Ahojte,

chcel by som sa opytat na moznost vydednia.
Otec, ktory zomrel nezanechal zavet ani nic podobne. Pocas zivota daroval RD synovi s pravom dozitia pre neho ako aj manzelku. Na dedickom konani sa zvysni surodenci ako aj mama dohodli na prerozdeleni dedictva. Otec mal nemanzelske dieta, ktore o neho nejavilo vobec zaujem pocas celeho jeho zivota ani v poslednych tazkych chvilach. Na info o jeho pohrebe, vyhlasil, ze nema ist preco, ze to bol pre neho cudzi clovek.
Hned po pohrebe si zacal zistovat majetkove pomery a napadol dedicke konanie, źe nebol pritomny a ku tomu este napadol brata, ze ked uz dostal chalupu tak uz by nemal dedit nic. Mama je z toho chora a nevieme co s tym dalej. Existuje nejaka cesta vydedenia, alebo ma aj on narok na cast z dedictva? Moze brat dedit, ked za zivota otca dostal RD darom od neho?

Dakujem za radyBrat môže dediť aj ked dostal od otca dar za života. Samozrejme o tento dar sa mu môže znížiť jeho dedičský podiel.

Bolo ešte čo dediť? Nezomrel otec ako nemajetný?

A nemanželské dieťa tvojho otca je taktiež neopomenuteľným dedičom a mal právo dediť po otcovi. Aj ked sa o neho nezaujímal.

Dedičské konanie už prebehlo? Alebo beží?

Brat môže dediť aj ked dostal od otca dar za života. Samozrejme o tento dar sa mu môže znížiť jeho dedičský podiel.

Bolo ešte čo dediť? Nezomrel otec ako nemajetný?

A nemanželské dieťa tvojho otca je taktiež neopomenuteľným dedičom a mal právo dediť po otcovi. Aj ked sa o neho nezaujímal.

Dedičské konanie už prebehlo? Alebo beží?
Ahoj,

dedicke konanie uz prebehlo, ale vraj je napadnutelne do 3 rokov od jeho ukoncenia potomkami.

Je este co dedit.

Preco by sa mal znizit bratov podiel pri dedickom konani, ked dostal RD este pocas otcovho zivota a ako majitel moze s majetkom hnut. aj nehnut. nalozit ako uzna za spravne.

Ahoj,

dedicke konanie uz prebehlo, ale vraj je napadnutelne do 3 rokov od jeho ukoncenia potomkami.

Je este co dedit.

Preco by sa mal znizit bratov podiel pri dedickom konani, ked dostal RD este pocas otcovho zivota a ako majitel moze s majetkom hnut. aj nehnut. nalozit ako uzna za spravne.
Tak Vás čaká súd za zamlčanie dediča, lebo on mal také isté právo dediť ako vy.

No môže sa znížiť bratov podiel, lebo aj ked máš pravdu, že počas života dostal ten dar od otca. Ale dom je veľký dar a preto sa na to myslí aj v zákone
zdroj : http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/obciansky-zakonnik/

§ 484

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Piata hlava
OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA

§ 485

(1) Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

§ 484

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Chcela by som sa zapojiť do tejto diskusie a dúfam, že to trochu spolu súvisí.
Totiž, zaujímalo by ma, či je dedičom aj nemanželské dieťa zomrelého otca, v prípade, že on toto dieťa nikdy právne neuznal (nemá jeho meno, nikdy s ním nebol v styku, neprispieval na jeho vzdelanie, výchovu, výživu, atď.), t.j. bol pre neho len biologickým otcom ... o čom však toto dieťa vedomosť má. Je takéto dieťa právoplatným dedičom zomrelého biologického otca?

Chcela by som sa zapojiť do tejto diskusie a dúfam, že to trochu spolu súvisí.
Totiž, zaujímalo by ma, či je dedičom aj nemanželské dieťa zomrelého otca, v prípade, že on toto dieťa nikdy právne neuznal (nemá jeho meno, nikdy s ním nebol v styku, neprispieval na jeho vzdelanie, výchovu, výživu, atď.), t.j. bol pre neho len biologickým otcom ... o čom však toto dieťa vedomosť má. Je takéto dieťa právoplatným dedičom zomrelého biologického otca?
Podľa mňa má právo dediť také dieťa, lebo otcovstvo sa dá dokázať aj po smrti.
Som zvedavá na vyjadrenie právnikov.

rozhodoval vo veci súd - zapretie otcovstva?

rozhodoval vo veci súd - zapretie otcovstva?

nie, zomrelý vedel, že je biologickým otcom a nikdy to nepopieral

nie, zomrelý vedel, že je biologickým otcom a nikdy to nepopieral

Ešte dopĺňam - právne ho neuznal, lebo si to neželala matka dieťaťa.

Ešte dopĺňam - právne ho neuznal, lebo si to neželala matka dieťaťa.

Čo má dieťa v rodnom liste v kolónke otec?

Ešte dopĺňam - právne ho neuznal, lebo si to neželala matka dieťaťa.
No dobre ak teda dieťa právne neuznal, kto bol v rodnom liste dieťaťa uvedený ako jeho otec? aj ked Váš otec otcovstvo nikdy nepoprel, avšak doklad - rodný list nie je na neho vystavený, nidky na dieťa neprispieval... tak nemanželské dieťa nemôže dediť ak nepreukáže, že je oprávneným dedičom t.j. dôkazné bremeno leží na danom nemanželskom dieťati... ak preukáže, že patrí "do rodiny" nárok má... ak nepreukáže tak má smolu...

a toto dokázať po smrti bude pre neho dosť náročné, nakoľko buď by ste museli byť pri tom nápomocné ostatné deti Vášho otca - čo je pre dané dieťa dosť otázne, lebo by ste si znižovali svoj diel... (DNA analyza), alebo by sa musel exhumovať Váš otec (čo je asi dosť nepravdepobobné..)... a obe alternatívy sú na dlhé lakte a súdne ťahanice...

Tak Vás čaká súd za zamlčanie dediča, lebo on mal také isté právo dediť ako vy.

No môže sa znížiť bratov podiel, lebo aj ked máš pravdu, že počas života dostal ten dar od otca. Ale dom je veľký dar a preto sa na to myslí aj v zákone
zdroj :

484

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Piata hlava
OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA

§ 485

(1) Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.[/QUOTE]



Na sud nedojde, nakolko uz sa ozval a my ako aj on by sme to radi uzvreli mimosudnym vyrovnanim. Jeho poziadavka je aby bol vyplateni. Chcem sa preto opytat, pri ocenovani majetku sa vychadza z ceny trhovej alebo realnej napr. poda podla bonity atd. atd.?


chcem sa opytat co je myslene pod pojmom obvykle darovania, pod tym si moze kazdy predstavit co mu pasuje.

Na sud nedojde, nakolko uz sa ozval a my ako aj on by sme to radi uzvreli mimosudnym vyrovnanim. Jeho poziadavka je aby bol vyplateni. Chcem sa preto opytat, pri ocenovani majetku sa vychadza z ceny trhovej alebo realnej napr. poda podla bonity atd. atd.?


chcem sa opytat co je myslene pod pojmom obvykle darovania, pod tym si moze kazdy predstavit co mu pasuje.
No ja odporúčam toto vyrovnanie urobiť pred notárom aby nestihol ešte napadnúť dedičské konanie.

