Poriadne si prečítaj občiansky zákonník, vyber si, čo sa vzťahuje na vás, napr.:

§ 479

Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

§ 484

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Vydedenie
§ 469a

(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Každopádne by som uprednostnila darovaciu zmluvu, je to jednoduchšie ako vydedenie, len si ju nezabudnite podať na kataster na zapísanie nehnuteľností. Ak je aj ona naklonená takémuto riešeniu, nevidím problém.
Veľakrát sa stalo, že potomkovia zomretého človeka len vypliešťali oči, keď zistili, že už nie je čo dediť, lebo za života všetko daroval niekomu inému. Bohužiaľ.

Pokiaľ však dcéru nevydedí (podľa a- b- či c- ), stále má dcéra možnosť domáhať sa polovice svojho podielu zo zákona, lebo napr. dom nie je obvyklé darovanie.

Keď to berieš z takéhoto pohľadu, tak to máš to isté ako keď napadne vydedenie. Myslíš, že by napadla na súde darovaciu zmluvu? Keď budeš na všetko myslieť tak, že "a čo ak..." tak radšej nechaj prebehnúť dedičské konanie a nech získa svoj podiel, bude to bez roboty a nemusíš sa teraz stresovať.

Dom nie je obvykle darovanie? Nie som pravnik, ale nemozem za svojho zivota darovat cokolvek, coho som vlastnikov a komu sa ja rozhodnem? Mne sa zda, ze prave nehnutelnosti v ramci rodiny su castym predmetom darovania - tak ake neobvykle darovanie?

Pokial to urobí kúpnopredajnou zmluvou, nie je čoho sa domáhať ...

Aj to je riešenie.

Zmluva je zmluva. Darovaciu ani kúpnu zmluvu nemôže nikto napadnúť ak ju darca robil dobrovoľne, nie v tiesni, za nevýhodných podmienok. Pri darovacej zmluve má darca právo, ak sa k nemu obdarovaný nechová dobre, zmluvu zrušiť. V dedičskom konaní sa prihliada na to, čo dedičia dostali darom od poručiteľa, no dar vrátiť nemusia. Započíta sa však do jeho dedičského podielu a ak hodnota daru je taká istá alebo väčšia ako hodnota jeho dedičského podielu, pri dedení nedostane už nič. Ak poručiteľ daroval celý svoj majetok a v čase úmrtia už nemal žiaden majetok, dedičské konanie sa zastaví, lebo niet čo dediť. Samozrejme, ostatní dedičia sa môžu cítiť dotknutí a podať žalobu na súd. Uspieť môžu len v prípade, ak dokážu, že darca bol v čase darovania (napríklad pre svoj vek) neschopný uvedomiť si svoje počínanie. Preto je dobré, ak starší človek má v čase uzatvorenia zmluvy urobené lekárske vyšetrenie

Darovanie pri dedení je upravené osobitne. Ak by sa napr. dedil len dom, ten kto ho dostane, by musel babkinu dcéru vyplatiť z 1/4 (z polovice jej zákonného podielu).

Maria, prečo to zamotávaš? Prečo spájaš darovanie z dedením? Je potrebné majetok (aj nehnuteľný) darovať prostredníctvom kvalitnej darovacej zmluvy. Je treba si dať pozor, aby nemohla byť v budúcnosti napadnuteľná na súde (viď. čo píše sarasara).
Ja ako vlastník, môžem predsa všetok svoj majetok darovať predsa komu chcem ja nie? Samozrejme ak som právne spôsobilý.
Vydedenie nie je jednoduchá vec a dá sa na súde ľahko spochybniť a záveť je iba polovičné riešenie.

Ale ak ide o neopomenuteľného dediča, tak darovacia zmluva moc nepomôže. Dobre uvádza Mária.

Podľa mňa sú všetky rady vo svojej podstate správne. Len by bolo dobré vedieť, z akých predpokladov treba vychádzať. Dôležité je, či babka chce riešiť prevod vlastníctva ešte za svojho života alebo chce urobiť opatrenia, až pre prípad jej smrti tak, aby sa k jej majetku nedostala dcéra. Zo zadania vyplýva skôr tá druhá možnosť.

Ak je tomu tak, potom babka môže dcéru vydediť, čo nie je také jednoduché. Inak môže len minimalizovať zákonný dedičský podiel zriadením závetu, podľa ktorého neopomenuteľný dedič, dcéra, dostane len polovicu zákonného dedičského podielu ( § 479 Obč.zák. ). Treba si uvedomiť, že darovanie a darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti, by bola neplatná podľa § 628 ods.3 Obč.zák.

Iná vec by bola, ak by babka nabrala odvahu a spoluvlastnícke podiely( ich časť) za života darovala (predala) svojim vyvoleným a ponechala si právo doživotného užívania darovanej nehnuteľnosti vo forme vecného bremena, zapísaného do KN. Ale to asi babka nechce urobiť, resp. to zo zadania nevyplýva.

Takže, ak babka nemá zákonný dôvod na vydedenie svojej dcéry, dcéra bude dediť. A to v podiele podľa zákona alebo závetu.

A ešte jeden doplnok, ak babka nespíše závet, tak "krstná matka", ak nie je potomkom, t.j. dcéra, vnučka, atď., nebude dediť vôbec.

