Štefánia44
28.10.10,12:09
Dobrý deň všetkým!
Moje dieťa má ADHD, t.j. hyperaktivita spojená s poruchou pozornosti.
Je žiak 5. triedy ZŠ. Vôbec sa nechce učiť. Už piaty rok s ním v kuse sedím pri učení, lebo sám sa nedokáže a v podstate ani nechce učiť. Je mu to jedno, či sa pripraví do školy, alebo nie. Ak som pri ňom, ešte ho do niečoho prinútim, ale ak ho nechám samého, je schopný presedieť nad knižkami a domácimi úlohami aj celú sobotu a nedeľu. Odzrkadľuje sa to na zlých známkach... Má na to byť dobrý "dvojkár", potvrdili mi to aj učiteľky v škole. Nad úlohami vôbec nerozmýšľa, pri písaní sa nesústredí, je to o nervy.... Dosť často stratím nad ním nervy, kričím na neho, nadávam, že mu je všetko jedno, sem-tam dostane aj zaucho...Viem, že to nie je správne, ale prestávam túto situáciu zvládať. Cez týždeň sa učíme aj 5-6 hodín denne. Jedna úloha z matiky mu trvá aj hodinu a pol, kým ju urobí, a aj tak ju urobí zle.
Čo sa týka správania, teiž to nie je ružové. V škole veľmi vystrája, hlavne cez prestávky. Doma je dobrý len vtedy, keď niečo odo mňa potrebuje, alebo jednoducho vtedy, ked sa nemusí učiť.....Pri učení je veľmi nervózny, drzý, niekedy až agresívny.
Zo strany školy mi bolo ponúknuté, že ho môžu integrovať na základe papiera od lekárky, že má ADHD.... Zatiaľ som o tom nerozmýšľala, lebo neviem, čo to všetko obnáša. Má niekto s týmto skúsenosti? Vraj by chodil do tejto školy naďalej, len by bol k nemu iný prístup...Čo to znamená?
Ďakujem vopred za odpovede.
Moje dieťa má ADHD, t.j. hyperaktivita spojená s poruchou pozornosti.
Je žiak 5. triedy ZŠ. Vôbec sa nechce učiť. Už piaty rok s ním v kuse sedím pri učení, lebo sám sa nedokáže a v podstate ani nechce učiť. Je mu to jedno, či sa pripraví do školy, alebo nie. Ak som pri ňom, ešte ho do niečoho prinútim, ale ak ho nechám samého, je schopný presedieť nad knižkami a domácimi úlohami aj celú sobotu a nedeľu. Odzrkadľuje sa to na zlých známkach... Má na to byť dobrý "dvojkár", potvrdili mi to aj učiteľky v škole. Nad úlohami vôbec nerozmýšľa, pri písaní sa nesústredí, je to o nervy.... Dosť často stratím nad ním nervy, kričím na neho, nadávam, že mu je všetko jedno, sem-tam dostane aj zaucho...Viem, že to nie je správne, ale prestávam túto situáciu zvládať. Cez týždeň sa učíme aj 5-6 hodín denne. Jedna úloha z matiky mu trvá aj hodinu a pol, kým ju urobí, a aj tak ju urobí zle.
Čo sa týka správania, teiž to nie je ružové. V škole veľmi vystrája, hlavne cez prestávky. Doma je dobrý len vtedy, keď niečo odo mňa potrebuje, alebo jednoducho vtedy, ked sa nemusí učiť.....Pri učení je veľmi nervózny, drzý, niekedy až agresívny.
Zo strany školy mi bolo ponúknuté, že ho môžu integrovať na základe papiera od lekárky, že má ADHD.... Zatiaľ som o tom nerozmýšľala, lebo neviem, čo to všetko obnáša. Má niekto s týmto skúsenosti? Vraj by chodil do tejto školy naďalej, len by bol k nemu iný prístup...Čo to znamená?
Ďakujem vopred za odpovede.
veronikasad
28.10.10,10:21
Ivenka
28.10.10,10:31
Mám doma niečo podobné syn je tretiak, mal byť štvrták ale to by asi nezvládol. Paapier na integráciu má aj keď nemá ADHD. Niekedy učiteľka prižmúri oči niekedy nie. A učenie od piatka poobede do nedele do večera - 2 domáce úlohy. Zaujíma ho všetko možné len nie škola. Na otázku čo bolo v škole nové odpovie: nič čo by stalo za reč. Včera doniesol 3 z čítania, 5 z vlastivedy lebo nemal úlohu a diktát mu pre istotu ani neoznamkovala lebo by mu dala tri 5 naraz. A keď Ti poviem, že už má 2 poznámky z náboženstva ?
Vrieskala som, revala som, ignorovala som. A nakoniec som si povedela, že gény sú gény a ja sa môžem aj zabiť. ˇ
Známa ma ten istý prípad - troška krutejší ale známky papier v škole neovplyvní. Naopak. Budú sa na neho pozerať ináč.
Vrieskala som, revala som, ignorovala som. A nakoniec som si povedela, že gény sú gény a ja sa môžem aj zabiť. ˇ
Známa ma ten istý prípad - troška krutejší ale známky papier v škole neovplyvní. Naopak. Budú sa na neho pozerať ináč.
Štefánia44
28.10.10,10:39
NO tak to sme na tom naozaj podobne....:(
Stanislav 1975
28.10.10,10:42
Dobrý deň všetkým!
Moje dieťa má ADHD, t.j. hyperaktivita spojená s poruchou pozornosti.
Je žiak 5. triedy ZŠ. Vôbec sa nechce učiť. Už piaty rok s ním v kuse sedím pri učení, lebo sám sa nedokáže a v podstate ani nechce učiť. Je mu to jedno, či sa pripraví do školy, alebo nie. Ak som pri ňom, ešte ho do niečoho prinútim, ale ak ho nechám samého, je schopný presedieť nad knižkami a domácimi úlohami aj celú sobotu a nedeľu. Odzrkadľuje sa to na zlých známkach... Má na to byť dobrý "dvojkár", potvrdili mi to aj učiteľky v škole. Nad úlohami vôbec nerozmýšľa, pri písaní sa nesústredí, je to o nervy.... Dosť často stratím nad ním nervy, kričím na neho, nadávam, že mu je všetko jedno, sem-tam dostane aj zaucho...Viem, že to nie je správne, ale prestávam túto situáciu zvládať. Cez týždeň sa učíme aj 5-6 hodín denne. Jedna úloha z matiky mu trvá aj hodinu a pol, kým ju urobí, a aj tak ju urobí zle.
Čo sa týka správania, teiž to nie je ružové. V škole veľmi vystrája, hlavne cez prestávky. Doma je dobrý len vtedy, keď niečo odo mňa potrebuje, alebo jednoducho vtedy, ked sa nemusí učiť.....Pri učení je veľmi nervózny, drzý, niekedy až agresívny.
Zo strany školy mi bolo ponúknuté, že ho môžu integrovať na základe papiera od lekárky, že má ADHD.... Zatiaľ som o tom nerozmýšľala, lebo neviem, čo to všetko obnáša. Má niekto s týmto skúsenosti? Vraj by chodil do tejto školy naďalej, len by bol k nemu iný prístup...Čo to znamená?
Ďakujem vopred za odpovede.
No ja neviem,ale ja by som mu nevybavoval nejaké špeciálne potvrdenia, nemyslím si,že je to vhodné- tak čo chlapec je troška roztržitý a neposedný-nieje prvý ani posledný, viacerí sme mali aj 2 z chovania a tu sme,žijeme...
Netreba z neho robiť nejakého "postiha" a niekedy je aj toto lepšie ako nejaký trulko,čo sedí celý deň na jednom mieste...
Moje dieťa má ADHD, t.j. hyperaktivita spojená s poruchou pozornosti.
Je žiak 5. triedy ZŠ. Vôbec sa nechce učiť. Už piaty rok s ním v kuse sedím pri učení, lebo sám sa nedokáže a v podstate ani nechce učiť. Je mu to jedno, či sa pripraví do školy, alebo nie. Ak som pri ňom, ešte ho do niečoho prinútim, ale ak ho nechám samého, je schopný presedieť nad knižkami a domácimi úlohami aj celú sobotu a nedeľu. Odzrkadľuje sa to na zlých známkach... Má na to byť dobrý "dvojkár", potvrdili mi to aj učiteľky v škole. Nad úlohami vôbec nerozmýšľa, pri písaní sa nesústredí, je to o nervy.... Dosť často stratím nad ním nervy, kričím na neho, nadávam, že mu je všetko jedno, sem-tam dostane aj zaucho...Viem, že to nie je správne, ale prestávam túto situáciu zvládať. Cez týždeň sa učíme aj 5-6 hodín denne. Jedna úloha z matiky mu trvá aj hodinu a pol, kým ju urobí, a aj tak ju urobí zle.
Čo sa týka správania, teiž to nie je ružové. V škole veľmi vystrája, hlavne cez prestávky. Doma je dobrý len vtedy, keď niečo odo mňa potrebuje, alebo jednoducho vtedy, ked sa nemusí učiť.....Pri učení je veľmi nervózny, drzý, niekedy až agresívny.
Zo strany školy mi bolo ponúknuté, že ho môžu integrovať na základe papiera od lekárky, že má ADHD.... Zatiaľ som o tom nerozmýšľala, lebo neviem, čo to všetko obnáša. Má niekto s týmto skúsenosti? Vraj by chodil do tejto školy naďalej, len by bol k nemu iný prístup...Čo to znamená?
Ďakujem vopred za odpovede.
No ja neviem,ale ja by som mu nevybavoval nejaké špeciálne potvrdenia, nemyslím si,že je to vhodné- tak čo chlapec je troška roztržitý a neposedný-nieje prvý ani posledný, viacerí sme mali aj 2 z chovania a tu sme,žijeme...
Netreba z neho robiť nejakého "postiha" a niekedy je aj toto lepšie ako nejaký trulko,čo sedí celý deň na jednom mieste...