A vypláca sa z trhovej ceny majetku. Z celého majetku v BSM tvojich rodičov mame patrí polovica .
Tú druhú, otcovu polovicu ste si podelili. Teda z tej polovice mu patrí rovnaký podiel ako tebe, tvojím súrodencom aj vašej mame. Lebo aj mama má nárok na dedičský podiel po svojom manželovi.

A osobne by som dom za neobvyklý dar považovala. Normálnym a obvyklým by bol v tom prípade ak by každému dieťaťu rodič dal dom.

V tomto prípade je potrebné postupovať podľa § 94 a 95 z.č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine.
Jedine takto je možné určiť otcovstvo v prípade, ak je otec mŕtvy. Ak súd rozhodne, že zosnulý ja otcom dieťaťa, potom áno, dieťa je neopomenuteľným dedičom zosnulého.
Iná cesta nie je.

Tak Vás čaká súd za zamlčanie dediča, lebo on mal také isté právo dediť ako vy.

No môže sa znížiť bratov podiel, lebo aj ked máš pravdu, že počas života dostal ten dar od otca. Ale dom je veľký dar a preto sa na to myslí aj v zákone
zdroj :

484

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Piata hlava
OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA

§ 485

(1) Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.



Na sud nedojde, nakolko uz sa ozval a my ako aj on by sme to radi uzvreli mimosudnym vyrovnanim. Jeho poziadavka je aby bol vyplateni. Chcem sa preto opytat, pri ocenovani majetku sa vychadza z ceny trhovej alebo realnej napr. poda podla bonity atd. atd.?


chcem sa opytat co je myslene pod pojmom obvykle darovania, pod tym si moze kazdy predstavit co mu pasuje.[/QUOTE]
Dediť má nárok, ale to že otec daroval dom, nemá s dedičstvom nič spoločné, t.j. dedí sa len to čo bolo otcovím majetkom resp. jeho diel z BSM... ak by sa znižoval bratov dedičský podiel z dôvodu že on dostal do daru dom tak by sa tento oceňoval v čase kedy mu ho otec daroval t.j. ak to bolo napr. pred 10 rokmi tak by sa brala cena z pred 10 desiatich rokov...

V tomto prípade je potrebné postupovať podľa § 94 a 95 z.č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine.
Jedine takto je možné určiť otcovstvo v prípade, ak je otec mŕtvy. Ak súd rozhodne, že zosnulý ja otcom dieťaťa, potom áno, dieťa je neopomenuteľným dedičom zosnulého.
Iná cesta nie je.

No, čo si budem nahovárať, veľmi ma to nepotešilo.
Ale, ešte mi nedá nespýtať sa - dalo by sa týmto komplikáciám "dedenie verzus nemanželské dieťa" predísť, ak by zomrelý pred smrťou spísal závet a nemanželské dieťa by v ňom spomenuté nebolo?

No, čo si budem nahovárať, veľmi ma to nepotešilo.
Ale, ešte mi nedá nespýtať sa - dalo by sa týmto komplikáciám "dedenie verzus nemanželské dieťa" predísť, ak by zomrelý pred smrťou spísal závet a nemanželské dieťa by v ňom spomenuté nebolo?
Nie nedalo,
môže dieťa vydediť. Ale to je na dlhé lakte.
Dieťa je neopomenuteľný dedič, a aj ked ho nespomenie v závete, tak dieťa dediť bude zo zákona.

Ďakujem všetkým za príspevky a rady na moje otázky v tejto téme.

No, čo si budem nahovárať, veľmi ma to nepotešilo.
Ale, ešte mi nedá nespýtať sa - dalo by sa týmto komplikáciám "dedenie verzus nemanželské dieťa" predísť, ak by zomrelý pred smrťou spísal závet a nemanželské dieťa by v ňom spomenuté nebolo?

Teraz nechápem, prečo ťa to nepotešilo. Napíš viac info o tvojom probléme a snáď ti lepšie vysvetlím čo a ako.

Nie nedalo,
môže dieťa vydediť. Ale to je na dlhé lakte.
Dieťa je neopomenuteľný dedič, a aj ked ho nespomenie v závete, tak dieťa dediť bude zo zákona.

Doplním z obč. zák.:

§ 479 (Neopomenuteľní dedičia)


Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Ostatne deti dostali tiez nehnutelnost pozemok ..... . okrem nevlastneho syna.

Ak chapem spravne mama dostane polovicu z celkoveho dedickeho podielu a nasledne este aj cast z polovice deliacej sa medzi ostatnych dedicov?
Ako sa vycisluje o kolko bude znizeny narok dedica, ked uz dostal za zivota nieco darom?

Existuje nejaka moznost vylucit nevlastneho syna z dedickeho konania, pokial nebol vydedeny za zivota rodicov?
Ako by sa postupovalo v pripade, ze za zivota by daroval vsetok majetok niekomu a v dedickom konani by nebolo co dedit?


Dakujem


No ja odporúčam toto vyrovnanie urobiť pred notárom aby nestihol ešte napadnúť dedičské konanie.

A vypláca sa z trhovej ceny majetku. Z celého majetku v BSM tvojich rodičov mame patrí polovica .
Tú druhú, otcovu polovicu ste si podelili. Teda z tej polovice mu patrí rovnaký podiel ako tebe, tvojím súrodencom aj vašej mame. Lebo aj mama má nárok na dedičský podiel po svojom manželovi.

A osobne by som dom za neobvyklý dar považovala. Normálnym a obvyklým by bol v tom prípade ak by každému dieťaťu rodič dal dom.[/QUOTE]

Teraz nechápem, prečo ťa to nepotešilo. Napíš viac info o tvojom probléme a snáď ti lepšie vysvetlím čo a ako.

No, nepotešilo ma to v tom zmysle, že cit. "Dieťa je neopomenuteľný dedič, a aj keď ho nespomenie v závete, tak dieťa dediť bude zo zákona.".... ak pripustím (čo aj pripúšťam) možnosť, že dieťa, resp. jeho matka dokáže preukázať, že zomrelý je biologickým otcom dieťaťa (dnes plnoleté).

Súčasne tiež platí, že ak nebude nemanželské dieťa účastné v dedičskom konaní, tak hrozí oprávneným/manželským deťom súd (resp. právne napadnutie rozhodnutia o dedičskom konaní), že sa bezdôvodne obohatili na úkor nemanželského dieťaťa (lebo zo zákona aj takéto dieťa má dediť), t.j. hrozia problémy / naťahovačky s uspokojením možných nárokov nemanželského dieťaťa.

A ešte - keďže sa dedičské podiely určujú z trhovej ceny majetku, tak mi z toho vychádza, že je asi lepšie nemanželské dieťa do dedičského konania prizvať a snažiť sa o vzájomnú dohodu.

Alebo to chápem nesprávne?