Ešte by som upozornila na jedno nebezpečenstvo darovacej zmluvy. Ak nebude závet a bude sa dediť podľa skupín dedičov zo zákona, pri rozdelení dedičstva sa môže prihliadnuť na to, čo pozostalí dostali od poručiteľa za jeho života. Čiže ak babka počas svojho života daruje vnúčatám dom, pri dedičskom konaní sa na to bude prihliadať a ich podiel môže byť menší, prípadne budú musieť tete nejakú sumu vyplatiť.
Ak babka v žiadnom prípade nechce, aby jej dcéra po nej dedila, môže ju vydediť aj bez závetu, teda napíše len rozhodnutie o vydedení - u notára, ktorý ho uloží do listín súdu príslušného podľa miesta bydliska babky. Ale v tomto prípade je otázne dedenie krstnej, nie je tu totiž jasne povedané, aký je jej príbuzenský vzťah k babke, čo môže byť tiež dôležité.

Smith, Maria asi hovorí o darovaní dediského podielu. Citujem: "Darovanie pri dedení je upravené osobitne. Ak by sa napr. dedil len dom, ten kto ho dostane, by musel babkinu dcéru vyplatiť z 1/4 (z polovice jej zákonného podielu".
Darovanie a dedenie sú však dva nezávisle právne akty, prečo ich spájať?
Ak sa však dom aj celý majetok prevedie na vnučku ešte za života babky, nebude už čo dediť, resp. sa konanie ukončí pre nedostatok majetku. Akého neopomenuteľného dediča máš v tomto prípade na mysli? (predpokladám, že babka už nemá neplnoleté deti). Podľa akého zákona by sa mohol tento potenciálny dedič v budúcnosti po smrti poručiteľa domáhať majetku, ktorý bol v minulosti niekomu darovaný?

anonym222
Prečítaj si p o m a l y príspevok 2 a k tomu aj ďalšie paragrafy občiabskeho zákonníka o dedení. Tu nie je výučba práva.

Neopomenuteľní dedičia sú maloleté aj plnoleté deti poručiteľa.

Maria, prepáč, ale ja tu hovorím o darovaní podľa §628 OZ a ty tu stále pletieš dedenie. Ak sa všetko daruje ešte za života, nebude už v budúcnosti čo dediť, a môžu si ostatní dediči započitávať koľko chcú, keď už nie je od čoho odpočítať. Vieš koľko je takých prípadov? Ani moja mama nič nededila po mojej babke, pretože všetok majetok za života darovala druhej dcére.
Neviem kto tu vlastne potrebuje výučbu práva?

Tak si mal mame poradiť, že pri spisovaní dedečstva u notárky mala to darovanie zahlásiť. Pri dedičstve sa darovacia zmluva veľkých darov nenapáda, iba sa započítava.

Ja nič nepletiem,povedali ti to aj druhí. Prepáč, už sa s tebou o tom nebudem baviť, nech ti to zase vysvetľuje niekto iný, ale nie tu. Ked niečomu nerozumieš, nezapájaj sa dokola laickými tvrdeniami.

Mária, pokiaľ tomu nerozumieš, nevysvetľuj, alebo si radšej prečítaj toto:
http://mojdom.zoznam.sk/cl/97978/Vpl...ota-na-dedenie

Možno ti už už bude konečne jasné, čo som chcel povedať. Hlavne si prečítaj záverečné riadky: "Obdarovaný dedič však nie je povinný čokoľvek z darovaného majetku do dedičstva vracať."

Mária, pokiaľ tomu nerozumieš, nevysvetľuj, alebo si radšej prečítaj toto:
http://mojdom.zoznam.sk/cl/97978/Vpl...ota-na-dedenie

Možno ti už už bude konečne jasné, čo som chcel povedať. Hlavne si prečítaj záverečné riadky: "Obdarovaný dedič však nie je povinný čokoľvek z darovaného majetku do dedičstva vracať."

Edit: Tie laické tvrdenia nemyslíš vážne?
úvodná otázka bola: Dediť, resp. vydediť alebo darovať? Ja som radil darovať, čo si radila Ty?

Záleží na tom pre koho lepšie. A tiež od toho koľko budeš mať dedičov ty a tvoja sestra.
Keďže sa v tejto téme nevyjadruješ a v téme
http://www.porada.sk/t97088-dedicstvo.html
je pár vyjadrení, že nemáš záujem o dedičstvo, potom tebe to môže byť jedno.

Pre babku to môže byť tiež jedno. Ak chce dožiť v kľude tak to nechá na dedičské konanie.

Pre babkinu dcéru (tvoju tetu) je najlepšie dediť podľa zákona.

Pre tvoje dieťa by bolo najlepšie keby si dedičstvo neodmietol, prípadne ak sa dá tak svoj podiel odkázal svojmu dieťaťu.

Pre tvoju sestru je najlepšie ak by si jej odkázal svoj podiel.

Tvoja krstná mama neviem v akom je vzťahu k babke.

A pre každého(okrem babky) by bolo najlepšie keby mu babka darovala alebo predala celé dedičstvo. A čo najskôr zapísať do katastra.