Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
menej známe ovocie a jeho pestovanie
Pretože som mal ohlas na príspevky týkajúce sa menej známych ovocných druhov, chcem založiť tému, ktorá by sa týkala práve týchto druhov a odrôd, pretože často dochádza k dezinformáciám, najmä čo sa týka ich mrazuvzdornosti spôsobu pestovania a samotnej identifikácie.
Predbežne som do tejto kategórie zaradil tieto druhy:
1. Asimina triloba (Indianske banány, Paw-paw, banán severu, v češtine moďoul, slovenské meno nemá), je síce málo známy, ale čaká ho veľká budúcnosť pre jeho nesporné kvality prorokujem, že behom 10-20 rokov bude v každej druhej záhradke
2. Amelanchier (muchovník) je veľmi perspektívne ovocie tiež pochádzajúce z Kanady, kde je ale pomerne rozšírené - pestujú ho v sadoch o veľkej rozlohe.
3. Dyospiros (Virginiana, alebo Kaki) Ebenovník rajčiakonosný, Tomel, Hurmi kaki sú už vyšľachtené odrody, ktoré prežívajú naše zimy bez veľkých problémov.
4. Aktinidívia arguta, kolomikta, drobnoplodé kiwi, hladkoplodé kiwi, popínavé beztrné egreše, je veľmi perspektívne ovocie, vhodné aj do horských polôh, mnohým chutí oveľa viac ako klasické kiwi kupované draho v obchodoch a navyše netreba ho šúpať, nemá žiadne chĺpky a je odolné
5. Ázijské (Japonské) hrušky NASHI, veľmi šťavnaté a chutné ovocie v marketoch úplne zbytočne predražované, veď v pohode bude rásť v ktorejkoľvek záhradke.
6. Figovník - náš domáci storočia otužovaný partenokarpický overený druh
6. Moruše - prastaré ovocie, ktoré na naše územie doviezli už Rimania existujú odrody, ktoré dávajú veľké a veľmi chutné ovocie
7. Mišpule - ovocie našich prababičiek, krík, alebo menší stromček dnes málo známe ovocie, ale znova si raziace cestu...
8. Oskoruša - Prastaré ovocie, ktoré k nám doniesli ešte turci počas svojich nájazdov a existujú mnohostoročné stromy. Znalci ho cenia pre jeho liečivé účinky a netradičnú chuť.
9. Dula - ovocie, ktoré sa dá jesť až po spracovaní, ale mnohý ho využívajú pre jeho estetickú funkciu a voňavé plody
10. Veľkoplodé kanadské čučoriedky, ktoré treba pestovať v kislej pôde a inak nie sú náročné, ale to s tou pôdou treba naozaj dodržať!
Predbežne som do tejto kategórie zaradil tieto druhy:
1. Asimina triloba (Indianske banány, Paw-paw, banán severu, v češtine moďoul, slovenské meno nemá), je síce málo známy, ale čaká ho veľká budúcnosť pre jeho nesporné kvality prorokujem, že behom 10-20 rokov bude v každej druhej záhradke
2. Amelanchier (muchovník) je veľmi perspektívne ovocie tiež pochádzajúce z Kanady, kde je ale pomerne rozšírené - pestujú ho v sadoch o veľkej rozlohe.
3. Dyospiros (Virginiana, alebo Kaki) Ebenovník rajčiakonosný, Tomel, Hurmi kaki sú už vyšľachtené odrody, ktoré prežívajú naše zimy bez veľkých problémov.
4. Aktinidívia arguta, kolomikta, drobnoplodé kiwi, hladkoplodé kiwi, popínavé beztrné egreše, je veľmi perspektívne ovocie, vhodné aj do horských polôh, mnohým chutí oveľa viac ako klasické kiwi kupované draho v obchodoch a navyše netreba ho šúpať, nemá žiadne chĺpky a je odolné
5. Ázijské (Japonské) hrušky NASHI, veľmi šťavnaté a chutné ovocie v marketoch úplne zbytočne predražované, veď v pohode bude rásť v ktorejkoľvek záhradke.
6. Figovník - náš domáci storočia otužovaný partenokarpický overený druh
6. Moruše - prastaré ovocie, ktoré na naše územie doviezli už Rimania existujú odrody, ktoré dávajú veľké a veľmi chutné ovocie
7. Mišpule - ovocie našich prababičiek, krík, alebo menší stromček dnes málo známe ovocie, ale znova si raziace cestu...
8. Oskoruša - Prastaré ovocie, ktoré k nám doniesli ešte turci počas svojich nájazdov a existujú mnohostoročné stromy. Znalci ho cenia pre jeho liečivé účinky a netradičnú chuť.
