Zo školenia mám poznatok od pracovníčky DÚ Žilina, že gastrolístky v prípade SZČO nemočno uznať do nákladov, iba priamo podloženú konzumáciu/napr pokl. blok za obed/ zaplatenú týmto lístkom v zmysle ďalších ustan .zákona o náhradách. Gastrolístky fungujú provoplánovane ako ceniny u samotných SZČO.DÚ majú na to presne Metodické usmernenie ku kontrolám, preto kritizovala reklamu firiem ,kt. gastráče predávajú, lebo táto zavádza.Takže si to preverte!!!!

Nezmysel, veď gastrolístky sú nepriamo spomínané aj v zákonníku práce: "...alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, kktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby...." Navyše stravovacie poukážky sú síce cenina, ale účelovo viazaná cenina, čo je ošetrené aj v zmluvách či obchodných podmienkach týchto firiem. Mám pocit, že na daňovom úrade v Žiline má nejaký majiteľ reštaurácie dobrého kamaráta...;)

To tu daňováčku by mali vyhodiť .... abo na školenie poslať :-))

Tak tomuto už naozaj nerozumiem, to mám chápať, že kúpa GASTROLÍSTKOV sa nebude dávať ako výdav.z 89,00 SK 55%? Môhli by ste mi to prosím vás po lopatisticky vysvetliť? SZČO si kúpil GASTROLÍSTKY od 1.2.06. na 3 mesiace vopred, je 49,00 SK (55%z 89SK) výdavok ovpl.základ dane? Prosím o konečnú a pravdivú odpoveď.
Je to tak, ako píšeš. O túto sumu t.j. 49,- Sk za každý odpracovaný deň sa zníži základ dne a tiež vymeriavací zaklad pre výpočet odvodov do fondov.

Ja by som potrebovala prediskutovať takýto prípad:
Som zamestnaná vo vlastnej S.R.O ako účtovníčka. Sídlo spoločnosti je v mieste trvalého bydliska. V pracovnej zmluve je miesto výkonu práce uvedené sídlo spoločnosti, teda miesto trvalého bydliska. Okrem výkonu práce na tejto adrese, chodím 2- 3 x týždenne do firmy klienta - jedná sa o to isté mesto. Na aké stravné mám, keď idem ku klientovi: a/ stravný lístok ?
b/ stravné vo výške 89,- Sk ?
V prípade a/ dám do nákladov firmy 55 % z 89,- Sk t.j. 49,- SK
V prípade b/ dám do nákladov 89,- SK - ? je to pracovná cesta ?
Ďakujem za Vaše názory.Hupka

Je to tak, ako píšeš. O túto sumu t.j. 49,- Sk za každý odpracovaný deň sa zníži základ dne a tiež vymeriavací zaklad pre výpočet odvodov do fondov.
Ja by som potrebovala prediskutovať takýto prípad:
Som zamestnaná vo vlastnej S.R.O ako účtovníčka. Sídlo spoločnosti je v mieste trvalého bydliska. V pracovnej zmluve je miesto výkonu práce uvedené sídlo spoločnosti, teda miesto trvalého bydliska. Okrem výkonu práce na tejto adrese, chodím 2- 3 x týždenne do firmy klienta - jedná sa o to isté mesto. Na aké stravné mám, keď idem ku klientovi: a/ stravný lístok ?
b/ stravné vo výške 89,- Sk ?
V prípade a/ dám do nákladov firmy 55 % z 89,- Sk t.j. 49,- SK
V prípade b/ dám do nákladov 89,- SK - ? je to pracovná cesta ?
Ďakujem za Vaše názory.Hupka
Ak dostaneš na deň stravenku, nemôžeš mať ešte aj preplatený cesťák.;)

Ak dostaneš na deň stravenku, nemôžeš mať ešte aj preplatený cesťák.;)

Ja viem, že nemôžem mať oboje, ale ide mi o to, že keď nevykonávam prácu na svojom pracovisku, idem na pracovnú cestu / u klienta pracujem cca 6 - 7 hod./ a potom či mám nárok na stravné ako na pracovnej ceste t.j. 89,- SK. Ide mi aj o posúdenie toho, či sa jedná o pracovnú cestu, keď je to v jednom meste. Ďakujem.

Zo školenia mám poznatok od pracovníčky DÚ Žilina, že gastrolístky v prípade SZČO nemočno uznať do nákladov, iba priamo podloženú konzumáciu/napr pokl. blok za obed/ zaplatenú týmto lístkom v zmysle ďalších ustan .zákona o náhradách. Gastrolístky fungujú provoplánovane ako ceniny u samotných SZČO.DÚ majú na to presne Metodické usmernenie ku kontrolám, preto kritizovala reklamu firiem ,kt. gastráče predávajú, lebo táto zavádza.Takže si to preverte!!!!Toto predsa nemá logiku! Veď konzumáciu v reštaurácii vieme zaplatiť peniazmi, načo by nám na ten účel slúžili gastrolístky.
Tu vidieť slovenskú náturu. Dlhé roky sme v tomto boli diskriminovaní a teraz keď konečne kompetentní zmúdreli a odhlasovali, referentka DU nedopraje.
Idem radšej na stretko, nech si zlepším náladu po tejto info.:)

:

D Poctivo som si prečítala tých 25 strán príspevkov, a dúfam, že máte pravdu tí, čo tvrdíte verziu zhrnutú p. Mihálom, pretože je v tom zmätok na celom Slovensku. Mne to bolo takto jasné od začiatku, ale potom som sa stretla s iným výkladom a prišiel zákon o stravnom SZČO a médiá a neodborníci zmiatli jeho výkladom mnoho ľudí, :D

VĎAKA

Ešte by mohlo vyjsť nejaké usmernenie MF alebo DRSR , ale možno si nechajú priestor, aby nás mohli preháňať.
Ale my sa nedáme, lebo PORADU máme.

Pardon 26 strán

:

D Poctivo som si prečítala tých 25 strán príspevkov, a dúfam, že máte pravdu tí, čo tvrdíte verziu zhrnutú p. Mihálom, pretože je v tom zmätok na celom Slovensku. Mne to bolo takto jasné od začiatku, ale potom som sa stretla s iným výkladom a prišiel zákon o stravnom SZČO a médiá a neodborníci zmiatli jeho výkladom mnoho ľudí, :D
VĎAKA
Ešte by mohlo vyjsť nejaké usmernenie MF alebo DRSR , ale možno si nechajú priestor, aby nás mohli preháňať.
Ale my sa nedáme, lebo PORADU máme.
Netreba sa dať zmiasť.;)

V s.r.o. mám pracovný úväzok na 5 hodín (8,00 - 13,00 hod).
Od 13,01 hod do nemoty robím ako SZČO .
Z s.r.o. si nárokujem stravný lístok, ako SZČO si budem tiež.
Píšem si dve evidencie dochádzky.

Dobrú chuť :D

som slobodny autor, nemam zivnost, ale len DIC, mozem pouzivat stravne listky i ja ?

Ico nemam vystavene

Áno, môžeš si stravné uplatniť vo výdavkoch aj ty (ak nebudeš uplatňovať paušálne výdavky).

V s.r.o. mám pracovný úväzok na 5 hodín (8,00 - 13,00 hod).
Od 13,01 hod do nemoty robím ako SZČO .
Z s.r.o. si nárokujem stravný lístok, ako SZČO si budem tiež.
Píšem si dve evidencie dochádzky.

Dobrú chuť :D
Buď ako zamestnanec, alebo ako SZČO, aj aj nemôžeš.:eek:

Stravné lístky: zamestnanec a zároveň SZČO
Myslím si že ak ako zamestnanec splní podmienku ZP = výkon práce dlhší ako 4 hod. v daný deň a na druhej strane ako SZČO si vykáže výkon práce dlhší ako 4 hod. v ten istý deň, má nárok na 2 lístky za tento deň : 1 od zamestnávateľa, pretože splnil podmienku ZP a 1 ako živnostník - náklad na stravný lístok vo výške stanovenej zákonom si uplatní vo svojich výdavkoch, pretože splnil podmienku z. o dani z príjmov a ZP.

Novela zákona o dani z príjmu platná od 1.1.2006 to neumožňuje.
Iba doplním: hovorí o tom §19 odst.2 Zákona o dani z príjmu.;)

Stravné lístky: zamestnanec a zároveň SZČO
Myslím si že ak ako zamestnanec splní podmienku ZP = výkon práce dlhší ako 4 hod. v daný deň a na druhej strane ako SZČO si vykáže výkon práce dlhší ako 4 hod. v ten istý deň, má nárok na 2 lístky za tento deň : 1 od zamestnávateľa, pretože splnil podmienku ZP a 1 ako živnostník - náklad na stravný lístok vo výške stanovenej zákonom si uplatní vo svojich výdavkoch, pretože splnil podmienku z. o dani z príjmov a ZP.
Toto je presné znenie §19 ods.2 písm.:
"p) výdavky (náklady) na stravovanie vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovenej pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e).“

PS: Toto jediné je tam napísané zrozumiteľne:-)

Toto je presné znenie §19 ods.2 písm.:
"p) výdavky (náklady) na stravovanie vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovenej pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e).“

PS: Toto jediné je tam napísané zrozumiteľne:-)

Je tam to slovo "súčasne" .

