Zákon 182/1993, § 14, odsek 5.

(5) Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.



Pred založením SVB doporučujem prejsť uvedený Zákon.

Velmi pekne dakujem za odpoved.
Samozrejme zakon som cital, ale nedava mi odpoved na otazku.
Ci tento jeden hlas musia uplatnovat kazdy sam, teda kazdy si uplatni svoju polovicu hlasu?
Alebo moze jeden zo spoluvlastnikov uplatnit cely jeden hlas?

Alternativu, ze jeden zo spoluvlastnikov splnomocni druheho, aby ho zastupoval uvazovat nemusime. Ta je zrejme jednoznacna.

Dakujem za pomoc.

Napríklad:...zdroj TREND

http://www.etrend.sk/osobne-financie/moje-pravo/hlasovanie-vlastnikov-v-bytovom-dome/33046.html nechcem tu prikladať celý článok - je to tam prehľadnejšie...a pohľadám aj niečo novšie.

Osobne si myslím-čo byt to jeden hlas. Koľko spoluvlastníkov v byte musia hlasovať rovnako.

Príklad: Oznam o konaní schôdze je osobne doručený do každého bytu päť dní pred uskutočnením schôdze. Na schôdzi sa zúčastni jeden zo spoluvlastníkov ( manžel, manželka ) jeho hlas platí za obidvoch. Ak by niektorý s nich namietal po schôdzi a oznámení rozhodnutia schôdze, spôsobom obvyklým, že on má iný názor. Mali na to päť dní, aby sa dohodli.

Druhá možnosť, na schôdzu prídu obidvaja a na schôdzi si začnú dohadovať svoj spoločný názor. Čo potom? Nakoniec, ich hlas aj tak nemusí byť rozhodujúci. Ale rozhodne narušia schôdzu svojím dohadovaním sa na nej.

Velmi pekne dakujem za odpoved.
Samozrejme zakon som cital, ale nedava mi odpoved na otazku.
Ci tento jeden hlas musia uplatnovat kazdy sam, teda kazdy si uplatni svoju polovicu hlasu?
Alebo moze jeden zo spoluvlastnikov uplatnit cely jeden hlas?

Alternativu, ze jeden zo spoluvlastnikov splnomocni druheho, aby ho zastupoval uvazovat nemusime. Ta je zrejme jednoznacna.

Dakujem za pomoc.

Za jeden byt je jeden hlas, netreba manžela či manželku, ani iného spoluvlastníka, splnomocnovať. Ak by tam boli spolu a každý by chcel hlasovať inak, hlas je neplatný.

Dobry den,
chcel by som Vas velmi pekne poprosit o radu.
Zakladame totiz nove SVB a viacere byty maju podielovych spoluvlastnikov. Moja otazka je, ako sa pristupuje k takymto vlastnikom.
Pokial zakon vyzaduje na schvalenie spolocenstva 2/3 vacsinu vlastnikov, ci ma kazdy z takychto spoluvlastnikov 1/2 hlas a musi sa teda zvlast vyjadrit? Alebo je mozne k nim pristupovat ako k bezpodielovym vlastnikom (manzelom), kedy staci, ze sa vyjadri len jeden z nich.

Velmi pekne dakujem za pomoc.

Neviem, či si našiel odpoveď na tvoj problém, ale podľa mňa najbližšie bola Mária27, ale tiež si myslím, že nemala úplne pravdu.

Tebe ide o prípad, kedy jeden byt vlastní viacero spoluvlastníkov, pričom to nie sú manželia a ide o podielové spoluvlastníctvo. Začnem tým, že aj v takom prípade je za 1 byt 1 hlas, neexistuje, že by v prípade 2 spoluvlastníkov (každý 1/2) by mal každý 1/2 hlasu a pri hlasovaní by sa započítal len jeho 1/2 hlas.

Bolo tu už niekoľko tém, ktoré toto prejednávali, a výsledok bol taký, že v prípade, ak je viac spoluvlastníkov, tak príslušný úrad zvykne vyžadovať (a asi aj oprávnene) súhlas, či účasť všetkých spoluvlastníkov.

Vychádza to z predpokladu, že tí spoluvlastníci vlastnia nehnuteľnosť v určitom pomere a v zmysle Obč. zákonníka § 139 (http://www.porada.sk/t59467-139-tovar-na-ceste.html) ods. 2

" O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.".

