Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
Permakultúra
Čo je permakultúra
Pôvodný význam pojmu permakultúra (permaculture) bol permanentné poľnohospodárstvo (permanent agriculture), t.j. poľnohospodárstvo schopné fungovať udržateľne na danom mieste donekonečna. Postupne zahrnula všetky sociálne aspekty udržateľného rozvoja a jej význam bol rozšírený k permanentnej kultúre (permanent culture).
Permakultúra vytvára a udržuje poľnohospodársky produktívne ekosystémy, ktoré majú rozmanitosť, stabilitu a odolnosť prírodných ekosystémov. Cieľom je dosiahnuť harmonické spojenie krajiny a ľudí poskytujúce im potraviny, energiu, bývanie a ďalšie materiálne a nemateriálne potreby udržateľnou cestou.
Permakultúrny dizajn je systém usporiadania koncepčných, materiálových a strategických komponentov do vzoru, ktorý funguje v prospech života vo všetkých jeho formách.
Permakultúra má tri hlavné piliere:
je filozofiou
V roku 1974 dvaja Austrálčania – Bill Mollison (výskumník prírodných ekosystémov a austrálskych pralesov na Tasmánskej Univerzite) a jeho študent David Holmgren (architekt) rozvinuli a vylepšili koncept permakultúry, ktorý viedol k vydaniu publikácií Permaculture One a Permaculture Two.
Od opustenia práce na Univerzite v roku 1978 Bill Mollison venoval všetku svoju energiu rozvoju a vylepšovaniu systému permakultúry a rozširovaniu tejto idey a princípov do celého sveta. Vyučil tisícky študentov a podieľal sa na mnohých príspevkoch, učebných osnovách, odborných správach a odporúčaniach pre projekty fariem, mestských častí, a lokálnych samosprávnych jednotiek. V roku 1981 bola Billovi Mollisonovi za jeho prácu v environmentálnom dizajne udelená Cena za správne živobytie (en:Right Livelihood Award) niekedy nazývaná Alternatívna Nobelova cena.
V roku 1979 bol založený Inštitút Permakultúry (The Permaculture Institute), aby vyučoval praktický dizajn udržateľných pôdnych, vodných, rastlinných, právnych a ekonomických systémov študentov celosvetovo. Kurzy sú otvorené komukoľvek, bez diskriminácie na základe veku, pohlavia, náboženstva či vzdelania.
zdroj : wikipedia
Pôvodný význam pojmu permakultúra (permaculture) bol permanentné poľnohospodárstvo (permanent agriculture), t.j. poľnohospodárstvo schopné fungovať udržateľne na danom mieste donekonečna. Postupne zahrnula všetky sociálne aspekty udržateľného rozvoja a jej význam bol rozšírený k permanentnej kultúre (permanent culture).
Permakultúra vytvára a udržuje poľnohospodársky produktívne ekosystémy, ktoré majú rozmanitosť, stabilitu a odolnosť prírodných ekosystémov. Cieľom je dosiahnuť harmonické spojenie krajiny a ľudí poskytujúce im potraviny, energiu, bývanie a ďalšie materiálne a nemateriálne potreby udržateľnou cestou.
Permakultúrny dizajn je systém usporiadania koncepčných, materiálových a strategických komponentov do vzoru, ktorý funguje v prospech života vo všetkých jeho formách.
Permakultúra má tri hlavné piliere:
- Zdieľaná etika vo forme „starostlivosti o zem“, „starostlivosti o ľudí“ a „spravodlivých podielov“ (čo v skratke znamená uvedomiť si limity populácie a spotreby a na základe toho spravodlivo prerozdeľovať zdroje k ďalšej práci pre starostlivosť o zem a starostlivosť o ľudí). Permakultúra taktiež zdôrazňuje dôležitosť prijatia osobnej zodpovednosti za konanie každého z nás.
- Ekologické princípy získané pozorovaním prírodných systémov ekológmi ako Birch a Odum.
- Nástroje a procesy dizajnu, ktoré umožňujú jednotlivcom alebo skupinám zostaviť konceptuálne, materiálne a strategické prvky do „vzoru“ alebo „plánu akcie“, ktorý môže byť uskutočnený a udržiavaný s minimom zdrojov
je filozofiou
- spolupráce s prírodou, radšej než boja proti nej;
- dôkladnejšieho a premysleného pozorovania, radšej než prehnaného a bezmyšlienkovitého konania;
- nazerania na systémy vo všetkých ich funkciách, radšej než požadovaním len jedného produktu z nich; a
- umožnenia systémom prejaviť ich vlastnú evolúciu.
