Dobrý deň.
Neviete mi poradiť, akým zákonníkom sa bude spravovať právny vzťah založený kúpnou zmluvou medzi dvoma právnickými osobami, pokiaľ to v zmluve nie je výslovne uvedené. Nie som si istý, ale ja si myslím, že by to mal byť Občiansky zákonník ako lex gedneralis a nie Obchodný zákonník. Ale nie som si istý.
Ďakujem za pomoc.

J asi myslím, že je to jedno, podľa ktorého zákona to uzatvoria. Je to na ich dohode.

J asi myslím, že je to jedno, podľa ktorého zákona to uzatvoria. Je to na ich dohode.

No to áno...ale chceme reklamovať jednu vec a podľa OZ je záručná doba 24 mesiacov a podľa ObZ nie je žiadna, kým sa nedohodne.

Dobrý deň.
Neviete mi poradiť, akým zákonníkom sa bude spravovať právny vzťah založený kúpnou zmluvou medzi dvoma právnickými osobami, pokiaľ to v zmluve nie je výslovne uvedené. Nie som si istý, ale ja si myslím, že by to mal byť Občiansky zákonník ako lex gedneralis a nie Obchodný zákonník. Ale nie som si istý.
Ďakujem za pomoc.
Právny vzťah založený kúpnou zmluvou medzi dvomi právnickými osobami sa bude posudzovať podľa toho, čo bude predmetom kúpy:) Takže - možno Obchod.zák. alebo Obč. zák..

Právny vzťah založený kúpnou zmluvou medzi dvomi právnickými osobami sa bude posudzovať podľa toho, čo bude predmetom kúpy:) Takže - možno Obchod.zák. alebo Obč. zák..

Tak ak sme to kúpili ako konečný spotrebiteľ, tak by tom byť Občan a keď nie, tak Obchod?

Ak ide o ich podnikateľskú činnosť tak Obchodný zákonník.

Tak ak sme to kúpili ako konečný spotrebiteľ, tak by tom byť Občan a keď nie, tak Obchod?
Konečný spotrebiteľ je pojem, ktorý používa zákon o dani z pridanej hodnoty. Pre kvalifikáciu právneho vzťahu sú dôležité charakteristiky podľa týchto zákonníkov. Je nesporné, že ak si pôjde podnikateľ kúpiť do predajne žiarovky do kancelárie a zaplatí v pokladni, bude to vzťah podľa Obč.zák. .

Konečný spotrebiteľ je pojem, ktorý používa zákon o dani z pridanej hodnoty. Pre kvalifikáciu právneho vzťahu sú dôležité charakteristiky podľa týchto zákonníkov. Je nesporné, že ak si pôjde podnikateľ kúpiť do predajne žiarovky do kancelárie a zaplatí v pokladni, bude to vzťah podľa Obč.zák. .

tak ja to upresním, ide o kopírku, ktorú mám v kancli....platené na faktúru vystavenú na našu firmu...

tak ja to upresním, ide o kopírku, ktorú mám v kancli....platené na faktúru vystavenú na našu firmu...
Ak na faktúre na strane odberateľa je uvedené obchodné meno firmy, jej IČO a DIČ, potom Obchodný zákonník.

Ak na faktúre na strane odberateľa je uvedené obchodné meno firmy, jej IČO a DIČ, potom Obchodný zákonník.

ale prečo...nechápem v čom je rozdiel medzi žiarovkou a kopírkou????
viem, že som otravný, ale pokiaľ to nepochopím, tak ma to bude škrieť.
ďakujem za Vašu ochotu a čas...