Podľa tohto teda nestačí, ak na schôdzu príde jeden 1/4-nový vlastník a odhlasuje. Mal by mať plnú moc ostatných spoluvlastníkov, alebo tí spoluvlastníci by mali byť prítomní. V konečnom dôsledku, ako som uviedol, budú mať za byt len 1 hlas, ale musí to byť ich spoločné rozhodnutie. Ak rozhodne len menšinový spoluvlastník, tak ten hlas nemusí byť platný, lebo nerozhodla väčšina vlastníkov bytov. Alebo sa môže stať, že prídu 2 spoluvlastníci (každý po 1/2 podielu) a každý z nich bude mať iný názor. V tom prípade, keď nie sú jednotný a ani väčšinoví, tak ich hlas bude neplatný, lebo sa nedohodli.

V prípade manželov je situácia iná, tí rozhodujú o nakladaní s nehnuteľnosťou podľa Obč. Z. § 145:

(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

TAkže pokiaľ ide o bežnú vec, tak postačí, ak sa schôdze zúčastní jeden z manželov a môže hlasovať za celý byt (aj v mene druhého manžela). Môže sa ale stať, že úrad bude založenie SVB považovať za nie bežnú vec a môže vyžadovať súhlas oboch manželov (alebo plnú moc druhého).

Všetko toto je rozobrané v článku ,čo som priložila ;), Neskopírovala som ho zámerne, lebo v originále je to prehľadnejšie aj s príkladom...http://www.etrend.sk/osobne-financie...ome/33046.html

V prípade manželov je situácia iná, tí rozhodujú o nakladaní s nehnuteľnosťou podľa Obč. Z. § 145:

(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

TAkže pokiaľ ide o bežnú vec, tak postačí, ak sa schôdze zúčastní jeden z manželov a môže hlasovať za celý byt (aj v mene druhého manžela). Môže sa ale stať, že úrad bude založenie SVB považovať za nie bežnú vec a môže vyžadovať súhlas oboch manželov (alebo plnú moc druhého).

Trochu by som to upresnil. Za bežnú vec sa považuje napr. zaobstaranie každodenných nákupov, bežného ošatenia či platenie poplatkov za telefon, byt a pod. teda ide o bežné veci. Schôdza vlastníkov, resp. rozhodovanie vlastníkov na schôdzi bežnov vecou nie je, rozhodovanie na schôdzi spadá pod ostatné veci a tak sú pri tomto rozhodovaní oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§145 ods.2).
Neznamená to však, že na schôdzi musia byť obaja manželia, vyžaduje sa však súhlas oboch manželov, ak sa nejedná o zastupovanie na základe plnomocenstva (zastupovanie na základe plnomocenstva je iný inštitút než udelenie súhlasu manželov). Tento súhlas si môžu manželia udeliť akoukoľvek formou - písomne, ústne ale aj mlčky a môžu tak učiniť pred ale aj po schôdzi. Ak teda hlasovanie vykoná iba jeden z manželov je hlasovanie považované za platné, poiaľ sa druhý nedovolá neplatnosti (§40a).

Na domovej schôdzi sa predsa neriešia dohody manželov alebo spoluvlastníkov. Ak bude jeden hlasovať proti vôli druhého alebo ostatných spoluvlastníkov, nech sa hoci aj súdia medzi sebou, je to ich problém. Inak by sme nikdy nedohlasovali. Každý vie, že je schôdza a keď je s manželkou rozhádaný, nech príde aj on.
Máme vari od spoluvlastníkov vyžadovať ich podiely, kto má aké právo hlasovať? Zákon o vlastníctve bytov je osobitný aj v tom, že samotní vlastníci bytov majú rôzne podiely v dome, ale hlas každý len jeden.

