Treba by bolo vedieť koľko má syn rokov, či sa to ešte oplatí odčarúvavať.

Môj manžel tvrdí, že som ho tiež na začiatku nášho vzťahu musela očarovať, inak to nevidí:eek:. A už ho očarúvam 22 rokov a vyzerá byť celkom spokojný, taký očarovaný.

Skúste MUDr.Rosinského http://www.porada.sk/t115585-kontakt-na-mudr-teodora-rosinskeho.html
Kamarátka mu napísala (k listu treba vraj dať aj fotografiu celej postavy) a on jej do týždňa odpovedal.

No neviem, neviem, lebo ak je ešte škôlkár či sa ten Dr. bude s ním zaoberať

Tvoja pozícia matky je ťažká. Syn si asi nedá len tak ľahko povedať aj keď budeš akokoľvek rozumne argumentovať .

Skús pozrieť témy: Liečitelia a Veštice , myslím, že sa tam podobný problém už rozobral :

http://www.porada.sk/t17947-vestica.html
http://www.porada.sk/t76721-liecitelia.html
http://www.porada.sk/t94652-liecitelka.html

Skús si pozrieť aj dispozičnú prognostiku, a skontaktuj sa s niekým, kto sa ňou zaoberá.
Dobré je aj umyť sa čajom z čistca.
Ale väčšina problémov sa rieši vo vlastnej hlave. Ak syn, a každý z rodiny bude presvedčený, že mu počarovanie nedokáže spôsobiť problémy, tak mu ich nespôsobí. Sila vlastného pozitívneho myslenia je hlavným liekom na zlé úmysly okolia.

...

Ale väčšina problémov sa rieši vo vlastnej hlave. Ak syn, a každý z rodiny bude presvedčený, že mu počarovanie nedokáže spôsobiť problémy, tak mu ich nespôsobí. Sila vlastného pozitívneho myslenia je hlavným liekom na zlé úmysly okolia.

Dobrá rada nad zlato!!!! Úplný súhlas :):):)

Ak je v sustavnej depresii, zhorsuje sa to, alebo dlho trva - porozpravat sa so psychologom alebo psychiatrom v mieste svojho bydliska. Nie je potrebne ani odporucanie od obvodneho lekara. Nie je to ziadna hanba. Vela ludi uz bolo z nestastnej lasky v depresii. Depresie vedia byt zle, a niekedy je treba skutocne odborna pomoc, ako sa dlhodobo trapit.

Psychiater neprichádzá do úvahy, ved má 30 rokov a ako vidím on sa už teraz spametal ,ale nevie vycúvať z toho vzťahu a zároven sa hanbí priznať, že mama mala si vtedy pravdu ked si bola proti nášmu vzťahu.Práve preto potrebujem aby sa mu nejako pomohlo. Zato že je dobráčisko dal sa takto nachytať.Dakujem za rady .

Neriešte vzťahy za svojho 30 ročného syna a už vôbec mu neurčujte ktoré sú dobré a ktoré zlé. Ako mama mu buďte oporou, ak ju bude potrebovať, ale nevstupujte mu do osobného života viac než je to zdravé. To je moja rada pre vas.

Druha vec je, ze pokial by ste mali dojem, ze skutocne nezvlada svoju depresiu - psycholog resp. psychiater je dobra rada a cesta. Bez ohladu na vek. Depresie vedia byt neprijemne a nebezpecne. A ked su vazne, je treba ich povazovat za normalne choroby ako kazdu inu. Dobra sprava je ze su liecitelne. A navstivit odbornika (psychologa alebo psychiatra) je uplne normalne.

Samozrejme že som mu oporou a vždy ked ma potrebuje pomáhám ale jej deťom nie mojmu synovi.Vzťahy nerieším samozrejme je to jeho vec, ale vidím do toho až moc dobre lebo mám už niečo odžité v manželstve.Ich spoločné spolužitie sa zakladá na vypočítavosti z jej strany.A to ma bolí.