V roku 1974 dvaja Austrálčania – Bill Mollison (výskumník prírodných ekosystémov a austrálskych pralesov na Tasmánskej Univerzite) a jeho študent David Holmgren (architekt) rozvinuli a vylepšili koncept permakultúry, ktorý viedol k vydaniu publikácií Permaculture One a Permaculture Two.
Od opustenia práce na Univerzite v roku 1978 Bill Mollison venoval všetku svoju energiu rozvoju a vylepšovaniu systému permakultúry a rozširovaniu tejto idey a princípov do celého sveta. Vyučil tisícky študentov a podieľal sa na mnohých príspevkoch, učebných osnovách, odborných správach a odporúčaniach pre projekty fariem, mestských častí, a lokálnych samosprávnych jednotiek. V roku 1981 bola Billovi Mollisonovi za jeho prácu v environmentálnom dizajne udelená Cena za správne živobytie (en:Right Livelihood Award) niekedy nazývaná Alternatívna Nobelova cena.
V roku 1979 bol založený Inštitút Permakultúry (The Permaculture Institute), aby vyučoval praktický dizajn udržateľných pôdnych, vodných, rastlinných, právnych a ekonomických systémov študentov celosvetovo. Kurzy sú otvorené komukoľvek, bez diskriminácie na základe veku, pohlavia, náboženstva či vzdelania.
zdroj : wikipedia
Naposledy upravil arizona : 25.06.12 at 12:31
Hľadať v debate
Domnievam sa, ze vyvyseny zahon prijme viac slnecnej energie, je suchsi a teplejsi. Takisto ma vyssiu vrstvu zivnej pody. Zeliny su zdravsie, maju tvrdsie bunky, preto sa haved sustreduje na slabsie. Dalsi faktor moze byt zasoba vapna v pode. Kulturne rastliny oblubuju zasady, zive tvory kyselinky. :-)
osky 
Chystám sa založiť nové kompostovisko. Spravím ohradu pod veľkou marhuľou, mám staré dvere, čiže 2x2m. Neviem z ktorej svetovej strany ho mám postaviť a či mám naspodok na trávu nastlať kartony. Rozmýšlam, že by som tam aj zasadila nejaku tekvicu. Čo myslíte? Poradí mi niekto?
Fanny62
Ani orech ani bazu čiernu nemám, len marhuľu. Len neviem čo bude lepšie- kedže si môžem vybrať- či južná, alebo severná strana- kôli tieňu. A na tu travu pod marnuľou mám dať ten karton a na to konáriky, alebo bez toho kartonu?
Načo tam je dobrý ten kartón? Mám pocit, že lepšie je to nechať voľne. Aj tak sa ten kartón veľmi rýchlo rozpadne. Ja by som tam nedal nič.
Pokiaľ ide o tieň - tak v tieni je to určite lepšie.
Pokiaľ ide o tekvicu - ja by som ju tam nedával. Zatiaľ boli tekvice vždy lepšie mimo kompostu ako tie, čo vyrástli v ňom. O tie "kompostové" má totiž človek tendenciu sa menej starať (veď majú všetko
) a keď ideš do kompostu niečo prikladať alebo z neho brať, tak tam večne zavadzajú.
Zdá sa mi, že sa z kompostovania robí trochu priveľká veda. Jasné, je to skvelá vec, že to, čo je svojim spôsobom "odpad" sa premení na niečo užitočné, ale podľa mňa príroda "má na to páky" a keď veci do kompostu nahádžeme na kopu, tak si s tým poradí sama. Za jeden rok sa dobrý humus spraví snáď aj bez takéhoto "pestovania". Teda aspoň na mojej záhradke to tak je.
Pokiaľ ide o tieň - tak v tieni je to určite lepšie.