Obrazne povedané:
Keď z časového hľadiska jeden nárok vznikne doobeda a druhý poobede,
je to súčasne ???

Ak má niekto dve zamestnania, v jednom odrobí doobeda 5 hodín, v druhom poobede 5 hodín, má nárok na stravné v oboch zamestnaniach?

Tvrdím, že nárok má.

A to isté je v prípade keď: "do 13.00 zamestnanec - od 13.00 SZČO".

V s.r.o. mám pracovný úväzok na 5 hodín (8,00 - 13,00 hod).
Od 13,01 hod do nemoty robím ako SZČO .
Z s.r.o. si nárokujem stravný lístok, ako SZČO si budem tiež.
Píšem si dve evidencie dochádzky.

Dobrú chuť :D

To nemá chybu ...píšem si dve evidencie dochádzky. Keď som len SZČO, mám si kúpiť do kancelárie cvikačky? A keď podnikám v troch oblastiach, tak si robím tri dochádzky? Podnikatelia, ak Vám nestačí denne 24 hodín, treba vstať o hodinu skôr. A ak Vám je aj to málo, treba ísť večer o hodinu neskôr spať.
Podľa mňa ak spĺňam u zamestnávateľa nárok na stravné, tak ho mám. A keď ešte aj podnikám, tak tiež mám nárok. Keď platíme daň z dvoch príjmov, tak nám zákon láskavo umožňuje sa aj najesť.

To nemá chybu ...píšem si dve evidencie dochádzky. Keď som len SZČO, mám si kúpiť do kancelárie cvikačky? A keď podnikám v troch oblastiach, tak si robím tri dochádzky? Podnikatelia, ak Vám nestačí denne 24 hodín, treba vstať o hodinu skôr. A ak Vám je aj to málo, treba ísť večer o hodinu neskôr spať.

Abel - ja sa držím hesla jedného riaditeľa :...Máte na to 24 hodín denne plus celú noc!
;)

Abel - ja sa držím hesla jedného riaditeľa :...Máte na to 24 hodín denne plus celú noc!
;)
Zaujímavý názor pána riaditeľa, nepovedal koľko je to spolu hodín, keď deň má iba tých 24?

Abel - ja sa držím hesla jedného riaditeľa :...Máte na to 24 hodín denne plus celú noc!
;)
:D Tiež dobré:D

Prosím o radu. Som živnostník, objednal som si stravné lístky na pol roka, prišla mi predfaktúra, ako ju mám zaúčtovať. Výdavky ako - stravné sa dávajú do Odpočítateľných nákladov až na konci účtovného roku alebo, keď príde faktúra.Čiže môžem to zaúčtovať už teraz vo februári ?- 55% z ceny do nákladov alebo len evidovať ako výdavok neovpl.ZD ? a urobiť to na konci roku ? Suma za stravné lístky je 10.600,- Sk - môžem to dať naraz, alebo sa to musí rozúčtovávať na mesiace ?
Ďakujem.

Pán Mihál, aký máte názor na prípad, ktorý som opísla v príspevku č. 30 ?
Jedná sa mi o to, či je možné považovať za pracovnú cestu výkon práce u klienta, ktorý má sídlo v tom istom meste ako je miesto môjho pracoviska, teda písať cesťák, alebo patrí za tento deň stravný lístok ?
Je v tom rozdiel, z pohľadu nákladov spoločnosti. V prípade cestovného 89,- SK je to celé v nákladoch, pričom pri poskytnutí str. lísktu je to le 55 %.
Ďakujem. Hupka

Hupka, pravdupovediac vôbec sa nevyznám v zákone o cestovných náhradách, takže snáď Vám odpovie niekto iný.

V s.r.o. mám pracovný úväzok na 5 hodín (8,00 - 13,00 hod).
Od 13,01 hod do nemoty robím ako SZČO .
Z s.r.o. si nárokujem stravný lístok, ako SZČO si budem tiež.
Píšem si dve evidencie dochádzky.

Dobrú chuť :D
Nemáš nárok na obidve v jeden pracovný deň.

Ak má niekto dve zamestnania, v jednom odrobí doobeda 5 hodín, v druhom poobede 5 hodín, má nárok na stravné v oboch zamestnaniach?

Tvrdím, že nárok má.

A to isté je v prípade keď je: do 13.00 zamestnanec - od 13.00 SZČO.

...ked je zamestnancom pocas dna 8 hodin (dostava od zamestnavatela stravne listky) a dalsich 8 hodin pracuje ako SZCO, t.j. 16 hodin/den...spada do casoveho pasma 12-18 hodin, pricom pre toto pasmo je stravne do vysky 135 Sk, v akej hodnote si moze danovo uznat dalsi stravny listok za SZCO?

...ked je zamestnancom pocas dna 8 hodin (dostava od zamestnavatela stravne listky) a dalsich 8 hodin pracuje ako SZCO, t.j. 16 hodin/den...spada do casoveho pasma 12-18 hodin, pricom pre toto pasmo je stravne do vysky 135 Sk, v akej hodnote si moze danovo uznat dalsi stravny listok za SZCO?
Naozaj sa už z toho robí poriadny guláš:cool:
Zrejme máte na mysli časové pásmo podľa zákona o cestovných náhradách. Tak ak chcete aby spadol do časového pásma od 12 - 18 hodín hádam by bolo dobré, keby mu vznikla cestovná náhrada ako SZCO už od časového pásma 5-12 hodín:confused:. Chcem tým povedať, že ak si SZCO vykáža klasický cesťák s nárokom na stravné, tak si nebude vykazovať začiatok ako zamestnanec:eek:

Moj znamy ma zamestnanie, kde dostava dva stravne listky, kedze pracuje viac ako 8 hodin. Cez den podnika ako SZCO a robi vyjazdy mimo miesto staleho vykonu prace na viac ako 5 hodin a ma narok na diety. Myslim,ze na tom nic nie a je to v poriadku. Zakon totiz nehovori, ze to tak byt nemoze.

Moj znamy ma zamestnanie, kde dostava dva stravne listky, kedze pracuje viac ako 8 hodin. Cez den podnika ako SZCO a robi vyjazdy mimo miesto staleho vykonu prace na viac ako 5 hodin a ma narok na diety. Myslim,ze na tom nic nie a je to v poriadku. Zakon totiz nehovori, ze to tak byt nemoze.
Podľa ZP má nárok na poskytnutie ďalšej stravy( stravenky), ak odpracuje viac ako 11 hod.;) :cool: :eek:
§ 152
Stravovanie zamestnancov


(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Ja vychádzam zo znenia tohoto odseku:
p) "výdavky (náklady) na stravovanie vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu (Zákonník práce a zákon č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov), ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e)."

Takže,.... teraz neviem (k reakcii 278)

Ja vychádzam zo znenia tohoto odseku:
p) "výdavky (náklady) na stravovanie vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu (Zákonník práce a zákon č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov), ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e)."

Takže,.... teraz neviem (k reakcii 278)
viď:http://www.porada.sk/showpost.php?p=180148&postcount=9

Keď SZČO nakúpi stravné poukážky za 60,-- Sk, môže si dať do nákladov 48,95 Sk / strop z možnosti / alebo len 55% zo 60 t.j. 33,-- Sk, pre zamestnanca je to možné, niekde som čítala, že by malo vyjsť usmernenie, viete o ňom?

Keď SZČO nakúpi stravné poukážky za 60,-- Sk, môže si dať do nákladov 48,95 Sk / strop z možnosti / alebo len 55% zo 60 t.j. 33,-- Sk, pre zamestnanca je to možné, niekde som čítala, že by malo vyjsť usmernenie, viete o ňom?
Prosím, skús si vyhľadať o tom príspevky, je tu toho o stravenkách a stravovaní habadej. Stále sa točíme v jednom kole okolo straveniek.;) ;)

Keď SZČO nakúpi stravné poukážky za 60,-- Sk, môže si dať do nákladov 48,95 Sk / strop z možnosti / alebo len 55% zo 60 t.j. 33,-- Sk, pre zamestnanca je to možné, niekde som čítala, že by malo vyjsť usmernenie, viete o ňom?
Jeho daňovo uznaný náklad na stravenku môže byť maximálne 48,95.;)

Podľa ZP má nárok na poskytnutie ďalšej stravy( stravenky), ak odpracuje viac ako 11 hod.;) :cool: :eek:
§ 152
Stravovanie zamestnancov


(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.


Sorry Tweety, myslela som 11 a nie 8. Kazdopadne taha 12-tky, takze je to v pohode.

A kto kontroluje SZČO koľko odpracuje?

Pripravuje sa usmernenie MF, vraj si máme počkať - informácie od daňovej poradkyne z utorkového školenia /vraj sa to snažia čo najviac obmedziť/.
Vyjadrovať sa k tejto problematike zástupcami DU popr. DR v médiách je nezodpovedné, pretože prezentujú len a len "svoj pohľad" na uvedenú problematiku.
Ostáva len dúfať, že to usmernenie nebudú tvoriť neprimerane dlho.

