Bigdog008
02.02.10,07:08
Chcel by som Vas poziadat o radu ide o kupno-predajnu zmluvu prevod polovicky bytu na partnera. Priatelka sa rozisla so svojim druhom s ktorym ma dceru. Tento pan pracuje uz roky v zahranici a ona bola cely cas na slovensku a vychovavala ich spolocnu dceru. Nakolko sa ona vzhladom na tuto skutocnost nemohla niako finacne ani majetkovo zabezpecit on nechcel aby pracovala dohodli sa teda ze byt ktory kupil on bude vlastnit polovicku aby aj ona mala daku istotu ze neskonci ako bezdomovec v pripade rozchodu. Spravili teda kupno-predajnu zmluvu u pravnika a predal jej polovicku za sumu 1sk. Teraz sa tento pan snazi tuto zmluvu napadnut a zrusit a spravit z nej bezdomovca ako pomstu za rozchod. Tento pan v case ked sa dozvedel ze uz s nim nechce zit odpojil respektive dal odmontovat plynomer a elektriku cim znemoznil jej a svojej dcere zit v tom byte nakolko ona si ako mamicka v domacnosti nemohla dovolit znovu pripojit tieto veci musela aj z dcerou odist k mame. To uz bola vlastnickou polovicky bytu. Zmluvu sa snazi teraz tento pan napadnut na zaklade dobrych mravov a napisal jej doporucene dopis ze kupna zmluva bola len zasterkov darovacej zmluvy preto ziada aby mu vratila podiel ktory zmluvne podlozili.Problem je vsak ten ze nadobudla polovicku bytu za 1sk a nema od toho ziadny prijmovi alebo vydavkovi doklad taky spolu nepodpisali a o toto sa teraz opiera. Potrebujem poradit ci ma na zaklade tychto skutocnosti polovicku bytu mu vratit alebo ma sancu ze im majetok tento rozdeli sud. Nakolko suma 1sk ako nadobudacia cena podielu som sa dopocul je napadnutelna potrebujem vediet ci vobec ma zmysel pustat sa do sudneho sporu aby nakoniec neskoncila este aj so sudnymi trovmi na krku dakujem pekne.
Mgr.Shrek
02.02.10,18:58
Tak na úvod pár otázok a potom sa pohneme ďalej.

Sú dotyčný manželia?
Keď otec dieťaťa kúpil byt, boli manželia?
Je v katastri zaznamenané to, že obaja sú vlastníkmi bytu?

Keď sa dozvieš odpovede, napíš ich sem a uvidíme, čo sa s tým dá robiť.
Mária27
03.02.10,14:49
Priateľka má veľkú šancu súd vyhrať. Jej ex-priateľ sa chce oprieť o § 41a ods. 2 občianskeho zákonníka – zastretý právny úkon, a súčasne o zrušenie/neplatnosti disimulovanej darovacej zmluvy (simulovanú kúpnou zmluvou), resp. vrátenia daru z dôvodu dobrých mravov. Dovolím si tvrdiť, že aj keby súd uznal simuláciu, bola by darovacia zmluva platná, pretože zodpovedala vôli účastníkov. Pozrime najprv na simuláciu:

§ 41a)
(2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa prvej vety, keby súd uznal, že išlo o darovaciu zmluvu, ktorú zastreli kúpnou zmluvou, bola by platná darovacia zmluva, pretože zodpovedala vôli účastníkov a spĺňala všetky náležitosti, ktoré má mať. Takto to aj súdy uznávajú. Keby išlo o nedovolený právny úkon (napr. kvôli nejakým daniam), a táto nedovolenosť (obchádzanie zákona - § 39) by sa dokázala, zmluva by bola neplatná, ale to by nebolo z dôvodu dobrých mravov.

Asi ešte neviete presne, čoho sa dovoláva. On v tomto prípade sa môže 1) dovolávať neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa prieči dobrým mravom podľa § 39:

§ 39: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Dobré mravy nie sú definované. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah alebo účel ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, so základnými zásadami mravného poriadku, napr. ak ide o úmysel niekoho poškodiť či znevýhodniť (šikanózny výkon práva). O tento prípad zrejme nejde, zmluva bola uzatvorená dobrovoľne, za starostlivosť o rodinu a zriekanie sa zárobku.

V druhom prípade sa by mohol domáhať vrátenia daru podľa § 630 pri správaní sa druhej strany k nemu tak, že hrubo porušuje dobré mravy:

§ 630
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

To, že spolu viedli domácnosť, majú spoločnú dcéru a potom sa rozídu, nie je hrubé porušenie dobrých mravov.

Nakoniec, priateľka sa môže opierať o druhú vetu § 41a): sama považovala kúpu polky bytu za vážny krok, t.j. nezastretý právny úkon. Nakoniec, urobili ho pred právnikom. Predaj lacno, len za 1 Sk zvážili obaja preto, že sa spolu dohodli aj o výchove dcéry a o tom, že nemala ona z dôvodu starostlivosti o rodinu žiaden príjem. Išlo o kompenzáciu jej vynaložených nákladov a ušlého zárobku. Na 1 Sk sa potvrdenie nedáva, najmä medzi členmi spoločnej domácnosti. Jednoducho môže tvrdiť, že mu tú korunu dala, dokonca mu dala 5 – a či mu nikdy žiaden peniaz nepodala?