Ostatne deti dostali tiez nehnutelnost pozemok ..... . okrem nevlastneho syna.

Ak chapem spravne mama dostane polovicu z celkoveho dedickeho podielu a nasledne este aj cast z polovice deliacej sa medzi ostatnych dedicov? Ano presne tak.
Ako sa vycisluje o kolko bude znizeny narok dedica, ked uz dostal za zivota nieco darom? Ako napísal v príspevku ICE DIVE
... ak by sa znižoval bratov dedičský podiel z dôvodu že on dostal do daru dom tak by sa tento oceňoval v čase kedy mu ho otec daroval t.j. ak to bolo napr. pred 10 rokmi tak by sa brala cena z pred 10 desiatich rokov...


Existuje nejaka moznost vylucit nevlastneho syna z dedickeho konania, pokial nebol vydedeny za zivota rodicov? Nie taká možnosť neexistuje. Bohužial.
Ako by sa postupovalo v pripade, ze za zivota by daroval vsetok majetok niekomu a v dedickom konani by nebolo co dedit? Ak by nebolo čo dediť, tak zomrel by ako nemajetný a bolo by po probléme.

Dakujemv texte

No, nepotešilo ma to v tom zmysle, že cit. "Dieťa je neopomenuteľný dedič, a aj keď ho nespomenie v závete, tak dieťa dediť bude zo zákona.".... ak pripustím (čo aj pripúšťam) možnosť, že dieťa, resp. jeho matka dokáže preukázať, že zomrelý je biologickým otcom dieťaťa (dnes plnoleté).

Súčasne tiež platí, že ak nebude nemanželské dieťa účastné v dedičskom konaní, tak hrozí oprávneným/manželským deťom súd (resp. právne napadnutie rozhodnutia o dedičskom konaní), že sa bezdôvodne obohatili na úkor nemanželského dieťaťa (lebo zo zákona aj takéto dieťa má dediť), t.j. hrozia problémy / naťahovačky s uspokojením možných nárokov nemanželského dieťaťa.

A ešte - keďže sa dedičské podiely určujú z trhovej ceny majetku, tak mi z toho vychádza, že je asi lepšie nemanželské dieťa do dedičského konania prizvať a snažiť sa o vzájomnú dohodu.

Alebo to chápem nesprávne?

No pochopila si to správne, ale pozri § 105 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Spomínaný § hovorí: Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.
Tzn. že ak do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, resp. vydania osvedčenia o dedičstve rozhodnutie alebo osvedčenie nik nenapadne, tak sa nemáš čoho báť.
V prípadnom pojednávaní podáte námietku premlčania a súd konanie zastaví.

Doplním z obč. zák.:

§ 479 (Neopomenuteľní dedičia)


Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Doplním doplnenie:)
§ 469a Vydedenie
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

V listine však musí byť exaktne uvedený dôvod vydedenia.

No pochopila si to správne, ale pozri § 105 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Spomínaný § hovorí: Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.
Tzn. že ak do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, resp. vydania osvedčenia o dedičstve rozhodnutie alebo osvedčenie nik nenapadne, tak sa nemáš čoho báť.
V prípadnom pojednávaní podáte námietku premlčania a súd konanie zastaví.

Ďakujem za odpoveď, táto je celkom fajn, len sa obávam toho slovka "ak".
Totiž, trochu to hraničí s vypočítavosťou a myslím, že medzi oprávnenými dedičmi vznikne dilema, či riskovať alebo nie úroveň právneho vedomia nemanželského dieťa, t.j. či pozná § 105 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. :(

Ďakujem za odpoveď, táto je celkom fajn, len sa obávam toho slovka "ak".
Totiž, trochu to hraničí s vypočítavosťou a myslím, že medzi oprávnenými dedičmi vznikne dilema, či riskovať alebo nie úroveň právneho vedomia nemanželského dieťa, t.j. či pozná § 105 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. :(

Ako to myslíš, riskovať alebo nie?

Rad by som si este ujasnil jednu vec, zdedili sme pozemky, ktorych vlastnici su aj otcovi surodenci. Otcov podiel bude rozdeleny medzi deti vratane nevlastneho syna, ktory vsak spominane pozemky chce predat. Musia s predajom suhlasit vsetci vlastnici alebo ich moze predat aj ked nie je jasne ktora cast pozemku patri komu? Mozeme niekto zablokovat predaj pozemkov?





Ostatne deti dostali tiez nehnutelnost pozemok ..... . okrem nevlastneho syna.

Ak chapem spravne mama dostane polovicu z celkoveho dedickeho podielu a nasledne este aj cast z polovice deliacej sa medzi ostatnych dedicov? Ano presne tak.
Ako sa vycisluje o kolko bude znizeny narok dedica, ked uz dostal za zivota nieco darom? Ako napísal v príspevku ICE DIVE Citát:
Pôvodca textu príspevku: Ice dive
... ak by sa znižoval bratov dedičský podiel z dôvodu že on dostal do daru dom tak by sa tento oceňoval v čase kedy mu ho otec daroval t.j. ak to bolo napr. pred 10 rokmi tak by sa brala cena z pred 10 desiatich rokov...


Existuje nejaka moznost vylucit nevlastneho syna z dedickeho konania, pokial nebol vydedeny za zivota rodicov? Nie taká možnosť neexistuje. Bohužial.
Ako by sa postupovalo v pripade, ze za zivota by daroval vsetok majetok niekomu a v dedickom konani by nebolo co dedit? Ak by nebolo čo dediť, tak zomrel by ako nemajetný a bolo by po probléme.

Dakujem

Doplním doplnenie:)
§ 469a Vydedenie
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

V listine však musí byť exaktne uvedený dôvod vydedenia.

..mimotemymimotemymimotemy.

.zaujímal by ma tento dodatok..
.ak je jedno z detí vydedené,ale na rozhodnutí o dedičstve-správe od notára, nie je uvedený dôvod vydedenia,len rozhodnutie,že rodič dáva svoj majetok jednému dieťaťu a to druhé je vydedené...a že druhý dedič/ten, ktorý získal majetok/ sa musí postarať o rodiča,ktorý má v zápisnici uvedené, že v dome má právo dožitia a opateru...opateru má zabezpečiť ten dedič,ktorý však túto povinnosť neplní...rodič býva u vydedeného dieťaťa..ak rodič zomrie,aké povinnosti pre toho vydedeného z toho vyplývajú/ napr. zabezpečenie pohrebu/ a čo môže čakať od dedičského konania?..
..nemyslím, že vydedený dedič by mal záujem na spísaní závetu rodičom,ani nemá eminentný záujem o majetok, pretože tento je založený hypotékou a je na majetku viac dlžoby, ktorú vyrobil druhý dedič...
...normálne by som myslela, že smrťou rodiča zaniká pre vydedenca akákoľvek povinnosť a pohreb je povinný zabezpečiť ten, kto zdedil po ňom majetok,ibaže, ak v zápisnici z dedičského konania nie je uvedený dôvod vydedenia, mohlo by sa to nejako skomplikovať?..
..ešte doplním, že rodič sa rozhodol prepísať celý majetok po smrti svojho manželského partnera na jedno dieťa s tým, že si bol istý, že sa oňho postará a to druhé dieťa bolo vyplatené len čiastkou, ktorá mu pripadla zo zákona ako dedičovi po zosnulom rodičovi...