Neviem kto sa s tým stretol ale potrebujem poradiť, mojho syna počarovala priatelka chcela si ho silou mocou získať a podarilo sa jej to.Chlapec je v sústavnej depresii nevie sa už teraz z toho vymotať.Bolo mi poradené že mu može pomocť len osoba ktorá sa zaoberá s takýmito vecami.Može niekto poradiť ako syna z toho dostanem . DAKUJEM ZÚFALÁ MATKA.


No neviem, neviem, lebo ak je ešte škôlkár či sa ten Dr. bude s ním zaoberať

mimotemy

....láska hory prenáša .....:rolleyes:

A teraz mamka jeho priateľky aj jemu bude plienky meniť .....;)

Neriešte vzťahy za svojho 30 ročného syna a už vôbec mu neurčujte ktoré sú dobré a ktoré zlé. Ako mama mu buďte oporou, ak ju bude potrebovať, ale nevstupujte mu do osobného života viac než je to zdravé. To je moja rada pre vas.

Druha vec je, ze pokial by ste mali dojem, ze skutocne nezvlada svoju depresiu - psycholog resp. psychiater je dobra rada a cesta. Bez ohladu na vek. Depresie vedia byt neprijemne a nebezpecne. A ked su vazne, je treba ich povazovat za normalne choroby ako kazdu inu. Dobra sprava je ze su liecitelne. A navstivit odbornika (psychologa alebo psychiatra) je uplne normalne.
Neoplatí sa deťom do vzťahu miešať. Stači ho sledovať z dialky, a byt po ruke prípade potreby. Mám to už odskúšane. Dlho mi trvalo kým som sa to naučila. Ale stalo to za to. A dcera mi vždy povie, "ako si to vedela"?

Neoplatí sa deťom do vzťahu miešať. Stači ho sledovať z dialky, a byt po ruke prípade potreby. Mám to už odskúšane. Dlho mi trvalo kým som sa to naučila. Ale stalo to za to. A dcera mi vždy povie, "ako si to vedela"?

No, já to vidím trochu jinak. Kamarádka se rozhodla dceři do života nemluvit, nechat ji, ať si na všechno přijde sama. Taky jí dcera říká - ty jsi to věděla, že to tak dopadne, že? Jenže já si myslím, že máma je pohodlná jít s dcerou do konfliktu, trvat si na svém, a občas rodičovskou silou prosadit, aby dítě dodržovalo určitá pravidla.

Máma pohodlně čeká za bukem, až si děcko hubu nabije jaksi samo...

Konkrétně - holka je na vysoké, odstěhovala se k příteli, který žije s otcem. Ona má pořád svůj okoj, dle matky "přece tady pořád bydlí", ale hospodaří s přítelem, svatba v nedohlednu. Já jsem ta špatná, terá do toho rýpe - tak kde bydlí, furt je tam, ale tady má trvalé bydliště, zařízený pokoj, je vedená ve všech evidencích - odpadky, voda apod., ale fyzicky to provozuje někde jinde... Tak odešla z domu nebo ne? A kdy to už bude jako že fakt odešla - za rok, pět, deset?

Totéž s penězi. Je členem matčiny domácnosti nebo ne? Komu platit nájem? Kde kupovat prášek na praní apod. ...

Matka ji v tom nechá vymáchat. Moji rodiče to brali jasně - máš chlapa a byt /sestra/ nebo byt po dědovi /já/, odstěhuješ se, jsi samostatná jednotka, vrať klíče od bytu, tady jsi návštěva. Sice v dobrém ale udělali sek, a šup - patříš jinam. A bylo jasno.

Jasně stanovené hodnoty a pravidla všem pomohly situaci řešit, orientovat se v ní a přijmout ji. Poloviční řešení jsou nedostatečná, ani ryba, ani rak.

Mamka z tohoto tématu by se měla jasně vyjádřit - na té holce mi vadí to a to, nesouhlasím s tímhle, tohle se v naší rodině nedělá, synu vzpamatuj se a nenechej si líbit věci, které bys druhým nedovolil.

On si možná pár nepříjemných věcí nechce připustit a bude dobré, když to někdo řekne nahlas za něj. Klidně bych prohlásila - hele, budu vypadat jako hnusná tchýně, ale na holce mi vadí to a to, nechci vidět svoje děcko ponížené, utrápené, holka je zřejmě těžký psychický manipulant a ovládá tě, milý synu, hlavně tím, že tě přitahuje jako ženská. Kdyby s tebou nespala, ani bys ji za kamarádku nechtěl. A rozmysli si, co jsi ochotný obětovat tomu, aby ti jedna vypočítavá holka poskytla k použití své genitálie.