pre § 261 ObchZ, ktorý hovorí o absolútnych obchodoch:
....
(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti

ale prečo...nechápem v čom je rozdiel medzi žiarovkou a kopírkou????
viem, že som otravný, ale pokiaľ to nepochopím, tak ma to bude škrieť.
ďakujem za Vašu ochotu a čas...
Rozdiel je taký, že aj v prípade žiaroviek je to obchodný vzťah, aj v prípade kopírky.:);). Ale keďže do obchodu príde kúpiť žiarovky fyzická osoba, aj keď je to napr. samotný konateľ a zaplatí v hotovosti, pri prípadnej reklamácii niet z čoho zistiť, že žiarovky kupoval pre potrebu firmy a nie pre potreby svojej rodiny. A bude sa mu podstatne jednoduchšie uplatňovať právo zo zodpovednosti za vady predaného tovaru( v záruke). U firmy, ktorá je riadne identifikovaná obchodným menom na faktúre, to nie je možné. Tam je ten obchodný vzťah jasne určený.

Rozdiel je taký, že aj v prípade žiaroviek je to obchodný vzťah, aj v prípade kopírky.:);). Ale keďže do obchodu príde kúpiť žiarovky fyzická osoba, aj keď je to napr. samotný konateľ a zaplatí v hotovosti, pri prípadnej reklamácii niet z čoho zistiť, že žiarovky kupoval pre potrebu firmy a nie pre potreby svojej rodiny. A bude sa mu podstatne jednoduchšie uplatňovať právo zo zodpovednosti za vady predaného tovaru( v záruke). U firmy, ktorá je riadne identifikovaná obchodným menom na faktúre, to nie je možné. Tam je ten obchodný vzťah jasne určený.

Takže...ak to správne chápem, pokiaľ v kúpnej zmluve, kde stranami sú právnické osoby, nie je uvedené inak, bude sa tento vzťah posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka???
Lebo ak nie, tak som z toho magor:confused::confused:

mimotemyblby dualizmus Občianskeho a Obchodného právamimotemy

Takže...ak to správne chápem, pokiaľ v kúpnej zmluve, kde stranami sú právnické osoby, nie je uvedené inak, bude sa tento vzťah posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka???
Lebo ak nie, tak som z toho magor:confused::confused:

mimotemyblby dualizmus Občianskeho a Obchodného právamimotemy
Nie je dôležité, či sú to právnické osoby, ale dôležité je, že vzťah sa týka podnikateľov a ich podnikateľskej činnosti a toto im je pri uzatváraní vzťahu zrejmé.

Takže...ak to správne chápem, pokiaľ v kúpnej zmluve, kde stranami sú právnické osoby, nie je uvedené inak, bude sa tento vzťah posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka???
Lebo ak nie, tak som z toho magor:confused::confused:

mimotemyblby dualizmus Občianskeho a Obchodného právamimotemy
Skús si pozrieť celý § 261 Obchodného zákonníka. Z toho Ti to bude jasné. Niektoré zmluvy, aj keď sú uzavreté medzi občanom a podnikateľom, spravujú sa výlučne Obchodným zákonníkom( zmluva o úvere), iné zas len Občianskym zákonníkom , aj keď sú obaja podnikateľmi, napr. kúpna zmluva , kde predmetom zmluvy je nehnuteľnosť, ale aj iné. Treba si to len dobre popozerať.

Nie je dôležité, či sú to právnické osoby, ale dôležité je, že vzťah sa týka podnikateľov a ich podnikateľskej činnosti a toto im je pri uzatváraní vzťahu zrejmé.

Prepáč, ale musím nesúhlasiť. Aj právnické osoby môžu uzavrieť kúpnu zmluvu podľa Občana, keď sa na tom dohodnú v zmluve. A rovnako ak fyzické osoby môžu uzavrieť kúpnu zmluvu podľa Obchodu, ak to v zmluve uvedú. To je ten dualizmus v našom občianskom a obchodnom práve...kúpna zmluva totiž nie je ani absolútny obchod ani absolútny neobchod...a ide o to, že Občiansky zákonník je nadradený Obchodnému, preto si nie som istý podľa ktorého.