Na domovej schôdzi sa predsa neriešia dohody manželov alebo spoluvlastníkov. Ak bude jeden hlasovať proti vôli druhého alebo ostatných spoluvlastníkov, nech sa hoci aj súdia medzi sebou, je to ich problém. Inak by sme nikdy nedohlasovali. Každý vie, že je schôdza a keď je s manželkou rozhádaný, nech príde aj on.
Máme vari od spoluvlastníkov vyžadovať ich podiely, kto má aké právo hlasovať? Zákon o vlastníctve bytov je osobitný aj v tom, že samotní vlastníci bytov majú rôzne podiely v dome, ale hlas každý len jeden.

o tom, či dôjde k dohode manželovov alebo podielových spoluvlastníkov ku konkrétnemu bytu (a teda jednému hlasu) môže mať v konečnom dôsledku dosah na platnosť, či neplatnosť rozhodnutia vlastníkov bytov na schôdzi. Aj keď sa rozhodovanie vlastníkov bytov riadi zákonom 182/1993 Z.z. nemôžu sa opomenúť iné zákony napr. ObZ. Preto je v §3 (1) ubedené "Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy". Viem o čom hovorím, pretože práve toto som riešil v rámci stavebného konania, keď sme chceli zatepliť bytový dom. Rok sme kôli námietkám neplatnosti rozhodovania od jednej vlastníčky stáli na stavebnom úrade.

o tom, či dôjde k dohode manželovov alebo podielových spoluvlastníkov ku konkrétnemu bytu (a teda jednému hlasu) môže mať v konečnom dôsledku dosah na platnosť, či neplatnosť rozhodnutia vlastníkov bytov na schôdzi. Aj keď sa rozhodovanie vlastníkov bytov riadi zákonom 182/1993 Z.z. nemôžu sa opomenúť iné zákony napr. ObZ. Preto je v §3 (1) ubedené "Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy". Viem o čom hovorím, pretože práve toto som riešil v rámci stavebného konania, keď sme chceli zatepliť bytový dom. Rok sme kôli námietkám neplatnosti rozhodovania od jednej vlastníčky stáli na stavebnom úrade.

Hádam nechceš povedať, že pri každom hlasovaní vyžadujete súhlas oboch manželov!
Správu veci, ktorá sa nachádza v podielovom či bezpodielovom spoluvlastníctve môže vykonávať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pokiaľ nebolo výslovne dohodnuté, že to bude robiť len jeden z nich. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú voči tretím osobám všetci spoluvlastníci oprávnení aj povinní spoločne a nerozdielne.
To platí aj voči spoločenstvu. Oznámili vám, že hlasovať bude výslovne len jeden konkrétny spoluvlastník? Ak áno, rešpektujte to. Ak nie, môže hlasovať hociktorý z nich.

Úrady (stavebný úrad, obvodný úrad a pod.) sa riadia Občianskym zákonníkom - t.j. vyžadujú podpisy a hlasovanie všetkých vlastníkov - či podielových alebo bezpodielových.
Pre mňa z toho vyplýva, že ak sa má hlasovať o veciach, ktoré "pôjdu" cez úrady, je potrebné aby boli na prezenčke podpísaní všetci vlastníci pričom ich fyzicky zastupovať môže jeden z nich (jeden byt=jeden hlas). Takto tomu rozumiem a aj v praxi sa táto divná logika potvrdila.

Veď vychádzam z občianskeho zákonníka:

§ 139

(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Prosím o radu čo s týmto problémom. Vlastníci bytov a priliehajúceho pozemku. Odkúpili aj drevené drobné stavby (bývalé majetkárske bytovky). Jeden vlastník ale drobnú stavbu neodkúpil. Druhý odkúpil dve. Odkúpením drobnej stavby ale neodkúpili aj pozemok pod drobnou stavbou. Pozemok vrátane pozemku pod predmetnými drobnými stavbami ostal v podielovom vlastníctve. Vlastník ktorý neodkúpil drobnú stavbu chce postaviť drobnú stavbu na podielovom pozemku. Na zhromaždení vlastníkov predniesol svoj zámer, na základe čoho bolo prijaté jednomyseľne uznesenie k jeho zámeru. Pri konečnej požiadavke k súhlasu na drobnú stavbu ale jeden vlastník odmietol dať súhlas k drobnej stavbe na podielovom pozemku. Čo s tým? Dá sa toto riešiť inak ako cestou súdu?

Súd by musel iniciovať prehlasovaný spoluvlastník. Asi by neuspel.

Hádam nechceš povedať, že pri každom hlasovaní vyžadujete súhlas oboch manželov!
Správu veci, ktorá sa nachádza v podielovom či bezpodielovom spoluvlastníctve môže vykonávať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pokiaľ nebolo výslovne dohodnuté, že to bude robiť len jeden z nich. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú voči tretím osobám všetci spoluvlastníci oprávnení aj povinní spoločne a nerozdielne.
To platí aj voči spoločenstvu. Oznámili vám, že hlasovať bude výslovne len jeden konkrétny spoluvlastník? Ak áno, rešpektujte to. Ak nie, môže hlasovať hociktorý z nich.

