Druh vlastníčky má právo hlasovať len na základe splnomocnenia.
Predsedu SVB môže kontrolovať rada.

Tak ako napísala Mária. Hlasovať môžu len vlastníci bytov, ak sú v byte dvaja, ( manželia ) prípadne aj viac ( dedičia ) vždy majú len jeden hlas. Ak sa schôdze nezúčastnia, môže ich na schôdzi zastúpiť akákoľvek osoba, ktorá má ich splnomocnenie, úradne overené.

K druhej otázke: Rada vlastníkov je kontrolný orgán SVB, všetkého čo sa v dome deje. Musí, mal by, nemusí. Rada je taká, akú si zvolia vlastníci. Ale aj napriek tomu má ešte každý vlastník právo nahliadať do všetkých dokladov týkajúcich sa správy domu.

Ale čo to družstvo, to kto kontroluje???

Doporučuji nastudovat příslušnou legislativu SR, neboť jen tak je možné uvažovat o zlepšení činnosti SVB.

Hlasovať môžu len vlastníci bytov, ak sú v byte dvaja, ( manželia ) prípadne aj viac ( dedičia ) vždy majú len jeden hlas.
Kto je vlastník? Kto teda môže hlasovať? Ak na liste vlastníctva figuruje len jeden z manželov, môže hlasovať ten druhý, bez účasti toho zapísanéo na LV? Ako je to pri spolužití druh-družka (druh-druh)? Ak je byt vo vlastníctve dvoch (alebo viac spoluvlastníkov) a jeden vlastní 2/3 a ďaľší 1/3 koho hlas je pri nezhode rozhodujúci pri hlasovaní, alebo musia mať pre platnosť hlasu súhlasné stanovisko? Ak je vlastníkom s.r.o. kedy je platný takýto hlas, kto má právo hlasovať?

Kto je vlastník? Kto je na liste vlastníctva. Kto teda môže hlasovať? Ak na liste vlastníctva figuruje len jeden z manželov, môže hlasovať ten druhý, bez účasti toho zapísanéo na LV? Manželia v bežných veciach konajú jeden za druhého. Ako je to pri spolužití druh-družka (druh-druh)? Hlasujú so splnomocnením. Ak je byt vo vlastníctve dvoch (alebo viac spoluvlastníkov) a jeden vlastní 2/3 a ďaľší 1/3 koho hlas je pri nezhode hlas je neplatný rozhodujúci pri hlasovaní, alebo musia mať pre platnosť hlasu súhlasné stanovisko ano? Ak je vlastníkom s.r.o. kedy je platný takýto hlas, kto má právo hlasovať? kto je oprávnený za ňu konať.

http://www.porada.sk/images/misc/quote_icon.png Pôvodca textu príspevku: nunenko http://www.porada.sk/images/buttons/viewpost-right.png (http://www.porada.sk/t192980-pravoplatny-hlas-pri-volbe-predsedu-vybery-predsedu-zo-spolocneho-fondu.html#post2046959)

Kto je vlastník? Kto je na liste vlastníctva. Kto teda môže hlasovať? Ak na liste vlastníctva figuruje len jeden z manželov, môže hlasovať ten druhý, bez účasti toho zapísanéo na LV? Manželia v bežných veciach konajú jeden za druhého. Ako je to pri spolužití druh-družka (druh-druh)? Hlasujú so splnomocnením. Ak je byt vo vlastníctve dvoch (alebo viac spoluvlastníkov) a jeden vlastní 2/3 a ďaľší 1/3 koho hlas je pri nezhode hlas je neplatný rozhodujúci pri hlasovaní, alebo musia mať pre platnosť hlasu súhlasné stanovisko ano? Ak je vlastníkom s.r.o. kedy je platný takýto hlas, kto má právo hlasovať? kto je oprávnený za ňu konať



.