..ospravedlňujem sa za tému v téme...prešla som zákony, ale nejako neviem pomôcť, preto som to sem šupla, možno niekto poradí...

Rad by som si este ujasnil jednu vec, zdedili sme pozemky, ktorych vlastnici su aj otcovi surodenci. Otcov podiel bude rozdeleny medzi deti vratane nevlastneho syna, ktory vsak spominane pozemky chce predat. Musia s predajom suhlasit vsetci vlastnici alebo ich moze predat aj ked nie je jasne ktora cast pozemku patri komu? Mozeme niekto zablokovat predaj pozemkov?
Predať môže , ale predtým Vám musí ponúknuť tento podiel na predaj. Ak odmietnete odkúpiť od neho pozemok, môže ho predať tretej osobe.

Vy máte predkupné právo. Hocikto zo spoluvlastníkov tohto pozemku. Na možnosť odkúpenia musia byť upozornený všetci spoluvlastníci. A ak nemajú záujem o odkúpenie musia mu to dať písomne. Až potom môže predať tretej osobe.

..mimotemymimotemymimotemy[/B].

.zaujímal by ma tento dodatok..
.ak je jedno z detí vydedené,ale na rozhodnutí o dedičstve-správe od notára, nie je uvedený dôvod vydedenia,len rozhodnutie,že rodič dáva svoj majetok jednému dieťaťu a to druhé je vydedené...a že druhý dedič/ten, ktorý získal majetok/ sa musí postarať o rodiča,ktorý má v zápisnici uvedené, že v dome má právo dožitia a opateru...opateru má zabezpečiť ten dedič,ktorý však túto povinnosť neplní...rodič býva u vydedeného dieťaťa..ak rodič zomrie,aké povinnosti pre toho vydedeného z toho vyplývajú/ napr. zabezpečenie pohrebu/ a čo môže čakať od dedičského konania?..
..nemyslím, že vydedený dedič by mal záujem na spísaní závetu rodičom,ani nemá eminentný záujem o majetok, pretože tento je založený hypotékou a je na majetku viac dlžoby, ktorú vyrobil druhý dedič...
...normálne by som myslela, že smrťou rodiča zaniká pre vydedenca akákoľvek povinnosť a pohreb je povinný zabezpečiť ten, kto zdedil po ňom majetok,ibaže, ak v zápisnici z dedičského konania nie je uvedený dôvod vydedenia, mohlo by sa to nejako skomplikovať?..
..ešte doplním, že rodič sa rozhodol prepísať celý majetok po smrti svojho manželského partnera na jedno dieťa s tým, že si bol istý, že sa oňho postará a to druhé dieťa bolo vyplatené len čiastkou, ktorá mu pripadla zo zákona ako dedičovi po zosnulom rodičovi...

..ospravedlňujem sa za tému v téme...prešla som zákony, ale nejako neviem pomôcť, preto som to sem šupla, možno niekto poradí...

Kvôli pokročilej nočnej hodine a tomu, že si ma úplne zblba svojím príspevkom:) odpoviem len na dodatok.
Ak chce rodič vydediť dieťa, musí o tom spísať listinu, v ktorej presne uvedie dôvod vydedenie v tvare: vydeďujem X Y v súlade s § 469a z.č. 40/1964 Zb. písm. x z dôvodu....................
Samozrejme najlepšie pred notárom

..nič také nie je spísané,žiadny dôvod, žiadna listina..

prepáč, ak som ti spôsobila moru..
Tak potom je vydedenie neplatné.

Ale ja mám pocit, že tam to dieťa vydedené nebolo. Lebo rodič prepísal ( darom ) majetok na svoje prvé dieťa. Pokial by rodič - darca ešte žil, tak môže požadovať vrátenie daru od prvého dieťaťa - obdarovaného. Ak nežije rodič-darca tak je všetko pasé.

Kvôli pokročilej nočnej hodine a tomu, že si ma úplne zblba svojím príspevkom:) odpoviem len na dodatok.
Ak chce rodič vydediť dieťa, musí o tom spísať listinu, v ktorej presne uvedie dôvod vydedenie v tvare: vydeďujem X Y v súlade s § 469a z.č. 40/1964 Zb. písm. x z dôvodu....................
Samozrejme najlepšie pred notárom..

..prepáč,ak som ti spôsobila moru, ale on problém je ešte zamotanejší novou skutočnosťou,/keď dostaneš do rúk papier, vieš viac, ako z rozprávania/ , že vlastne pozostalý rodič celý svoj dedičský podiel odpredal jednému dedičovi, takže asi nieje z čoho dediť,ale problém je ten, že je tam tá kopa dlhov..normálne by mi to prišlo, že vlastne ten žijúci rodič už nemá nič, len to právo dožitia a obavy z prípadných nepríjemností po jeho smrti sú neopodstatnené...

Tak potom je vydedenie neplatné.

Ale ja mám pocit, že tam to dieťa vydedené nebolo. Lebo rodič prepísal ( darom ) majetok na svoje prvé dieťa. Pokial by rodič - darca ešte žil, tak môže požadovať vrátenie daru od prvého dieťaťa - obdarovaného. Ak nežije rodič-darca tak je všetko pasé.

..no po prečítaní všetkých dokladov sa to prejavilo inak, opísala som v príspevku vyššie....

Ako to myslíš, riskovať alebo nie?

No, ide o to, že oprávnení dedičia (manželské deti) sa budú dohadovať, či to nemanželské dieťa do dedičského konania prizvú alebo nie.

Ak ho neprizvú, potom predpokladám, že riskujú 2 možnosti:

- buď bude právne vedomé a do dedičského konania sa prizve samo; resp. v prípade, že nebude účastné v dedičskom konaní, tak vie, že môže rozhodnutie v pohode do 3 rokov napadnúť, lebo zo zákona sa dedenie vzťahuje aj na neho a danú možnosť aj využije

- alebo nebude právne vedomé a nebude sa zaujímať o svoje zákonné nároky, čo však pre ostatných znamená v tichosti, ale zrejme s patričnou dávkou nervozity prečkať 3 roky a zbožne dúfať, že to nemanželské dieťa rozhodnutie z ded. konania v danej lehote nenapadne ..... a tu bude asi problém, lebo neviem odhadnúť, či všetci budú ochotní túto možnosť riskovať, či sa zhodne spolu dohodnú :(

..

..prepáč,ak som ti spôsobila moru, ale on problém je ešte zamotanejší novou skutočnosťou,/keď dostaneš do rúk papier, vieš viac, ako z rozprávania/ , že vlastne pozostalý rodič celý svoj dedičský podiel odpredal jednému dedičovi, takže asi nieje z čoho dediť,ale problém je ten, že je tam tá kopa dlhov..normálne by mi to prišlo, že vlastne ten žijúci rodič už nemá nič, len to právo dožitia a obavy z prípadných nepríjemností po jeho smrti sú neopodstatnené...
No ak zomrie ako nemajetný tak v podstate nie je čo dedit a aj ked dlžoby sú predmetom dedičstva, tak dlhy sa dedia len do výšky majetku. Tj. podla mna 0 €.