Stanislav 1975
28.10.10,10:44
Mám doma niečo podobné syn je tretiak, mal byť štvrták ale to by asi nezvládol. Paapier na integráciu má aj keď nemá ADHD. Niekedy učiteľka prižmúri oči niekedy nie. A učenie od piatka poobede do nedele do večera - 2 domáce úlohy. Zaujíma ho všetko možné len nie škola. Na otázku čo bolo v škole nové odpovie: nič čo by stalo za reč. Včera doniesol 3 z čítania, 5 z vlastivedy lebo nemal úlohu a diktát mu pre istotu ani neoznamkovala lebo by mu dala tri 5 naraz. A keď Ti poviem, že už má 2 poznámky z náboženstva ?
Vrieskala som, revala som, ignorovala som. A nakoniec som si povedela, že gény sú gény a ja sa môžem aj zabiť. ˇ
Známa ma ten istý prípad - troška krutejší ale známky papier v škole neovplyvní. Naopak. Budú sa na neho pozerať ináč.
to je ešte v pohode-horšie by bolo,keby si zistila,že chalan už 2 týždne nechodí do školy...:)
Vrieskala som, revala som, ignorovala som. A nakoniec som si povedela, že gény sú gény a ja sa môžem aj zabiť. ˇ
Známa ma ten istý prípad - troška krutejší ale známky papier v škole neovplyvní. Naopak. Budú sa na neho pozerať ináč.
to je ešte v pohode-horšie by bolo,keby si zistila,že chalan už 2 týždne nechodí do školy...:)
Ivenka
28.10.10,10:44
Súhlasím Stanko s Tebou a to mi ešte závidia akého mám šikovného syna lebo všetko iné robí - len sa neučí. :) Nie všetci vieme pekne kresliť ?
Stanislav 1975
28.10.10,10:47
Súhlasím Stanko s Tebou a to mi ešte závidia akého mám šikovného syna lebo všetko iné robí - len sa neučí. :) Nie všetci vieme pekne kresliť ?
Neboj,všetko bude v pohode a navyše- nezáleží na škole aby sa uplatnil v živote- mám spolužiačky, bývalé biflošky a teraz predávajú v Tescu a mám spolužiaka, chalanisko ledva prechádzal z ročníka do ročníka a teraz veľký,úspešný podnikateľ- peňazí jak šupek...:)
Neboj,všetko bude v pohode a navyše- nezáleží na škole aby sa uplatnil v živote- mám spolužiačky, bývalé biflošky a teraz predávajú v Tescu a mám spolužiaka, chalanisko ledva prechádzal z ročníka do ročníka a teraz veľký,úspešný podnikateľ- peňazí jak šupek...:)
msa
28.10.10,10:50
ja by som to riskla, ak je možnosť, že ho integrujú a sami ti to navrhli, nie všade je to možné. Moja kamarátka musela svoje dieťa kvôli integrácii preložiť na inú školu, pretože na pôvodnej nemali dosť peňazí, aby to mohli uskutočniť. Ide vlastne o to v laickej podobe, že zostavia tvojmu synovi akoby osobitný postup učenia. Ak niečo nepochopí, tak tento jeho dozor dohliadne na to, aby mu to bolo podané tým pre neho vhodnejším spôsobom. Kamarátkin syn si takto o dosť zlepšil prospech, a vidno to tiež aj na nej, je kľudnejšia a vyrovnanejšia, má väčší kľud, keď vie, že to v škole už je trošku lepšie, aj keď doma sa mu musí tiež stále venovať. Ale rieši to tiež tak, že ho dala na poobedňajšie činnosti, ako hudobná, futbal a cyklistika, čiže zo školy sa venuje tomu čo má celkom rád, a pri čom sa vyblázni a vyventiluje a to týmto deťom tiež pomáha, zamestnať ich.
Ja mám tiež doma jedného takého, je už siedmak, ale nie je to až na ADHD, tak to riešime zatiaľ svojimi spôsobmi po domácky, ale pomaly sme si zvykli, aj keď nás občas aj tak prekvapí. Na druhej strane si tiež potom večer v posteli povieme, že radšej nech je takýto roztatárený a drzý ako nepohyblivý.
A aj to je pravda, že dnes škola nie je všetko. Ja som sa zmierila s tým, že napriek tomu, že je chytrý a mohol by byť vyznamený vďaka svojmu nevprataniu sa do kože je trojkár a pôjde na nejakú učňovku, dnes sa už všade dá dorobiť maturita, takže keď bude chcieť dá sa. No a ďalej to už záleží len na ňom. :)
Ja mám tiež doma jedného takého, je už siedmak, ale nie je to až na ADHD, tak to riešime zatiaľ svojimi spôsobmi po domácky, ale pomaly sme si zvykli, aj keď nás občas aj tak prekvapí. Na druhej strane si tiež potom večer v posteli povieme, že radšej nech je takýto roztatárený a drzý ako nepohyblivý.
A aj to je pravda, že dnes škola nie je všetko. Ja som sa zmierila s tým, že napriek tomu, že je chytrý a mohol by byť vyznamený vďaka svojmu nevprataniu sa do kože je trojkár a pôjde na nejakú učňovku, dnes sa už všade dá dorobiť maturita, takže keď bude chcieť dá sa. No a ďalej to už záleží len na ňom. :)
Stanislav 1975
28.10.10,10:51
ja by som to riskla, ak je možnosť, že ho integrujú a sami ti to navrhli, nie všade je to možné. Moja kamarátka musela svoje dieťa kvôli integrácii preložiť na inú školu, pretože na pôvodnej nemali dosť peňazí, aby to mohli uskutočniť. Ide vlastne o to v laickej podobe, že zostavia tvojmu synovi akoby osobitný postup učenia. Ak niečo nepochopí, tak tento jeho dozor dohliadne na to, aby mu to bolo podané tým pre neho vhodnejším spôsobom. Kamarátkin syn si takto o dosť zlepšil prospech, a vidno to tiež aj na nej, je kľudnejšia a vyrovnanejšia, má väčší kľud, keď vie, že to v škole už je trošku lepšie, aj keď doma sa mu musí tiež stále venovať. Ale rieši to tiež tak, že ho dala na poobedňajšie činnosti, ako hudobná, futbal a cyklistika, čiže zo školy sa venuje tomu čo má celkom rád, a pri čom sa vyblázni a vyventiluje a to týmto deťom tiež pomáha.
ale,kašlite na nejakú "integráciu"- nerobte z neho nejaký prípad prosím vás pekne...:)
ale,kašlite na nejakú "integráciu"- nerobte z neho nejaký prípad prosím vás pekne...:)
msa
28.10.10,11:03
lenže ona písala, že má ADHA s poruchou pozornosti a to prípad je, tak prečo ak mu môže v škole uľahčiť život by to neurobila????
Stanislav 1975
28.10.10,11:06
lenže ona písala, že má ADHA s poruchou pozornosti a to prípad je, tak prečo ak mu môže v škole uľahčiť život by to neurobila????
práveže, podľa mna mu nič neulahčí, totiž keď chalanisko uvidí,že ho nejako izolujú a neberú ho ako ostatných,tak just bude ešte spupnejší a trucovitejší-aspoň u mňa to tak bolo,hmhm
práveže, podľa mna mu nič neulahčí, totiž keď chalanisko uvidí,že ho nejako izolujú a neberú ho ako ostatných,tak just bude ešte spupnejší a trucovitejší-aspoň u mňa to tak bolo,hmhm
katarina.j
28.10.10,11:06
Dobrý deň všetkým!
Moje dieťa má ADHD, t.j. hyperaktivita spojená s poruchou pozornosti.
Je žiak 5. triedy ZŠ. Vôbec sa nechce učiť. Už piaty rok s ním v kuse sedím pri učení, lebo sám sa nedokáže a v podstate ani nechce učiť. Je mu to jedno, či sa pripraví do školy, alebo nie. Ak som pri ňom, ešte ho do niečoho prinútim, ale ak ho nechám samého, je schopný presedieť nad knižkami a domácimi úlohami aj celú sobotu a nedeľu. Odzrkadľuje sa to na zlých známkach... Má na to byť dobrý "dvojkár", potvrdili mi to aj učiteľky v škole. Nad úlohami vôbec nerozmýšľa, pri písaní sa nesústredí, je to o nervy.... Dosť často stratím nad ním nervy, kričím na neho, nadávam, že mu je všetko jedno, sem-tam dostane aj zaucho...Viem, že to nie je správne, ale prestávam túto situáciu zvládať. Cez týždeň sa učíme aj 5-6 hodín denne. Jedna úloha z matiky mu trvá aj hodinu a pol, kým ju urobí, a aj tak ju urobí zle.
Čo sa týka správania, teiž to nie je ružové. V škole veľmi vystrája, hlavne cez prestávky. Doma je dobrý len vtedy, keď niečo odo mňa potrebuje, alebo jednoducho vtedy, ked sa nemusí učiť.....Pri učení je veľmi nervózny, drzý, niekedy až agresívny.
Zo strany školy mi bolo ponúknuté, že ho môžu integrovať na základe papiera od lekárky, že má ADHD.... Zatiaľ som o tom nerozmýšľala, lebo neviem, čo to všetko obnáša. Má niekto s týmto skúsenosti? Vraj by chodil do tejto školy naďalej, len by bol k nemu iný prístup...Čo to znamená?
Ďakujem vopred za odpovede.