Kto je na liste vlastníctva. Vlastník bytu! Bežné je spolužitie manželov. A aj to je bežne, že jeden z manželov rozhoduje o tom čo mu nepatrí? Napriek tomu, že si patria.

Hlasujú so splnomocnením. Ak vlastník bytu splnomocní družku - druha. Ak nie, nie!

hlas je neplatný. Byt ma len jeden hlas, na počte spoluvlastníkov nezáleží.

ano. Inak to nie je možné, ka nie, ich hlas je neplatný. Niekedy na škodu domu, všetkých vlastníkov bytov. Spoluvlastníkov domu.

kto je oprávnený za ňu konať. Podľa zákona splnomocnená osoba s úradným overením. Ktokoľvek to môže byť.

http://www.porada.sk/images/misc/quote_icon.png Pôvodca textu príspevku: nunenko http://www.porada.sk/images/buttons/viewpost-right.png (http://www.porada.sk/t192980-pravoplatny-hlas-pri-volbe-predsedu-vybery-predsedu-zo-spolocneho-fondu.html#post2046959)

Kto je vlastník? Kto je na liste vlastníctva. Kto teda môže hlasovať? Ak na liste vlastníctva figuruje len jeden z manželov, môže hlasovať ten druhý, bez účasti toho zapísanéo na LV? Manželia v bežných veciach konajú jeden za druhého. Ako je to pri spolužití druh-družka (druh-druh)? Hlasujú so splnomocnením. Ak je byt vo vlastníctve dvoch (alebo viac spoluvlastníkov) a jeden vlastní 2/3 a ďaľší 1/3 koho hlas je pri nezhode hlas je neplatný rozhodujúci pri hlasovaní, alebo musia mať pre platnosť hlasu súhlasné stanovisko ano? Ak je vlastníkom s.r.o. kedy je platný takýto hlas, kto má právo hlasovať? kto je oprávnený za ňu konať




Kto je na liste vlastníctva. Vlastník bytu! Bežné je spolužitie manželov. A aj to je bežne, že jeden z manželov rozhoduje o tom čo mu nepatrí? Napriek tomu, že si patria.

Hlasujú so splnomocnením. Ak vlastník bytu splnomocní družku - druha. Ak nie, nie!

hlas je neplatný. Byt ma len jeden hlas, na počte spoluvlastníkov nezáleží.

ano. Inak to nie je možné, ka nie, ich hlas je neplatný. Niekedy na škodu domu, všetkých vlastníkov bytov. Spoluvlastníkov domu.

kto je oprávnený za ňu konať. Podľa zákona splnomocnená osoba s úradným overením. Ktokoľvek to môže byť.
Mária27 a sito, celkom ma zaujala vaša odpoveď: Manželia v bežných veciach konajú jeden za druhého zrejme sa udvolávate na §145 ods. 1 - "bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý z manželov", ale hneď následne ignorujete §139 ods. 2 "spoluvlastníci rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov", a ak teda teda 1/3 vlastník v prípade iného názoru 2/3-nového si môže ten svoj skrčiť za klobúk.
Predpokladám, že hlasovanie na schôdzi je bežná vec, no či je byt ich spoločným majetkom? Vlastníctvo bytu v manželstve môže byť podielové , bezpodielové. Majiteľom je ten, a teda hlasovať má právo len ten, kto je na LV, alebo ináč preukáže, že má vlastnícke práva k bytu za ktorý hlasuje. Prípadne hlasovať môže ten kto sa preukáže úradne overeným splnomocnením od vlastníka.
Ak sa mýlim, opravte ma.