9. Dula - ovocie, ktoré sa dá jesť až po spracovaní, ale mnohý ho využívajú pre jeho estetickú funkciu a voňavé plody
10. Veľkoplodé kanadské čučoriedky, ktoré treba pestovať v kislej pôde a inak nie sú náročné, ale to s tou pôdou treba naozaj dodržať!
Hľadať v debate
Milas265 
Dajte si do vyhladávača vendita asimina a je to...
a ešte kopec malých predajcov v okolí Sondria,problém doprava,takže pre jednotlivca sa to neoplatí
a ešte kopec malých predajcov v okolí Sondria,problém doprava,takže pre jednotlivca sa to neoplatí
No tak to by som netvrdil.že neštepia 
Iba tam prevláda názor,že ich semenáče sú lepšie
a keď dostať kúpiť 2.5 metrovú plodiacu rastlinu za 30€,tak nevidia dôvod za nejakú 30cm rastlinu platiť 25 a viac €,no nie?
Iba tam prevláda názor,že ich semenáče sú lepšie
a keď dostať kúpiť 2.5 metrovú plodiacu rastlinu za 30€,tak nevidia dôvod za nejakú 30cm rastlinu platiť 25 a viac €,no nie?
Bol som tam mám aj ich LUIGI, len teda podľa mojich skúseností sú pri štepených odrodách plody v priemere takmer dvojnásobne veľké.
Problém semenáčov je v tom že neviete čo vám vyrastie, ale to zas je vynahradené ich lepšou cenou. Všetky sú chutné aj semenáče, ak má niekto veľkú záhradu a môže si dovoliť aspoň 10 a viac stromov, tak cesta semenáčov je dobrá, pretože pri viacerích kindervajíčkach sa môže niečo nájsť. A tie ktoré vám nevyhovejú môžete preštepiť, alebo vyrúbať. Ale to by bolo škoda, pretože všetky sú dobé, len teda niektoré ešte lepšie.
Na druhej strane ak má niekto menšiu záhradu a chce mať len 1-4 stromy napríklad, pričom si radšej počká ale chce mať kvalitu, tak by som neváhal staviť radšej na štepené, prípadne na kombináciu štepeného a semenáča.
Kvôli opeleniu sú potrebné aspoň 2 odrody. Preto som sa zameral na stromy, ktoré majú naštepené dve odrody do koruny a tak vlastne postačí aj jeden strom, ktorý rodí dvojaké ovocie, nejde pritom ani tak o to aby boli dva druhy kvôli chuti, ale hlavne aby sa dobre vzájomne opelili a bola tak bohatá úroda a najlepšie sa opelia keď sú tesne vedľa seba na rovnakom strome...
To že taliani svoje stromčeky chvália, je samozrejmé, veď kto by nechválil svoj tovar a ja s nimi súhlasím že sú fajn, len teda poznám aj ešte lepšie ale to je relatívne. Je to vec názoru. Mám jednoducho trochu v niečom názor odlišný ale tolerujem ak nemá každý názor totožný so mnou.
Bol som tam osobne a niekoľko krát, nepoznám iného "blázna" ktorí by so mnou chcel len kvôli Asiminam absolvovať cestu 1500 km tam a 1500 naspäť len pre utvorenie vlastného názoru.
Ak však chceš a vieš dobre šoférovať, tak ťa najbližšie kľudne vezmem zo sebou zložíme sa na benzín a budeš vidieť na vlastné oči a utvoríš si vlastný názor. Ako sa vraví, nie všetko zlato sa blyští a hoci to možno na nete vypadá nejako v skutočnosti to možno nie je celkom tak, ale to ty už iste vieš.
Problém semenáčov je v tom že neviete čo vám vyrastie, ale to zas je vynahradené ich lepšou cenou. Všetky sú chutné aj semenáče, ak má niekto veľkú záhradu a môže si dovoliť aspoň 10 a viac stromov, tak cesta semenáčov je dobrá, pretože pri viacerích kindervajíčkach sa môže niečo nájsť. A tie ktoré vám nevyhovejú môžete preštepiť, alebo vyrúbať. Ale to by bolo škoda, pretože všetky sú dobé, len teda niektoré ešte lepšie.