Pokiaľ ide o tekvicu - ja by som ju tam nedával. Zatiaľ boli tekvice vždy lepšie mimo kompostu ako tie, čo vyrástli v ňom. O tie "kompostové" má totiž človek tendenciu sa menej starať (veď majú všetko
) a keď ideš do kompostu niečo prikladať alebo z neho brať, tak tam večne zavadzajú.Zdá sa mi, že sa z kompostovania robí trochu priveľká veda. Jasné, je to skvelá vec, že to, čo je svojim spôsobom "odpad" sa premení na niečo užitočné, ale podľa mňa príroda "má na to páky" a keď veci do kompostu nahádžeme na kopu, tak si s tým poradí sama. Za jeden rok sa dobrý humus spraví snáď aj bez takéhoto "pestovania". Teda aspoň na mojej záhradke to tak je.
Zeleninové záhony podľa princípov permakultúry
Návod na vytvorenie biopareniska v tvare slnečnej pasce
https://utopia.sk/liferay/clanok/-/journal_content/56_INSTANCE_7Oj3/17126/47136
http://www.dobrarada.sk/clanok/exper...estovanim.html
Návod na vytvorenie biopareniska v tvare slnečnej pasce
https://utopia.sk/liferay/clanok/-/journal_content/56_INSTANCE_7Oj3/17126/47136
http://www.dobrarada.sk/clanok/exper...estovanim.html
Prírodná už nie je len voľne usporiadaná zahrada
http://mojdom.zoznam.sk/cl/10098/129...iadana-zahrada
http://mojdom.zoznam.sk/cl/10098/129...iadana-zahrada
Postreky proti škodcom? Namiešajte prírodné!
Prinášame vám recepty na prírodné postreky. Rastliny si v boji proti škodcom totiž dokážu pomôcť navzájom.
Cesnak (Allium sativum)
Cesnak aj cibuľa sú skvelí bojovníci proti voškám, roztočom, vŕtavke mrkvovej, perenospóre či bakterióze fazule.
Dávkovanie: 75g pomletých strúčikov na 10l vody
Použitie: Neriedený nálev sa strieka priamo na rastliny alebo na pôdu.
Palina (Artemisia absinthium)
Palina obsahuje taníny, éterické oleje a živice, ktoré odpudzujú vošky a motýle.
Dávkovanie: 0,3kg čerstvej paliny, prípadne 30g sušenej treba vylúhovať či vyvariť v 10l vody
Použitie: Neriedený výluh sa strieka priamo na rastliny a účinkuje proti mravcom a voškám. Odvar zasa pôsobí proti mlynárikovi v období liahnutia.
Praslička (Equisetum arvense)
Praslička obsahuje suli kyseliny sírovej a kyselinu kremičitú. Práve vďaka tomu postrek z prasličky pomáha proti hubovými ochoreniam a posilňuje listovú kutikulu.
Dávkovanie: treba 1kg čerstvej prasličky alebo 150g sušenej prasličky na 10l vody
Použitie: Odvar treba 5-krát zriediť a postrekuje sa ním zem aj rastlina proti kryptogamným chorobám. Výluh je potrebné taktiež 5-krát zriediť a postrekujú sa ním priamo rastliny.
Pŕhľava (Urtica dioica)
Prípravky z pŕhľavy sa používajú na stimuláciu rastu. Odpudzujú vošky či roztočca chmeľového.
Dávkovanie: 1kg čerstvej pŕhľavy použite do 10l vody
Použitie: Na začiatku napadnutia rastliny voškami použite 1 - 2 dňový výluh, striekajte priamo na rastlinu.
Tip: Pridaním 0,5kg cukru na 10l roztoku zvýšite účinnosť žihľavového postreku.
Rajčiak (Lycopersicon esculentum)
Rajčiakový postrek je vhodný pri boji proti voškám a mlynárikovi kapustnému.
Dávkovanie: 3kg využite na 10l vody
Použitie: Nezriedený extrakt nastriekajte priamo na rastliny v období vyliahnutia sa mlynárika kapustného či pri výskyte vošiek.
Vratič (Tanacetum vulgaris)
Vratičový postrek pôsobí proti voškám a motýľom, zaženie aj niektoré druhy roztočcov.
Dávkovanie: 0,3kg čerstvej rastliny použite na 10l vody
Použitie: Neriedený nálev nastriekajte priamo na rastliny proti voškám, mravcom či háďatkám. Neriedený odvar sa zasa využíva proti mlynárikovi kapustnému.
http://www.pluska.sk/izahradkar/uzit...-prirodne.html
Prinášame vám recepty na prírodné postreky. Rastliny si v boji proti škodcom totiž dokážu pomôcť navzájom.