Vím, je to tvrdé, ale o tom to je. Kecy o hlubokém porozumění obvykle končí ve chvíli, kdy jeden z páru odmítá s tím druhým spát. Nebo začne spát s někým jiným. Souznění povah se najednou vytratí jak pára nad hrncem...

Slečna asi dovede vyvolat dojem,že je prestižní kořist - mít takovou, to je terno, a bez ní bude hoch nula.... A klukm to bere, že nula být nechce. Možná potřebuje, aby mu někdo řekl, že naopak bude vypadat silný, když bude schopný utnout pokřivený vztah.

Vynikající kniha - Izabel Nazaret Aga - Nenechte sebou manipulovat.

Samozrejme že som mu oporou a vždy ked ma potrebuje pomáhám ale jej deťom nie mojmu synovi.Vzťahy nerieším samozrejme je to jeho vec, ale vidím do toho až moc dobre lebo mám už niečo odžité v manželstve.Ich spoločné spolužitie sa zakladá na vypočítavosti z jej strany.A to ma bolí.

To je Tvoj pohlad na vec. Ak Tvoj syn je vo vzťahu spokojný a má na to iný názor,tak to nerieš. Tvoj syn má 30 rokov,dosť na to ,aby vedel čo je dobré a čo zlé. To, čo Tebe nevyhovuje,je mu môže vyhovovať a naopak.
Je to jeho život a je plne zodpovedný za svoje skutky! Niekedy prílišnou snaživostou pokazíme viac ako pomôžeme.

Rozhodne má tvoj syn problémy vo vzťahoch. Ale určite len vo vzťahoch s partnerkou? Samozrejme že som mu oporou a vždy ked ma potrebuje pomáhám ale jej deťom nie mojmu synovi
Ako môžeš byť oporou a nepomáhať? Chce vôbec tvoju pomoc?

velmi by ma zaujímal pohľad jeho priateľky a jeho pohľad. Valika tvrdíš, že do toho vidíš viac ako by si chcela, pretože máš čosi odžité. Aj moja mama má čosi odžité, aj ja mám vzťah v ktorom som bola donedávna viac než nešťastná až tak, že ma to dohnalo psychológovi, ale jednoducho som si to sama uvedomila a robila som čo je pre mňa dobré. A moja mama??? Bola po mojom boku, mala som jej rameno k dispozícii ked som ho potrebovala na vyžalovanie vyplakanie. Nikdy neprišla do mojej domácnosti riešiť moje problémy a vedela o nich. Nikdy neprišla sa porozprávať s mojim priateľom. Musela som si to preskákať sama, pretože silu na to máme každý. A každý z nás ked si to prežije sa stáva silnejším a mudrejším. Dnes mám skvelý vzťah opať, skvelý život mimotemy a už viem ako na chlapov:))) teda aspon na toho môjho:)))

PACHOLE, dokažem isť s dcerou do konfliktu toho sa ja nebojim,
Byvaš u mňa, podporujem ťa na výške- dodržiavajú sa moje pravidla. Zarobila prvé peniaze tak bola "geroj". Toto sme naštastie už zvladli.
Kľuče jej od bytu nevezmem, ja ich mám od rodičovského tiež.
Je to dobrý pocit.
Moja mama sa mi do života nemiešala nechala ma tak, možno že to bola chyba ale za to si ju vážim.Bola taká barlička v mojom živote, ktorá mi chýba.
Život ti občas musí uštedriť pár faciel.
ČO ŤA NEZABIJE, TO ŤA POSILNI.

Psychiater neprichádzá do úvahy, ved má 30 rokov a ako vidím on sa už teraz spametal ,ale nevie vycúvať z toho vzťahu a zároven sa hanbí priznať, že mama mala si vtedy pravdu ked si bola proti nášmu vzťahu.Práve preto potrebujem aby sa mu nejako pomohlo. Zato že je dobráčisko dal sa takto nachytať.Dakujem za rady .

