Už tu je mrník, takže jeden mrníkovský príbeh doložím aj ja, aby Stanko nebol osamotený. Ked sme sa prisťahovali do PK, mala som deväť rokov, prišli sme zo ZA takže vinohrad bol pre mňa novinka a ked sme dostali záhumenku, tak sme tiež pomáhali aj viazať a ja som robila mašličky po všetkých. Pokiaľ to mamina zistila, bola som taká unavená, že som ledva zliezla do mesta a doma sa to vysvetlilo, že mašličky sa vo vinohrade neviažu. Odvtedy, ked sa išlo viazať ocko nezabudol zakričať: Ečka ideme viazať, treba potom mašličkovať.