Súhlasím s Erzebeth, ale ona je naozaj šturivareška a s takou osobou sa dá jednať, alebo lepšie povedané dojednať ťazko. Moja svokra bola podobnej nátury... ale ja som jej raz urobila dobrú kávu, sadla som si, nechala všetkú prácu, odstavila jedlo na sporáku a hoci namietala, že nech varím, lebo príde jej syn domv a nebude jedlo hotové...povedala som, že sa chcem iba s ňou pozozprávať a u manžela si to vybavím ja. Po počiatočných uznaniach a poďakovaniach sa jej za všetko, aj za dobrého syna, že ma prijala za nevestu (na začiatku známosti s jej synom brojila proti mne, lebo som staršia od manžela o 6 rokov
) Potom som ju s úctou, ale rázne požiadala, že čo si prajem a ako si predstavujem vzťah medzi ňou, mnou a čo si vôbec neprajem a nedovolím si zasahovať mi do všetkého. Ak ju o niečo poprosím, budem šťastná, ak mi poradí a že ani svojej mame a otcovi by som nepovolila zasahovať nám do života aby sme robili a žili tak ako oni nám nalinkujú. Chcela ma prerušiť a povedať si menz irečou svoje, ale nedovolila som to a poprosila som ju, že ani ja ju nebudem prerušovať. A Ak to nechce akceptovať, je mi to ľúto, potom v debate nemienim a nemá význam pokračovať, ale že potom nebude medzi nami naozaj úprimný a dobrý vzťah, že to ja nechcem a že ju mám naozaj ako ženu a matku môjho manžela veľmi rada. Debata bola ohnivá, lebo som jej povedala, že to čo robí v rodine svojho staršieho syna (jej miláčika!) u nás nebude môcť. Mali sme týžňovú odmlku telefónov, žiadna návšteva - iba svokor sa mi ozýval. Myslela som, že bude to zlé, (po svokrovi som jej vždy poslal pusu a objatie.)) a nakoniec keď došla, povedala že je rada že sme si všetko na rovinu a úprimne povedali. Nakoniec som bola jej najlepšia nevesta a ja som bola rada, že mám druhú mamu, s ktorou som veľmi často sa rozprávala o všetkom uprimne a s láskou (aj o jej najtajnejších intímnostiach, čo nikto ani jej mama, svokor či synovia a nevesty ani doteraz nevedia).
Naozaj, všetko je o vzájomnej úcte, v rozhovore, či v stanovení si pravidiel vopred, bez zlosti a hádok.