Moj znamy ma zamestnanie, kde dostava dva stravne listky, kedze pracuje viac ako 8 hodin. Cez den podnika ako SZCO a robi vyjazdy mimo miesto staleho vykonu prace na viac ako 5 hodin a ma narok na diety. Myslim,ze na tom nic nie a je to v poriadku. Zakon totiz nehovori, ze to tak byt nemoze.

Povedzme, že známy pracuje o 5.00-18.30 t.j. viac ako 11 hod, čiže má nárok na zabezpečenie stravy 2x - 2 stravné poukážky

Od 19.00 - 24.00 má vypísaný cestovný príkaz, t. j. 5-12 hod. - nárok na stravné podľa cestovných náhrad mu vzniká.

Iná vec je ak, ak by si SZČO chcel nárokovať 55 % zo stravného ... ak mu súčastne nevzniká nárok zo zamestnania .
Ešte to nie je doriešené, ale SZČO si bude musieť zdokladovať, že mu nevznikol nárok súčastne, a teda že má nárok na 55 % a to mu predsta bude musieť potvrdiť zamestnávateľ. Možno to bude v "Potvrdení o zdaniteľnej mzde...." alebo nejak inak.
Zamestnávateľ vychádza z "Plánovacieho kalendára", ktorý nám každý rok schváli Národná rada alebo kto neviem, určí nám v ňom presne štátne sviatky a počet pracovných dní. Čiže vieme presne koľko dní v roku má byť odpracovaných. Podľa môjho názoru na tieto "odpracované dni" podľa osobitného predpisu sa odvoláva ustanovenie o nároku na 55% zo stravného pre ŠZČO.
Zamestnávateľ by mal pravdepodobne potvrdiť za koľko pracovných dní, za koľko sviatkov a sobôt mu poskytol stravné poukážky.
Ak bol práceneschopný, nárok nemá vôbec.
Je logické, že keď ak má daňovník príjmy z podnikania aj zo závislej činnosti, že mu mohol vzniknúť nárok na stravu od zamestnávateľa a ten by mal potvrdiť, či mu ju poskytol.
Na základe týchto údajov si môže vypočítať, na koľko dní mu vzniká nárok ako SZČO.
SZČO si nákup stravných poukážiek nemôže dneď pri nákupe rozúčtovať na odpočitateľnú položku a neodpočitateľnú. Predpokladajme, že si stravenky zakúpi na celé zdaňovacie obdobie a on predsa nevie, či náhodou nebude na PN počas roka,či neskončí ako SZČO a pod.. V záverečných účtovných operáciach si odpočitateľnou položkou upraví základ dane.

Aj zamestnávateľ až na konci obdobia (mesiac alebo rok) rozúčtováva spotrebu stravných poukážiek.

Prosím a ako budete účtovať stravné lístky pre SZČO, ktorý je platca DPH a nakupuje ich od plátcu DPH.

SZČO sa stravuje spolu so zamestnancami v závodnej jedálni. Poskytovateľ jedla vystaví faktúru za všetky stravné lístky spolu.
Cena lístka je 76,- Sk s DPH (bez DPH 63,90 + 12,10 Sk DPH)
Takže SZČO si dá do prevádzkovej réžie 55% z 89 tj. 49, -Sk a zvyšok 27,- iný nevopl.zákl.dane. Má aj nárok na opočet DPH či nie?

Ďakujem

Zase v dnešnom košickom korzári sa vypisuje ,že najvýhodnejší lístok pre SZČO je v hodnote 89.-Sk.... Prečo nenapíšu že najoptimalnejšia je hodnota 49.-sk ,ktorá sa dá celá odpísať????!! www.korzar.sk

Prosím a ako budete účtovať stravné lístky pre SZČO, ktorý je platca DPH a nakupuje ich od plátcu DPH.

SZČO sa stravuje spolu so zamestnancami v závodnej jedálni. Poskytovateľ jedla vystaví faktúru za všetky stravné lístky spolu.
Cena lístka je 76,- Sk s DPH (bez DPH 63,90 + 12,10 Sk DPH)
Takže SZČO si dá do prevádzkovej réžie 55% z 89 tj. 49, -Sk a zvyšok 27,- iný nevopl.zákl.dane. Má aj nárok na opočet DPH či nie?

Ďakujem

prikladám ti účtovanie SZČO, ako platca,neplatca v JÚ , PÚ
http://www.gastropass.sk/zivnostnici/?p=how_to
strav.lístky v JÚ
http://www.porada.sk/showthread.php?t=5438&highlight=v%FDpo%E8et+stravn%E9ho

prikladám ti účtovanie SZČO, ako platca,neplatca v JÚ , PÚ
http://www.gastropass.sk/zivnostnici/?p=how_to
strav.lístky v JÚ
http://www.porada.sk/showthread.php?t=5438&highlight=v%FDpo%E8et+stravn%E9ho

Reni ďakujem.
Lenže my nemáme stravovacie poukážky, ale stravné lístky v závodnej jedálni, tam sa stravuje aj SZČO.
Zrejme nárok na odpočet DPH zo stravného lístku v závodnej jedálni SZČO nemá.

Reni ďakujem.
Lenže my nemáme stravovacie poukážky, ale stravné lístky v závodnej jedálni, tam sa stravuje aj SZČO.
Zrejme nárok na odpočet DPH zo stravného lístku v závodnej jedálni SZČO nemá.
Ak je SZČO platcom dph a nakupuje stravu s dph , má nárok na jej odpočet.

Dobre ďakujem. Uplatním si DPH.
Myslela som, že to sú 2 rozdielne veci - zamestnanci a SZČO. Nákup stravných lístkov pre zamestnancov tam je nárok na odpočet DPH, následne predaj zamestnancom vrátane DPH (to mi je jasné).
Len som špekulovala, že asi by to malo byť iné pri samotnej SZČO. Lebo jej vlastne tie lístky nevyúčtujem. Tam bude len faktúra od závodnej jedálne.
Neviem či som to napísala zrozumiteľne.

Dobre ďakujem. Uplatním si DPH.
Myslela som, že to sú 2 rozdielne veci - zamestnanci a SZČO. Nákup stravných lístkov pre zamestnancov tam je nárok na odpočet DPH, následne predaj zamestnancom vrátane DPH (to mi je jasné).
Len som špekulovala, že asi by to malo byť iné pri samotnej SZČO. Lebo jej vlastne tie lístky nevyúčtujem. Tam bude len faktúra od závodnej jedálne.
Neviem či som to napísala zrozumiteľne.
Fa pre SZČO od závodnej jedálne bude s daňou, ak ste ako stravovacie zariadenie, platcom dph. Túto daň si SZČO uplatní pri nákupe.;)

Ja viem, že nemôžem mať oboje, ale ide mi o to, že keď nevykonávam prácu na svojom pracovisku, idem na pracovnú cestu / u klienta pracujem cca 6 - 7 hod./ a potom či mám nárok na stravné ako na pracovnej ceste t.j. 89,- SK. Ide mi aj o posúdenie toho, či sa jedná o pracovnú cestu, keď je to v jednom meste. Ďakujem.
V našej firme je to tak, že v pracovnej zmluve má zamestnanec napísané miesto výkonu práce napr.ulNová a keď ide na iné miesto napr.na kontrolu a je tam viac ako 5 hodín dostane stravné 89,-Sk aj keď je to v tom istom meste.Jana R.

Dobre ďakujem. Uplatním si DPH.
Myslela som, že to sú 2 rozdielne veci - zamestnanci a SZČO. Nákup stravných lístkov pre zamestnancov tam je nárok na odpočet DPH, následne predaj zamestnancom vrátane DPH (to mi je jasné).
Len som špekulovala, že asi by to malo byť iné pri samotnej SZČO. Lebo jej vlastne tie lístky nevyúčtujem. Tam bude len faktúra od závodnej jedálne.
Neviem či som to napísala zrozumiteľne.

Ja si stále myslím, aj som to tu už niekde napísala,že je to tak ako píšete aj s tým výkladom.
Aj na školení mi zodpovedala prednášajúca otázku (pýtala som sa práve preto, že tu už na porade táto téma bola a všetci mali iný názor), či má SZČO nárok na odpočet DPH takto:
SZČO môže považovať obstaranie lístkov za osobnú spotrebu a teda daň neuplatní
alebo
môže to považovať za bezodplatné dodanie a potom celú daň uplatní a celú daň odvedie.
Uplatnenie dane totiž nemá oporu v zákone o DPH a nereagovalo ani na zmenu v zákone o dani z príjmu.

Tiež sa prikláňam k tomu, že stravovanie je výdavkom na osobnú spotrebu a teda asi by som uprednostnila neuplatnenie si dane.

Aj keď je to diskutabilné, že stravovanie zamestnancov sa považuje za výdavok súvisiaci s podnikaním, pritom charakter výdavku je identický.

Takže asi bude lepšie, aby faktúru za stravné lístky zo závodnej jedálne vystavili zvlášť pre odobraté str.lístky pre zamestnancov (uplatním DPH) a zvlášť pre SZČO (kde DPH neuplatním).
Teraz som si dala vystaviť faktúru spolu, tak to budem zbytočne prepočítavať, koľko uplatniť a koľko neuplatniť DPH.

už vyšlo usmernenie, koľko stravných lístkov si môže SZČO uplatniť za mesiac v nákladoch, ked živnostník pracuje aj v sobotu nedelu?

