– vnútorná kanalizácia (potrubia a príslušenstvo, zariadenia proti spätnému prúdeniu odpadovej vody, prečerpávacie zariadenia),
– vykurovanie: rozvody ústredného vykurovania a vykurovacie telesá s príslušenstvom,
– zariadenia kotolní a odovzdávacích staníc (kotly, výmenníky, zásobníky, vyrovnávače tlaku, čerpadlá, kompresory, expanzné nádoby, rozdeľovače a zberače, filtre, poistné a zabezpečovacie zariadenia),
– vzduchotechnika: potrubia, distribučné prvky vzduchu, zariadenia pre teplovzdušné vykurovanie, teplovzdušné vetranie, klimatizáciu a odsávanie vzduchu a nevýrobných objektov (ventilátory, ohrievače a chladiče vzduchu, zariadenia na tlmenie hluku),
– elektrické silové zariadenia a rozvody nízkeho napätia, umelé osvetlenie a bleskozvody, okrem spojov, telekomunikácií a rádiokomunikácií,
– elektrické oznamovacie zariadenia a rozvody (bežné rozvody a príslušenstvo pre telefón, rozhlas po drôte, časové zariadenia, spoločné televízne antény a elektrický vrátnik, zabudované rozvody počítačových sietí), okrem spojov, telekomunikácií a rádiokomunikácií,
– zariadenia na vertikálnu a horizontálnu dopravu osôb a nákladu v nevýrobných objektoch,
– rozvody technických a medicinálnych plynov, stlačeného vzduchu a technologických vôd v nevýrobných objektoch (napr. rozvod chladiacej vody pre klimatizáciu),
– plynové odberné zariadenia nad 50 kW pre zdroje tepla v nevýrobných objektoch (rozvod plynu a regulačné zariadenia pre plynové kotolne),
– potrubia a zariadenia na príjem, dopravu, zhromažďovanie a spracovanie tuhého domového odpadu,
– izolácie stavebných konštrukcií, potrubí a technických zariadení všetkého druhu (tepelné, hlukové, hydroizolácie),
– zabudované interiéry vrátane šatňových, špajzových, predsieňových skríň a kuchynských liniek,
– konštrukcie na upevnenie reklamných, informačných a propagačných zariadení a podobných zariadení,
– zabudované umelecké diela v budovách,
– obklady stien a stropov, stavebnicové inštalačné systémy,
– okenice, mreže, rolety, žalúzie, markízy, automatické dvere a vráta.

Uvedené súčasti stavby majú veľký význam pri určení vstupnej ceny stavby použitej na odpisovanie a často v praxi dochádza k nesprávnemu zaradeniu vymenovaných vecí priamo do daňových výdavkov.

Mirka, podľa môjho názoru takmer všetko, čo si vo svojej otázke uviedla, je súčasťou budovy a je buď súčasťou jej obstarávacej ceny alebo jej technickým zhodnotením. Kotol, nádrže na vykurovaciu naftu a TÚV sú súčasťou stavby určite. Stavba ČOV by mohla odpisovať samostatne, ale má rovnakú dobu odpisovania ako budovy - 20 rokov. Samostatne ako súbor sa môže odpisovať aj technologické zariadenie čističky. Z ďalších položiek by sa mohla samostatne odpisovať pec na kolieskach v saune (ak je to niečo úplne samostatné, čo sa šnúrou pripája do zástrčky). Tak isto ústredňa (ak nejde o zabudovanú ústredňu do steny ale len takú krabicu na stole s telefónom, ktorá sa ručne obsluhuje - proste samostatnú hnuteľnú vec). A 20 telefónov by asi mohlo ísť do nákladov priamo, ak to nechcete odpisovať ako súbor. A ostatné všetko odpisovať v 4. skupine ako súčasť stavby.

Súhlasím s Andrejom!

Ďakujem Vám všetkým za rady. Chceli sme postupovať podľa Pokynu MF ohľadom obstarávacej ceny nehnuteľnosti, ale jedna dobrá daňová poradkyňa mi povedala, že sa toho úplne nemôžem držať, ale že mám viac poterať na dobu životnosti toho ktorého zariadenia. Ona bola toho názoru, že aj kotol mám dať samostatne... To ma dosť pomotalo! Čističku som našla v stavebných predpisoch, že je to inžinierska stavba, t.j. 4 OS. Je vybudovaná v rohu hlavnej budovy s oddeleným vchodom, nebudem oddeľovať, že 2% stavby je čistička. Len jej zariadenie a práce s tým súviace dám na osobitnú IK.
S ústredňou je to všelijako - rozvody sú zabudované v budove, okrem toho je samostatné zariadenie - ústredňa, k tomu v jednotlivých miestnostiach telefóny. Nechceme ich hned dávať do nákladov. Firma sa rozhodla teraz pri vzniku odpisovať aj drobný majetok - 2 alebo 4 roky. Aby nebola tak nákladovo zaťažená v prvom roku. Len je ťažko na faktúre odčleniť, ktoré rozvody sú v stenách a ktoré nie. Dala by som rozvody v stenách do stavby a ústredňu s telefónmi osobitne + k tomu GSM bránu (takú malú skrinku). môžem to potom odpisovať v OS 1? Digestor a skrinky na toalete aj keď sú s umývadlom dám tiež samostatne. Nie sú pevne spojené s budovou. Ohľadom kamerového systému mi na DR SR povedali, že s budovou. No volala som esťe jednému kamarátovi, ktorý robil na oddelení majetku v jednej banke a tam to mali samostatne.