Mária27 a sito, celkom ma zaujala vaša odpoveď: Manželia v bežných veciach konajú jeden za druhého zrejme sa udvolávate na §145 ods. 1 - "bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý z manželov", ale hneď následne ignorujete §139 ods. 2 "spoluvlastníci rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov", a ak teda teda 1/3 vlastník v prípade iného názoru 2/3-nového si môže ten svoj skrčiť za klobúk.
Predpokladám, že hlasovanie na schôdzi je bežná vec, no či je byt ich spoločným majetkom? Vlastníctvo bytu v manželstve môže byť podielové , bezpodielové. Majiteľom je ten, a teda hlasovať má právo len ten, kto je na LV, alebo ináč preukáže, že má vlastnícke práva k bytu za ktorý hlasuje. Prípadne hlasovať môže ten kto sa preukáže úradne overeným splnomocnením od vlastníka.
Ak sa mýlim, opravte ma.



Občiansky zákonník - Zákon č. 40/1964 Zb. - úplné znenie




(aktualizované úplné znenie - stav k 4. 11. 2011)




Prvá hlava
VLASTNÍCKE PRÁVO


§ 125



(1) Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.



182/1993 Z.z.

ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY


z 8. júla 1993

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov


§ 14



(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

(2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

(3) Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.

(4) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

(5) Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.

(6) Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa rovnako použijú aj na hlasovanie zhromaždenia podľa § 7c ods. 9. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, o úvere, rozdelení spoločenstva, súhlase so vstavbou alebo nadstavbou a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka.

Občiansky zákonník - Zákon č. 40/1964 Zb. - úplné znenie




(aktualizované úplné znenie - stav k 4. 11. 2011)




Prvá hlava
VLASTNÍCKE PRÁVO


§ 125



(1) Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.



182/1993 Z.z.

ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY


z 8. júla 1993

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov


§ 14



(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

(2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

(3) Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.

(4) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

(5) Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.

(6) Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa rovnako použijú aj na hlasovanie zhromaždenia podľa § 7c ods. 9. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, o úvere, rozdelení spoločenstva, súhlase so vstavbou alebo nadstavbou a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka.
sito, teraz nerozumiem čo chceš povedať, ja zákon 182/93 poznám myslím si, že obstojne.
Kedže sa mierne skomolene odvoláva Mária27 na Občiansky zákoník, tak poukazujem iba na to, že existuje aj druhý paragraf, kde je riešené spoluvlastníctvo. Spoluvlastníci bytu majú naozaj jeden hlas, ale ako sa postupuje keď sa nezhodnú?
Môj názor je takýto:
1, Na schôdzi sú všetci spoluvlastníci, majú spoločný prejav vôle, ich hlas je platný.
2, Na schôdzi sú všetci spoluvlastníci, ich prejav vôle je rôzny:
a,existuje väčšinový názor- hlas je platný a platí ten väčšinový
b,spoluvlastníci majú rovnaký podiel a odlišný prejav vôle, hlas je platný a počíta sa medzi zdržal sa.
3, Na schôdzi je len menšinový vlastník, jeho hlas je platný (o spore medzi spoluvlastnikmi bytu rozhodne súd)
Hlasovanie manžela, ako domnelého vlastníka bytu je nesprávne.
1, K vlastníctvu bytu nemusí mať žiaden právny vzťah.
2, Ako sa preukáže na schôdzi, respektíve čím? Sobášnym listom?
3, Hlasovanie na schôdzi zrejme nebude až tak bežná vec, keď na zastupovanie na toto hlasovanie je potrebný úradne overený podpis.

Iba toľko ku názorom Márii27 a sita , možno postupujete podľa osvedčenej pradávnej taktiky, ale je to naozaj tak, ako sa veci zvyčajne na domových schôdzach dejú? Je to v súlade so zákonom?