Viem ťa pochopiť, že ťa to trápi a zožiera, ved si predsa matka, ktorá chce pre svoje dieťa len to najlepšie....najskôr by som zašla za riaditeľom/ľkou školy a pozisťovala si, čo bude obnášať a aké následky budú, keď dáš potvrdenie...možno zmenia prístup k synovi a trocha mu uľahčia učenie-formou hry a pod., ozaj by som si najprv dala vysvetliť zo strany školy a potom by som sa rozhodla ako dalej...nerieš to hned za horúca, nechaj si to prejst hlavou a vyggogli si blízke témy, možno ťa tam usmernia maminy s podobným osudom...nevešaj hlavu, ved syn nemôže za to, že je trocha živší od spolužiakov, všetko sa dá zvládnuť....viem ta pochopiť, že je to o nervy, ked sa snažíš ho niečo naučiť a ide to len horko-ťažko....ale za opýtanie nič nedáš, akurát sa dozvies viac:)pekný den
Moje dieťa má ADHD, t.j. hyperaktivita spojená s poruchou pozornosti.
Je žiak 5. triedy ZŠ. Vôbec sa nechce učiť. Už piaty rok s ním v kuse sedím pri učení, lebo sám sa nedokáže a v podstate ani nechce učiť. Je mu to jedno, či sa pripraví do školy, alebo nie. Ak som pri ňom, ešte ho do niečoho prinútim, ale ak ho nechám samého, je schopný presedieť nad knižkami a domácimi úlohami aj celú sobotu a nedeľu. Odzrkadľuje sa to na zlých známkach... Má na to byť dobrý "dvojkár", potvrdili mi to aj učiteľky v škole. Nad úlohami vôbec nerozmýšľa, pri písaní sa nesústredí, je to o nervy.... Dosť často stratím nad ním nervy, kričím na neho, nadávam, že mu je všetko jedno, sem-tam dostane aj zaucho...Viem, že to nie je správne, ale prestávam túto situáciu zvládať. Cez týždeň sa učíme aj 5-6 hodín denne. Jedna úloha z matiky mu trvá aj hodinu a pol, kým ju urobí, a aj tak ju urobí zle.
Čo sa týka správania, teiž to nie je ružové. V škole veľmi vystrája, hlavne cez prestávky. Doma je dobrý len vtedy, keď niečo odo mňa potrebuje, alebo jednoducho vtedy, ked sa nemusí učiť.....Pri učení je veľmi nervózny, drzý, niekedy až agresívny.
Zo strany školy mi bolo ponúknuté, že ho môžu integrovať na základe papiera od lekárky, že má ADHD.... Zatiaľ som o tom nerozmýšľala, lebo neviem, čo to všetko obnáša. Má niekto s týmto skúsenosti? Vraj by chodil do tejto školy naďalej, len by bol k nemu iný prístup...Čo to znamená?
Ďakujem vopred za odpovede.
Viem ťa pochopiť, že ťa to trápi a zožiera, ved si predsa matka, ktorá chce pre svoje dieťa len to najlepšie....najskôr by som zašla za riaditeľom/ľkou školy a pozisťovala si, čo bude obnášať a aké následky budú, keď dáš potvrdenie...možno zmenia prístup k synovi a trocha mu uľahčia učenie-formou hry a pod., ozaj by som si najprv dala vysvetliť zo strany školy a potom by som sa rozhodla ako dalej...nerieš to hned za horúca, nechaj si to prejst hlavou a vyggogli si blízke témy, možno ťa tam usmernia maminy s podobným osudom...nevešaj hlavu, ved syn nemôže za to, že je trocha živší od spolužiakov, všetko sa dá zvládnuť....viem ta pochopiť, že je to o nervy, ked sa snažíš ho niečo naučiť a ide to len horko-ťažko....ale za opýtanie nič nedáš, akurát sa dozvies viac:)pekný den
Lenka*1
28.10.10,11:10
ale,kašlite na nejakú "integráciu"- nerobte z neho nejaký prípad prosím vás pekne...:)
ja si nemyslim, ze kaslat na to je spravne riesenie... deti, u ktorych sa tato porucha nelieci mozu mat problem so socializaciou, tiez sa skor uchyluju k drogam ci protizakonnej cinnosti... (pisem "mozu mat" - nik netvrdi, ze je to pravidlo).
a tiez tym trpia rodicia, ktori sa citia frustrovani a mnohokrat neschopni a zli, davaju si to za vinu...
a pokial je moznost integracie ktora vedie k zlepseniu ich stavu a postaveniu v spolocnosti, tak preco nie? podla mna uz v dnesnej dobe nie je nic nezvycajne, ci zle,ked sa upravi pristup, pokial to situacia vyzaduje.
ja si nemyslim, ze kaslat na to je spravne riesenie... deti, u ktorych sa tato porucha nelieci mozu mat problem so socializaciou, tiez sa skor uchyluju k drogam ci protizakonnej cinnosti... (pisem "mozu mat" - nik netvrdi, ze je to pravidlo).
a tiez tym trpia rodicia, ktori sa citia frustrovani a mnohokrat neschopni a zli, davaju si to za vinu...
a pokial je moznost integracie ktora vedie k zlepseniu ich stavu a postaveniu v spolocnosti, tak preco nie? podla mna uz v dnesnej dobe nie je nic nezvycajne, ci zle,ked sa upravi pristup, pokial to situacia vyzaduje.
Stanislav 1975
28.10.10,11:17
ja si nemyslim, ze kaslat na to je spravne riesenie... deti, u ktorych sa tato porucha nelieci mozu mat problem so socializaciou, tiez sa skor uchyluju k drogam ci protizakonnej cinnosti... (pisem "mozu mat" - nik netvrdi, ze je to pravidlo).
a tiez tym trpia rodicia, ktori sa citia frustrovani a mnohokrat neschopni a zli, davaju si to za vinu...
a pokial je moznost integracie ktora vedie k zlepseniu ich stavu a postaveniu v spolocnosti, tak preco nie? podla mna uz v dnesnej dobe nie je nic nezvycajne, ci zle,ked sa upravi pristup, pokial to situacia vyzaduje.
rešpektujem tvoj názor, i ked si myslím,že nemáš pravdu- podla mňa sa takýto ľudia určite viac neuchyľujú k drogám a trestnej činnosti- to nieje o tom...
Ale ako vravím, je to vec názoru...
a tiez tym trpia rodicia, ktori sa citia frustrovani a mnohokrat neschopni a zli, davaju si to za vinu...
a pokial je moznost integracie ktora vedie k zlepseniu ich stavu a postaveniu v spolocnosti, tak preco nie? podla mna uz v dnesnej dobe nie je nic nezvycajne, ci zle,ked sa upravi pristup, pokial to situacia vyzaduje.
rešpektujem tvoj názor, i ked si myslím,že nemáš pravdu- podla mňa sa takýto ľudia určite viac neuchyľujú k drogám a trestnej činnosti- to nieje o tom...
Ale ako vravím, je to vec názoru...
Ivenka
28.10.10,11:31
Súhlasím Stanko. Ja tiež klamem syna keď ideme na vyšetrenie a rozprávam mu rozprávky. Poznám chalana, ktorý takúto integráciu zneužíval. Určite je to nepríjemné mať takéto deti ale dôraz tomu nekladiem už vôbec. 2 roky nervačenia mi stačilo. Keď to nejde, tak nejde.
Stanislav 1975
28.10.10,11:32
Súhlasím Stanko. Ja tiež klamem syna keď ideme na vyšetrenie a rozprávam mu rozprávky. Poznám chalana, ktorý takúto integráciu zneužíval. Určite je to nepríjemné mať takéto deti ale dôraz tomu nekladiem už vôbec. 2 roky nervačenia mi stačilo. Keď to nejde, tak nejde.
bude dobre ,neboj sa...:)
bude dobre ,neboj sa...:)
Lubo44
28.10.10,11:38
Ja ti nebudem radiť, či si vybaviť papier alebo nie. Na to sa opýtaj odborníka. Ale napíšem vlastnú skúsenosť. Manželka má o 13 rokov mladšieho brata, ktorý mal problémy s učením. Prepadal z niekoľkých predmetov, bol drzý k učiteľom atď. Poslali ho k psychológovi, ktorý mu dal nejaký papier a v škole ho integrovali. Ale podľa mňa to v jeho prípade bola chyba. Lebo on si to veľmi dobre uvedomoval a zneužíval to a pritom je to len lajdák. A čo je horšie zneužívala to aj jeho mama. Vždy bol na vine učiteľ ale on nikdy. V jeho prípade jednoznačne zlyhala výchova. Ale to je iný prípad.
Takže moja rada je: ak si myslíš, že to synovi pomôže, tak navštívte odborníka a skúste integráciu. Uvidíš či dosiahnete lepší výsledok. Ale za žiadnych okolností nedovol aby to syn využíval vo svoj prospech a hlavne sa nedaj tým ovplyvniť ty. Nepripúšťaj si, že je iný ako ostatné deti, lebo tak mu nepomôžete. Držím palce.
Takže moja rada je: ak si myslíš, že to synovi pomôže, tak navštívte odborníka a skúste integráciu. Uvidíš či dosiahnete lepší výsledok. Ale za žiadnych okolností nedovol aby to syn využíval vo svoj prospech a hlavne sa nedaj tým ovplyvniť ty. Nepripúšťaj si, že je iný ako ostatné deti, lebo tak mu nepomôžete. Držím palce.
ivantt
28.10.10,11:39
rešpektujem tvoj názor, i ked si myslím,že nemáš pravdu- podla mňa sa takýto ľudia určite viac neuchyľujú k drogám a trestnej činnosti- to nieje o tom...
Ale ako vravím, je to vec názoru...
Lenze nikdy nevies, ako to vnútorne prezivajú. Niekto s tým doakze bojovat ale niekto nie. a ked nie, tak potom prichadzaju drogy. Nie ze by chceli ale sú manipulovatelny silnejsimi osobnostami. Takým detom treba ozaj venovať zvýsenu pozornost, ci uz doma alebo v skole. Ja by som to riesil tak, ze by som ho prihlasil na nejaky sport a mozno potom by sa vedel lepsie koncentrovat... ale tiez ide len o môj nazor.
Ale ako vravím, je to vec názoru...