Postupne to ale všetko vyriešim. Aj vďaka porade. :-))

Ešte jednu otázku. Táto stavba je hotel. Nemôžem povedať ktorý, lebo je zakázaná reklama. V jednotlivých strediskách - reštaurácia, pizzeria,... je kúpené zariadenie, napr. 10 ks stolov, 40 stoličiek..., 5 druhov tanierov (po 100 ks z každého). Mám toto posudzovať z hľadiska dlhodobého majetku a odpisovania ako 1 ks stoličky, stola pre ocenenie, toto bude samozrejme do 30 000,-, alebo ako súbor hnuteľných vecí, ktorý presiahne cenu 30000,-?

Dakujem velmi pekne za všetky rady a ochotu.

Mirka

neda sa mi odoslat odpoved. Toto je len pokus:..

Podľa môjho názoru popísané vysporiadanie sa s čističkou, tel. rozvodmi a ústredňou ja O.K. Telefónne ústredne a telefóny sú zaradené do kódu produkcie 32.20.20, podľa prílohy k zákonu o dani z príjmov (položka 1-20) sú zaradené do 1. odpisovej skupiny. Ten kamerový systém by som radšej prihodil k budove - najmä ak chcete rozvrhnúť náklady na dlhšie obdobie. K digestoru sa neviem vyjadriť, lebo ja som sa stretol len so zabudovanými digestormi.
Zo stolov a stoličiek môžeš urobiť 1 alebo viac odpisovaných súborov (napr. podľa miestností). Taniere nie - vieš, v súbore by "..mali byť zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru...a o všetkých zmenách súboru, napr. o prírastkoch a úbytkoch vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny.." (§ 22 ods.4 ZDP). To by si musela pracne evidovať každy rozbitý, ukradnutý i dokúpený tanier do súboru.
Ak tie súbory stolov nebudú nad 30 tis. Sk, môžeš ich zaradiť ako drobný hmotný majetok na 022A a odpisovať podľa internej smernice napr. 3 roky, účtovné odpisy sú v tomto prípade v súlade s § 17 ods. 1 ZDP aj daňovými odpismi.

Radsej by sme boli bez súborov, len neviem, či sa ja môžem rozhodnúť, či to bude súbor napr. stoliciek v reštaurácii (resp. nábytku v reštaurácii) alebo či môžem posudzovať nábytok (stoličky) po jednotlivých kusoch. V tom prípade drobný hmotný majetok a odpisovali by sme napr. 4 roky (nie 6 - 2. OS nábytok) ? Vďaka

Myslím si, že v prvom rade by ste mali mať vypracovanú internú smernicu na majetok v súlade s daňovými a účtovnými predpismi, ale šitú na vaše podmienky. To znamená, že pokiaľ sa v internej smernici rozhodnete posudzovať nábytok po jednotlivých kusoch, tak ho môžete buď cez zásoby dať jednorazovo do spotreby (tu by som ale sledovala v operatívnej evidencii - neúčtovnej - pohyb nábytku a ku koncu roku inventarizovala), alebo odpisovať podľa životnosti a podmienok organizácie.

Podľa môjho názoru (obvyklá terminológia) môžeš pokojne zaradiť stoličky a stoly samostatne. Dôležité je na faktúre uviesť, pri overovaní vecnej správnosti, že sa jedná o nákup materiálu a postupovať podľa toho, či používaš A alebo B spôsob účtovania zásob. Smernica to nemusí riešiť konkrétne, ale všeobecne je vhodné v nej uvádzať, čo považuješ za "drobný majetok" (dlhodobý majetok má iný postup).
Súborom možno z nábytku nazvať najmä zmontované nábytkové zostavy. Stoličky majú samostatné určenie a dokonca niekedy sú aj "krátkodobej" spotreby (zo skúsenosti). Teda keď si určíš v smernici, že stoličky považuješ za drobný majetok, prípadne krátkodobý postupovať môžeš tak, ako som uviedla.

Neviete mi prosím vás poradit do ktorej odpisovej skupiny zaradím stavebné lesenie? Zaradim to do DHIM? Ci môžem to dat ako tovar na 504 ked ho chceme potom predat. Hodnota bude asi 1 000 000 Sk.
Prosím poradte potrebujem to súrne.
Vopred velmi pekne dakujem.

Danielka, ja som Ti odpovedala, ale vypadol systém, tak už len v skratke. Nie 504, ani DHIM, je to HIM. Pozor, ak budeš predávať tak nie pod ZC a nezbudni že platiš aj daň z príjmu. Ahojček...

Dakujem ti a do ktorej odpisovej skupiny ho zaradím?

Lešenie:
Ak nie je možné zaradiť hmotný majetok do odpisových skupín podľa prílohy k ZDP a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, zaradí sa do odpisovej skupiny 2 (§ 26 ods. 2 ZDP).

Môžes mi poradit kde nájdem rozobrate odpisové skupiny? paragraf 26 akého zákona?