Trocha ma podráždilo vyjadrenie:
Miesta po oskoruši a amalanchieru nahradili zmysluplné rastliny (slivka - Hanita a marhuľa - Maďarská)
Nič proti slivkám a marhulám.
Každá ovocnina je osobitá a tvrdiť, že niektorá je nezmysluplná.
Nemožno na základe jedného extrémneho roku a záplavám tvrdiť, že niektoré napríklad Amelanchier to nevydrží, pritom amelanchier patrí k najodolnejším a najmenej náročným rastlinám a iste vydrží minimálne toľko ako dula či mišpula. Asi tiež záleží na akom podpníku sú štepené, pretože záplavy sú zaťažkávacou skúškou práve viac pre podpník než pre rastlinu ako takú. Zhodou okolností sa jedná všetko o jadroviny. Ktoré sa často štepia alebo môžu štepiť na niektopré podpníky rovnakého druhu. Tak napríklad, najrozšírenejším podpníkom z menovaných je dula. Ak vám dula na vlastných koreňoch prosperuje, znamená to, že v daných podmienkach dobre znáša vašu zamokrenú lokalitu, otázka či ak naopak udrie veľké sucho a mrazy či jej to bude rovnako vyhovovať. Mišpula ak je kupovaná niekde v komerčnej škôlke tiež je na Dulovom podpníku, tiež sa preto zrejme osvedčila... Amelanchier aj Oskorušu, hoci sa vám to niektorým nemusí zdať sa tiež dajú štepiť na dulový podpník... Takže nie je dôvod vzdať sa týchto ovocnín, len proste si zakúpiť také ktoré sú na podpníku, ktorý sa vám osvedčil, teda dulovom...
Nezovšeobecňujete však tieto svoje skúsenosti. V iných podmienkach sa budú rovnaké druhy správať odlišne.
Tiež treba povedať, že je rozdiel ako staré sú stromčeky, akú majú veľkosť a ako dlho už rastú na stanovišti. U starších rastlín je pochopiteľne odolnosť voči takýmto vplyvom neporovnateľne vyššia. Takže ak napríklad bol amelanchier na mieste len rok, či ani to, a mišpila o rok dlhšie, tak tento pokus nemá žiadnu výpovednú hodnotu.
Čo sa týka chuti ak vám chutia mišpule, iste by vám chutili aj oskoruše, nehovoriac o Amelanchiery. Iste oskoruše začínajú rodiť až po mnohých rokoch ale amelanchier už po roku dvoch.
Čo sa týka záplav mal som na najnižšie položenom mieste v nitre neďaleko rieky, kde odjakživa boli aspoň zjara záplavy, pokusne rôzne druhy jadrovín naštepené na hlových podpníkoch. V tomto roku boli ale záplavy v tejto tradične záplavovej oblasti extrémne. N ja bolo v tých miestach asi 1,5 m vody. Čerstvé očkovance i 1 rok staré, teda pomerne chúlostivé tromy boli takto viac ako 2 mesiace úplne pod vodou. Keď konečne voda opadla. Všade pol smrad po znitej tráve a vegetácii. Neveril som vlastným očiam, keď väčšina týchto stromov to prežila. Žiadny "normálny" strom by to neprežil. Pripisujem to práve na podpníku - Hloh. Boli na ňom naštepené, hrušky, mišpule, amelanchier, dula, tiež nejaké hybridy, hruško-jarabyny, mišpulo-hlohy. Všetky obstáli ale najlepšie práve Amelanchiery, ktoré aj pod vodou urobili na hlohovom podpníku slušné prírastky.
Ak sa vám niečomu nedarí, neodpisujte prosím tieto druhy, či stromy ako neperspetívne. Hľadajte chybu v sebe, ako to urobiť aby prospievali lepšie a ak sa nedarí poraďte sa.