Brat môže dediť aj ked dostal od otca dar za života. Samozrejme o tento dar sa mu môže znížiť jeho dedičský podiel.

Bolo ešte čo dediť? Nezomrel otec ako nemajetný?

A nemanželské dieťa tvojho otca je taktiež neopomenuteľným dedičom a mal právo dediť po otcovi. Aj ked sa o neho nezaujímal.

Dedičské konanie už prebehlo? Alebo beží?

Ahoj,

dedicke konanie uz prebehlo, ale vraj je napadnutelne do 3 rokov od jeho ukoncenia potomkami.

Je este co dedit.

Preco by sa mal znizit bratov podiel pri dedickom konani, ked dostal RD este pocas otcovho zivota a ako majitel moze s majetkom hnut. aj nehnut. nalozit ako uzna za spravne.

Tak Vás čaká súd za zamlčanie dediča, lebo on mal také isté právo dediť ako vy.

No môže sa znížiť bratov podiel, lebo aj ked máš pravdu, že počas života dostal ten dar od otca. Ale dom je veľký dar a preto sa na to myslí aj v zákone
zdroj : http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/obciansky-zakonnik/

[hore]§ 484

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Piata hlava
OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA

§ 485

(1) Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

[hore]§ 484

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Chcela by som sa zapojiť do tejto diskusie a dúfam, že to trochu spolu súvisí.
Totiž, zaujímalo by ma, či je dedičom aj nemanželské dieťa zomrelého otca, v prípade, že on toto dieťa nikdy právne neuznal (nemá jeho meno, nikdy s ním nebol v styku, neprispieval na jeho vzdelanie, výchovu, výživu, atď.), t.j. bol pre neho len biologickým otcom ... o čom však toto dieťa vedomosť má. Je takéto dieťa právoplatným dedičom zomrelého biologického otca?

Podľa mňa má právo dediť také dieťa, lebo otcovstvo sa dá dokázať aj po smrti.
Som zvedavá na vyjadrenie právnikov.

rozhodoval vo veci súd - zapretie otcovstva?

nie, zomrelý vedel, že je biologickým otcom a nikdy to nepopieral

Ešte dopĺňam - právne ho neuznal, lebo si to neželala matka dieťaťa.

Čo má dieťa v rodnom liste v kolónke otec?

No dobre ak teda dieťa právne neuznal, kto bol v rodnom liste dieťaťa uvedený ako jeho otec? aj ked Váš otec otcovstvo nikdy nepoprel, avšak doklad - rodný list nie je na neho vystavený, nidky na dieťa neprispieval... tak nemanželské dieťa nemôže dediť ak nepreukáže, že je oprávneným dedičom t.j. dôkazné bremeno leží na danom nemanželskom dieťati... ak preukáže, že patrí "do rodiny" nárok má... ak nepreukáže tak má smolu...

a toto dokázať po smrti bude pre neho dosť náročné, nakoľko buď by ste museli byť pri tom nápomocné ostatné deti Vášho otca - čo je pre dané dieťa dosť otázne, lebo by ste si znižovali svoj diel... (DNA analyza), alebo by sa musel exhumovať Váš otec (čo je asi dosť nepravdepobobné..)... a obe alternatívy sú na dlhé lakte a súdne ťahanice...

Tak Vás čaká súd za zamlčanie dediča, lebo on mal také isté právo dediť ako vy.

No môže sa znížiť bratov podiel, lebo aj ked máš pravdu, že počas života dostal ten dar od otca. Ale dom je veľký dar a preto sa na to myslí aj v zákone
zdroj :

484

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Piata hlava
OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA

§ 485

(1) Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.[/QUOTE]



Na sud nedojde, nakolko uz sa ozval a my ako aj on by sme to radi uzvreli mimosudnym vyrovnanim. Jeho poziadavka je aby bol vyplateni. Chcem sa preto opytat, pri ocenovani majetku sa vychadza z ceny trhovej alebo realnej napr. poda podla bonity atd. atd.?


chcem sa opytat co je myslene pod pojmom obvykle darovania, pod tym si moze kazdy predstavit co mu pasuje.

No ja odporúčam toto vyrovnanie urobiť pred notárom aby nestihol ešte napadnúť dedičské konanie.

A vypláca sa z trhovej ceny majetku. Z celého majetku v BSM tvojich rodičov mame patrí polovica .
Tú druhú, otcovu polovicu ste si podelili. Teda z tej polovice mu patrí rovnaký podiel ako tebe, tvojím súrodencom aj vašej mame. Lebo aj mama má nárok na dedičský podiel po svojom manželovi.

A osobne by som dom za neobvyklý dar považovala. Normálnym a obvyklým by bol v tom prípade ak by každému dieťaťu rodič dal dom.

V tomto prípade je potrebné postupovať podľa § 94 a 95 z.č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine.
Jedine takto je možné určiť otcovstvo v prípade, ak je otec mŕtvy. Ak súd rozhodne, že zosnulý ja otcom dieťaťa, potom áno, dieťa je neopomenuteľným dedičom zosnulého.
Iná cesta nie je.

Na sud nedojde, nakolko uz sa ozval a my ako aj on by sme to radi uzvreli mimosudnym vyrovnanim. Jeho poziadavka je aby bol vyplateni. Chcem sa preto opytat, pri ocenovani majetku sa vychadza z ceny trhovej alebo realnej napr. poda podla bonity atd. atd.?


chcem sa opytat co je myslene pod pojmom obvykle darovania, pod tym si moze kazdy predstavit co mu pasuje.[/QUOTE]
Dediť má nárok, ale to že otec daroval dom, nemá s dedičstvom nič spoločné, t.j. dedí sa len to čo bolo otcovím majetkom resp. jeho diel z BSM... ak by sa znižoval bratov dedičský podiel z dôvodu že on dostal do daru dom tak by sa tento oceňoval v čase kedy mu ho otec daroval t.j. ak to bolo napr. pred 10 rokmi tak by sa brala cena z pred 10 desiatich rokov...

No, čo si budem nahovárať, veľmi ma to nepotešilo.
Ale, ešte mi nedá nespýtať sa - dalo by sa týmto komplikáciám "dedenie verzus nemanželské dieťa" predísť, ak by zomrelý pred smrťou spísal závet a nemanželské dieťa by v ňom spomenuté nebolo?

Nie nedalo,
môže dieťa vydediť. Ale to je na dlhé lakte.
Dieťa je neopomenuteľný dedič, a aj ked ho nespomenie v závete, tak dieťa dediť bude zo zákona.

Ďakujem všetkým za príspevky a rady na moje otázky v tejto téme.

Teraz nechápem, prečo ťa to nepotešilo. Napíš viac info o tvojom probléme a snáď ti lepšie vysvetlím čo a ako.

Doplním z obč. zák.:

§ 479 (Neopomenuteľní dedičia)


Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.