Nesúhlasím s tebou. Ak je stravné pre SZČO daňovo uznateľným výdavkom, nemôže ísť o osobnú spotrebu. A v tom prípade má nárok aj na odpočet DPH.

Ale daňovo uznateľných je len 48,95 Sk z celkovej ceny za obed. Potom uznať DPH len alikvotnú časť , alebo vôbec?

Prosím vás, keď má SZČO - platca DPH zmluvu s s reštauráciu, ktorá nie je platcom DPH a jeden obed ju stojí 74,- ako budem postupovať pri účtovaní?
ďakujem

[

Prosím vás, keď má SZČO - platca DPH zmluvu s s reštauráciu, ktorá nie je platcom DPH a jeden obed ju stojí 74,- ako budem postupovať pri účtovaní?
ďakujem

Zistite 55 percent z ceny obeda 74/100*55 a to bude náklad podnikateľa
45 percent bude suma, ktorú uhradí pracovník a zároveň je to základ pre výpočet DPH, ktorú uhradí pracovník.

Teda od pracovníka budeme požadovať za jeden obed :

33,30 Sk + DPH 19 % 6,30 spolu 39,60 Sk.

Z výpočtu vyplýva, že v podstate je postup pri určovaní úhrady za jeden obed pracovníkom rovnaký bez ohľadu na to či je dodávateľ registrovaný na DPH alebo nie. Vždy vychádzame z ceny bez DPH.



apo

postup od apo je správny až na to, že aj ked je SL 74 Sk, príspevok môže byť až 48,95 a zamestnanec zaplatí 25,05+DPH, teda podstatne menej ako vypočítal apo.
Druhá dôležitá vec je, že pri určovaní minimáneho príspevku VŽDY vychádzame z ceny jedla, teda z ceny vrátane DPH, aj ked dodávaeľ je platiteľom DPH.

Pokiaľ viem, tak od 1.1.2006 je cena stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín 89,- Sk. Zbierka zákonov č.615/2005
do nákladov 55 % je 49,-


Hela nesuhlasim. na skoleni v trencine v januari 2006 metodicka krajskeho odboru danoveho riaditelstva vyslovene upozornila ze nezaokruhlovat ale dat maximalne 55% zo sumy 89,- Sk teda 48,95 na jeden stravny listok

Hela nesuhlasim. na skoleni v trencine v januari 2006 metodicka krajskeho odboru danoveho riaditelstva vyslovene upozornila ze nezaokruhlovat ale dat maximalne 55% zo sumy 89,- Sk teda 48,95 na jeden stravny listok

Ospravedlňujem sa, že som na tému stravných lístkov reagoval v zmysle závodného stravovania pre zamestnancov.

Teraz doplním môj pohľad v smere stravovania SZČO. Môj názor je ten, že je nutné postupovať u SZČO a pracovníka úplne totožným algorytmom. Rozdiel bude iba v tom, že pre živnostníka nie je obmedzenie 45+55 % z ceny lítka, ale je daná maximálna hodnota 55% zo sumy 89,- bez ohľadu na hodnotu jedného jedla respektíve hodnoty jedného gastrolístka.

Uvedený názor, že sa robí výpočet z ceny vrátane DPH je určite nesprávny v prípade, že SZČO je registrovaný platiteľ DPH. Uvažujme, že bude chodiť na obedy v cene 238 Sk vrátane DPH. 238 Sk pôje ako odpočet DPH a z hodnoty stravy, ktorú si nedá do nákladov odvedie DPH na výstupe.

Je to iba môj názor nakoľko aj DÚ nemajú v tejto problematike stále jasno.

apo

ale ja hoci mám 6 zamestnancov+7dohodárov,nakolko som zamestnanec aj SZČO nemôžem si uplatniť stravné,hoci robím 2+2dni volno-chápem to dobre.
Môj názor - ak nedostávaš príspevok na stravu počas dní, kedy máš ako zamestnanec pracovné voľno, tak si môžeš počas týchto dní uplatniť stravné ako SZČO.

[


Zistite 55 percent z ceny obeda 74/100*55 a to bude náklad podnikateľa
45 percent bude suma, ktorú uhradí pracovník a zároveň je to základ pre výpočet DPH, ktorú uhradí pracovník.

Teda od pracovníka budeme požadovať za jeden obed :

33,30 Sk + DPH 19 % 6,30 spolu 39,60 Sk.

Z výpočtu vyplýva, že v podstate je postup pri určovaní úhrady za jeden obed pracovníkom rovnaký bez ohľadu na to či je dodávateľ registrovaný na DPH alebo nie. Vždy vychádzame z ceny bez DPH.



apo

Ale tu sa jedna o stravne pre SZCO, nie pre stravne pre zamestnanca. a restauracia nie je platcom DPH

Ale tu sa jedna o stravne pre SZCO, nie pre stravne pre zamestnanca. a restauracia nie je platcom DPH
Aj keď obed stojí 74 Sk, pre SZČO bude uznateľný výdavok ovplyvňujúci ZD 48,95,- Sk. Mne dokonca daňová poradkyňa tvrdila, že sa to zaokrúhli na 49,- Sk.

Aj keď obed stojí 74 Sk, pre SZČO bude uznateľný výdavok ovplyvňujúci ZD 48,95,- Sk. Mne dokonca daňová poradkyňa tvrdila, že sa to zaokrúhli na 49,- Sk.

OK, takže keď mi príde fa od reštaurácie napríklad: 20 obedov po 74,- sk =
1 480,- SK tak zaúčtujem 814,- do VOZD a 666,- do VNZD? Správne?
Ďakujem

OK, takže keď mi príde fa od reštaurácie napríklad: 20 obedov po 74,- sk =
1 480,- SK tak zaúčtujem 814,- do VOZD a 666,- do VNZD? Správne?
Ďakujem

Alebo respektíve môžem teda do VOZD zaúčtovať 49 krát 20 a ostatné do VNZD.

Aj keď obed stojí 74 Sk, pre SZČO bude uznateľný výdavok ovplyvňujúci ZD 48,95,- Sk. Mne dokonca daňová poradkyňa tvrdila, že sa to zaokrúhli na 49,- Sk.
Chcem len pripomenúť, že sa to nezaokrúhľuje, daňovo uznateľný výdavok je len tých 48,95 Sk.

Chcem len pripomenúť, že sa to nezaokrúhľuje, daňovo uznateľný výdavok je len tých 48,95 Sk.

To viem, čítala som na drsr, ale ostatné je OK? Žiadna DPH ked reštaurácia nie je platcom DPH?
Ďakujem aj ja

Chcem len pripomenúť, že sa to nezaokrúhľuje, daňovo uznateľný výdavok je len tých 48,95 Sk.
Tiež som toho názoru, ale ako som písala, mám túto informáciu od daňovej poradkyne (členky SKDP). Zistím u nej na základe čoho mi dala takú info a dám vedieť.
Teraz ma napadlo, že vychádza sa %-om z ceny stravného a suma stravného sa na základe zákona o cestovných náhradách zaokrúhľuje podľa §5 na celé koruny nahor. Ale to je iba moja úvaha.
Je však možné, že jej odôvodnenie bude iné. Veľmi ma to v tom momente nezaujímalo.

To viem, čítala som na drsr, ale ostatné je OK? Žiadna DPH ked reštaurácia nie je platcom DPH?
Ďakujem aj ja
Reštaurácia síce nie je platiteľom DPH, ale zamestnávateľ áno. základom dane je cena - protihodnota, ktorú požaduje od zamestnanca a z toho odvedie DPH.

postup od apo je správny až na to, že aj ked je SL 74 Sk, príspevok môže byť až 48,95 a zamestnanec zaplatí 25,05+DPH, teda podstatne menej ako vypočítal apo.
Druhá dôležitá vec je, že pri určovaní minimáneho príspevku VŽDY vychádzame z ceny jedla, teda z ceny vrátane DPH, aj ked dodávaeľ je platiteľom DPH.

http://www.porada.sk/t23747-p2-stravn-a-dph.html

Aj ja som to tvrdila (aj si to stále myslim), ale ostatní boli proti.

[/b]

http://www.porada.sk/t23747-p2-stravn-a-dph.html

Aj ja som to tvrdila (aj si to stále myslim), ale ostatní boli proti.

mne to tiež dlho trvalo, kým som si to osvojila. Ale je to tak. Koniec-koncov aj Janka-AVO vo vypracovaných otázkach k tejto problematike uvažuje tak isto.

