Niektoré černice, je lepšie najmä v nechránených polohách prikriť na zimu, alebo zabaliť najmä beztrné odrody a novinky, u ktorých nevieme ešte čo môžeme očakávať... Minulý rok viacerím zmrzli, hoci niekedy znova z koreňa vyrašia predsa len potom v tom roku úrodu nedajú a to je škoda...

Môžem na jar zasadiť Asiminu kupenu v r.2008 už do záhrady na plné slnko?Ako je to so spodnou vodou,ktorú mám v záhrade zrejme vysoko,znesie ju Asimina?

Prečo chceš vysádzať asimínu až po dvoch rokoch od nákupu?To bola taká mrňavá?

Niekde som čítala,že prvé roky má byť zatienená a v zime chránená.Ze nemám dávať Asiminu hned na plné slnko.No a toho roku bola celá záhrada pod vodou veľmi dlho,takže radšej som ju presadila do väčšieho a nevysádzala.Ide mi o to plné slnko,to neviem či znesie.

Keď bude vysadená bez listov tak by to v našich podmienkach nemal byť problém.Keď zatieniš nič nepokazíšSpodná voda môže byť problém,ja mám skúsenosti,že to je skôr na škodu.
Keď budeš mať šťastie za 5 rokov sa dočkáš

Všetkého moc škodí. Asimina samozrejme nie je močiarna rastlina, ale má rada vyššie spodnú vodu. V Amerike v prírode rastie často pri riekach. S tým zatienením je to iste dobrý nápad...

U mňa spodná voda kolíše od 6 metrov až po asi jeden meter pod povrchom, teda by sa jej malo dariť, ale chcem sa ešte spýtať či máš skúsenosti s Kustovnícou čínskou (Goji) a gaštanmi a či ich máš.

Samozrejme mám aj niekoľko klonov kustovnice, ktorá je ako burina ľahko sa množí aj vegetatívne. Mám s ňou však zatiaľ negatívne skúsenosti, klony, ktoré sa u nás predávajú sú niekedy úplne neplodné a nemajú proste v našich podmienkach vôbec žiadnu úrodu alebo dosť často sa predávajú rastliny semenáče, ktoré majú mimoriadne veľkú variabilitu vlastností od tvaru listov až po veľkosť plodov a tiež som osobne zatiaľ nenatrafil na kvalitný klon. Mám však telefón na jedného pána z Komárna, ktorý tvrdí že má veľkú úrodu na svojom semenáči, tak chcem navštíviť keď tam najbližšie pôjdem a bude to vhodné, myslím aj tu na porade to niekto tvrdil, ale potom som sa k nemu nedopátral. Nie je Kustovnica ako kustovnica. U nás rastie tiež naplano a obe sa vzájomne aj krížia takže s tými semenáčmi to nie je jednoduché, chce to ešte pár rokov pokusov, žiaľ medzitým bude príliš veľa ľudí sklamaných ktorý si často draho nakúpili nekvalitnú sadbu a po pár rokoch keď im to nezarodí, budú to klčovať. Ja som preto dosť skeptický ale nehádžem flintu do žita úplne.
Jedlé gaštany sa dajú pestovať aj ako semenáče, stretol som človeka, ktorý sa ich snaží ďalej sledovať, šlachtiť, krížiť. Tie v obchode sú totiž najčastejšie iný druh Gaštan Čínsky, to sú tie extra veľké.
Gaštany sú pomerne teplomilné a majú radi kyslú pôdu, inak rastú veľmi pomaly... Jdnoduchšie mi príde obrať si ich raz za rok v lese a spojiť to s príjemnou prechádzkou a zberom húb, než sa ich snažiť pestovať v záhrade. Sú tu aj iné zaujímavé ovocné druhy, ktoré v lese nenazbieram. Iba ak má niekto naozaj veľkú záhradu, priaznivú klímu, vhodnú pôdu a je mladý aby sa úrody dožil!

Ja mám s gaštanmi zo semenáčov vcelku dobré skúsenosti. Zasadila som priamo nazbierané v gaštanici pri Jelenci - z 5 kusov (tie najväčšie aké som našla) rastú 4, majú teraz 6 rokov, výšku 2 - 3 metre a už všetky mali plody. Vôbec sa mi nepotvrdilo, že semenáče začínajú rodiť veľmi neskoro. Pestované sú vo výške 250 m.n.m. - spodná voda je pomerne vysoko, kolíše medzi 2 - 4 metre.

Dík za odpoveď, chcem niekoľko koreňov kúpiť a vyskúšať tej kustovníce ale ako vidím, asi neporadíš kde to kúpiť, čo sa týka gaštanov podla tvojho postoja dedukujem že ich nemáš. Tebe je ľahko vyjdeš si do lesa a nazbieraš. Tu kde bývam, široko ďaleko nieje ani len les nieto ešte gaštanový a vlastne až do tohoto roku som ani nevedel, že by niekde gaštanový les na území slovenska bol. Vyrastal som v Ba a aj keď som poznal okolité lesy nikde som tam nevidel gaštany.