Lenze nikdy nevies, ako to vnútorne prezivajú. Niekto s tým doakze bojovat ale niekto nie. a ked nie, tak potom prichadzaju drogy. Nie ze by chceli ale sú manipulovatelny silnejsimi osobnostami. Takým detom treba ozaj venovať zvýsenu pozornost, ci uz doma alebo v skole. Ja by som to riesil tak, ze by som ho prihlasil na nejaky sport a mozno potom by sa vedel lepsie koncentrovat... ale tiez ide len o môj nazor.
Lenka*1
28.10.10,11:47
rešpektujem tvoj názor, i ked si myslím,že nemáš pravdu- podla mňa sa takýto ľudia určite viac neuchyľujú k drogám a trestnej činnosti- to nieje o tom...
Ale ako vravím, je to vec názoru...
samozrejme, drogovo zavislych z ludi nerobi len tato porucha, rovnako velke slovo ma aj vychova a prostredie, to vieme... len u tychto jedincov su mozne predispozicie vyssie.
ale moj nazor je, ze by sa to naozaj nemalo zanedbavat.. mozno z toho dieta vyrastie a nakoniec sa to pripise len veku a hravosti, ale tiez to moze pretrvavat, ak nie prerastat do vacsich problemov...
aj nedavno tu bolo riesene cosi podobne:
http://www.porada.sk/t145334-porucha-koncentracie-sustredenia.html
Ale ako vravím, je to vec názoru...
samozrejme, drogovo zavislych z ludi nerobi len tato porucha, rovnako velke slovo ma aj vychova a prostredie, to vieme... len u tychto jedincov su mozne predispozicie vyssie.
ale moj nazor je, ze by sa to naozaj nemalo zanedbavat.. mozno z toho dieta vyrastie a nakoniec sa to pripise len veku a hravosti, ale tiez to moze pretrvavat, ak nie prerastat do vacsich problemov...
aj nedavno tu bolo riesene cosi podobne:
http://www.porada.sk/t145334-porucha-koncentracie-sustredenia.html
Lenka*1
28.10.10,11:52
Ja ti nebudem radiť, či si vybaviť papier alebo nie. Na to sa opýtaj odborníka. Ale napíšem vlastnú skúsenosť. Manželka má o 13 rokov mladšieho brata, ktorý mal problémy s učením. Prepadal z niekoľkých predmetov, bol drzý k učiteľom atď. Poslali ho k psychológovi, ktorý mu dal nejaký papier a v škole ho integrovali. Ale podľa mňa to v jeho prípade bola chyba. Lebo on si to veľmi dobre uvedomoval a zneužíval to a pritom je to len lajdák. A čo je horšie zneužívala to aj jeho mama. Vždy bol na vine učiteľ ale on nikdy. V jeho prípade jednoznačne zlyhala výchova. Ale to je iný prípad.
Takže moja rada je: ak si myslíš, že to synovi pomôže, tak navštívte odborníka a skúste integráciu. Uvidíš či dosiahnete lepší výsledok. Ale za žiadnych okolností nedovol aby to syn využíval vo svoj prospech a hlavne sa nedaj tým ovplyvniť ty. Nepripúšťaj si, že je iný ako ostatné deti, lebo tak mu nepomôžete. Držím palce.
suhlasim... pokial sa zabrani zneuzivaniu diagnozy zo strany dietata ci rodica a nebudu z toho plynut neprimerane vyhody, tak sa tym nemoze nic pokazit.
Takže moja rada je: ak si myslíš, že to synovi pomôže, tak navštívte odborníka a skúste integráciu. Uvidíš či dosiahnete lepší výsledok. Ale za žiadnych okolností nedovol aby to syn využíval vo svoj prospech a hlavne sa nedaj tým ovplyvniť ty. Nepripúšťaj si, že je iný ako ostatné deti, lebo tak mu nepomôžete. Držím palce.
suhlasim... pokial sa zabrani zneuzivaniu diagnozy zo strany dietata ci rodica a nebudu z toho plynut neprimerane vyhody, tak sa tym nemoze nic pokazit.
magno
28.10.10,11:55
...........no prave tuto temu vyuzila moja dcera s ktorou mam podobny problem ako zadavatelka temy.Tiez nehrozi aby sa dokazala sustredit na nieco viac ako minutu,rovnako dlho jej trvaju ulohy a kedze je uz v sedmicke,tak ma ide porazit,ze jej vsetko tak dlho trva,na nic sa nevie sustredit.Ked som sa prednedavnom zas hnevala,ze sa neuci,tak ma zabila vetou,ze co riesim,ved sa uci pre seba. To uz som sa zo zufalstva rozplakala.Bit ju nechcem,ale obcas mam namale.Uz som to skusala aj po dobrom,trpezlivo jej vysvetlovat latku,alebo pri nej sediet-nech jej to netrva tak dlho,ale ked vidim,ako ju zaujima vsetko okolo,tak mam co robit,aby som sa ovladala.Hlupa pri tom nie je a veci ktore ju zaujimaju sa dokaze naucit behom chvilky. Ale aby som sa vratila na zaciatok-prave ked som si citala uvod,tak prisla ku mne a ked docitala,tak sucho skonstatovala "Vidis,ja za to nemozem,ze sa neviem sustredit-som chora " no a ma to poriesene..... vobec neviem co robit,ale kazdopadne to nemam v plane riesit cez psychologa,mam totiz pocit,ze by to malo presne opacny efekt.Hodila by sa do pozicie choreho dietata,ktore sa nemusi snazit,lebo sa je naco vyhovorit :(
Lenka*1
28.10.10,12:09
...........no prave tuto temu vyuzila moja dcera s ktorou mam podobny problem ako zadavatelka temy.Tiez nehrozi aby sa dokazala sustredit na nieco viac ako minutu,rovnako dlho jej trvaju ulohy a kedze je uz v sedmicke,tak ma ide porazit,ze jej vsetko tak dlho trva,na nic sa nevie sustredit.Ked som sa prednedavnom zas hnevala,ze sa neuci,tak ma zabila vetou,ze co riesim,ved sa uci pre seba. To uz som sa zo zufalstva rozplakala.Bit ju nechcem,ale obcas mam namale.Uz som to skusala aj po dobrom,trpezlivo jej vysvetlovat latku,alebo pri nej sediet-nech jej to netrva tak dlho,ale ked vidim,ako ju zaujima vsetko okolo,tak mam co robit,aby som sa ovladala.Hlupa pri tom nie je a veci ktore ju zaujimaju sa dokaze naucit behom chvilky. Ale aby som sa vratila na zaciatok-prave ked som si citala uvod,tak prisla ku mne a ked docitala,tak sucho skonstatovala "Vidis,ja za to nemozem,ze sa neviem sustredit-som chora " no a ma to poriesene..... vobec neviem co robit,ale kazdopadne to nemam v plane riesit cez psychologa,mam totiz pocit,ze by to malo presne opacny efekt.Hodila by sa do pozicie choreho dietata,ktore sa nemusi snazit,lebo sa je naco vyhovorit :(
no ale aj "chore" dieta sa musi snazit... porucha neznamena ospravedlnenku z ucenia. prave preto treba navstivit odbornika, aby diagnozu potvrdil, alebo vyvratil, co taktiez nie je jednoduche... skuma celu historiu, vsetky priznaky... a v pripade potvrdenia diagnozy navrhne moznosti, ktore dietatu mnohe ulahcia a teda aj prospech v skole by sa mal zlepsit, pokial to doteraz nebolo v poriadku... a znamena to tiez spolupracu toho dietata, a tiez rodica.
no ale aj "chore" dieta sa musi snazit... porucha neznamena ospravedlnenku z ucenia. prave preto treba navstivit odbornika, aby diagnozu potvrdil, alebo vyvratil, co taktiez nie je jednoduche... skuma celu historiu, vsetky priznaky... a v pripade potvrdenia diagnozy navrhne moznosti, ktore dietatu mnohe ulahcia a teda aj prospech v skole by sa mal zlepsit, pokial to doteraz nebolo v poriadku... a znamena to tiez spolupracu toho dietata, a tiez rodica.
magno
28.10.10,12:50
no ale aj "chore" dieta sa musi snazit... porucha neznamena ospravedlnenku z ucenia. prave preto treba navstivit odbornika, aby diagnozu potvrdil, alebo vyvratil, co taktiez nie je jednoduche... skuma celu historiu, vsetky priznaky... a v pripade potvrdenia diagnozy navrhne moznosti, ktore dietatu mnohe ulahcia a teda aj prospech v skole by sa mal zlepsit, pokial to doteraz nebolo v poriadku... a znamena to tiez spolupracu toho dietata, a tiez rodica.
S tym prospechom je to take kolisave.Nikdy to nebolo super,no tento rok je to horor a to sa s nou ucim kazdy den.Lenze ju to proste nezaujima.Najprv som si myslela,ze proste lajdaci a ked budem prisnejsia,tak si to uvedomi a zaberie,ale nic.Ked dostane zlu znamku,tak sa chvilu tvari,ze ju to mrzi,ale za chvilku uz melie o niecom nepodstatnom,saskuje a nie je toho co by ju dostal k uloham.Blbe je,ze sa to dost odraza aj v spravani sa doma aj v skole.Chvilu je vyslovene protivna az drza,ked uz vidi ze je velmi zle,tak je chvilu ako med(to zabera hlavne u manzela ) ale po chvili je to to iste v bledo modrom.Vazne neviem ci je to nejaky problem z lek.hladiska,alebo je proste lajdak v puberte.