Majiteľ reštaurácie - SZĆO.
Nikde som sa nedočítala, ako to bude so stravným,
keď SZČO sa stravuje vo vlastnej reštaurácii.
Ďakujem

Toto by zaujímalo aj mňa, môže si takisto dať do VOZD 48,95 x počet prac.dní???
A čo takto SZČO ktorá pracuje doma????
Hľadala som odpovede na tieto 2 otázky, ale nič podobné som nenašla, dúfam, že som nehľadala zle.
SKÚSTE NIEKTO PORADIŤ

majiteľ reštaurácie vyčleňuje časť stravy ako stravu pre zamestnancov... mal by mať kalkuláciu. A keďže sa aj SZČO posudzuje rovnako, rozšíri počet zamestnancov o +1 (teda seba). Podľa mňa sa jedná o evidenciu.
Inak prdpokladám, že aj doteraz sa pekne-krásne prestravoval vo vlastnej r. akurát to nikde neevidoval (čo je chyba).
Prečo by zákon mal riešiť všetky eventuality? Veď väčšina SZČO má sídlo firmy v mieste trvalého bydliska. A podľa zákona platí stravné aj SZČO beuz podmienky, že musí mať niekde prevádzku a musí preukazovať, kde sa stravuje. Tak prečo to komplikovať? Nech si kúpi stravné lístky, bude mať doklad o kúpe a jasný výdavok.

majiteľ reštaurácie vyčleňuje časť stravy ako stravu pre zamestnancov... mal by mať kalkuláciu. A keďže sa aj SZČO posudzuje rovnako, rozšíri počet zamestnancov o +1 (teda seba). Podľa mňa sa jedná o evidenciu.
Inak prdpokladám, že aj doteraz sa pekne-krásne prestravoval vo vlastnej r. akurát to nikde neevidoval (čo je chyba).
Prečo by zákon mal riešiť všetky eventuality? Veď väčšina SZČO má sídlo firmy v mieste trvalého bydliska. A podľa zákona platí stravné aj SZČO beuz podmienky, že musí mať niekde prevádzku a musí preukazovať, kde sa stravuje. Tak prečo to komplikovať? Nech si kúpi stravné lístky, bude mať doklad o kúpe a jasný výdavok.

A môže to SZČO ktorá podniká doma, riešiť aj zmluvou s nejakou reštauráciou?
Predpokladám, že áno.

k súhlasu... nie s nejakou, ale takou, ktorá poskytuje tzv. závodné stravovanie.

k súhlasu... nie s nejakou, ale takou, ktorá poskytuje tzv. závodné stravovanie.

Reštaurácia varí denné menu, v predmete podnikania má pohostinskú činnosť- poskytovanie stravovacích služieb bez ubytovacích zariadení.
Bude to ok?
Ďakujem

denné menu.... poskytuje tzv. závodné stravovanie aj iným subjektom? Má vybrané menu pre takéto účely?

ie
mne to tiež dlho trvalo, kým som si to osvojila. Ale je to tak. Koniec-koncov aj Janka-AVO vo vypracovaných otázkach k tejto problematike uvažuje tak isto.

Lida, práveže nie .Ona v rozpracovanej problematike k SL píse, že sú dva rôzne názory a vo svojich konkrétnych príkladoch už uvádza výpočet podľa príkladu na DRSR a ten vychádza z ceny bez DPH.
Súhlasím ale so stanoviskom, že Zákonník práce, keď hovorí o cene jedla musí hovoriť o cene s DPH.

ie

Lida, práveže nie .Ona v rozpracovanej problematike k SL píse, že sú dva rôzne názory a vo svojich konkrétnych príkladoch už uvádza výpočet podľa príkladu na DRSR a ten vychádza z ceny bez DPH.
Súhlasím ale so stanoviskom, že Zákonník práce, keď hovorí o cene jedla musí hovoriť o cene s DPH.
áno píše o 2 názoroch, ale pochopila som to potom zle... asi som čítala povrchne.
Ale nejde o názory ale o pravdu a potom musí aj AVO opraviť svoje príklady.
Lebo 89 Sk ako horná hranica pre výpočet tiež je cena s DPH.

denné menu.... poskytuje tzv. závodné stravovanie aj iným subjektom? Má vybrané menu pre takéto účely?

Toto menu poskytuje stravníkom, s ktorými má zmluvu o poskytovaní strav. služieb, ale takisto aj náhodným stravníkov, ktorý nechodia na menu pravidelne

tak dobre... to obstojí. Má to zrejme rovnakú cenu, ale jedná sa obmieňajú a krem toho je ešte iná ponuka na objednávku a tak.
Dôležité je to menu.

tak dobre... to obstojí. Má to zrejme rovnakú cenu, ale jedná sa obmieňajú a krem toho je ešte iná ponuka na objednávku a tak.
Dôležité je to menu.

Cena menu je vždy 74,- /hlavné jedlo+polevka+0.2l nealko/, stravník má na výber z troch druhov menu. Ale takisto sa v reštaurácii varia aj jedlá na objednávku, rešt. nie je platcom DPH.

áno píše o 2 názoroch, ale pochopila som to potom zle... asi som čítala povrchne.
Ale nejde o názory ale o pravdu a potom musí aj AVO opraviť svoje príklady.
Lebo 89 Sk ako horná hranica pre výpočet tiež je cena s DPH.
Súhlasím, ale ako ísť hlavou proti múru, keď v stanovisku k DPH je to tak (naopak) a dokonca to prevzali aj na dani z príjmov, aj tam som to už našla na str. DRSR okopírovaný ten príklad DPH-ačkárov .
Ono v podstate zamestnávateľom to vyhovuje (niektorým) , takže v nevýhode je len zamestnanec. Ten by sa musel ozvať aby to niekto riešil.

*Och , musím tu dopísať poznámku, aby sa to zle nevysvetlilo, hlavou proti múru myslím stanoviská DRSR.

myslím, že príklad je jedna vec, a znenie zákona má prioritu. Všetko je postavené na správnej odpovedi na otázku, čo je "cena jedla". Mám stanovisko daňového poradcu, že tento pojem zahrňuje cenu konečnú, teda cenu vrátane DPH. Len táto cena je porovnateľná s uvádzaným maximom 89 Sk a dáva rovnosť vo výške príspevku pre platiteľa i neplatiteľa DPH v pozícii zamestnávateľa.

do nakladov si mozete dat 55%=48,95

Čo sa týka SZČO, účtujem následovne.
76,-- Sk predajná cena obeda v reštaurácii-z toho
63,90 Sk cena bez DPH
13,10 Sk DPH
----------------
48,95 Sk uznaný náklad SZČO
9,30 Sk DPH-odpočet alikv. časť z uznaného nákladu
17,75 Sk zvyšok neuznaný náklad-osobná spotreba
--------
76,--Sk spolu

Je moja úvaha správna?
Nemohol by túto debatu čítať a vyjadriť sa ten, čo stvoril tento zákon?
Ja by som to riešila jednoducho. Predsa každý podnikateľ musí každý deň jesť. Teda bez papierovania by som zúčtovala do nákladov na konci roka počet prac. dní-prípadne s odpočtom nároku na dovolenku- x 48,95.Asi som naivná alebo blbá?Ospravedlňujem sa za tento výlev,ale pozrite čas,kedy to píšem.

mne sa nepaci tych 9.30 odpocet DPH. (0.19*48.95)
Ja som narok na odpocet pocital ako:
13.10 ... DPH na vstupe
-2.84 ... (63.90-48.95) * 0.19 = 2.84 ... DPH na vystupe
=========================================
10.26 ... narok na vratenie DPH

mne sa nepaci tych 9.30 odpocet DPH. (0.19*48.95)
Ja som narok na odpocet pocital ako:
13.10 ... DPH na vstupe
-2.84 ... (63.90-48.95) * 0.19 = 2.84 ... DPH na vystupe
=========================================
10.26 ... narok na vratenie DPH

Moj i Tvoj výpočet je správny, až na to, že som urobila chybu / v tom amoku v ktorom som to písala / a DPH má byť 12.10 Sk a nie 13.10 Sk ako som uviedla. Potom to vychádza rovnako, 9,26 Sk tj.9,30 Sk. Dúfam že to obstojí pred DÚ.

[quote=apo][


Zistite 55 percent z ceny obeda 74/100*55 a to bude náklad podnikateľa
45 percent bude suma, ktorú uhradí pracovník a zároveň je to základ pre výpočet DPH, ktorú uhradí pracovník.

Teda od pracovníka budeme požadovať za jeden obed :

33,30 Sk + DPH 19 % 6,30 spolu 39,60 Sk.

Z výpočtu vyplýva, že v podstate je postup pri určovaní úhrady za jeden obed pracovníkom rovnaký bez ohľadu na to či je dodávateľ registrovaný na DPH alebo nie. Vždy vychádzame z ceny bez DPH.

Je tam tá DPH aj keď táto reštaurácia /neplatca DPH/ vydáva FA nie pre zamestananca, ale pre SZČO /platca DPH/?
Ďakujem

A prosím vás, urobila som chybu, ked platca DPH kúpil stravné poukážky DOXX ešte v roku 2005 napr. 100 ks.
Celú fa som zaúčtovala ako VNZD + provízia s dph.
Postupne ako danovník vydáva lístky zamestnancovi napr. v januári 20ks, účtujem tých 45=-% z ceny DOXX ako PNZD. Teda každý mesiac má daňovník postupne príjem z predaja DOXX zamestnancovi.
Ďakujem

A prosím vás, urobila som chybu, ked platca DPH kúpil stravné poukážky DOXX ešte v roku 2005 napr. 100 ks.
Celú fa som zaúčtovala ako VNZD + provízia s dph.
Postupne ako danovník vydáva lístky zamestnancovi napr. v januári 20ks, účtujem tých 45=-% z ceny DOXX ako PNZD. Teda každý mesiac má daňovník postupne príjem z predaja DOXX zamestnancovi.
Ďakujem
postupné čerpanie je v poriadku.