sito, teraz nerozumiem čo chceš povedať, ja zákon 182/93 poznám myslím si, že obstojne.
Kedže sa mierne skomolene odvoláva Mária27 na Občiansky zákoník, tak poukazujem iba na to, že existuje aj druhý paragraf, kde je riešené spoluvlastníctvo. Spoluvlastníci bytu majú naozaj jeden hlas, ale ako sa postupuje keď sa nezhodnú?
Môj názor je takýto:
1, Na schôdzi sú všetci spoluvlastníci, majú spoločný prejav vôle, ich hlas je platný.
2, Na schôdzi sú všetci spoluvlastníci, ich prejav vôle je rôzny:
a,existuje väčšinový názor- hlas je platný a platí ten väčšinový
b,spoluvlastníci majú rovnaký podiel a odlišný prejav vôle, hlas je platný a počíta sa medzi zdržal sa.
3, Na schôdzi je len menšinový vlastník, jeho hlas je platný (o spore medzi spoluvlastnikmi bytu rozhodne súd)
Hlasovanie manžela, ako domnelého vlastníka bytu je nesprávne.
1, K vlastníctvu bytu nemusí mať žiaden právny vzťah.
2, Ako sa preukáže na schôdzi, respektíve čím? Sobášnym listom?
3, Hlasovanie na schôdzi zrejme nebude až tak bežná vec, keď na zastupovanie na toto hlasovanie je potrebný úradne overený podpis.

Iba toľko ku názorom Márii27 a sita , možno postupujete podľa osvedčenej pradávnej taktiky, ale je to naozaj tak, ako sa veci zvyčajne na domových schôdzach dejú? Je to v súlade so zákonom?

Tvoj názor, tvoje právo. Ale každý vlastník môže mať svoj názor, ba môže na základe toho názoru predložiť návrh na schválenie. Ale, ak si každý vlastník bude stáť za svojím názorom, hlasovať zaň. Na čom sa v dome dohodnú, čo schvália? Všetko, ak ich názor je totožný.

Tvoj názor, tvoje právo. Ale každý vlastník môže mať svoj názor, ba môže na základe toho názoru predložiť návrh na schválenie. Ale, ak si každý vlastník bude stáť za svojím názorom, hlasovať zaň. Na čom sa v dome dohodnú, čo schvália? Všetko, ak ich názor je totožný.
Áno, je to len môj názor. Vlastníci v dome nemôžu svojím hlasovaním porušovať zákon, čiže nemôžu sa dohodnúť na hocičom. Problém tu diskutovaný je ale oprávnenosť pri tomto hlasovaní, nie obsah hlasovania.
Som zvedavý z čoho vychádzate pri tvrdení, že manželia môžu hlasovať hociktorí z nich, i keď nieje uvedený na LV, ale druh družka (doplňujem aj registrovaní partneri) nie.

Áno, je to len môj názor. Vlastníci v dome nemôžu svojím hlasovaním porušovať zákon, čiže nemôžu sa dohodnúť na hocičom. Problém tu diskutovaný je ale oprávnenosť pri tomto hlasovaní, nie obsah hlasovania.
Som zvedavý z čoho vychádzate pri tvrdení, že manželia môžu hlasovať hociktorí z nich, i keď nieje uvedený na LV, ale druh družka (doplňujem aj registrovaní partneri) nie.

Môj názor: Vlastníci bytov v bytovom dome sú zákon, dohodnúť sa môžu načomkoľvek, sto percent. Ak len jeden nie, nesúhlasi už sú povinní rešpektovať zákon, napísaný. No nemusia, ale ten ktorý nesúhlasi sa môže obrátiť na súd, aby o veci rozhodol, možno v jeho prospech.

Neviem či si dobré čítal to čo som napísal, teda nenapísal ale vypísal. Alebo nechceš, nemožeš pochopiť, to.

Ak má slobodná dievčina byt a k bytu list vlastníctva, len so svojím menom, je vlastník bytu. Keď sa vydá a neprípíše na list vlastníctva aj manžela, manžel sa nestava, nie je vlastník bytu. Ak manžel na schôdzi vlastníkov hlasuje o bežných veciach týkajúcich sa spoluvlastníkov domu zo zákona je jeho hlas neplatný, NIE JE VLASTNÍK!!! NIE JE NAPÍSANÝ NA LISTE VLASTNÍCTVA!!! To platí aj o partneroch a ja jedno čo majú, vlastnia medzi nohami.