S tym prospechom je to take kolisave.Nikdy to nebolo super,no tento rok je to horor a to sa s nou ucim kazdy den.Lenze ju to proste nezaujima.Najprv som si myslela,ze proste lajdaci a ked budem prisnejsia,tak si to uvedomi a zaberie,ale nic.Ked dostane zlu znamku,tak sa chvilu tvari,ze ju to mrzi,ale za chvilku uz melie o niecom nepodstatnom,saskuje a nie je toho co by ju dostal k uloham.Blbe je,ze sa to dost odraza aj v spravani sa doma aj v skole.Chvilu je vyslovene protivna az drza,ked uz vidi ze je velmi zle,tak je chvilu ako med(to zabera hlavne u manzela ) ale po chvili je to to iste v bledo modrom.Vazne neviem ci je to nejaky problem z lek.hladiska,alebo je proste lajdak v puberte.
infinityfx21
28.10.10,13:10
My máme doma niečo podobné,aj ked to zatial nejak neriešime.Syn bude mať 3 roky,na nočník ani za svet,a to isté je aj o jedení,obliekaní a pod.Slovo nepovie,horko tažko sa dorozumievame,tým že ukáže,i ked nie vždy.Potom sú nervy a plače.Do všetkého ho treba nútiť.Školku sme ešte odložili,no v januári by mal do nej nastúpiť.I ked to vidím tak,že to bude až v septembri.Všetci naokolo nadávajú,čo som to za matku,ked ešte ani na nočník nejde,mám ich v paži.Nejde,nejde,a čo.Neni jediný na svete,čo mu to dlhšie trvá.Hlúpi neni,čo chce vedieť to vie.A milované autíčka,pozná všetky značky.
magno
28.10.10,13:17
My máme doma niečo podobné,aj ked to zatial nejak neriešime.Syn bude mať 3 roky,na nočník ani za svet,a to isté je aj o jedení,obliekaní a pod.Slovo nepovie,horko tažko sa dorozumievame,tým že ukáže,i ked nie vždy.Potom sú nervy a plače.Do všetkého ho treba nútiť.Školku sme ešte odložili,no v januári by mal do nej nastúpiť.I ked to vidím tak,že to bude až v septembri.Všetci naokolo nadávajú,čo som to za matku,ked ešte ani na nočník nejde,mám ich v paži.Nejde,nejde,a čo.Neni jediný na svete,čo mu to dlhšie trvá.Hlúpi neni,čo chce vedieť to vie.A milované autíčka,pozná všetky značky.
To,ze okolie riesi aka si matka vazne netreba riesit.Kazde dieta je ine.Ja mam aj starsiu-ide teraz maturovat a to je uplne nieco ine a pritom vychova je rovnaka ;)
To,ze okolie riesi aka si matka vazne netreba riesit.Kazde dieta je ine.Ja mam aj starsiu-ide teraz maturovat a to je uplne nieco ine a pritom vychova je rovnaka ;)
infinityfx21
28.10.10,13:26
To,ze okolie riesi aka si matka vazne netreba riesit.Kazde dieta je ine.Ja mam aj starsiu-ide teraz maturovat a to je uplne nieco ine a pritom vychova je rovnaka ;)
Ved to už ani neriešim,i ked podaktorí hádžu polená pod nohy stále.Malý je šikovný vo vela veciach,kolkokrát ma aj prekvapí.Ale je to len ked on chce.Nie ked chceme my.Dúfam že ak začneme spolu normálne komunikovať,tak sa to zlepší.
Ved to už ani neriešim,i ked podaktorí hádžu polená pod nohy stále.Malý je šikovný vo vela veciach,kolkokrát ma aj prekvapí.Ale je to len ked on chce.Nie ked chceme my.Dúfam že ak začneme spolu normálne komunikovať,tak sa to zlepší.
magno
28.10.10,14:25
Ved to už ani neriešim,i ked podaktorí hádžu polená pod nohy stále.Malý je šikovný vo vela veciach,kolkokrát ma aj prekvapí.Ale je to len ked on chce.Nie ked chceme my.Dúfam že ak začneme spolu normálne komunikovať,tak sa to zlepší.
....urcite ano ;) ma svoju hlavu,to je vsetko.A to je dobre ...... je to neklamne znamenie toho,ze premysla co ano a co nie :) ;)
....urcite ano ;) ma svoju hlavu,to je vsetko.A to je dobre ...... je to neklamne znamenie toho,ze premysla co ano a co nie :) ;)
Mária27
28.10.10,14:54
ADHD je skutočne choroba, ktorá sa dá už dobre liečiť - nie je to ešte dlho (2-3 roky). Choď s ním na vyšetrenie, lebo keď vyrastie, bude to horšie: stratí úplne sebavedomie, bude sa báť, aj keď v puberte to bude riešiť ešte väčšou drzosťou a už vôbec nebude chcieť ísť lekárovi (psychiatrovi).
Tieto deti potrebujú odbornú pomoc, potom môžu pokojne žiť. Raz ti bude za to vďačný.
Tieto deti potrebujú odbornú pomoc, potom môžu pokojne žiť. Raz ti bude za to vďačný.
day
28.10.10,15:42
... len aby v tom nebola lenivost rodicov, nevenovanie sa detom pocas dospievania
Nokerla
28.10.10,17:41
Je hyperaktivny alebo iba nevychovany?
Ked som chodil do skoly, tak vtedy nebolo ani zmienky o tom ze "hyperaktivny".......vtedy ak zial nieco vyparatil, tak na vine nebol ucitel ako je tomu dnes.
Vtedy mu ucitelka vylepila a bolo po probleme.
Teraz sami deti pocuju a vidia v telke, ze ucitelia maju zviazane ruky a nemozu im nic.
Ked som chodil do skoly, tak vtedy nebolo ani zmienky o tom ze "hyperaktivny".......vtedy ak zial nieco vyparatil, tak na vine nebol ucitel ako je tomu dnes.
Vtedy mu ucitelka vylepila a bolo po probleme.
Teraz sami deti pocuju a vidia v telke, ze ucitelia maju zviazane ruky a nemozu im nic.
katarina.j
28.10.10,18:02
My máme doma niečo podobné,aj ked to zatial nejak neriešime.Syn bude mať 3 roky,na nočník ani za svet,a to isté je aj o jedení,obliekaní a pod.Slovo nepovie,horko tažko sa dorozumievame,tým že ukáže,i ked nie vždy.Potom sú nervy a plače.Do všetkého ho treba nútiť.Školku sme ešte odložili,no v januári by mal do nej nastúpiť.I ked to vidím tak,že to bude až v septembri.Všetci naokolo nadávajú,čo som to za matku,ked ešte ani na nočník nejde,mám ich v paži.Nejde,nejde,a čo.Neni jediný na svete,čo mu to dlhšie trvá.Hlúpi neni,čo chce vedieť to vie.A milované autíčka,pozná všetky značky.
To, že okolie rieši tvoje materstvo-neber vôbec vážne...môj starší syn mal nastupit v septembri do skôlky a tesne pred nástupom v auguste sa naučil na wc(a to do 3,5roka nosil plienky lebo bol pohodlny a nechcel používať nočník ani wc).mladší syn to pochopil našťastie skôr-už na 2 rok sme boli na nočníku a následne aj na wc.vôbec to nie je o tom aká je kto matka...dieťa si musí uvedomiť samé, že tak to je a takto chodí a musí to robiť aj ono tak...mam kamaratku ktorej maly tiež do 3 rokov toho vela nenahovoril, ked začal chodiť do kolektívu-do skôlky-tak sa mu huba nezatvorí teraz...spočiatku sa hanbil zapájat v skôlke do hier-básne,riekanky,piesne...ale sám sa rozhovoril-ved deti sa spolu hraju a komunikuju "po svojom" tak neboj, tam sa to určite len zlepší...držím palce
To, že okolie rieši tvoje materstvo-neber vôbec vážne...môj starší syn mal nastupit v septembri do skôlky a tesne pred nástupom v auguste sa naučil na wc(a to do 3,5roka nosil plienky lebo bol pohodlny a nechcel používať nočník ani wc).mladší syn to pochopil našťastie skôr-už na 2 rok sme boli na nočníku a následne aj na wc.vôbec to nie je o tom aká je kto matka...dieťa si musí uvedomiť samé, že tak to je a takto chodí a musí to robiť aj ono tak...mam kamaratku ktorej maly tiež do 3 rokov toho vela nenahovoril, ked začal chodiť do kolektívu-do skôlky-tak sa mu huba nezatvorí teraz...spočiatku sa hanbil zapájat v skôlke do hier-básne,riekanky,piesne...ale sám sa rozhovoril-ved deti sa spolu hraju a komunikuju "po svojom" tak neboj, tam sa to určite len zlepší...držím palce
jozka56
28.10.10,18:22
Štefánia44 neviem prečo váhaš, ak Ti zo strany školy bolo navrhnuté urobiť určité kroky, aby Tvoje dieťa na základe diagnózy ADHD bolo vzdelávané v integrovanej triede. Je to nová diagnóza, ktorá niekedy nebola definovaná. Nebráň sa a sprav všetko pre to, aby Tvoje dieťa zvládlo vzdelávanie aj správanie ako iné deti. V rodine máme druháčika s touto diagnózou, ktorý od prvej triedy je známy na celej škole svojim neprístojným alebo neobvyklým správaním. Jeho mamina robí všetko preto, aby sa jej syn dostal "do normálu".
Len sa prosím Ťa nezaoberaj myšlienkou, čo povie rodina, známi, že moje dieťa navštevuje psychológa, ide o zdravie Tvojho dieťaťa.