Prepáč, ale musím nesúhlasiť. Aj právnické osoby môžu uzavrieť kúpnu zmluvu podľa Občana, keď sa na tom dohodnú v zmluve. A rovnako ak fyzické osoby môžu uzavrieť kúpnu zmluvu podľa Obchodu, ak to v zmluve uvedú. To je ten dualizmus v našom občianskom a obchodnom práve...kúpna zmluva totiž nie je ani absolútny obchod ani absolútny neobchod...a ide o to, že Občiansky zákonník je nadradený Obchodnému, preto si nie som istý podľa ktorého.
V tom fialovom sa mýliš. Kým podľa Obchodného zákonníka (§262) si môžeš dohodnúť, že napr. zmluva o dielo medzi podnikateľom a občanom sa bude riadiť Obchod. zákonníkom, u dvoch podnikateľov to nejde. Ak záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi spadajú pod režim §261 Obchodného zákonníka, nemôžeš dohodnúť, že sa na ne bude vzťahovať Občiansky zákonník. Bráni tomu § 263 Obchodného zákonníka, ktoré stanovuje, že § 261 je kogentným ustanovením, teda nemožno sa od neho odchýliť.

V tom fialovom sa mýliš. Kým podľa Obchodného zákonníka (§262) si môžeš dohodnúť, že napr. zmluva o dielo medzi podnikateľom a občanom sa bude riadiť Obchod. zákonníkom, u dvoch podnikateľov to nejde. Ak záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi spadajú pod režim §261 Obchodného zákonníka, nemôžeš dohodnúť, že sa na ne bude vzťahovať Občiansky zákonník. Bráni tomu § 263 Obchodného zákonníka, ktoré stanovuje, že § 261 je kogentným ustanovením, teda nemožno sa od neho odchýliť.

Ak sa mýlim, beriem späť. Som rád, že som sa niečomu naučil. Ďakujem Petre a Janke.
mimotemyale musím sa o tom ešte presvedčiťmimotemy

Prepáč, ale musím nesúhlasiť. Aj právnické osoby môžu uzavrieť kúpnu zmluvu podľa Občana, keď sa na tom dohodnú v zmluve. A rovnako ak fyzické osoby môžu uzavrieť kúpnu zmluvu podľa Obchodu, ak to v zmluve uvedú. To je ten dualizmus v našom občianskom a obchodnom práve...kúpna zmluva totiž nie je ani absolútny obchod ani absolútny neobchod...a ide o to, že Občiansky zákonník je nadradený Obchodnému, preto si nie som istý podľa ktorého.

Vidím, že otázka je skôr smerovaná tak, že neide ani o to, podľa akého zákona je to uzatvorené, ale či ten podnikateľ má nárok na záručnú dobu.

Prečitaj si túto tému:

http://www.porada.sk/t83989-reklamacia-firma-vs-firma.html

a prípadne aj trochu dlhšiu:

http://www.porada.sk/t11464-p2-vysvetlenie-rozhodnite.html

Môj záver je, že pokiaľ ten podnikateľ kúpi kopírku pre fungovanie firmy, teda na konečnú spotrebu a nie na ďalší predaj, tak má mať právo na 24 mesačnú záruku.

Ešte pridám poznámku, že v našej legislatíve je nejednoznačný názor na spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa v § 2 definuje spotrebiteľa nasledovne:

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,

Kým Obč. zákonník v § 52 ods. 4 definuje spotrebiteľa ako:

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Takže ako to je? Podľa občana právnická osoba nie je spotrebiteľom, ale podľa zákona o ochrane spotrebiteľa má rovnaké práva na ochranu ako spotrebiteľ - fyzická osoba.

Myslím, že keby sa občan doplnil o tú právnickú osobu, tak by to bol vyhovujúci stav. Vtedy by skutočne rozhodovalo, na aké účely ten podnikateľ tovar nakúpil. Pokiaľ ako predmet obchodu - teda na ďalší predaj, tak by sa nemala uplatňovať záručná doba, ak ale na spotrebu firmy, tak by mal mať na tovar riadnu záruku.