Môj názor: Vlastníci bytov v bytovom dome sú zákon, dohodnúť sa môžu načomkoľvek, sto percent. Ak len jeden nie, nesúhlasi už sú povinní rešpektovať zákon, napísaný. No nemusia, ale ten ktorý nesúhlasi sa môže obrátiť na súd, aby o veci rozhodol, možno v jeho prospech.
Za to aby bol dodržaný zákon, a aby si vlastníci neodsúhlasili porušenie zákona si platia správcu, či SVB. To aby nedochádzalo k porušeniu zákona, respektíve k obmedzovaniu práv vlastníka, bez ohľadu či sa hlasovania zúčastňuje alebo nie by mal prihliadať a na možné porušenie poukazovať aj okrem predsedu SVB (správcu) aj zástupca vlastníkov.
Vlastníctvo bytu sa nie je večné, a teda ak by aj súčasný vlastník súhlasil s porušením zákona ie je možné primeť k tomu aj nového vlastníka.
Ak vedome hlasovaním prichádza k porušeniu zákona nie je to postihnuteľné?

Môj názor: Vlastníci bytov v bytovom dome sú zákon, dohodnúť sa môžu načomkoľvek, sto percent. Ak len jeden nie, nesúhlasi už sú povinní rešpektovať zákon, napísaný. No nemusia, ale ten ktorý nesúhlasi sa môže obrátiť na súd, aby o veci rozhodol, možno v jeho prospech.

Neviem či si dobré čítal to čo som napísal, teda nenapísal ale vypísal. Alebo nechceš, nemožeš pochopiť, to.


No to sa môžu dohodnúť. To im zákon nebráni. Ale ak sa napríklad dohodnú, že niekoho zabijú a aj to urobia, tak problémy mať budú.:rolleyes:
Teda môžu sa dohodnúť iba na tom, čo zákon nezakazuje.
A ak zákon niečo prikazuje(napríklad podanie daňového priznania), tak to takisto nemôžu svojvoľne zmeniť hlasovaním.

Ak manžel na schôdzi vlastníkov hlasuje o bežných veciach týkajúcich sa spoluvlastníkov domu zo zákona je jeho hlas neplatný,

...ja si myslím, že mu nesmie byť umožnené hlasovať, t.j. aby svojím svojvolným hlasovaním nemohol ovplyvňovať hlasujúcich. V prípade, že sa do hlasovania aktívne zapája, celé hlasovanie zrušiť, a ak sa takáto skutočnosť preukáže neskôr výsledok hlasovania zrušiť.

Za to aby bol dodržaný zákon, a aby si vlastníci neodsúhlasili porušenie zákona si platia správcu, či SVB.

Počul som, že je nejaké právne povedomie. Štatutára, alebo správcu si platia vlastníci za správu domu, veci spoločných týkajúcich sa domu a obyvateľov domu. Štatutár, alebo správca sú povinný rešpektovať zákon, zákony týkajúce sa správy domu, teda konať v súlade so zákonom a rozhodnutiami vlastníkov, ktoré nie sú v rozpore so zákonom.

To aby nedochádzalo k porušeniu zákona, respektíve k obmedzovaniu práv vlastníka, bez ohľadu či sa hlasovania zúčastňuje alebo nie by mal prihliadať a na možné porušenie poukazovať aj okrem predsedu SVB (správcu) aj zástupca vlastníkov.

Zástupca vlastníkov je zo zákona šaško, poskok. Nemôže rozhodovať o tom o čom rozhodujú vlastníci, leda, že by sa vlastníci cítili obmedzení a svojimi podpismi by poverili poskoka za nich jednať, neobmedzene.

Vlastníctvo bytu sa nie je večné, a teda ak by aj súčasný vlastník súhlasil s porušením zákona ie je možné primeť k tomu aj nového vlastníka.