Len sa prosím Ťa nezaoberaj myšlienkou, čo povie rodina, známi, že moje dieťa navštevuje psychológa, ide o zdravie Tvojho dieťaťa.
day
28.10.10,19:06
nepoznam uvedenu diagnozu, ale
zivot je velmi rychly, prideme z prace, vela krat s nie naj naladou, treba sa postarat o dom(acnost), navarit a nezabudnut na deti a tak velmi by sme si chceli oddychnut.
zrazu sa nam zdaju deti hyperaktivne, neposedne a nechce sa im ucit, no strasne
nechcem nikoho urazit, hyperaktivne deti su podla mna vsetky, tak to ma byt, ale pozrime sa aj na seba, sposob vychovy, prehodnotit hodnoty (praca, dom, auto, ..., rodina, deti), pripadne zmenit sposob ucenia
"ucime sa aj 6hod denne" to nie je vysoko skolak, treba polavit, "je dobry, len ked nieco potrebuje" to uz je chyba vo vychove, nie v dietati, vyuziva ponukane
v kazdom pripade, detom sa treba venovat,
verim, ze vsetko dobre skonci, deti si to zasluzia
zivot je velmi rychly, prideme z prace, vela krat s nie naj naladou, treba sa postarat o dom(acnost), navarit a nezabudnut na deti a tak velmi by sme si chceli oddychnut.
zrazu sa nam zdaju deti hyperaktivne, neposedne a nechce sa im ucit, no strasne
nechcem nikoho urazit, hyperaktivne deti su podla mna vsetky, tak to ma byt, ale pozrime sa aj na seba, sposob vychovy, prehodnotit hodnoty (praca, dom, auto, ..., rodina, deti), pripadne zmenit sposob ucenia
"ucime sa aj 6hod denne" to nie je vysoko skolak, treba polavit, "je dobry, len ked nieco potrebuje" to uz je chyba vo vychove, nie v dietati, vyuziva ponukane
v kazdom pripade, detom sa treba venovat,
verim, ze vsetko dobre skonci, deti si to zasluzia
lenkak
28.10.10,19:49
My máme doma niečo podobné,aj ked to zatial nejak neriešime.Syn bude mať 3 roky,na nočník ani za svet,a to isté je aj o jedení,obliekaní a pod.Slovo nepovie,horko tažko sa dorozumievame,tým že ukáže,i ked nie vždy.Potom sú nervy a plače.Do všetkého ho treba nútiť.Školku sme ešte odložili,no v januári by mal do nej nastúpiť.I ked to vidím tak,že to bude až v septembri.Všetci naokolo nadávajú,čo som to za matku,ked ešte ani na nočník nejde,mám ich v paži.Nejde,nejde,a čo.Neni jediný na svete,čo mu to dlhšie trvá.Hlúpi neni,čo chce vedieť to vie.A milované autíčka,pozná všetky značky.
u nás to isté. Malý má len 2,5 roka, a už mu robili testy na neurológii. Odporučili nám už teraz. Na budúci týždeň tam ideme znovu.
Netrápi ma, že ešte nevie sa sám vypýtať na záchod, na nočníku sú záchvaty plaču, čo tam neobsedí, už ani na sedátko ho nedávam, pretože sa už naučil zísť dole, a utečie. Držím ho, raz sa vyciká, raz nie, koľko razy sa pýta dole, nie slovom, ale svojim spôsobom, ešte mu kvapká moč, ale už mu je dlho sedieť. Nevadí, že nechce rozprávať, on nám veľmi dobre rozumie. On má najradšej veci v pohybe, zbožňuje autá, lietadlá, on hračky, a všetko čo chytí vyhadzuje, jemu sa páči ten pohyb. On nechodí, on uteká, dnes sme peši prešli minimálne 5km. On v pohode, veľmi dobre chodí po schodoch. Ale strašne zle spáva. Môže byť unavený akokoľvek, on nespí dobre.
Čo sa týka mňa, ja som mala zdravotné problémy, takže šport skoro žiaden, ale keď som išla do školy, tak psychologička odporučila rok počkať. Učiteľka zase tvrdila, že nech skúsim, viac si na mňa dá pozor a pomôže, alebo budem opakovať ročník. Nakoniec som prešla v pohode, ale je pravda, že učiteľka sa mi viac venovala. Mne to veľmi prospelo. Mňa nezaujímal šport, ja som si vystačila s kockami, a to moja učiteľka postrehla a rozvíjala viac, logiku a čítanie. Hlavne na SŠ a VŠ som sa učiť nemusela, stačilo dávať pozor na hodine, jedine odbornejšie veci, chodila som aj na olympiády z matiky. Knihy zbožňujem, ale romány iba občas, ja radšej tie odborné. Strašne rýchlo čítam, aj nahlas. Týmto som si ja svoju energiu riešila.
U manžela presný opak. On neznášal čítanie, matiku tiež nemusel. Ale športy boli jeho. On mal diplomy nie za výborný prospech, ale za šport. Futbal, beh, volejbal, hádzaná, neskôr bicyklovanie. Na ZŠ medzi trojkármi a kde sa zle robilo tam bol. Prešiel na SŠ, na VŠ, učil sa to, čo ho bavilo, a hneď patril medzi najlepších žiakov. Pochopil, že ak chce zostať na škole, musí sa učiť. Ale k tomu musel sám dospieť.
Takže je to vždy o konkrétnom človeku, ako čo vníma, ako sa dokáže realizovať, ako dokáže riešiť svoju energiu. Či za pomoci lekárov, učiteľov, rodičov, to záleží od dieťaťa, od koho pomoc zoberie. Ale zase žiadne preháňanie. Všetko s mierou, veľa záleží od rodičov, od ich času sa venovania dieťaťu, a nezabudnúť aj na pohladenie, či pritúlenie.
u nás to isté. Malý má len 2,5 roka, a už mu robili testy na neurológii. Odporučili nám už teraz. Na budúci týždeň tam ideme znovu.
Netrápi ma, že ešte nevie sa sám vypýtať na záchod, na nočníku sú záchvaty plaču, čo tam neobsedí, už ani na sedátko ho nedávam, pretože sa už naučil zísť dole, a utečie. Držím ho, raz sa vyciká, raz nie, koľko razy sa pýta dole, nie slovom, ale svojim spôsobom, ešte mu kvapká moč, ale už mu je dlho sedieť. Nevadí, že nechce rozprávať, on nám veľmi dobre rozumie. On má najradšej veci v pohybe, zbožňuje autá, lietadlá, on hračky, a všetko čo chytí vyhadzuje, jemu sa páči ten pohyb. On nechodí, on uteká, dnes sme peši prešli minimálne 5km. On v pohode, veľmi dobre chodí po schodoch. Ale strašne zle spáva. Môže byť unavený akokoľvek, on nespí dobre.
Čo sa týka mňa, ja som mala zdravotné problémy, takže šport skoro žiaden, ale keď som išla do školy, tak psychologička odporučila rok počkať. Učiteľka zase tvrdila, že nech skúsim, viac si na mňa dá pozor a pomôže, alebo budem opakovať ročník. Nakoniec som prešla v pohode, ale je pravda, že učiteľka sa mi viac venovala. Mne to veľmi prospelo. Mňa nezaujímal šport, ja som si vystačila s kockami, a to moja učiteľka postrehla a rozvíjala viac, logiku a čítanie. Hlavne na SŠ a VŠ som sa učiť nemusela, stačilo dávať pozor na hodine, jedine odbornejšie veci, chodila som aj na olympiády z matiky. Knihy zbožňujem, ale romány iba občas, ja radšej tie odborné. Strašne rýchlo čítam, aj nahlas. Týmto som si ja svoju energiu riešila.
U manžela presný opak. On neznášal čítanie, matiku tiež nemusel. Ale športy boli jeho. On mal diplomy nie za výborný prospech, ale za šport. Futbal, beh, volejbal, hádzaná, neskôr bicyklovanie. Na ZŠ medzi trojkármi a kde sa zle robilo tam bol. Prešiel na SŠ, na VŠ, učil sa to, čo ho bavilo, a hneď patril medzi najlepších žiakov. Pochopil, že ak chce zostať na škole, musí sa učiť. Ale k tomu musel sám dospieť.
Takže je to vždy o konkrétnom človeku, ako čo vníma, ako sa dokáže realizovať, ako dokáže riešiť svoju energiu. Či za pomoci lekárov, učiteľov, rodičov, to záleží od dieťaťa, od koho pomoc zoberie. Ale zase žiadne preháňanie. Všetko s mierou, veľa záleží od rodičov, od ich času sa venovania dieťaťu, a nezabudnúť aj na pohladenie, či pritúlenie.
zdenka131
28.10.10,21:41
Značná časť detí s ADHD trpí špecifickými poruchami učenia. (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia. ...) Tak tomu môže byť aj u Tvojho syna a preto môže byť jeho prospech horší. Bolo by vhodné , aby absolvoval vyšetrenie zamerané na špecifické poruchy učenia.
Viem, že pre svojho syna chceš len to najlepšie, ale cesta, ktorú si si k tomu zvolila , nie je tá najsprávnejšia. Týmto spôsobom mu môžeš ešte viac uškodiť. Dieťa s ADHD neudrží pozornosť 5 – 6 hodín na učenie aj keby chcelo. Jeho mozog je nastavený na nadmernú aktivitu , chýbajú mu tlmivé procesy mozgu , ktoré brzdia zvýšenú motorickú činnosť. Musíš to akceptovať. Na krik, nadávky a facky zabudni.
Aj deti s ADHD bývajú úspešné, ale treba k ním správne pristupovať a chápať ich. Súhlasím s tým, čo Ti radia v škole, integruj ho. Integrácia mu môže len pomôcť. Integrácia neznamená, že je dieťa hlúpe a preto je integrované , ale znamená to to, že potrebuje iný prístup, aby bolo úspešnejšie.
Ak chceš vedieť niečo konkrétne o ADHD alebo školskej integrácii , spýtaj sa, rada Ti odpoviem. Držím palce, aby si sa správne rozhodla.
Viem, že pre svojho syna chceš len to najlepšie, ale cesta, ktorú si si k tomu zvolila , nie je tá najsprávnejšia. Týmto spôsobom mu môžeš ešte viac uškodiť. Dieťa s ADHD neudrží pozornosť 5 – 6 hodín na učenie aj keby chcelo. Jeho mozog je nastavený na nadmernú aktivitu , chýbajú mu tlmivé procesy mozgu , ktoré brzdia zvýšenú motorickú činnosť. Musíš to akceptovať. Na krik, nadávky a facky zabudni.
Aj deti s ADHD bývajú úspešné, ale treba k ním správne pristupovať a chápať ich. Súhlasím s tým, čo Ti radia v škole, integruj ho. Integrácia mu môže len pomôcť. Integrácia neznamená, že je dieťa hlúpe a preto je integrované , ale znamená to to, že potrebuje iný prístup, aby bolo úspešnejšie.