Ak samozrejme a za dlhy, na druhom majetku je zodpovedný ten čo ich vzal a komu ten majetok patrí.

A čo sa týka pohrebu , tak by sa mali obe deti na ňom podielať.

No, ide o to, že oprávnení dedičia (manželské deti) sa budú dohadovať, či to nemanželské dieťa do dedičského konania prizvú alebo nie.

Ak ho neprizvú, potom predpokladám, že riskujú 2 možnosti: Vierockak, tak ako bolo písané dieťa nemanželské musí dokázať, že je dieťaťom zomrelého. Oficiálne nie je, takže nemáte ho na základe čoho prizvať k dedičskému konaniu.

Dôkazné bremeno je na tom dieťati. Aj ked nemáte naozaj istotu, že sa do tých troch rokov neozve o svoj zákonný nárok.

- buď bude právne vedomé a do dedičského konania sa prizve samo; resp. v prípade, že nebude účastné v dedičskom konaní, tak vie, že môže rozhodnutie v pohode do 3 rokov napadnúť, lebo zo zákona sa dedenie vzťahuje aj na neho a danú možnosť aj využije

- alebo nebude právne vedomé a nebude sa zaujímať o svoje zákonné nároky, čo však pre ostatných znamená v tichosti, ale zrejme s patričnou dávkou nervozity prečkať 3 roky a zbožne dúfať, že to nemanželské dieťa rozhodnutie z ded. konania v danej lehote nenapadne ..... a tu bude asi problém, lebo neviem odhadnúť, či všetci budú ochotní túto možnosť riskovať, či sa zhodne spolu dohodnú :(v texte.
Asi by som odložila kdesi bokom peniaze v hodnote majetku čo by malo dediť to dieťa. Aby som nepanikarila ked náhodou sa ozve o podiel. Ale požadovala by som aby malo súdne určené otcovstvo. Nie len tak na dobré slovo. Ta šak viete, že som Vášho mng. dieťa a chcem svoj podiel.

No, ide o to, že oprávnení dedičia (manželské deti) sa budú dohadovať, či to nemanželské dieťa do dedičského konania prizvú alebo nie.

Ak ho neprizvú, potom predpokladám, že riskujú 2 možnosti:

- buď bude právne vedomé a do dedičského konania sa prizve samo; resp. v prípade, že nebude účastné v dedičskom konaní, tak vie, že môže rozhodnutie v pohode do 3 rokov napadnúť, lebo zo zákona sa dedenie vzťahuje aj na neho a danú možnosť aj využije

- alebo nebude právne vedomé a nebude sa zaujímať o svoje zákonné nároky, čo však pre ostatných znamená v tichosti, ale zrejme s patričnou dávkou nervozity prečkať 3 roky a zbožne dúfať, že to nemanželské dieťa rozhodnutie z ded. konania v danej lehote nenapadne ..... a tu bude asi problém, lebo neviem odhadnúť, či všetci budú ochotní túto možnosť riskovať, či sa zhodne spolu dohodnú :(
veľmi predbiehate dobu... v podstate neviete alebo nemáte ako vedieť, že nemanželské dieťa Vášho otca je Váš nevlastný súrodenec... otec si to mohol len myslieť, že je otcom a nepopierať ale istotu nemohol mať ani on... veď nebol uvedený ani v rodnom liste dieťaťa ako otec (matka musela mať nejaký dôvod prečo ho tam neuviedla a tak nechcela aby na dieťa platil...)...
V podstate ani matka nevlastného súrodenca to dokázať nevie, že jej dieťa je Váš súrodenec... jediným spojítkom v súčasnosti ste Vy prípadne iný súrodenci, kde sa dá podľa DNA analýzy dokázať, že máte rovnakého otca... a keďže chce Váš nevlastný súrodenec dediť, tak nech si "zamaká" a dokáže, že dedičský nárok má...
Tak ako píše Xanti, odložte ostatní súrodenci peniaze, vo výške jeho dedičského podielu bokom na nejaký termínovaný účet, a keď si po dedičskom konaní dokáže, že je oprávneným dedičom, tak mu tie peniaze dáte a ešte zarobíte na úrokoch... :-)))

Ostatne deti dostali tiez nehnutelnost pozemok ..... . okrem nevlastneho syna.

Ak chapem spravne mama dostane polovicu z celkoveho dedickeho podielu a nasledne este aj cast z polovice deliacej sa medzi ostatnych dedicov?
Ako sa vycisluje o kolko bude znizeny narok dedica, ked uz dostal za zivota nieco darom?

Existuje nejaka moznost vylucit nevlastneho syna z dedickeho konania, pokial nebol vydedeny za zivota rodicov?
Ako by sa postupovalo v pripade, ze za zivota by daroval vsetok majetok niekomu a v dedickom konani by nebolo co dedit?


Dakujem


No ja odporúčam toto vyrovnanie urobiť pred notárom aby nestihol ešte napadnúť dedičské konanie.

A vypláca sa z trhovej ceny majetku. Z celého majetku v BSM tvojich rodičov mame patrí polovica .
Tú druhú, otcovu polovicu ste si podelili. Teda z tej polovice mu patrí rovnaký podiel ako tebe, tvojím súrodencom aj vašej mame. Lebo aj mama má nárok na dedičský podiel po svojom manželovi.

A osobne by som dom za neobvyklý dar považovala. Normálnym a obvyklým by bol v tom prípade ak by každému dieťaťu rodič dal dom.[/QUOTE]
Hodnota rodinneho domu spred 20 rokov je daleko ina ako jeho hodnota v sucasnosti, to iste plati aj o pozemkoch. Neviem teda ci sa da na to pozerat ako na neobvykly dar, z dovodu jeho hodnoty v case darovania, alebo sa da na to pozerat ako "dar" v hodnot par desiatok tisic SK.

Hodnota rodinneho domu spred 20 rokov je daleko ina ako jeho hodnota v sucasnosti, to iste plati aj o pozemkoch. Neviem teda ci sa da na to pozerat ako na neobvykly dar, z dovodu jeho hodnoty v case darovania, alebo sa da na to pozerat ako "dar" v hodnot par desiatok tisic SK.
Vieš všetko je na tom ako sa dohodnete,
ak sa nedohodnete nastupuje súd. Priprav si argumenty aby si ho o tom presvedčil a bude to len pár desiatok tisíc sk.
Ak sa nepripravíš bude požadovať vylúčenie brata z dedičstva aj ked na to nemá právo.

Vieš všetko je na tom ako sa dohodnete,
ak sa nedohodnete nastupuje súd. Priprav si argumenty aby si ho o tom presvedčil a bude to len pár desiatok tisíc sk.
Ak sa nepripravíš bude požadovať vylúčenie brata z dedičstva aj ked na to nemá právo.