Dobrý deň, kúpila som si plody ebenovníka rajčiakového (hurmikaki) a v jednom som našla 5 semien. Skúsila by som ich zasadiť - kedy je na to vhodný čas? A aká je šanca, že zo semena vyrastie strom, ktorý bude aj rodiť? A podľa možnosti tak, aby som z úrody ochutnala ešte aj ja, nie až moji vnuci? Ďakujem.

Waldes007, ja mám všetky druhy užitočných drevín ktoré poznáš aj ktoré nepoznáš, takže nepochybuj že mám aj gaštany jedlé, občas sa niekto, komu sa nechce motať po lese nenechá odhovoriť a tak ich pre istotu mám. Dnes som zrovna nejaké držal v ruke. Mám aj semenáče...
Goji ti dám aj zadarmo nemusíš kupovať mám 3 rôzne klony, ktoré sa u nás bežne predávajú ale ani jeden ti neviem odporučiť, ale rozdávam ich zadarmo... Lepšie urobíš, ak počkáš na niečo osvedčené. Ja predajcom ktorí to doma nepestujú a iba kupujú od množiteľov ktorí to nemajú odskúšané neverím.
Tie gaštany musia niekde v lese rásť. U nás sú na každom rohu. Treba len chodiť s otvorenými očami. Teda ak si niekde z juhu na severe samozrejme nerastú...

Dík za ponuku, asi ťa na jar vezmem za slovo ... Ale s tým lesom to tu teda neďaleko Nových Zámkov je zložitejšie, kam oko dovidí, nedovidí. Popri Váhu je pár stromov ale inak široko ďaleko nič, len samé polia a to som ešte trochu južnejšie ako je Nitra.

Ja by som mal jednu otázku, za rady vopred ďakujem. Ako je najlepšie tvarovať morušu, to znamená výchovný rez (teraz má 2 roky). Ostatné ovocné dreviny mi problém nerobia, ale čo sa týka moruši nie je to také jednoznačné. Literatúra uvádza tak aj tak (niekde doporučujú vysoký kmeň, inde pravý opak).

Nuž tak ako každý strom aj moruša môže byť tvarovaná tak, že sa bude rozvetvovať nižšie alebo vyššie. To záleží od teba aký strom či dokonca poloker chceš mať. Ja samozrejme dávam prednosť tvarovaniu tak, aby sa dala oberať z väčšej časti aj zo zeme ak máš nad 185, tak sa to dá.
Inak moruša vo všeobecnosti sa snaží prirodzene rásť bujne a vytvoriť väčší mohutný strom. Nejak várazný rez nie je potrebný, je to divočina. Tiež nie je zle tvarovať ju tak, aby sa na ňu dalo dobre liezť, najmä ak máš deti, ktoré radi lozia po stromoch a tiež pri oberaní a podľa hoho tvarovať aj kostrové konáre...
Mimochodom záleží aj od toho aký druh máš Morus Nigra či Alba?

Mám čiernu morušu, tú známu trnavskú (už som tu dakde čítal tvoj názor na jej zatriedenie). Moruša biela (aspoň tie čo som videl) rastie vzpriamenejšie, je výššia ako moruša čierna. Niekde uvádzajú, že vysoký kmeň má to opodstatnenie, aby sa v neskoršom období ohýbajúce staré konáre nedotýkali zeme. Nechám tam 1m dlhý čistý kmeň a nech si rastie ako chce.

Keď sa tu už rozoberá téme menej známe ovocie a jeho pestovanie, pridám sem svoje skúsenosti (hlavne po tohto ročnej veľkej vode) s určitými druhmi menej známeho ovocia. Zatopené boli (dvakrát po sebe 1x 14 dni a 1x 7 dní) oskoruša, amalanchier, lieska, dula, mišpula, hurmikaki, moruša, vinič, asimini a. arguta. Kiwi, oskoruša, amalanchier skončili, opadali im listy, horkoťažko to rozchodili len arguty. Čudoval som sa, že bez ujmy to prežil vinič a hurmikaki. Miesta po oskoruši a amalanchieru nahradili zmysluplné rastliny (slivka - Hanita a marhuľa - Maďarská). Arguty, asimini a hurmikaki ešte nerodili tak sa neviem vyjadriť k ich opodstatneniu na mojej záhrade. Spokojný som s dulou (odroda Portugalská) a s mišpulou. Dula rodila už v druhom roku jej pestovania (tento rok) 300 - 600 g krásne žlté a voňavé plody, tá vôňa je proste fantastická. Prekvapila ma mišpula, okrem toho že tiež rodila v druhom roku tak keď zmäkli jej plody boli naozaj skvelé, taká zvláštna chuť, silne aromatická (pozor na kôstky veľké ako z čerešní). K lieske som pridal druhú odrodu lebo plodila veľmi slabo.