[quote=apo][
Zistite 55 percent z ceny obeda 74/100*55 a to bude náklad podnikateľa
45 percent bude suma, ktorú uhradí pracovník a zároveň je to základ pre výpočet DPH, ktorú uhradí pracovník.

Teda od pracovníka budeme požadovať za jeden obed :

33,30 Sk + DPH 19 % 6,30 spolu 39,60 Sk.

Z výpočtu vyplýva, že v podstate je postup pri určovaní úhrady za jeden obed pracovníkom rovnaký bez ohľadu na to či je dodávateľ registrovaný na DPH alebo nie. Vždy vychádzame z ceny bez DPH. s FPH.

Je tam tá DPH aj keď táto reštaurácia /neplatca DPH/ vydáva FA nie pre zamestananca, ale pre SZČO /platca DPH/?
Ďakujem
bez ohľadu na číselné údaje (neriešim....) myslela si tak ako som zvýraznila, nie? Len pre istotu .
Cena jedla... cena jedla ak nie je uvedené inak, tak sa myslí cena s DPH.
O cene jedla hovorí Zákonník práce.
Horný limit je 55% z 89 Sk, čo je tiež myslené s DPH.
Teda náklad/výdavok môže byť bez ohľadu na cenu jedla max. 48,95.

Čítam, čítam a stále neviem....

Z príspevkov tu uverejnených som sa dočítala, že ak si - SZČO - kúpim gastrolístky v cene 49,- Sk, môžem ich celé dať do daňových výdavkov.
Mne ale na DÚ tvrdili, že do výdavkov môžem dať iba 55% z ceny lístka, teda ak si kúpim lístok za 89 potom VOZD bude 49,- Sk. Ak si kúpim lístky za 50,- Sk, potom VOZD bude iba 55% z 50 korún.

Ja osobne mám bločky z bufetu, kam chodím na menu v cene 80,- Sk. Koľko je teda v mojom prípade VOZD? :mad:

neviem, prečo by pre SZČO mal platiť iný režim ako pre zamestnancov.....

Čítam, čítam a stále neviem....

Z príspevkov tu uverejnených som sa dočítala, že ak si - SZČO - kúpim gastrolístky v cene 49,- Sk, môžem ich celé dať do daňových výdavkov.
Mne ale na DÚ tvrdili, že do výdavkov môžem dať iba 55% z ceny lístka, teda ak si kúpim lístok za 89 potom VOZD bude 49,- Sk. Ak si kúpim lístky za 50,- Sk, potom VOZD bude iba 55% z 50 korún.

Ja osobne mám bločky z bufetu, kam chodím na menu v cene 80,- Sk. Koľko je teda v mojom prípade VOZD? :mad: Pri zakúpení stravenky v hodnote 89,- je minimum i maximum 55%z 89,- t.j. 48,95, pri kúpe stravenky za 50,-je minimum 55% z ceny stravenky, teda z 50,- to je 27,50, maximum je takisto 55% z 89,-, t.j. 48,95.:cool:

Aj keď je táto téma už dosť roztiahnutá, ešte sa chcem spýtať ohľadne zaúčtovania (vlastne pôvodná otázka témy) : Kúpim si 20 stravných lístov. V deň kúpy zaučtujem do peňažného denníka ( 55 % výdavky ovplyvň. ZD 45 % výdavky neovpl. ZD). Mám vlastne ceninu, ktorú zaučtujem ako nákup cenín? Ak lístky vymením za potraviny -napríklad o mesiac, znovu budem túto operáciu účtovať? Som z toho jeleň aj keď ide o JU

Aj keď je táto téma už dosť roztiahnutá, ešte sa chcem spýtať ohľadne zaúčtovania (vlastne pôvodná otázka témy) : Kúpim si 20 stravných lístov. V deň kúpy zaučtujem do peňažného denníka ( 55 % výdavky ovplyvň. ZD 45 % výdavky neovpl. ZD). Mám vlastne ceninu, ktorú zaučtujem ako nákup cenín? Ak lístky vymením za potraviny -napríklad o mesiac, znovu budem túto operáciu účtovať? Som z toho jeleň aj keď ide o JU
tým prvým účtovaním to považujem za vyriešené...ak tie lístky, ich počet zodpovedá nároku.

Predsa len musím zareagovať na podstatný problém v tomto príspevku a to - výška daňovo uznateľného výdavku na stravovanie SZČO. Osobne sa prikláňam k alternatíve, ktorú tu prezentovali hlavne Tweety a podrobne doplnil p Mihál. Chcem však na margo niektorých tu prezentovaných informácií pochádzajúcich údajne z daňových úradov, firiem, ktoré obchodujú s uvedenými poukážkami, ako i k medálnemu vyhláseniu samotného DR SR dať do pozornosti časť z "otázok a odpovedí" na internetovej stránke DR SR:

DAŇOVÉ VÝDAVKY
CESTOVNÉ, UBYTOVANIE, STRAVOVANIE

Otázka:
Ako živnostník si môžem dať do daňových výdavkov náklady na stravovanie. Ak hodnota stravnej poukážky je 48 Sk, môžem si dať celú čiastku do daňových výdavkov alebo len 55% zo sumy 48 Sk ?
Odpoveď:
S účinnosťou od 1.1.2006 si môže daňovník, ktorý je fyzickou osobou a dosahuje príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti uplatniť podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov výdavky (náklady) na stravovanie, a to za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovenej pre zamestnancov podľa osobitného predpisu (v súlade so Zákonníkom práce a zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov). Títo daňovníci majú teda nárok na príspevok na stravovanie za rovnakých podmienok ako zamestnanci t.j. vo výške 55% stravného pri pracovnej ceste trvajúcej 5 - 12 hodín, čo v súčasnosti (február 2006) predstavuje 48,95 Sk. V uvedenom prípade si daňovník môže do daňových výdavkov zahrnúť celú sumu stravného lístka t.j. 48 Sk.

Otázka:
Som živnostník a chcem si zahrňovať do daňových výdavkov aj náklady na stravovanie. Ako budem preukazovať tieto náklady ?

Odpoveď:
Výdavky vynaložené na stravovanie v súlade s § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov je daňovník povinný preukázať (preukazuje stravné napr. nákupom obedových lístkov, príp. aj preukázateľným dokladom z reštauračného zariadenia), to znamená, že nejde o uplatnenie paušálnych náhrad.

Tak mi teda vysvetlite, odkiaľ čerpajú informácie tieto pracovníčky DÚ, ktoré poskytujú informácie podnikateľskej sfére, odkieľ čerpajú informácie i spomenuté firmy, ktoré obchodujú s uvedenými poukážkami a v neposlednom rade, prečo je vyhlásenie DR SR v tlači opačné, než majú uvedené na ich vlastnej internetovej stránke???
Rozumiete tomu? Ja moc nie?

Poradte, ked si teraz kupim stravne listky, mozem si ich spatne pridelit od 1.1.2006 ? (som SZCO). Nikde v zakone sa o tom nezmienuju... Dakujem, Hero

Poradte, ked si teraz kupim stravne listky, mozem si ich spatne pridelit od 1.1.2006 ? (som SZCO). Nikde v zakone sa o tom nezmienuju... Dakujem, Hero Ano, samozrejme, za predpokladu, že už nie je za tieto mesiace zúčtované stravovanie inak.(napr. rešt.stravov.).

Otázka:
Som živnostník a chcem si zahrňovať do daňových výdavkov aj náklady na stravovanie. Ako budem preukazovať tieto náklady ?

Odpoveď:
Výdavky vynaložené na stravovanie v súlade s § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov je daňovník povinný preukázať (preukazuje stravné napr. nákupom obedových lístkov, príp. aj preukázateľným dokladom z reštauračného zariadenia), to znamená, že nejde o uplatnenie paušálnych náhrad.

Znamená to teda, že výdavok preukážem aj napr. faktúrou o kúpe stravných poukážok?

Znamená to teda, že výdavok preukážem aj napr. faktúrou o kúpe stravných poukážok? Áno, faktúrou o nákupe, alebo dokladom z reštaurácie, atď.

Áno, faktúrou o nákupe, alebo dokladom z reštaurácie, atď.

Ďakujem:) .

a mozem sa opytat prosim vas .. je mozne si uplatnit stravne listky aj spatne?? .. tzn ze ich kupim na FA + zaplatim teraz v juni a uplatnim si ich napr pri danovom zaklade aj v marci, apr a maji ? .. som SZCO od februara .. aj platcom DPH .. tu DPH by som si neuplatnoval, len v ramci danoveho zakladu k dani s prijimu .. vopred dakujem za pomoc

a mozem sa opytat prosim vas .. je mozne si uplatnit stravne listky aj spatne?? .. tzn ze ich kupim na FA + zaplatim teraz v juni a uplatnim si ich napr pri danovom zaklade aj v marci, apr a maji ? .. som SZCO od februara .. aj platcom DPH .. tu DPH by som si neuplatnoval, len v ramci danoveho zakladu k dani s prijimu .. vopred dakujem za pomoc
Skopírovala som už raz odpovedané na tú tistú otázku.
Ano, samozrejme.:cool:

Mam otazku ohladom rozvrhnutia pracovneho casu SZCO tak, aby som mala narok na co najviac gastrolistkov. Niekde bolo spominane napr. pondelok az piatok po 4 hodiny, sobota + nedela po 11 hodin, co by znamenalo tyzdenne narok na 9 gastracov. Mam pravdu alebo sa mylim?