Cesnak (Allium sativum)
Cesnak aj cibuľa sú skvelí bojovníci proti voškám, roztočom, vŕtavke mrkvovej, perenospóre či bakterióze fazule.
Dávkovanie: 75g pomletých strúčikov na 10l vody
Použitie: Neriedený nálev sa strieka priamo na rastliny alebo na pôdu.
Palina (Artemisia absinthium)
Palina obsahuje taníny, éterické oleje a živice, ktoré odpudzujú vošky a motýle.
Dávkovanie: 0,3kg čerstvej paliny, prípadne 30g sušenej treba vylúhovať či vyvariť v 10l vody
Použitie: Neriedený výluh sa strieka priamo na rastliny a účinkuje proti mravcom a voškám. Odvar zasa pôsobí proti mlynárikovi v období liahnutia.
Praslička (Equisetum arvense)
Praslička obsahuje suli kyseliny sírovej a kyselinu kremičitú. Práve vďaka tomu postrek z prasličky pomáha proti hubovými ochoreniam a posilňuje listovú kutikulu.
Dávkovanie: treba 1kg čerstvej prasličky alebo 150g sušenej prasličky na 10l vody
Použitie: Odvar treba 5-krát zriediť a postrekuje sa ním zem aj rastlina proti kryptogamným chorobám. Výluh je potrebné taktiež 5-krát zriediť a postrekujú sa ním priamo rastliny.
Pŕhľava (Urtica dioica)
Prípravky z pŕhľavy sa používajú na stimuláciu rastu. Odpudzujú vošky či roztočca chmeľového.
Dávkovanie: 1kg čerstvej pŕhľavy použite do 10l vody
Použitie: Na začiatku napadnutia rastliny voškami použite 1 - 2 dňový výluh, striekajte priamo na rastlinu.
Tip: Pridaním 0,5kg cukru na 10l roztoku zvýšite účinnosť žihľavového postreku.
Rajčiak (Lycopersicon esculentum)
Rajčiakový postrek je vhodný pri boji proti voškám a mlynárikovi kapustnému.
Dávkovanie: 3kg využite na 10l vody
Použitie: Nezriedený extrakt nastriekajte priamo na rastliny v období vyliahnutia sa mlynárika kapustného či pri výskyte vošiek.
Vratič (Tanacetum vulgaris)
Vratičový postrek pôsobí proti voškám a motýľom, zaženie aj niektoré druhy roztočcov.
Dávkovanie: 0,3kg čerstvej rastliny použite na 10l vody
Použitie: Neriedený nálev nastriekajte priamo na rastliny proti voškám, mravcom či háďatkám. Neriedený odvar sa zasa využíva proti mlynárikovi kapustnému.
http://www.pluska.sk/izahradkar/uzit...-prirodne.html
:-))
a ten ploskorez dostať niekde v ke v kamennnom obchode? rýľ mi to síce nenahradí, pretože si s tým neviem predstaviť narýľovať a naložiť plný fúrik zeminy, či piesku, ale môže sa zísť ako tá plečka..
Ako kombinovat zeleninu pri sadeni,aby sa jej darilo?
Najdete pri jednotlivych druhoch pod odkazom "Ako vplýva na inú zeleninu"
http://www.akosadit.sk/ako_sadit_ako_siat-petrzlen
Najdete pri jednotlivych druhoch pod odkazom "Ako vplýva na inú zeleninu"
http://www.akosadit.sk/ako_sadit_ako_siat-petrzlen
Čo s čím sadiť alebo BIO bez veľkej námahy...
http://www.hobbyportal.sk/zahrada-a-...-velkej-namahy
http://www.hobbyportal.sk/zahrada-a-...-velkej-namahy
Nedávaj otázky, na ktoré nechceš počuť odpoveď... ...viac
bettylou
Zožen si niekde starší - KOVOVÝ hák - držiak na okapy .
Podotýkam , že kovový ...nakoľko tie nové matroše sú dosť tenké , jedna hriadka a môžeš zahodiť ...
Na porovnanie - poctivé železo a tenký plech ....
Naposledy upravil buchač : 14.04.14 at 19:36
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
