jezko1 nie je zrejmé, či dotyčný pán má dostatok finančných prostriedkov, takže jednoznačne vylúčiť daňový sklad sa mi zdá prehnané.
a doteraz som o mojom predchodcovi mal iný názor. bezdôvodne niekoho nazvať hlupákom, či prisluhovačom sa mi zdá dosť odvážne. hlavne bez poznania skutkového stavu. vrátme sa do vecnej roviny, tam je to ok, bez pripomienok. tymto však neobhajujem nikoho, uznávam, že tie zákony maju dosť problémov.
No ja keď si opätovne prečítam úvodný príspevok dotyčného pána, tak mi z jeho príspevku jednoznačne vyplýva skutočnosť, že k liehu pričuchol doteraz len ako jeho konzument, pretože ako sám uvádza: „Ahoj, mam v tom trosku zmatok. Precital som si skoro cely zakon 105/2004 lenze...Nejako nechapem niektorym veciam. Mam v plane dovazat alkohol z Bulharska, cize clenskeho statu EU. Lenze po precitani tohto zakonu mam v tom chaos. Nemohol by mi to niekto vysvetlit ako postupovat? Vazne sa stracam vo vsetkych tych predpisoch a zakonoch, nejako sa mi to zlieva. Za pripadnu odpoved vopred dakujem.“
Je teda nad Slnko jasné, že dotyčný pán nikdy s liehom neobchodoval, a tak nemôže splniť a ani nespĺňa podmienky ustanovenia § 22 ods. 6 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o... v znení neskorších predpisov, podľa ktorého:
„(6) Sklad liehu podľa odseku 2 písm. a), v ktorom sa má v pozastavení dane lieh prijímať, skladovať alebo odosielať, musí spĺňať tieto podmienky:
musí mať počas dvoch bezprostredne predchádzajúcich kalendárnych rokov
1. živnostenské oprávnenie na predaj liehu iným prevádzkovateľom živnosti,
2. ročný obrat liehu najmenej 1 000 hl a.,
3. priemernú dobu skladovania liehu za kalendárny rok najmenej šesť mesiacov,“.
Dovolím si tiež upozorniť na pôvodné znenie zákona, ktoré sklad liehu vôbec neupravovalo. K zmene došlo až na základe zákona č. 278/2006 Z. z., a to na základe podnetu Európskej komisie, avšak aj súčasné znenie nie je kóšer, pretože vytvára nerovnaké podmienky a výrazným spôsobom obmedzuje voľný pohyb tovaru v rámci EÚ resp. sťažuje prístup tovaru z iných členských štátov na slovenský trh, čo je jednoznačným porušením ustanovenia čl. 28 Zmluvy o založení ES ale aj ustanovenia § 39 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene...
Rovnaké predpisy porušujú aj nové ustanovenia upravujúce podmienky pre oprávnených príjemcov, ktoré boli do zákona premietnuté zákonom č. 52/2009 Z. z. Aj v tomto prípade ide o maximálne možné a cielené sťaženie prístupu liehovín z iných na slovenský trh. Radoví pracovníci ministerstva sú si toho vedomí ale nerozhodujú, na to sú tam iní, dosadení istým záujmovým združením výrobcov liehu. Akúkoľvek snahu o nápravu deformovaných ustanovení zákona o spotrebnej dani z liehu úspešne brzdia a v minulosti aj pacifikovali, napríklad aj personálnymi výmenami alebo „odídením“. Sú to konkrétni ľudia a také je nielen moje poznanie skutkového stavu. Konkrétne mená pochopiteľne na tomto fóre uvádzať nebudem.
Pokiaľ ide o oprávnených príjemcov a sťaženie podmienok ich podnikania na základe zákona č. 52/2009 Z. z., ide o rovnaké porušenie rovnakých predpisov, ako je uvedené vyššie. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa v bode 18 uvádza nasledovné:
„Na základe podnetov od správcu dane ako aj orgánov činných v trestnom konaní vyplynula potreba upresniť ustanovenia zákona týkajúce sa oprávneného príjemcu ako aj sprísniť podmienky na skladanie zábezpeky na daň oprávneným príjemcom, ktorý prijíma lieh v pozastavení dane z iného členského štátu opakovane.". Ten, kto takéto niečo navrhol, mal si byť ako štátny zamestnanec vedomý skutočnosti, že takáto navrhnutá zmena je v rozpore s právom EÚ ale i so slovenským právom. Ak nie, potom je hlupák a v štátnej správe nemá čo hľadať. Aj za týmto návrhom sú konkrétni ľudia.
Najväčšou iróniou sú nasledovné perly v uvedenej dôvodovej správe:
„Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.“
„Navrhovaná úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.“
„Navrhovaná právna úprava predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.“