Zdravím všetkých prítomných. Prosím o radu ohľadne stravných lístkov. Je možné urobiť nasledovné:?
-ak je SZČO a má potraviny obchod, dá sa uňho platiť aj lístkami a má aj zamestnanca. Tak môže tieto prijaté lístky použiť pre zamestnanca a aj pre seba alebo musí kupovať nové? tak by ušetril na provízii?
Ako sa účtuje o zaplatení-prijatí platby gastráčami v peň.denníku? Myslím, že normálne príjem. A potom vlastne spoločnosť, čo je vydavateľom uvedených lístov strhne nejakú maržu a za lístky mu dá menej. Potom tento výdavok sa zaúčtuje ako, je to daňový výdavok?

Ďakujem vopred za Vašu radu. Zuzula:)

Ahoj. Priamo do nákladov si môžeš dať len 55% hodnoty stravného lístka. My to robíme tak že do nákaladov si dáš 49 Sk z hodnoty lístka a ostatné daš do N neovplyvňujúcich základ dane, čiže 49 Sk x 20 =980 Sk do N a 31 Sk x 20 =620 do N neovplyvňujúcich základ dane.

Zdravím všetkých prítomných. Prosím o radu ohľadne stravných lístkov. Je možné urobiť nasledovné:?
-ak je SZČO a má potraviny obchod, dá sa uňho platiť aj lístkami a má aj zamestnanca. Tak môže tieto prijaté lístky použiť pre zamestnanca a aj pre seba alebo musí kupovať nové? tak by ušetril na provízii?
Ako sa účtuje o zaplatení-prijatí platby gastráčami v peň.denníku? Myslím, že normálne príjem. A potom vlastne spoločnosť, čo je vydavateľom uvedených lístov strhne nejakú maržu a za lístky mu dá menej. Potom tento výdavok sa zaúčtuje ako, je to daňový výdavok?

Ďakujem vopred za Vašu radu. Zuzula:)

Prijaté stravné lístky podľa mňa kludne môžeš použiť pre zamestnancov.

1. ušetríš na provízii
2. nikde nie je striktne dané, že prijaté lístky musíš aj odovzdať na preplatenie
3. mám firmy, restaurácie, ktoré prijaté stravné lístky používajú aj na nákup materiálu do kuchyne.

Pri použití pre zamestnancov samozrejme musíš dodržať zákonom dané percentá ( 45% a 55%)

Prijatú platbu od firmy za gastráče by som účtoval, ako príjem neovplyvňujúci základ dane, nakoľko v denných tržbách už raz máš príjem gastráčov zaúčtovaný ako príjem zdaniteľný.

Zdravím všetkých prítomných. Prosím o radu ohľadne stravných lístkov. Je možné urobiť nasledovné:?
-ak je SZČO a má potraviny obchod, dá sa uňho platiť aj lístkami a má aj zamestnanca. Tak môže tieto prijaté lístky použiť pre zamestnanca a aj pre seba alebo musí kupovať nové? tak by ušetril na provízii?

Ďakujem vopred za Vašu radu. Zuzula:)
V tomto prípade nemáte zmluvu o zabezpečení poskytovania stravovania pre zamestnancov, kde sa okrem iného zaväzujete k prevzatiu stravných lístkov a zaplatiť dohodnutú cenu. Vo Vašom prípade v tejto podobe by ste dávali len finančný príspevok vo forme prijatých stravných poukážok od zákazníkov.

V tomto prípade nemáte zmluvu o zabezpečení poskytovania stravovania pre zamestnancov, kde sa okrem iného zaväzujete k prevzatiu stravných lístkov a zaplatiť dohodnutú cenu. Vo Vašom prípade v tejto podobe by ste dávali len finančný príspevok vo forme prijatých stravných poukážok od zákazníkov.

Ďakujem za rady- Denda myslíš, že by som to tak nemohla urobiť, veď ja by som im dala lístky na ruku a nie iba peniaze?
Díky moc Z:confused:

Ďakujem za rady- Denda myslíš, že by som to tak nemohla urobiť, veď ja by som im dala lístky na ruku a nie iba peniaze?
Díky moc Z:confused:
Podľa §152 ods.2 Zákonníka práce musíte zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnom stravovacom zariadení alebo prostredníctvom fyzickej alebo právnickej osoby (vo Vašom prípade firma, ktorá vydáva stravovacie poukážky), ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovavacie služby. Tento krok zabezpečený nemáte, takže vy vlastne zamestnancom neprispievate na stravu.

Ahoj poraďaci, takto narýchlo - hľadala som, neviem či zle, ale odpoveď som nenašla - ak SZČO vykazuje pracovné cesty /montuje okná/, auto nemá v majetku firmy, ako doklad má len vydané fa, že je raz vo zvolene raz v Nitre...
Môže si dať do nákladov 55% z 89 SK x počet dní aj keď nekupuje SL, len chodí po reštauráciách?
Myslím tak, že by sa to ošetrilo nejakou internou smernicou...
Doniesol mi totiž kopec bločkov z pokladníc na bagety, langoše a neviem čo všetko, ale to viem že tam nemôže ísť.
Ďakujem

Ahoj poraďaci, takto narýchlo - hľadala som, neviem či zle, ale odpoveď som nenašla - ak SZČO vykazuje pracovné cesty /montuje okná/, auto nemá v majetku firmy, ako doklad má len vydané fa, že je raz vo zvolene raz v Nitre...
Môže si dať do nákladov 55% z 89 SK x počet dní aj keď nekupuje SL, len chodí po reštauráciách?
Myslím tak, že by sa to ošetrilo nejakou internou smernicou...
Doniesol mi totiž kopec bločkov z pokladníc na bagety, langoše a neviem čo všetko, ale to viem že tam nemôže ísť.
Ďakujem
AK má SC tak má nárok na stravné počas jej trvania. Ak odpracuje mimo nej ešte viac ako 4 hodiny denne, má nárok aj na stravenku. Inak nie.

AK má SC tak má nárok na stravné počas jej trvania. Ak odpracuje mimo nej ešte viac ako 4 hodiny denne, má nárok aj na stravenku. Inak nie.

Sorry, čo je SC? Inak ďakujem už vopred.

Sorry, čo je SC? Inak ďakujem už vopred.
Služobná cesta, podľa zákona o cestovných náhradách..

Služobná cesta, podľa zákona o cestovných náhradách..

Ach jo, vidíš nejak mi to nepáli.
čiže ak vie dokázať, že tie okná bol montovať napr. v Nitre dva dni, môže si dať do nákladov 2x89sk a z toho 55% VOZD a 45% VNOZD, aj ked nemá kúpené SL?
A ak je platca dph? bude to nejako inak?
Ďakujem za trpezlivosť.

QUOTE=lydinka]Ach jo, vidíš nejak mi to nepáli.
čiže ak vie dokázať, že tie okná bol montovať napr. v Nitre dva dni, môže si dať do nákladov 2x89sk a z toho 55% VOZD a 45% VNOZD, aj ked nemá kúpené SL?
A ak je platca dph? bude to nejako inak?
Ďakujem za trpezlivosť.[/QUOTE]

Cestovné náhrady a poskytovanie stravného sú odlišné veci.
Cestovné náhrady sú podľa času na SC,) 5 až 12 hodín,
b) nad 12 hodín až 18 hodín,
c) nad 18 hodín.
upravuje to zákon o dani z príjmov § 19 odst.2
e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, 87) a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40 % nároku na stravné podľa osobitného predpisu;87) ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, 87)
§ 19 odst.2 písm p
výdavky (náklady) na stravovanie vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a2 za každý
odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených pre zamestnancov
podľa osobitného predpisu,89) ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie
podľa osobitného predpisu89) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje
výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena
a náklad na stravovanie môže byť max. 55% z ceny stravného pri SC v trvaní do 12 hod.t.j. 55% z 89= 48,95.

