Petra Nová Viac menej som rozhodnutá pre sterilizáciu, veľmi s tým nesúhlasí časť mojej širšej rodiny, pretože by radi šteniatká. Tak, čo s ňou ?
Ale zaujímal by ma aj Tvoj názor. Prečo považuješ sterilizáciu za ublíženie psíkovi ?
Pridám svoju skúsenosť. Moja psina je kastrovaná . Mala šteniatka, 1.7. rodila, a 28.8. sme ju dali sterilizovať. Pri zákroku mala problémy, zberala sa uhynúť, ale nakoniec ju pani doktorka oživila. Psina sa zotavila dobre, bez komplikácií. Zákrok sme absolvovali pred 9 rokmi, a nakrytá bola pri prvom háraní. Má teda asi 10 rokov. Výška v kohútiku 50 cm, váha stabilná, 12 kg. Krmivo - granule, varená strava minimálne. Rasa je to zmes dalmatína a vipeta, pohyb - skôr málo. Je v dobrej kondícii, čulá, hravá, zdravá.
A teraz trochu slohu :
Vo februári roku 2000 som na pár dní zobrala ku sebe elegantnú čiernu fenku s bielou zásterou a v bielych sandálkach, aby v -20 stupňových mrazoch v tej svojej parádnej róbe nezmrzla. Fenka bola apatická, nemala záujem o nič, iba uhynúť, tak som ju donútila žiť, jesť a hrať sa. Začala sa hárať, a psi javili záujem o atraktívnu partnerku. My sme teda o ďalšie psi záujem nejavili, ale v tom čase, keď bolo treba ísť k veterinárovi na injekciu, skočila synovi ( vtedy 10 rokov)do cesty jama a zhodila ho z bicykla. Výsledok - rozbitá hlava, oko zaliate krvou, dieťa v šoku, tržná rana 1 cm od tepny na ruke, a silná bolesť v ruke. Tak sa šlo na pohotovosť so synčekom a psí reprodukčný proces nás netrápil. Veľmi dlho sme sa presviedčali, že iste nie je kotná. Neviem, koľkokrát sme s ňou boli u veterinára v čase gravidity, ale párkrát iste. Komplikácie nemala. Aj ja, aj deti sme sa naučili naspamäť kapitolu, ako postupovať pri kotení z dajakej psej knihy. Rodiť začala 5 km od domu - odišli jej hlieny. Tak sme s ňou šli pomaly domov, s tým, že sme rozmýšľali, v ktorej taške dôjde domov, ak porodí po ceste. V pohode sme došli domov, šteniatka porodila sama.Sama sa rozhodla asi 3-4 dni pred pôrodom, že už nepôjde po schodoch do bytu, ale ostane v suteréne, tak sme jej pripravili 3 miesta, kde by mohla byť. Jedno si aj zvolila, dali sme jej tam kartónovú zábranu, aby mala vchod len z 1 strany, podstlali sme jej, aby mala teplo . Asi 6 týždňov po pôrode som mala dojem, že sa hára. Výtok bol biely, bolo to háranie.
Operáciu som už opísala. Pacientku som si dala vedľa postele, voda, granule vedľa nej, a pravidelne som ju na rukách každé 2 hodiny zniesla dole schodami vykonať potrebu, a odniesla hore. Aha, na sebe mala tričko, zaviazané nad chvostom na uzol, aby si nerozpárala stehy. Keďže to bolo to tričko, v ktorom mal syn stretnutie s jamou, bolo pomerne dotrhané a pomerne fľakaté. Takto som ju nosila po schodoch dole - hore zo dva dni, kým sa nestretla s druhým našim psom, poriadne sa s ním nepobila, naštartovala vipetiu rýchlosť a fuk popod plot asi 25 cm dierou , vlastnolabne vyprodukovanou. Skončilo to nalákaním fenky do dvora na bohapustú lož "Dobrý psíček" , prírastkom mojich šedín, kolapsom pokojne sa popred náš dom prechádzajúcich ľudí - neboli naučení, že sa zo dvora vyrúti pes v tričku. Zdôrazňujem dedičstvo po ockovi vipetovi - rýchlosť. Praskol jej jeden steh, a pri jednom mala krvavú malú ranku, takú väčšiu bodku. No byť to kreslený film, isto-iste by mala medzi ušami nakreslenú svätožiaru, tak sa zatvárila, že ona níííč. Nepribrala po sterilizácii, je zdravá. Ani povahove sa nezmenila.