Maria naozaj sa vyžaduje súhlas oboch manželov, tak ako uviedol chobot v citácii §145 (1) ObZ. Udelenie súhlasu neznamená, že fyzicky na schôdzi musia byť obaja manželia a tam sa budú dohadovať ako hlasovať. Podstata je v tom, že ten súhlas nemá predpísanú formu a môže byť udelený ústne, písomne ale môže byť udelený mlčky alebo opomenutím tzv. konkludentne. Preto na schôdzi sa má zato, že ak sa jeden z manželov zúčastní na schôdzi, má udelený súhlas druhého manžela, pokiaľ sa ten duhý manžel nedovaolá neplatnosti. Čiže sa nesporíme o tom, či na schôdzi môže byť len jeden z manželov alebo musia byť obaja. Viem, že je to otázka zadefinovania pojmu a formy súhlasu, ale z vlastnej skúsenosti viem, že toto je rozhodujúce, tak ako aj v spomínanom stavebnom konaní, kde jednou z namietaných vecí bolo, porušenie ObZ §145 (1 a 2).
Čo sa týka podielových spoluvlastníkov, to je podstatne zložitejšie, k čomu sa ani ja neviem celkom správne vyjadriť, a ak som si dobre všimol aj advokát v článku, na kt. dala link Slavica sa tejto problematike celkom šikovne vyhol.

Súd by musel iniciovať prehlasovaný spoluvlastník. Asi by neuspel.

Na zhromaždení vlastníkov jednomyseľne všetci súhlasili. Až pri súhlase s drobnou stavbou odmietla podpísať súhlas. No ľudia sú skutočne nevyspytateľní. Ale predmetnému vlastníkovi vznikli náklady so zameriavaním atď. a teraz nechce súhlasiť.

toto je rozhodujúce, tak ako aj v spomínanom stavebnom konaní, kde jednou z namietaných vecí bolo, porušenie ObZ §145 (1 a 2).
Čo sa týka podielových spoluvlastníkov, to je podstatne zložitejšie, k čomu sa ani ja neviem celkom správne vyjadriť, a ak som si dobre všimol aj advokát v článku, na kt. dala link Slavica sa tejto problematike celkom šikovne vyhol.


Od 1.1.1992 je z § 138 obč. zákonníka vypustený odsek: "(1) Bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný."

Nepoznáme váš prípad, preto sa nedá o ňom diskutovať, ale asi ste ho vyhrali napriek tomu, že takú námietku uplatnila. Nemôže byť vaše hlasovanie neplatné, ak ste dodržali zákon:
Vlastník ... má právo a povinnosť ... hlasovaním rozhodovať ...
Za každý byt ... má vlastník ... jeden hlas pripadajúci na "ich" byt ...

Zákon nerieši práva nezúčastnených vlastníkov, iba prehlasovaných a tých, čo sa nemohli o hlasovaní dozvedieť. Ak bol však hlas za byt uplatnený, je platný.

Od 1.1.1992 je z § 138 obč. zákonníka vypustený odsek: "(1) Bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný."

Nepoznáme váš prípad, preto sa nedá o ňom diskutovať, ale asi ste ho vyhrali napriek tomu, že takú námietku uplatnila. Nemôže byť vaše hlasovanie neplatné, ak ste dodržali zákon:
Vlastník ... má právo a povinnosť ... hlasovaním rozhodovať ...
Za každý byt ... má vlastník ... jeden hlas pripadajúci na "ich" byt ...

Zákon nerieši práva nezúčastnených vlastníkov, iba prehlasovaných a tých, čo sa nemohli o hlasovaní dozvedieť. Ak bol však hlas za byt uplatnený, je platný.

Maria, súhlasím, v roku 1992 prebehla rozsiahla novelizácia ObZ v rámci ktorej bol vypustený §138 a namiesto neho bol zavedený väčšinový princíp tzv. majorizácia v §139 (2) a (3) t.j. podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Týmto sa riadi ale podielové spoluvlastníctvo a ja som tuším písal o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

To však bola len polovica odpovede.
A hlasuje sa o spoluvlastníckej veci v dome, kde je viac hlasov potrebných na rozhodnutie.