No prave som to vysvetlila v prispevku 20)
Dufam, ze chapes co som vlastne chcela .. mne uz z toho harasi ako som sa nevedela poriadne vyjadrit. Vysvetlovanie nie je moja silna stranka.
A dakujem ti.

[QUOTE=Chobot]Podla mna je to dobre skonstruovaná veta, pretoze nie len fyzické osoby sú spotrebitelia. Aj clovek ako pravnická osoba si môze kúpit bagetu a zjest ju, tak potom vystupuje ako spotrebitel. Ak ju vsak dalej predá a (mozno) zarobí na nej, tak nie je spotrebitel, ale ten tovar je predmetom podnikania.
Reakcia:
Právnická osoba je napr. akciová spoločnosť. Neviem ako by mohla zjesť bagetu. Ak si myslel, že ju zje akcionár alebo spoločník v s.r.o., tak títo určite nie sú právnická osoba. Oni majú normálny obchodný vzťah so s.r.o. alebo a.s.
Snažím sa Vám vysvetliť, že už z toho, že táto veta je z Obč.zákonníka je zrejmé že ide o vzťah podnikateľ - nepodnikateľ. Pre neveriacich Tomášov - ide o piatu hlavu , §52 a nasl.

No ale ta formulacia vety, asi nie je celkom stastna. Pojem "nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej" akoby vylucoval z definicie spotrebitela toho, kto ma tuto spotrebu v ramci svojho podnikania. Ale samotnu "spotrebitelsku" zmluvu uzatvara v ramci svojho podnikania teda aj predmetu, ved potom by to nemohol mat v nakladoch. Takze tomu sefovi sa az tak nedivim.

OK, vyhodme teda odtial tu spotrebitelsku zmluvu a skusme len takto:
„Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní obchodu nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“

Alebo fakt suhlasis s tym, ze ak kupis auto do firmy, nemas narok na zarucny servis?

Ó Bože! Vytrhli ste vetu zo zákona. Zo zákona , ktorý sa volá Občiansky zákonník. Obchodné záväzkové vzťahy , teda vzťahy medzi podnikateľmi ( FO alebo PO) upravuje Obchodný zákonník. Pripadám si ako pako. Ja netvrdím, že spotrebiteľ nemôže byť podnikateľ, ale prvá otázka bola na posúdenie vety, ktorá má niekde svoje miesto. Náhodou viem, odkiaľ pochádza. Len neviem či ešte odpovedáme na pôvodnú otázku.

Prave naopak, ja si myslim, ze prave tieto formulacie vylucuju aj to, co vylucovat nemaju. Samotneho spotrebitela :-). A chceli vylucit dalsieho obchodnika s predmetom zmluvy.
Auto napriklad nakladne je vyslovne v predmete napriklad dopravnej firmy, co nema znamenat, ze by malo byt vylucene z obchodnych podmienok urcenych pre spotrebitela. Ale to je aj auto v predajni autopredajcu. preto sa mi zda ta veta ako celok nezmyslom.

Stale hladam odpoved na otazku - Kto je spotrebitel? Otazku som upresnila v prispevku 2, 3 ..

Ano, ano studujem to, precitala som si dokladne tvoje odpovede a venujem sa tomu prave v tejto chvili ..

Ja si myslim, ze zakony by mali byt formulovane tak, aby ich zmysel, vyznam a vyklad nebolo treba urcovat podla umiestnenia tohoto zakona.

Neviem, ci ta dobre chapem .. ale nijaka firma nema v predmete podnikania: auto. Prosim skus jednoduchsie, oki?

Dobre :-). Dopravna firma ma v predmete podnikania prepravu tovaru.
Auto hadam je nevyhutnou sucastou predmetu podnikania?

To by sa nám pracovalo! Ale práve skvelá účtovnícka robota ma naučila, že vytrhnúť vetu zo zákona a chcieť ju zovšeobecniť je nebezpečné. Veď to poznáš, že na začiatku skoro každého zákona je výklad pojmov - pre účely príslušného zákona, v tomto prípade dokonca len pre túto časť zákona.

Nie,bolo to adresovane Pavle P pretože z jednej vety bez súvislosti neviem pochopiť skoro nič keď nepovie čoho sa to týka.Ak by sa uviedol celý paragraf a čo vlastne chce vysvetliť tak by to bolo jednoduchšie.

Ja to nechcem zovseobecnit, uz som tu vysvetlila o co mi islo. Pozri moje reakcie. Ine nepotrebujem. Chcela som vediet, ci moze byt spotrebitelom aj FO, aj PO.
Nic nechcem nikde zovšeobecnit. Moj sef mi oponoval tou vetou, co som napisala. Podla mna si tiez vybral zlu vetu, lebo ani on ju nepochopil.

Ved uz som to vysvetlila, co som vlastne chcela.

OK, auto je potrebne pre predmet cinnosti napr. medzinarodna preprava... ale ja nechapem cely ten tvoj prispevok, na ktory som reagovala.
Chcel si tym povedat, ze spedicna firma, ked kupi auto do firmy na podnikanie (bude nim vykonavat prepravu) -- nema narok na zarucne opravy toho auta? Nema na to auto zaruku?

No ...tak nejak to vyplyva zo znenia tej vety. A ja som nechcel povedat ale rovno vravim ( uz tretikrat :-)), ze ta povodna veta sa mi zda nezmyselna.
Pri jej presnom uplatneni by sa napriklad musela VYSLOVNE objednavat dodavka napr. pracovnej obuvi v zmysle zmluvy podla obchodneho zakona, lebo predmetom podnikania dodavatela su montazne prace. A nie len tak volne objednavat.

Ale ktohovie, KED JE TO VETA ZO ZAKONA, celkom mozne, ze nezmyselny som ja :-).

Ta veta je uvedena vo vs.obch.podmienkach jednej firmy, ktora to (predpokladam) opisala zo zakona (ako som sa dozvedela) a chapem co si chcel povedat.
Ale ee, ak je to zo zakona, ako vravi Zita (stale studujem), potom zakon nemoze obmedzit podnikatela (ci uz FO, alebo PO) natolko v tom, ze na dajme tomu majetok kupeny do firmy a pouzivany na podnikanie (NIE TOVAR) nema zaruku. Ved to by sme nemali narok na zaruku ani na PC, ani na auta, mobily ... atd. Co je teda blbost a ako vravi Zita, tym ze je to vytrhnute z kontextu, to skreslilo jej vyznam.

Aby sme to este skomplikovali, skusme sa zamysliet, preco ta ona firma to ma v obchodnych podmienkach v zmysle OBCIANSKEHO zakonnika a operuje s nou na podnikatelske subjekty?
Ked uz mame take...one...kontextove zakonodarstvo?
Obchodny zakonnik predsa tiez pozna pojem ako napr. zaruka.

Aby pomylila "neznalych zakona" ? ... mozno. Neviem.

Obch. zakonnik spomina zaruku vo vseobecnosti. Uvadza niektory zakon - dobre, som tiez neznala zakonov - zarucnu dobu medzi podnikatelmi?

Záručnú dobu - lehotu na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady upravuje Obč.Z., platí všeobecne na všetky vzťahy, čo myslím vyplýva z toho, že Obč.Z je vyššia právna norma ako Obch.Z.

To o čom sme sa bavili doteraz - spotrebiteľské zmluvy - je orientované na to, aby neboli spotrebitelia - občania neznevýhodňovaní v zmluvách, ktoré už má niekto pripravené a iba to spotrebiteľovi "šuchne" na podpis.