Ak chceš vedieť niečo konkrétne o ADHD alebo školskej integrácii , spýtaj sa, rada Ti odpoviem. Držím palce, aby si sa správne rozhodla.
ludmilla
28.10.10,23:15
nepoznam uvedenu diagnozu, ale
zivot je velmi rychly, prideme z prace, vela krat s nie naj naladou, treba sa postarat o dom(acnost), navarit a nezabudnut na deti a tak velmi by sme si chceli oddychnut.
V niektorých prípadoch to tak môže byť, mám tiež niekedy ten pocit z blízkeho okolia, že hyperaktívne dieťa je obľúbenou, až modernou terminológiou.
Avšak ADHD je skutočným ochorením, ide tu vlastne o poruchu spracovania informácií medzi jednotlivými segmentami mozgu, spôsobuje to porucha látkovej výmeny dopamínu a noradrenalínu. Obidva sú dôležité pre udržanie pozornosti, impulzy a motiváciu. Práve pri deťoch s ADHD prenášajú tieto neurotransmittery (chemikália zosilujúca a upravujúca elektrické signály medzi neurónom a bunkou) informácie medzi mozgovými bunkami obmedzene. postihnuté sú bazálne gangliá, predný mozog - úseky mozgu, ktoré sú zodpovedné za pozornosť, za prevedenie činnosti, plánovanie, koncentráciu a vôbec vnímanie.
To znamená, že tieto deti nedokážu rozlišovať medzi dôležitým a nedôležitým, sú zábudlivé, agresívne, nepokojné, väčšinou sú akoby v stálom napätí.
ADHD sa môže vyskytnúť v každom veku.
Prejavy:
ADHD u kojencov
- veľmi uplakané deti, nedajú sa ľahko utíšiť,
- majú motorický nepokoj
- problémy s jedlom a spánkom
- odmietanie telesného kontaktu
ADHD u malých detí po škôlkársky vek:
- neúnavná aktivita
- slabá výdrž pri hre či už same dieťa alebo v kolektíve
- zvýšené nebezpečenstvo úrazov
- rýchle zmeny činností
- čiastočné oslabenie videnia, počutia, jemnej a hrubej motoriky
- buď veľmi skoré rečové schopnosti, alebo naopak veľmi oneskorený rečový vývoj
- sociálny problém uzatvárania kamarátstiev
ADHD detí základných škôl:
- deti neakceptujú hru v skupine, vôbec spoločenstvo v triede, pravidlá v rodine
- sú v škole nesústredené, majú poruchy učenia, často sú agresívne, majú problémy s pravopisom
- píšu nečitateľne, majú chaotický neporiadok
- stále rozprávajú, vyrušujú
- používajú nevhodnú mimiku, gestikuláciu, reč tela
- veľmi ťažko si hľadajú priateľov
- majú znížené sebavedomie
- sú nešikovní, majú časté úrazy
ADHD v puberte:
- sklon k drogám, alkoholu
- majú potrebu byť stále v opozícii
- znížené sebavedomie, depresie
- podávajú veľmi slabý výkon
- nepozornosť
ADHD v dospelosti:
- výpadky pamäti, nepozornosť
- chýbajúce úsilie plánovať úlohy a priviesť ich do konca
- nestálosť v pracovných a sociálnych vzťahoch
- strach, depresie, sklon k alkoholu, drogám
Ľudia trpiaci na toto ochorenie nemajú v sebe len to zlé, ale majú aj veľa pozitívneho:
- sú veľmi bohatí na nápady
- vedia sa pre niečo nadchnúť
- majú umelecké sklony
- sú pripravení pomáhať
- majú vycibrený zmysel pre spravodlivosť
Pomôcka - pri ADHD sa stretá aspoň 6 z nasledovných typických príznakov:
- vrtenie sa alebo humpanie na stoličke
- opustenie miesta na sedenie i keď je to od nich očakávané
- neustály nepokoj
- behanie hore dole, šplhanie v nevhodných situáciách
- pri hre veľmi hluční
- hovoria prehnane veľa
- sú akoby poháňaní motorom, neúnavní
- odpovedajú bezmyšlienkovite, predtým ako je dokončená otázka
- vyrušujú pri hre, alebo rozhovore
- sú netrpezliví pri čakaní
Dôležité pri ADHD:
- v chose musí nastať štruktúra, určitý rytmus - pravidelný spánok, pravidelná strava, tekutiny, odpočinok, všetko musí mať vyhradený čas
- viac ako pokarhanie pomáha pochvala
- podporiť dieťa v jeho úlohách aj keď zlyhá, viac mu dôverovať
- čo sa pochvaly a pokarhania týka, treba reagovať ihneď, pri dlhom čakaní dieťa stráca prehľad za čo je pochválené alebo pokarhané
- dieťa je vhodné dať do krúžku, napr. šport pomáha deťom vybíjať energiu, pomáha nadviazať sociálne kontakty, zvyšuje sebavedomie
- nezabúdať na vlastný oddych, pretože, keď rodič stratí nervy, dieťa dostáva nové negatívne zážitky a skúsenosti.
Môj manžel bol typickým ADHD dieťaťom a niektoré znaky ho sprevádzajú dodnes.
zivot je velmi rychly, prideme z prace, vela krat s nie naj naladou, treba sa postarat o dom(acnost), navarit a nezabudnut na deti a tak velmi by sme si chceli oddychnut.
V niektorých prípadoch to tak môže byť, mám tiež niekedy ten pocit z blízkeho okolia, že hyperaktívne dieťa je obľúbenou, až modernou terminológiou.
Avšak ADHD je skutočným ochorením, ide tu vlastne o poruchu spracovania informácií medzi jednotlivými segmentami mozgu, spôsobuje to porucha látkovej výmeny dopamínu a noradrenalínu. Obidva sú dôležité pre udržanie pozornosti, impulzy a motiváciu. Práve pri deťoch s ADHD prenášajú tieto neurotransmittery (chemikália zosilujúca a upravujúca elektrické signály medzi neurónom a bunkou) informácie medzi mozgovými bunkami obmedzene. postihnuté sú bazálne gangliá, predný mozog - úseky mozgu, ktoré sú zodpovedné za pozornosť, za prevedenie činnosti, plánovanie, koncentráciu a vôbec vnímanie.
To znamená, že tieto deti nedokážu rozlišovať medzi dôležitým a nedôležitým, sú zábudlivé, agresívne, nepokojné, väčšinou sú akoby v stálom napätí.
ADHD sa môže vyskytnúť v každom veku.
Prejavy:
ADHD u kojencov
- veľmi uplakané deti, nedajú sa ľahko utíšiť,
- majú motorický nepokoj
- problémy s jedlom a spánkom
- odmietanie telesného kontaktu
ADHD u malých detí po škôlkársky vek:
- neúnavná aktivita
- slabá výdrž pri hre či už same dieťa alebo v kolektíve
- zvýšené nebezpečenstvo úrazov
- rýchle zmeny činností
- čiastočné oslabenie videnia, počutia, jemnej a hrubej motoriky
- buď veľmi skoré rečové schopnosti, alebo naopak veľmi oneskorený rečový vývoj
- sociálny problém uzatvárania kamarátstiev
ADHD detí základných škôl:
- deti neakceptujú hru v skupine, vôbec spoločenstvo v triede, pravidlá v rodine
- sú v škole nesústredené, majú poruchy učenia, často sú agresívne, majú problémy s pravopisom
- píšu nečitateľne, majú chaotický neporiadok
- stále rozprávajú, vyrušujú
- používajú nevhodnú mimiku, gestikuláciu, reč tela
- veľmi ťažko si hľadajú priateľov
- majú znížené sebavedomie
- sú nešikovní, majú časté úrazy
ADHD v puberte:
- sklon k drogám, alkoholu
- majú potrebu byť stále v opozícii
- znížené sebavedomie, depresie
- podávajú veľmi slabý výkon
- nepozornosť
ADHD v dospelosti:
- výpadky pamäti, nepozornosť
- chýbajúce úsilie plánovať úlohy a priviesť ich do konca
- nestálosť v pracovných a sociálnych vzťahoch
- strach, depresie, sklon k alkoholu, drogám
Ľudia trpiaci na toto ochorenie nemajú v sebe len to zlé, ale majú aj veľa pozitívneho:
- sú veľmi bohatí na nápady
- vedia sa pre niečo nadchnúť
- majú umelecké sklony
- sú pripravení pomáhať
- majú vycibrený zmysel pre spravodlivosť
Pomôcka - pri ADHD sa stretá aspoň 6 z nasledovných typických príznakov:
- vrtenie sa alebo humpanie na stoličke
- opustenie miesta na sedenie i keď je to od nich očakávané
- neustály nepokoj
- behanie hore dole, šplhanie v nevhodných situáciách
- pri hre veľmi hluční
- hovoria prehnane veľa
- sú akoby poháňaní motorom, neúnavní
- odpovedajú bezmyšlienkovite, predtým ako je dokončená otázka
- vyrušujú pri hre, alebo rozhovore
- sú netrpezliví pri čakaní
Dôležité pri ADHD:
- v chose musí nastať štruktúra, určitý rytmus - pravidelný spánok, pravidelná strava, tekutiny, odpočinok, všetko musí mať vyhradený čas
- viac ako pokarhanie pomáha pochvala
- podporiť dieťa v jeho úlohách aj keď zlyhá, viac mu dôverovať
- čo sa pochvaly a pokarhania týka, treba reagovať ihneď, pri dlhom čakaní dieťa stráca prehľad za čo je pochválené alebo pokarhané
- dieťa je vhodné dať do krúžku, napr. šport pomáha deťom vybíjať energiu, pomáha nadviazať sociálne kontakty, zvyšuje sebavedomie
- nezabúdať na vlastný oddych, pretože, keď rodič stratí nervy, dieťa dostáva nové negatívne zážitky a skúsenosti.