Samozrejma, je snaha sa dohodnut, nikto nechce aby sa to tahalo po suchod niekolko rokov.
Ked nema na to pravo tak preco by mal pozadovat vylucenie brata z dedickeho konania? Kedze kazdy z deti dostal nieco pocas zivota (nevlastny syn nie) tak by mohla nastat situacia, ze by dedil vlastne sam?
Mozno si to vysvetlujem zle, ale majetok urceny na dedenie sa oceni, polovicu dostane manzelka, a zvysna polovica sa rozdeli medzi deti a aj manzelku. ak niekto dostal za zivota nieco, tak sa tato hodnota odcita z dedickeho podielu a rozdeli sa medzi ostatnych. Alebo nie?
Keby bola nemovitost za zivota vlatnika majetku predana napr. pozemok synovi za symbolicku cenu, tak by sa neznizoval podiel dedica?

Dakujem

Samozrejma, je snaha sa dohodnut, nikto nechce aby sa to tahalo po suchod niekolko rokov.
Ked nema na to pravo tak preco by mal pozadovat vylucenie brata z dedickeho konania? Možno len skúša kam môže ísť. Nemá právo žiadať vylúčenie brata z dedičského konania. Ale môže žiadať aby sa ten majetok čo bol daný započítal do bratovho dedičstva. Tam musíš mať p ripravený argument ... fajn ale tú cenu za akú sa dalo pred rokmi kúpiť, ked bolo darované.
Kedze kazdy z deti dostal nieco pocas zivota (nevlastny syn nie) tak by mohla nastat situacia, ze by dedil vlastne sam? Nie, lebo všetky deti ste neopomenuteľnými dedičmi. Každý musí niečo zdediť ak sa nezriekne dedičstva.

Mozno si to vysvetlujem zle, Ano vysvetluješ si to zle. Majetok tvojho otca a tvojej mamy je 100%. Po smrti otca mame automaticky patrí 50% zo všetkého.
Zvyšných 50% sa delí medzi teba, brata, mamu a nevlastného súrodenca. Keby ste boli 4 tak tvojej mame ostane majetok v rozsahu 50+12,5% teda 62,5 %
tebe ostane z majetku ( dedením )... 12,5%
tvojmu bratovi by mal dostať z majetku ... 12,5%
a tvoj nevlastný súrodenec tiež .... 12,5%

Ešte mám na teba otázku ten dom čo dostal brat darom, ten dom bol výlučným vlastníctvom tvojho otca alebo patril aj tvojej mame??

ale majetok urceny na dedenie sa oceni, polovicu dostane manzelka, a zvysna polovica sa rozdeli medzi deti a aj manzelku. ak niekto dostal za zivota nieco, tak sa tato hodnota odcita z dedickeho podielu a rozdeli sa medzi ostatnych. Alebo nie?
Keby bola nemovitost za zivota vlatnika majetku predana napr. pozemok synovi za symbolicku cenu, tak by sa neznizoval podiel dedica? Nie neznižoval.

Dakujemv texte.

v texte.
RD darovany bratovi bol vo vlastnictve oboch rodicov - nadobudli ho obaja spolocne pocas manzelstva. Priznam sa, ze si uz nepamatam, ale nieco sa mi mari, ze iba otec.
Je v tom nejaky rozdiel, lebo v zmluve je dozivotne pravo oboch rodicov.

Dakujem

RD darovany bratovi bol vo vlastnictve oboch rodicov - nadobudli ho obaja spolocne pocas manzelstva. Priznam sa, ze si uz nepamatam, ale nieco sa mi mari, ze iba otec.
Je v tom nejaky rozdiel, lebo v zmluve je dozivotne pravo oboch rodicov.

Dakujem
No rozdiel to je. Lebo ak bratovi darovali dom mama s otcom tak len polovička domu bola kvázi otcova teda len polovička hodnoty domu sa môže odrátať od dedičstva. :D

No rozdiel to je. Lebo ak bratovi darovali dom mama s otcom tak len polovička domu bola kvázi otcova teda len polovička hodnoty domu sa môže odrátať od dedičstva. :D
no a ak daroval dom len otec, a nadobudol sa počas manželstva tak daroval vlastne niečo čo mu nepatrilo a platnosť zmluvy by sa mohla napadnúť...

no a ak daroval dom len otec, a nadobudol sa počas manželstva tak daroval vlastne niečo čo mu nepatrilo a platnosť zmluvy by sa mohla napadnúť...
No áno ale tým pádom dom by musel ísť do dedičstva. Neverím, že by takú chybu urobili pred rokmi a navyše mama žije môže vyhlásiť, že to darovali spoločne ak bol aj jej vlastníctvom dom.

No áno ale tým pádom dom by musel ísť do dedičstva. Neverím, že by takú chybu urobili pred rokmi a navyše mama žije môže vyhlásiť, že to darovali spoločne ak bol aj jej vlastníctvom dom.
Dom ani pozemok pod RD nefiguroval v dedickom konani.

Dom ani pozemok pod RD nefiguroval v dedickom konani.
No hádam už máš trošku jasnejšie v tých dedičských vzťahoch a podieloch. A trošku Ti porada ozrejmila ako to má byť.
Treba vyjednávať.:o

Otec má dvoch synov. Jednému z nich za života daroval byt s doživotným užívaním. Otec iný majetok nemá. Bude môcť druhý syn po smrti otca tento dar napadnúť, resp. bude si môcť robiť nároky na nejaké dedičstvo ?

Priateľkyn manžel sa úradne vzdal svojho syna. Mal nato vážne dôvody.
V rodnom liste chlapca teraz figuruje meno otca - osvojiteľa. On je však aj naďalej v styku so synom. Musí biologicky otec spraviť záveť na syna alebo bude jeho syn dediť po ňom zo zákona, aj keď sa ho úradne vzdal.

Manžel má dcéru z predchádzajúceho manželstva. Dcéra je problémová a nemá záujem o štúdium, skrátka to fláka. My zatiaľ deti nemáme. Ja osobne by som bola nerada, aby jeho dcéra dedila niečo po mne. Je možné to nejako ošetriť, ale tak aby som neukrátila manžela ?

Otec má dvoch synov. Jednému z nich za života daroval byt s doživotným užívaním. Otec iný majetok nemá. Bude môcť druhý syn po smrti otca tento dar napadnúť, resp. bude si môcť robiť nároky na nejaké dedičstvo ? Nie, lebo otec zomrie nemajetný. Takže dedičské konanie notár pre nemajetnosť zastaví.

Priateľkyn manžel sa úradne vzdal svojho syna. Mal nato vážne dôvody.
V rodnom liste chlapca teraz figuruje meno otca - osvojiteľa. On je však aj naďalej v styku so synom. Musí biologicky otec spraviť záveť na syna alebo bude jeho syn dediť po ňom zo zákona, aj keď sa ho úradne vzdal. Mám pocit, že dieťa už v takom prípade nemôže dediť po svojom biologickom otcovi. Kedže sa ho ten vzdal, a osvojiteľ získal práva biologického rodiča.

Toto je zaujímavé. Som zvedavá čo na to právnici.