Na druhej strane ak má niekto menšiu záhradu a chce mať len 1-4 stromy napríklad, pričom si radšej počká ale chce mať kvalitu, tak by som neváhal staviť radšej na štepené, prípadne na kombináciu štepeného a semenáča.
Kvôli opeleniu sú potrebné aspoň 2 odrody. Preto som sa zameral na stromy, ktoré majú naštepené dve odrody do koruny a tak vlastne postačí aj jeden strom, ktorý rodí dvojaké ovocie, nejde pritom ani tak o to aby boli dva druhy kvôli chuti, ale hlavne aby sa dobre vzájomne opelili a bola tak bohatá úroda a najlepšie sa opelia keď sú tesne vedľa seba na rovnakom strome...
To že taliani svoje stromčeky chvália, je samozrejmé, veď kto by nechválil svoj tovar a ja s nimi súhlasím že sú fajn, len teda poznám aj ešte lepšie ale to je relatívne. Je to vec názoru. Mám jednoducho trochu v niečom názor odlišný ale tolerujem ak nemá každý názor totožný so mnou.
Bol som tam osobne a niekoľko krát, nepoznám iného "blázna" ktorí by so mnou chcel len kvôli Asiminam absolvovať cestu 1500 km tam a 1500 naspäť len pre utvorenie vlastného názoru.
Ak však chceš a vieš dobre šoférovať, tak ťa najbližšie kľudne vezmem zo sebou zložíme sa na benzín a budeš vidieť na vlastné oči a utvoríš si vlastný názor. Ako sa vraví, nie všetko zlato sa blyští a hoci to možno na nete vypadá nejako v skutočnosti to možno nie je celkom tak, ale to ty už iste vieš.
Našiel som jeden starší a naozaj veľký strom Diospyros Lotus a chcel by som poopraviť názor ktorý som tu kdesi písal asi pred rokom, že má nechtné trpké plody a je vhodný iba ako podpník.
Bolo to preto že tie stromy ktoré som poznal predtým naozaj také plody mali, tiež som písal že sú to buď samčie alebo len samičie stromy a musia byť preto dva. Tak sa naozaj populácia týchto stromov správala. Prišiel som tak do konfliktu s niekým, ktorí mi tvrdil, že tento druh má sladké plody, podobné datlám, sú chutné a nepotrebuje opelenie. Všetky stromy asi 20, ktoré som predtým poznal opelenie cudzím stromom potrebovali a nemali partenokarpické bezsemenné plody (vyvíjajú sa bez opelenia). Toto je typické pre Hurmi Kaki (Diospyros kaki či Ebenovník Rajčiakonosný ako ho zavádzajúco volajú) Mám okolo 50 rôznych odrôd a tiež niektoré vedia vytvárať aj samčie kvety, no všetky vedia robiť aj partenokarpické plody.
V skutočnosti sa presne rovnako správal aj tento planý Diospiros lotus, ktorý som našiel zarodený - obsipaný malinkými plodmi asi ako čerešne - žltobielej farby. Plody sú pritom naozaj veľmi sladké a chutné a na 99% sú bezsemenné, teda partenokarpické a to nie všetko tento strom je sám a široko ďaleko nie je žiadny iný podobný, ktorý by ho opelil a napriek tomu má asi v 1% plodov semená, čo znamená že musel vytvoriť aj samčie kvety a nimi sa navyše sám aj opeliť. Považujem to za unikát, hoci ak je jeden takýto strom iste bude podobných aj viac, hoci nerobím si ilúzie, že na Slovensku je to druh mimoriadne vzácny a miesta výskytu takýchto stromov spočítame možno na prstoch.
Týmto sa chcem aj ospravedlniť svojmu oponentovi, pretože mal vo všetkom pravdu. Našiel som strom s chutnými partenokarpickými plodmi.
Bolo to preto že tie stromy ktoré som poznal predtým naozaj také plody mali, tiež som písal že sú to buď samčie alebo len samičie stromy a musia byť preto dva. Tak sa naozaj populácia týchto stromov správala. Prišiel som tak do konfliktu s niekým, ktorí mi tvrdil, že tento druh má sladké plody, podobné datlám, sú chutné a nepotrebuje opelenie. Všetky stromy asi 20, ktoré som predtým poznal opelenie cudzím stromom potrebovali a nemali partenokarpické bezsemenné plody (vyvíjajú sa bez opelenia). Toto je typické pre Hurmi Kaki (Diospyros kaki či Ebenovník Rajčiakonosný ako ho zavádzajúco volajú) Mám okolo 50 rôznych odrôd a tiež niektoré vedia vytvárať aj samčie kvety, no všetky vedia robiť aj partenokarpické plody.