Môj manžel bol typickým ADHD dieťaťom a niektoré znaky ho sprevádzajú dodnes.
Llívia
29.10.10,04:54
V poslednom čísle časopisu Zdravie (11/2010) je tiež téma o ADHD (aj o učení).
lenkak
29.10.10,06:42
ludmilla
nielen tvoj manžel, aj môj. A synček je celý tato, tak mám ich dvoch. Manželovi už len niečo z toho zostalo, malému sa to už prejavuje v poriadnej miere. Práve preto sme išli na neurológiu, nech presne povedia, ako máme lepšie chápať také živé dieťa, ako máme ďalej postupovať...
Malý rád skáče, uvažovala som o trampolíne, ale nahradili sme to fit loptou, držím sa ma, a tak skáče po lopte, vydrží 15 minút aj viac. Alebo ideme pešo po schodoch, 4posch., 5km prechádzka nerobí problém.
A čo bude ďalej, záleží hlavne od nás troch. :)
nielen tvoj manžel, aj môj. A synček je celý tato, tak mám ich dvoch. Manželovi už len niečo z toho zostalo, malému sa to už prejavuje v poriadnej miere. Práve preto sme išli na neurológiu, nech presne povedia, ako máme lepšie chápať také živé dieťa, ako máme ďalej postupovať...
Malý rád skáče, uvažovala som o trampolíne, ale nahradili sme to fit loptou, držím sa ma, a tak skáče po lopte, vydrží 15 minút aj viac. Alebo ideme pešo po schodoch, 4posch., 5km prechádzka nerobí problém.
A čo bude ďalej, záleží hlavne od nás troch. :)
msa
29.10.10,07:29
Je hyperaktivny alebo iba nevychovany?
Ked som chodil do skoly, tak vtedy nebolo ani zmienky o tom ze "hyperaktivny".......vtedy ak zial nieco vyparatil, tak na vine nebol ucitel ako je tomu dnes.
Vtedy mu ucitelka vylepila a bolo po probleme.
Teraz sami deti pocuju a vidia v telke, ze ucitelia maju zviazane ruky a nemozu im nic.
celkom nesúhlasím, pretože vtedy nebolo zmienky ani o disgrafii, dislexii alebo diskalkúlii a podobne, ale bolo kopu detí, ktorí ledva prechádzali z ročníka do ročníka ako štvorkári či päťkári, doba pokročila a dnes sa im už dá pomôcť. Jasné, že to treba brať individuálne pretože sú deti, ktorým to pomôže, ale na druhej strane aj deti a rodičia, ktorí túto svoju "diagnózu" zneužívajú.
Ked som chodil do skoly, tak vtedy nebolo ani zmienky o tom ze "hyperaktivny".......vtedy ak zial nieco vyparatil, tak na vine nebol ucitel ako je tomu dnes.
Vtedy mu ucitelka vylepila a bolo po probleme.
Teraz sami deti pocuju a vidia v telke, ze ucitelia maju zviazane ruky a nemozu im nic.
celkom nesúhlasím, pretože vtedy nebolo zmienky ani o disgrafii, dislexii alebo diskalkúlii a podobne, ale bolo kopu detí, ktorí ledva prechádzali z ročníka do ročníka ako štvorkári či päťkári, doba pokročila a dnes sa im už dá pomôcť. Jasné, že to treba brať individuálne pretože sú deti, ktorým to pomôže, ale na druhej strane aj deti a rodičia, ktorí túto svoju "diagnózu" zneužívajú.
Štefánia44
29.10.10,07:37
Veľmi pekne ďakujem....chcem si to nechať prejsť hlavou , samozrejme...
Štefánia44
29.10.10,07:49
Ja sa okolia nebojím,..mne je jedno, čo si budú myslieť ostatní, ani sa nehanbím, to vôbec nie. chcem to najlepšie pre svoje dieťa. Ide o to, že som z malej dedinky, kde v škole integrovaná trieda nie je! Moje dieťa by bolo zatiaľ prvým a jediným dieťaťom, ktoré by bolo integrované. Takže neviem, ako by to "vyzeralo"....čo si pod tým slovom oni predstavujú.....
Štefánia44
29.10.10,07:59
ĎAKUJEM VEĽMI PEKNE VŠETKÝM ZA ODPOVEDE.......AKO VIDÍM, KOĽKO ĽUDÍ, TOĽKO NÁZOROV....:) NECHÁM SI TO VŠETKO PORIADNE PREJSŤ HLAVOU, PORADIŤ SA S MANŽELOM....ALE MYSLÍM, ZE EŠTE URČITÝ ĆAS POČKÁM...SKÚSIM ÍSŤ NA NEHO NEJAKÝM INÝM SPOSOBOM....OD NIEKTORÝCH Z VÁS SOM SI ZOBRALA ZOPÁR DOBRÝCH RÁD...TAK EŚTE RAZ ĎAKUJEM...A DRŽIM ZÁROVEŃ PALCE VŠETKYM S PODOBNÝM PROBLÉMOM....ALE S JEDNÝM VÝHRADNE NESÚHLASÍM....NIE JE TO NEVYCHOVANOSŤ DIEŤAŤA.....!!!!!!!!!! Nesúďte druhých, že ich deti sú "LEN" nevychované!!!!!!!! nepoznáte ich! Nie je to u všetkých tak! Sú určite aj deti nevychované, to je pravda. Ale je x prípadov, keď majú deti skutočne nejakú poruchu.
VĎaka...:)
VĎaka...:)
day
29.10.10,11:13
Stefania nikto, ja tiez nie, nechce povedat, ze niekto klame, ale chcem povedat, ze neexistuje recept ako vychovavat deti, nie je recept ani na "ako sa ucit s dietatom"
kazde dieta je ine, kazde potrebuje iny pristup, vela krat sa mi zda, ze mamicky maju z toho preteky, moje uz necika do plienky, moje uz hovori, atd. nepretejme, dajme im cas, vsetko pride v spravnu chvilu.
stefania prajem Vam vsetko dobre
kazde dieta je ine, kazde potrebuje iny pristup, vela krat sa mi zda, ze mamicky maju z toho preteky, moje uz necika do plienky, moje uz hovori, atd. nepretejme, dajme im cas, vsetko pride v spravnu chvilu.
stefania prajem Vam vsetko dobre
JAJA11
29.10.10,11:26
rešpektujem tvoj názor, i ked si myslím,že nemáš pravdu- podla mňa sa takýto ľudia určite viac neuchyľujú k drogám a trestnej činnosti- to nieje o tom...
Ale ako vravím, je to vec názoru...
Moja skúsenosť - syn mal hyperaktívneho spolužiaka. Rodičia to začali riešiť, až keď to bolo neúnosné a preložili ho na špeciálnu školu. Chlapec má vraj dnes dosť veľké problémy.
Tým nechcem povedať, že ak by ho dali hneď na špeciálnu školu, že by to pomohlo. Ale ktovie..... :o
Ale ako vravím, je to vec názoru...
Moja skúsenosť - syn mal hyperaktívneho spolužiaka. Rodičia to začali riešiť, až keď to bolo neúnosné a preložili ho na špeciálnu školu. Chlapec má vraj dnes dosť veľké problémy.
Tým nechcem povedať, že ak by ho dali hneď na špeciálnu školu, že by to pomohlo. Ale ktovie..... :o
infinityfx21
29.10.10,11:27
Nikto nie je dokonalý.Podla toho čo som si tu prečítala,tak moj syn je niečo ako hyperaktívny.S lekárom sme to zatial neriešili,ale už strácam pomaly trpezlivosť.Chcem aby mi pradil ako na neho,aby si netrieskal hlavu ked si nerozumieme,aby sa v klude najedol,v klude zaspal a nie nasilu s plačom.On by bez spánku vydržal aj do neskorého večera.Tiež má rád lietadlá,autá,vláčiky,kocky ale najviac ked to lieta okolo mojej hlavy.Vie že to nesmie robiť,ale aj tak to urobí natruc.A to je jeden z mála prípadov.Ked sme vonku medzi detmi,on sa radšej zahrá sám.Ale sem tam objíma diavčatká.Knižky ako čítanie,to ho nezaujíma,skor si spievame.Ale to je len v kocke,to musia posúdiť iný,odborníci.Má proste vela energie,kiež by som jej mala tolko ja.Ďakujem všetkým.Pekný deň. :)
JAJA11
29.10.10,11:52
Mala som kolegyňu. Mala tiež živšie dieťa. Na každom združení sa dozvedala čo nové vyparatil. Keď sa bavila s pani učiteľkou, tak jej len medzi rečou povedala, aby ho viac zamestnávala. Ono bolo vtedy v móde, že niektoré činnosti mohli robiť len dobré deti. A táto pani učteľka ju počúvla a zistila, že keď mu dá viac roboty, tak nemá čas vymýšľať. On bol hrdý, že môže robiť to čo robia najlepší žiaci a učiteľka mala menej nervov :rolleyes:
Takže je dobré prísť na to, čo tomu dieťaťu najviac pomôže. a myslím, že dôležitá je pochvala aj za tie najmenšie úspechy a pokroky. :rolleyes:
Takže je dobré prísť na to, čo tomu dieťaťu najviac pomôže. a myslím, že dôležitá je pochvala aj za tie najmenšie úspechy a pokroky. :rolleyes:
ivantt
30.10.10,06:22
Taka mala prihoda : rodiacia hovoria alternativnemu liecitelovi : prosim vás, nevedeli by ste nieco spravit s nasim chlapcom, je velmi hyperaktívny, živý, stale vymýšľa a neposedi. On že sa na to pozrie, nieco robil s hlavou. Za dva dni volaju liecitelovi, ci by nemohol vratit ich dieťa tam, kde bolo pred tym, že vraj sa to neda s nim vydržať, ze len sedi a nic nerobi, stale je ticho, že je to uplne iny človek. Nech je vraj taky aky bol pred tym, nech je sam sebou.....