Manžel má dcéru z predchádzajúceho manželstva. Dcéra je problémová a nemá záujem o štúdium, skrátka to fláka. My zatiaľ deti nemáme. Ja osobne by som bola nerada, aby jeho dcéra dedila niečo po mne. Je možné to nejako ošetriť, ale tak aby som neukrátila manžela ? Jeho dcéra po tebe dediť nebude, bude detiť jedine po svojom otcovi. Ak by ste žiadneho potomka nemali a zomrie prv tvoj mng. tak dcéra zdedí po ňom časť majetku ( toho spoločného čo budete mať v BSM ) a ty zdedíš tiež časť majetku. Ak by si ale zomrela prv ty, tak ona neni tvojou dedičkou. Zdedil by tvoj mng. poprípade tvoji rodičia. A až po mng. smrti by dedila jeho dcéra aj tvoj majetok. Ak by sa nepostaral o iných dedičov. v texte.

Takže po manželovi by zdedila aj môj majetok. Dá sa to nejako ošetriť, aby manžel napr. mohol užívať tento majetok, ale po jeho smrti moju časť ona nemôže zdediť. Napr. by potom pripadla mojej sestre, resp. jej deťom?

Takže po manželovi by zdedila aj môj majetok. Dá sa to nejako ošetriť, aby manžel napr. mohol užívať tento majetok, ale po jeho smrti moju časť ona nemôže zdediť. Napr. by potom pripadla mojej sestre, resp. jej deťom?
Ano dá sa to ošetriť. Lebo manžel nie je neopomenuteľným dedičom. Takže mohla by si spísať závet.
Ale to by ste museli mať zrejme rozdelené BSM. Týmto som si nie istá. Lebo ako odkážeš sestre polku domu, ked je v BSM a teda je nerozdielna. Takže asi zúžiť BSM, a potom spraviť závet v ktorom by si manžela vynechala.

Je to zamotané. Ja manžela nechcem vynechať, len jeho dcéru. To ale asi nebude také jednoduché, že

Je to zamotané. Ja manžela nechcem vynechať, len jeho dcéru. To ale asi nebude také jednoduché, že
Určite nie,
je to riadne zamotané. A najlepšiu odpoved Ti dá právnik. Poprípade ak by ste mali spoločné dieťa tak po tvojom úmrtí sa vie mng. vzdať svojho dedičského podielu v prospech Vášho spoločného dieťaťa. Tak sa "tvoja" časť majetku nedostane do rúk mng. dcéry.

Vďaka.

Otec má dvoch synov. Jednému z nich za života daroval byt s doživotným užívaním. Otec iný majetok nemá. Bude môcť druhý syn po smrti otca tento dar napadnúť, resp. bude si môcť robiť nároky na nejaké dedičstvo ?

Priateľkyn manžel sa úradne vzdal svojho syna. Mal nato vážne dôvody.
V rodnom liste chlapca teraz figuruje meno otca - osvojiteľa. On je však aj naďalej v styku so synom. Musí biologicky otec spraviť záveť na syna alebo bude jeho syn dediť po ňom zo zákona, aj keď sa ho úradne vzdal.

Manžel má dcéru z predchádzajúceho manželstva. Dcéra je problémová a nemá záujem o štúdium, skrátka to fláka. My zatiaľ deti nemáme. Ja osobne by som bola nerada, aby jeho dcéra dedila niečo po mne. Je možné to nejako ošetriť, ale tak aby som neukrátila manžela ?

Ak otec za svojho života daroval svoj majetok jednému zo synov, dediť sa nebude, nie je čo. Dar obdarovaný vrátiť nemusí, ani nemusí z neho nikoho vyplácať. Tu druhému synovi nijaký nárok nevznikne.

Ak sa rodič vzdal svojho syna a dieťa bolo adoptované, podľa zákona je jeho otcom adoptívny rodič a žiadne právne vzťahy medzi biologickým otcom neexistujú. podľa zákona je jeho otcom adoptívny rodič. Preto ani nebude dediť po svojom biologickom otcovi.

Ak má tvoj manžel dcéru, tá bude jeho dedičkou. Ak zomrieš ty prv ako tvoj manžel, bude dediť po tebe aj tvoj manžel a po ňom jeho dcéra.
Napíš závet a urči v ňom, kto bude po tebe dediť. Akv závete určíš ako svojich dedičov sestru a jej deti s tým, že zdedia celý tvoj majetok, nebude po tebe dediť tvoj manžel a po ňom jeho dcéra.
BSM nemusíš rušiť ani zužovať, ono zaniká okrem iného aj smrťou. Vysporiada sa dedičským konaním.

Ak otec za svojho života daroval svoj majetok jednému zo synov, dediť sa nebude, nie je čo. Dar obdarovaný vrátiť nemusí, ani nemusí z neho nikoho vyplácať. Tu druhému synovi nijaký nárok nevznikne.

Ak sa rodič vzdal svojho syna a dieťa bolo adoptované, podľa zákona je jeho otcom adoptívny rodič a žiadne právne vzťahy medzi biologickým otcom neexistujú. podľa zákona je jeho otcom adoptívny rodič. Preto ani nebude dediť po svojom biologickom otcovi.

Ak má tvoj manžel dcéru, tá bude jeho dedičkou. Ak zomrieš ty prv ako tvoj manžel, bude dediť po tebe aj tvoj manžel a po ňom jeho dcéra.
Napíš závet a urči v ňom, kto bude po tebe dediť. Akv závete určíš ako svojich dedičov sestru a jej deti s tým, že zdedia celý tvoj majetok, nebude po tebe dediť tvoj manžel a po ňom jeho dcéra.
BSM nemusíš rušiť ani zužovať, ono zaniká okrem iného aj smrťou. Vysporiada sa dedičským konaním.
To by som ale vydedila manžela a to práve nechcem. Nie je nejaký spôsom ako to urobiť ?

Pokým nemá na papieri, že je "právne dieťa" nemá nikde čo požadovať.
Milá(ý) betakaren písali tu traja ludia so svojimi problémami.
Takže dotyčná prvá osoba má na papieri svojho nevlastného súrodenca len ho opomenuli.
Druhá osoba nemá na papieri .. ale jej sa ten príspevok netýkal.
A tretia osoba riešila svoj a mng. vzťah.

Takže asi čítam nielen citujem. Krásny večer prajem.

No hádam už máš trošku jasnejšie v tých dedičských vzťahoch a podieloch. A trošku Ti porada ozrejmila ako to má byť.
Treba vyjednávať.:o


Ano a dakujem za vsetky cenne rady. clovek, pokial "nechodi" v tychto veciach, tak je uplne strateny.

Este mam, jednu otazku. Je pravda, ze pri dedeny polovicu dostava manzelka a zvysnu cast deti s mamou? Pytam sa preto, lebo som pocul, ze sa majetok deli rovnym dielom pre vsetkych ucastnikov konania vratane partnera.

Nevlastný syn nedostal-nespravodlivosť.
Zatiaľ ho nemusíš vylučovať - nie je dedičom. Až ak dôkazmi a rozhodnutím súdu sa stane právne synom-dedičom.
A než toto všetko absolvovať,čo tak urobiť s ním dohodu,že jeden zdedí viaca jemu to potom "daruje" - aby sa trochu zmiernila nespravodlivosť.