Valika a nemá syn depresiu z konfliktov medzi priateľkou a tebou a deťmi, to je na chlapa až priveľa ver mi.
Vali ty si naznačila, že hneď od začiatku si bola proti jeho priateľke, pravdepodobne od prvého kontaktu, snaž sa pochopiť, že tvoj syn už nie je dieťa, je to dospelý muž má 30 rokov, on sám sa pre svoju priateľku rozhodol, rešpektuj jeho rozhodnutie, má právo založiť si rodinu. Nemiešaj sa do ich vzťahu, tak ako aj v iných vzťahoch sa vyskytnú problémy, tak aj u nich, nesnaž sa im to ešte sťažovať. Ži svoj život bez toho, aby jeho jediným zmyslom bol tvoj syn.
Uvedom si, že každou kritikou, ktorú adresuješ jeho priateľke ubližuješ aj jemu. Toto bude teraz zo života mojej skvelej mamy-svokry, veľmi si ju za to ceníma vďačím jej za to:
Nedávaj im rady, keď si ich nepýtajú.
Umožni deťom, aby robili aj vlastné chyby, sama vieš, že na tých sa učíme najlepšie.
Buď trpezlivá a zdržanlivá aj vtedy, keď pomoc ponúkaš.
Priateľka tvojho syna potrebuje čas, aby našla svoje miesto v ich vzťahu, daj jej ten čas.
Možno keď sa sama zamyslíš, že to, čo ty považuješ za aroganciu a zvláštne správanie jeho priateľky je v konečnom dôsledku len tvoja veľká neistota.
Pomôž jej, aby bola dobrou partnerkou pre tvojho syna, to bohužiaľ nedosiahneš kritikou, ale naopak pochvalou a povzbudením.
Aj keď sa ti nepáči ako vedie domácnosť, ako sa stará o deti a ty to vieš lepšie dopraj jej čas a miesto aby sa to naučila, žiadna z nás nebola hneď superžena.
Snaž sa Valika nehľadať na nej chyby, ale skús sa radšej zamerať na pozitívne vlastnosti a určite budeš prekvapená.
Buď k nej tolerantná aj vtedy, keď sa ti nepáči ako sa oblieka, ako vedie domácnosť, aké má výchovné metódy, pohľad na partnerstvo. jednoducho ju akceptuj takú aká je aj s jej nedostatkami, veď aj ona je osobnosť. Vôbec rešpektuj osobný život svojich detí.
Nechoď k nim bez ohlásenia, obzvlášť, keď bývate v rovnakom dome.
Valika daj im obom najavo, že si tu vždy pre nich, keď budú potrebovať pomoc a hlavne pomoc s deťmi.
Pomáhaj im s radosťou, staraj sa o deti a pod. ale len vtedy, keď to skutočne chceš.
Ale nauč sa povedať aj nie, keď budeš mať pocit, že ťa len zneužívajú.
Valika je to také jednoduché nechaj prejsť tú spontánnosť a vitalitu mladej generácie do svojho života a obohacuj sa chviľami, ktoré ti prinesú radosť.

Ďakujem za všetky odpovede, z každej odpovede si niečo vyberiem teším sa že je tu tolko dobrých ludí čo vedia poradiť.Ludmila máš vo všetkom pravdu budem sa držať tvojich rád.Ešte raz dakujem Vám.

Neviem kto sa s tým stretol ale potrebujem poradiť, mojho syna počarovala priatelka chcela si ho silou mocou získať a podarilo sa jej to.Chlapec je v sústavnej depresii nevie sa už teraz z toho vymotať.Bolo mi poradené že mu može pomocť len osoba ktorá sa zaoberá s takýmito vecami.Može niekto poradiť ako syna z toho dostanem . DAKUJEM ZÚFALÁ MATKA.Aj môjho čarovala až ho očarila do chomúta. Tiež ho chcela silou mocou získať. Syna z toho dostaneš tak, že ju pošle čarovať inam. Ale vlastne to sa nenazýva čarovanie ale premyslená stratégia získať čosi prospešné. A konto je občas motiváciou k čárom márom fuk.....:);)