jurkomts - tvoje skúsenosti môžem len potvrdiť, tiež som mala záhradu cca 2 týždne pod vodou. Muchovník skončil a na počudovanie sa ťažko spamätávali aj liesky (Webova a Varšavská červená). Naopak hurmikaki akoby im to státie vo vode vyhovovalo, tento rok krásne podrástli (slovenské selekcie Dunaj a Býčie srdce, rovnako i krížence Rosseianka a Nikita - všetko na podnožiach Lotus). Vinič mám len samorodé odrody (Izabela, Egerská hviezda) - tým voda vôbec nevadila.

Trocha ma podráždilo vyjadrenie: Miesta po oskoruši a amalanchieru nahradili zmysluplné rastliny (slivka - Hanita a marhuľa - Maďarská)
Nič proti slivkám a marhulám.

Každá ovocnina je osobitá a tvrdiť, že niektorá je nezmysluplná.
Nemožno na základe jedného extrémneho roku a záplavám tvrdiť, že niektoré napríklad Amelanchier to nevydrží, pritom amelanchier patrí k najodolnejším a najmenej náročným rastlinám a iste vydrží minimálne toľko ako dula či mišpula. Asi tiež záleží na akom podpníku sú štepené, pretože záplavy sú zaťažkávacou skúškou práve viac pre podpník než pre rastlinu ako takú. Zhodou okolností sa jedná všetko o jadroviny. Ktoré sa často štepia alebo môžu štepiť na niektopré podpníky rovnakého druhu. Tak napríklad, najrozšírenejším podpníkom z menovaných je dula. Ak vám dula na vlastných koreňoch prosperuje, znamená to, že v daných podmienkach dobre znáša vašu zamokrenú lokalitu, otázka či ak naopak udrie veľké sucho a mrazy či jej to bude rovnako vyhovovať. Mišpula ak je kupovaná niekde v komerčnej škôlke tiež je na Dulovom podpníku, tiež sa preto zrejme osvedčila... Amelanchier aj Oskorušu, hoci sa vám to niektorým nemusí zdať sa tiež dajú štepiť na dulový podpník... Takže nie je dôvod vzdať sa týchto ovocnín, len proste si zakúpiť také ktoré sú na podpníku, ktorý sa vám osvedčil, teda dulovom...
Nezovšeobecňujete však tieto svoje skúsenosti. V iných podmienkach sa budú rovnaké druhy správať odlišne.
Tiež treba povedať, že je rozdiel ako staré sú stromčeky, akú majú veľkosť a ako dlho už rastú na stanovišti. U starších rastlín je pochopiteľne odolnosť voči takýmto vplyvom neporovnateľne vyššia. Takže ak napríklad bol amelanchier na mieste len rok, či ani to, a mišpila o rok dlhšie, tak tento pokus nemá žiadnu výpovednú hodnotu.
Čo sa týka chuti ak vám chutia mišpule, iste by vám chutili aj oskoruše, nehovoriac o Amelanchiery. Iste oskoruše začínajú rodiť až po mnohých rokoch ale amelanchier už po roku dvoch.
Čo sa týka záplav mal som na najnižšie položenom mieste v nitre neďaleko rieky, kde odjakživa boli aspoň zjara záplavy, pokusne rôzne druhy jadrovín naštepené na hlových podpníkoch. V tomto roku boli ale záplavy v tejto tradične záplavovej oblasti extrémne. N ja bolo v tých miestach asi 1,5 m vody. Čerstvé očkovance i 1 rok staré, teda pomerne chúlostivé tromy boli takto viac ako 2 mesiace úplne pod vodou. Keď konečne voda opadla. Všade pol smrad po znitej tráve a vegetácii. Neveril som vlastným očiam, keď väčšina týchto stromov to prežila. Žiadny "normálny" strom by to neprežil. Pripisujem to práve na podpníku - Hloh. Boli na ňom naštepené, hrušky, mišpule, amelanchier, dula, tiež nejaké hybridy, hruško-jarabyny, mišpulo-hlohy. Všetky obstáli ale najlepšie práve Amelanchiery, ktoré aj pod vodou urobili na hlohovom podpníku slušné prírastky.
Ak sa vám niečomu nedarí, neodpisujte prosím tieto druhy, či stromy ako neperspetívne. Hľadajte chybu v sebe, ako to urobiť aby prospievali lepšie a ak sa nedarí poraďte sa.

Moje Muchovníky prežili,ale vyhynuli marhule až na jednu a tiež jedna Mišpuľa.Tiež som mala celé leto pocit,že najlepšie by som spravila,keby som do záhrady vysadila Lotos.