Dieťa je dieťa aj keď s nezáujmom.

Brat môže dediť / ostatní môžu žiadať,aby sa mu dar (a vám pozemky) započítali do podielu.



Toto dieťa sa stane "právnym dieťaťom " - iba ako hore.
Manželské dieťa NIE JE oprávnenejšie dediť,ako nemanželské.
Kým nie je nemanželské aj " právne dieťa" nemá na dedičskom konaní čo robiť (nepatrí do žiadnej skupiny dedičov) - dohodnite sa pred tým vonku.



BSM sa delí na polovicu. Polovicu dedia matka,minimálne 2 vlastné deti a nevlastný syn - spolu 4.Kedže vlastné deti už dostali nehnuteľnosti a nevlastný syn ešte nie je "právne dieťa" - je taký problém prenechať mu 1/8 "zo zvyšku" majetku ?????


Preco nie je zatial dedicom? Patri medzi neopomenutelnych dedicov, alebo nie?

Nevlastný syn nedostal-nespravodlivosť.
Zatiaľ ho nemusíš vylučovať - nie je dedičom. Až ak dôkazmi a rozhodnutím súdu sa stane právne synom-dedičom.
A než toto všetko absolvovať,čo tak urobiť s ním dohodu,že jeden zdedí viaca jemu to potom "daruje" - aby sa trochu zmiernila nespravodlivosť.


Dieťa je dieťa aj keď s nezáujmom.

Brat môže dediť / ostatní môžu žiadať,aby sa mu dar (a vám pozemky) započítali do podielu.



Toto dieťa sa stane "právnym dieťaťom " - iba ako hore.
Manželské dieťa NIE JE oprávnenejšie dediť,ako nemanželské.
Kým nie je nemanželské aj " právne dieťa" nemá na dedičskom konaní čo robiť (nepatrí do žiadnej skupiny dedičov) - dohodnite sa pred tým vonku.



BSM sa delí na polovicu. Polovicu dedia matka,minimálne 2 vlastné deti a nevlastný syn - spolu 4.Kedže vlastné deti už dostali nehnuteľnosti a nevlastný syn ešte nie je "právne dieťa" - je taký problém prenechať mu 1/8 "zo zvyšku" majetku ?????
Icka: informovali sme ho osobne.

Este mam, jednu otazku. Je pravda, ze pri dedeny polovicu dostava manzelka a zvysnu cast deti s mamou? Pytam sa preto, lebo som pocul, ze sa majetok deli rovnym dielom pre vsetkych ucastnikov konania vratane partnera.

Ak pozostalý zanechá manželku a deti, dedia títo, každý rovnakým dielom.

Zákon pozná 4 skupiny dedičov, začína sa od prvej, ďalšia nasleduje len vtedy, ak nededia uvedení v predchádzajúcej skupine.

§ 473 (http://www.porada.sk/t59532-473-vydane-dlhopisy.html)
(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

§ 474 (http://www.porada.sk/t59533-474-zavazky-z-najmu.html)
(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

§ 475 (http://www.porada.sk/t59534-475-dlhodobe-prijate-preddavky.html)
(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

§ 475a
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Pre úplnosť, ak nededí nikto zo skupín, dedičstvo pripadne štátu.

Este mam, jednu otazku. Je pravda, ze pri dedeny polovicu dostava manzelka Asi ťa teraz zmätiem ale nie je to pravda. Vysvetlím dole. a zvysnu cast deti s mamou? Pytam sa preto, lebo som pocul, ze sa majetok deli rovnym dielom pre vsetkych ucastnikov konania vratane partnera.
Ked sú manželia, tak majú majetok v BSM - bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak jeden z manželov zomrie ( vo Vašom prípade otec ) tak vlastne manželstvo zaniká a spolu sním zaniká aj BSM.

BSM sa rozdelí na dve polovice. Teda polovicu spoločného majetku má tvoja mama, a tá druhá otcova polovica ide do dedičstva. Ale aj mama je dedičom po otcovi. Preto sa otcova časť delí medzi deti a mamu.
Ale tá mamina polovica nie je nadobudnutá dedením, dedí len ten maličký podiel z otcovej polovice.

Takze ak tomu rozumiem spravne napr. rodicia nadobudli dom. Po smrti jedneho z nich prechadza polovica domu na druheho partnera a zvysna polovica sa deli medzi ostatnych dedicov vratane partnera.

Ale u nas napr. polia, ktore boli napisane iba na otca, presli do dedickeho konania vo vymere uvedenej v liste vlastnictva a notarka nehovorial nic, ze by mala polovica patrit mame. Jedna sa o chybu notarky alebo ak je uvedeny vlastnik ten co zomrel prechadza cela cast do dedickeho konania?




Ked sú manželia, tak majú majetok v BSM - bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak jeden z manželov zomrie ( vo Vašom prípade otec ) tak vlastne manželstvo zaniká a spolu sním zaniká aj BSM.

BSM sa rozdelí na dve polovice. Teda polovicu spoločného majetku má tvoja mama, a tá druhá otcova polovica ide do dedičstva. Ale aj mama je dedičom po otcovi. Preto sa otcova časť delí medzi deti a mamu.
Ale tá mamina polovica nie je nadobudnutá dedením, dedí len ten maličký podiel z otcovej polovice.

Takze ak tomu rozumiem spravne napr. rodicia nadobudli dom. Po smrti jedneho z nich prechadza polovica domu na druheho partnera a zvysna polovica sa deli medzi ostatnych dedicov vratane partnera. Ano, pokiaľ dom nadobudli počas manželstva. Teda, že ho kúpili alebo postavili.

Ale u nas napr. polia, ktore boli napisane iba na otca, presli do dedickeho konania vo vymere uvedenej v liste vlastnictva a notarka nehovorial nic, ze by mala polovica patrit mame. Otec tie role zdedil? Alebo dostal darom? Alebo kúpil pred svadbou? Ak ANO tak naozaj polovica nepatrí mame, ale len časť ktorú zdedí.
Jedna sa o chybu notarky alebo ak je uvedeny vlastnik ten co zomrel prechadza cela cast do dedickeho konania?Do BSM nepatrí majetok ak ho niektorý z manželov nadobudol darom, dedením alebo pred svadbou.

BSM zamená bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Manželia vlastnia niečo, čo spolu nadobudli. Nemajú určený podiel, čo kto vlastní, ale vlastníci sú obaja. Ak jeden z nich zomrie, už to nie je BSM, lebo druhý manžel nežije. Sú to: jedna polovica pre žijúceho manžela a druhá ide do dedičstva. Preto pri BSm má pozostalý manžel už tú svoju polovicu. No a z druhej manželovej dedí spolu s deťmi každý rovnakým dielom. Ak ale jeden z manželov nejaký majetok zdedil alebo dostal darom, je len jeho. Druhý manžel tam nemal nič, to znamená, že má len tú čiastku, ktorú zdedí spolu s deťmi, zasa každý rovnakým podielom.