V skutočnosti sa presne rovnako správal aj tento planý Diospiros lotus, ktorý som našiel zarodený - obsipaný malinkými plodmi asi ako čerešne - žltobielej farby. Plody sú pritom naozaj veľmi sladké a chutné a na 99% sú bezsemenné, teda partenokarpické a to nie všetko tento strom je sám a široko ďaleko nie je žiadny iný podobný, ktorý by ho opelil a napriek tomu má asi v 1% plodov semená, čo znamená že musel vytvoriť aj samčie kvety a nimi sa navyše sám aj opeliť. Považujem to za unikát, hoci ak je jeden takýto strom iste bude podobných aj viac, hoci nerobím si ilúzie, že na Slovensku je to druh mimoriadne vzácny a miesta výskytu takýchto stromov spočítame možno na prstoch.
Týmto sa chcem aj ospravedlniť svojmu oponentovi, pretože mal vo všetkom pravdu. Našiel som strom s chutnými partenokarpickými plodmi.
Stretol som sa s tým v Anglicku u jednej rodiny,tuším to mali z Ameriky,ževraj dubové žaľude namočené v sirupe...neviem viac,na stole bola kačica pečená na mede a podobné dobroty tak som tomu nevenoval pozornosť a ešte som po troch koňakoch utrúsil,že u nás to žerú iba svine..
Nie žiaľ tieto odrody nemám, ale ak máš nejaké z nich alebo aj iné, ktoré nemám rád vymením. Totiž, zďaleka nemám všetky odrody ani nie je mojim cieľom mať všetky odrody z každého druhu. Nebránim sa však spolupráci a výmene. Nie všetky "odrody" ktoré mám majú aj pomenovanie. Niektoré sú len "klony" ktoré odskúšavam.
Pracujem teraz len tak amatérsky na stránke asimina.webnode.sk , kde chcem postupne uverejniť aj veci okolo Ebenovníkov, nie len asimin.
Pracujem teraz len tak amatérsky na stránke asimina.webnode.sk , kde chcem postupne uverejniť aj veci okolo Ebenovníkov, nie len asimin.
nemám žiadnu z tých odrôd,ale tie spomínané kaki by mali byť najmrazuvzdornejšie. máte nejakú odrodu kaki otestovanú, ktorá prežíva u nás vonku bez zakrytia voľne v pôde? napríklad v oblasti Trenčína. a nemyslím teraz krížence kaki x virginiana.
Napríklad aj tuhttp://www.kohaplant.sk/2007080055-dula
http://www.kohaplant.sk/2007080055-dula airbusy
V Trenčíne poznám jedného človeka ktorý sa snaží pestovať Kaki a Figi bez zateplenia a veru nie príliš úspešne, predsa len to je severnejšie...
Zaujíma ma skôr odkiaľ máte informácie že vami citované odrody sú najviac mrazuodolné?
Tiež neviem čo máte proti Diospyros Virginiana a najmä Nikitskej bordovej, je to chutné ovocie a dostatočne mrazuodolná?
anilah
Kalisia Vonná
Vďaka obsahu flavonoidov pôsobí protizápalovo a antioxidačne. Rovnako dobre pôsobí močopudne podporuje vylučovanie moča, antibakteriálne, spasmolytická látka, ktorú táto rastlina obsahuje uvoľňuje kŕčovité stiahnutie hladkého svalstva, podporuje estrogénnu aktivitu.
Momentálne síce neviem kde je ale ak behom troch mesiacov ešte nezoženiete, pôjdem priateľovi do Čiech a ak sa pripomeniete, viem ju zohnať.
Vďaka obsahu flavonoidov pôsobí protizápalovo a antioxidačne. Rovnako dobre pôsobí močopudne podporuje vylučovanie moča, antibakteriálne, spasmolytická látka, ktorú táto rastlina obsahuje uvoľňuje kŕčovité stiahnutie hladkého svalstva, podporuje estrogénnu aktivitu.
Momentálne síce neviem kde je ale ak behom troch mesiacov ešte nezoženiete, pôjdem priateľovi do Čiech a ak sa pripomeniete, viem ju zohnať.
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