QUOTE=lydinka]Ach jo, vidíš nejak mi to nepáli.
čiže ak vie dokázať, že tie okná bol montovať napr. v Nitre dva dni, môže si dať do nákladov 2x89sk a z toho 55% VOZD a 45% VNOZD, aj ked nemá kúpené SL?
A ak je platca dph? bude to nejako inak?
Ďakujem za trpezlivosť.
Cestovné náhrady a poskytovanie stravného sú odlišné veci.
Cestovné náhrady sú podľa času na SC,) 5 až 12 hodín,
b) nad 12 hodín až 18 hodín,
c) nad 18 hodín.
upravuje to zákon o dani z príjmov § 19 odst.2
e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, 87) a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40 % nároku na stravné podľa osobitného predpisu;87) ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, 87)
§ 19 odst.2 písm p
výdavky (náklady) na stravovanie vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a2 za každý
odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených pre zamestnancov
podľa osobitného predpisu,89) ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie
podľa osobitného predpisu89) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje
výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena
a náklad na stravovanie môže byť max. 55% z ceny stravného pri SC v trvaní do 12 hod.t.j. 55% z 89= 48,95.[/quote]

Ďakujem, je mi to jasné /zatiaľ/, uvidíme, čo bude neskôr v noci, keď sa k tomu dostanem. :D

Ak má SZČO prac. cestu do zahraničia a tiež mi donesie kopec bločikov za stravu zo zahraničia, čo mám s nimi spraviť, može sa to nejako zaučtovať, či mu mám dať iba zahraničné diety a na bločiky sa vykašľať? On tam pracuje, ale to je podľa mňa jedno, keď je tam celý deň. Je tam tiež nejaká hranica ako v slovenských dietach? a keď príde na Slovensko a tu si kúpi stravu? dajú s nejako zaúčtovať aj slov. poklad.bločiky, či zasa len slovenské diety? taki sa to tu rozoberalo, že mám z toho miš-maš.

Ahoj.Skusila som preluskat vsetky otazky a odpovede k tejto teme. Kedze dnes je uz dost vysoky datum a ja som si za tento rok neuplatnila ziadne stravne a mam na to narok, chcem si to zhrnut a nechat od Vas sikovnych potvrdit.

Od 1.1.2006 mam narok na kazdy pracovny den ako SZCO (nie som aj zamestnanec) na stravne vo vyske 55% z 89,- sk t.j. 48,95 Sk z akejkolvek sumy stravneho listka (aj ked si kupim listok len za 50,- Sk). Mozem si tie listky zakupit aj teraz naraz a rozpisat to internym dokladom vsak?

Ahoj.Skusila som preluskat vsetky otazky a odpovede k tejto teme. Kedze dnes je uz dost vysoky datum a ja som si za tento rok neuplatnila ziadne stravne a mam na to narok, chcem si to zhrnut a nechat od Vas sikovnych potvrdit.

Od 1.1.2006 mam narok na kazdy pracovny den ako SZCO (nie som aj zamestnanec) na stravne vo vyske 55% z 89,- sk t.j. 48,95 Sk z akejkolvek sumy stravneho listka (aj ked si kupim listok len za 50,- Sk). Mozem si tie listky zakupit aj teraz naraz a rozpisat to internym dokladom vsak? Máš tak ako zamestnanec podľa Zp. Môžeš si ich zakúpiť aj dodatočne s tým rozpisom odpracovnaných časov za zmenu.

Máš tak ako zamestnanec podľa Zp. Môžeš si ich zakúpiť aj dodatočne s tým rozpisom odpracovnaných časov za zmenu.

Ak spravne chapem ZP, tak ako som pisala, 48,95 z akehokolvek listka? Toto bolo aj v tejto teme najviac sporne. Nemusim si kupovat listok v hodnote 89,- ale kludne aj nizsej?

Ak spravne chapem ZP, tak ako som pisala, 48,95 z akehokolvek listka? Toto bolo aj v tejto teme najviac sporne. Nemusim si kupovat listok v hodnote 89,- ale kludne aj nizsej? Z akéhokoľvek,v hodnote 48,95, alebo vyššej, ak si kúpiš napr. 40.- tak do nákladov si dáš maximálne cenu lístka, t.j. 40.-.

Z akéhokoľvek,v hodnote 48,95, alebo vyššej, ak si kúpiš napr. 40.- tak do nákladov si dáš maximálne cenu lístka, t.j. 40.-.

Dakujem, to som rada, lebo sa chystam dokupit listky za cely rok a takto to bude nizsia suma. Chcela som pridelit bodik aj za tuto radu ale nechce mi to dovolit, ale neviem preco lebo predtym som udelila bod niekomu inemu...Takze aspon takto este raz dakujem:)

Este ma nieco napadlo. Od zajtra som na materskej dovolenke (neviem sice ci sa to da tak nazvat pri SZCO) ale proste podla zakona nastupujem na matersku. Samozrejme zivnost neprerusujem, na matersku mam narok 28 tyzdnov resp.37 tyz., neplatim pocas tohto obdobia odvody do SP. Ako to bude so stravnym, logicky asi narok mat nebudem vsak?
mimotemy A asi ani PHM by som si nemala davat do nakladov, hoci aj ked s miminom na sedadle vybavovat budem musiet vsetko tak ako doteraz, mozno trochu obmedzene.

Poraďáci chcem sa spýtať, dostávame 60 korunové gastrolístky od Ticket, zamestnávateľ nám prispieva tých 48,95 a my si platíme zvyšok 11,05. Podľa mňa je to správne, ale včera ma jedna mzdárka pomýlila, že vraj lístok je ceniny a z nej sa môže uplatňovať len 55 % z hodnoty stravného lístka. Ako to teda účtujete vy?

Poraďáci chcem sa spýtať, dostávame 60 korunové gastrolístky od Ticket, zamestnávateľ nám prispieva tých 48,95 a my si platíme zvyšok 11,05. Podľa mňa je to správne, ale včera ma jedna mzdárka pomýlila, že vraj lístok je ceniny a z nej sa môže uplatňovať len 55 % z hodnoty stravného lístka. Ako to teda účtujete vy?
Tie náklady zamestnávateľa na stravenku sú v max.výške podľa zákona, ale ešte má povinnosť prispievať zo SF.

No mňa zmiatla tá pripomienka od mzdárky, lebo ja som presvedčená, že to je správne. Len som chcela počuť (čítať váš názor). Mali ste už niekto kontrolu, kde vám toto kontrolovali a odobrili?

No mňa zmiatla tá pripomienka od mzdárky, lebo ja som presvedčená, že to je správne. Len som chcela počuť (čítať váš názor). Mali ste už niekto kontrolu, kde vám toto kontrolovali a odobrili?
Názor mzdárky nie je správny. Pozri § 152ZP.

Ďakujem za odobrenie, včera ma trošku vyplašila,:eek: keď mi to povedala, že sa to nesmie a že daňové úrady dávajú za to pokuty. Ale aj na stránke drsr som našla vyjadrenie, tak ako sme si tu písali. Takže som rada, že som mala pravdu, ani neviete ako to poteší, lebo ona robí mzdy pre 500 ľudí, tak som si myslela, že sa nemôže mýliť.:rolleyes:

Ďakujem za odobrenie, včera ma trošku vyplašila,:eek: keď mi to povedala, že sa to nesmie a že daňové úrady dávajú za to pokuty. Ale aj na stránke drsr som našla vyjadrenie, tak ako sme si tu písali. Takže som rada, že som mala pravdu, ani neviete ako to poteší, lebo ona robí mzdy pre 500 ľudí, tak som si myslela, že sa nemôže mýliť.:rolleyes:
Každý sa môže mýliť....len škoda, že toto je omyl v neprospech zamestnanca, ak to takto robí.

Ahojte poradaci,

tak otvaram opat tuto temu. Bolo vela popisane, ale vsade sa pise o probleme ak je suma listka mensia ako 89,- sk. Ja mam opacny problem. Suma listka je 100sk. Uctovala som sposobom ze 48,50Sk som dala ako VOZD, 1,5Sk SF a 50,-Sk som strhla zamestnancovi. Napadla ma vsak jedna vec, ci zamestnavatel nie je povinny prispievat 55% z ceny listka co je 55,-Sk ale len 48,95 maximalne si dat ako VOZD a v tomto pripade zvysok do 55,-Sk ako VNZD...
dakujem za radu

Ahojte poradaci,

tak otvaram opat tuto temu. Bolo vela popisane, ale vsade sa pise o probleme ak je suma listka mensia ako 89,- sk. Ja mam opacny problem. Suma listka je 100sk. Uctovala som sposobom ze 48,50Sk som dala ako VOZD, 1,5Sk SF a 50,-Sk som strhla zamestnancovi. Napadla ma vsak jedna vec, ci zamestnavatel nie je povinny prispievat 55% z ceny listka co je 55,-Sk ale len 48,95 maximalne si dat ako VOZD a v tomto pripade zvysok do 55,-Sk ako VNZD...
dakujem za radu
55% z ceny jedla, max. však 55% z 89.-(stravného pri pPC od 5-12 hod.), iba to je daňovo uznaný náklad. Ak by prispieval vo vyššej sumy ako umožňuje zákon, tento príspevok je VNOZD. Nevidím tam príspevok zo SF, ktorý je povinný.

Takze to robim dobre, davam mu len povinnych 48,50 zo zakona a 1,50 socialny fond, zbytok si plati sam. dakujem

Tu na Porade sa písalo, že SZČO si môže uplatniť do výdavkov maximálne 89,- SK z ceny stravného za každý odpracovaný deň. Teda lístok má hodnotu napr. 100,- Sk. Výdavok 89, Sk a 11 SK je výdavok nedaňový.

Tu na Porade sa písalo, že SZČO si môže uplatniť do výdavkov maximálne 89,- SK z ceny stravného za každý odpracovaný deň. Teda lístok má hodnotu napr. 100,- Sk. Výdavok 89, Sk a 11 SK je výdavok nedaňový.
Ale nie u zamestnaca.:)