Nie, nie je! A byt? Dom? Čo je naveky? Kto?

Ak vedome hlasovaním prichádza k porušeniu zákona nie je to postihnuteľné?

Ale je, ale je! Len vtedy nie, ak nie je žalobcu, nie je ani sudcu!



Kto? Zákon spravil človeka, alebo človek si spravil zákon. Pre seba, či pre ľudí?

No to sa môžu dohodnúť. To im zákon nebráni. Ale ak sa napríklad dohodnú, že niekoho zabijú a aj to urobia, tak problémy mať budú.:rolleyes:

Ak sa dohodnú, že niekoho zabijú ( v niektorých domoch a pri niektorých vlastníkov, by to bolo asi najúčinnejšie riešenie v prospech domu ) a popracú jeho, tak, že nevypľujú ani kosti, teda nezostane po ňom ani ... Aké, aké problémy.

Teda môžu sa dohodnúť iba na tom, čo zákon nezakazuje.

A že vraj to zakázané najviac ... no, neviem neviem ...

A ak zákon niečo prikazuje(napríklad podanie daňového priznania), tak to takisto nemôžu svojvoľne zmeniť hlasovaním.

A počul si koľko vraj obyčajných ľudí nezaplatilo, neplatí dane? A majú, prikazuje im to zákon.



Ján, ale to je život. urva, urve riť neurve a keď urve, tak len urve. Človek, človeku. Nie, človek, ľudom. Nie, ani to nie, ľud na človeka musí ...

Ján, ale to je život. urva, urve riť neurve a keď urve, tak len urve. Človek, človeku. Nie, človek, ľudom. Nie, ani to nie, ľud na človeka musí ...
Veď to. Ak niekto chce porušiť zákon, tak s tým nebude oboznamovať celé osadenstvo. A ešte aj nebodaj písomne v zápisnici. Veď čo keď to niekto bude chcieť využiť. Také veci sa ani v rodine nehovoria.

Ak manžel na schôdzi vlastníkov hlasuje o bežných veciach týkajúcich sa spoluvlastníkov domu zo zákona je jeho hlas neplatný,

...ja si myslím, že mu nesmie byť umožnené hlasovať, t.j. aby svojím svojvolným hlasovaním nemohol ovplyvňovať hlasujúcich. V prípade, že sa do hlasovania aktívne zapája, celé hlasovanie zrušiť, a ak sa takáto skutočnosť preukáže neskôr výsledok hlasovania zrušiť.

Ak manžel, manželka hlasujú na schôdzi, a len jeden je prítomný o bežných veciach týkajúcich sa spoluvlastníkov domu zo zákona je ich hlas platný, ak sú obaja zapísaný na liste vlastníctva. Ak nie a hlasuje ten, ktorý nie je zapísaný na liste vlastníctva, je jeho hlas neplatný. Ale ak ostatní nemajú námietky, nevyužijú svoje právo, je všetko v dome v poriadku.

A ty čítaš na porade len to čo ti vyhovuje, páči sa ti? Čo tu bolo takých príspevkov k tomu, či je to, alebo nie je to platné, to rozhodnutie vlastníkov. Zákon je na strane vlastníka, ale keď je vlastník na veľkej strane, rieši svoj problém, nie problém domu, malo by sa to zrušiť? Čo sa v dome po...., kto sa po....?

Ak aj všetci na schôdzi vedia, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, a niektorý vlastník nesúhlasí, môže sa obrátiť na súd. Ak nikto z prítomných nebude svedčiť v jeho prospech, alebo nebude mať dostatočné dôkazy, ktoré dokážu sudcu presvedčiť, aký bude rozsudok, komu dá za pravdu, sudca?

Veď to. Ak niekto chce porušiť zákon, tak s tým nebude oboznamovať celé osadenstvo. A ešte aj nebodaj písomne v zápisnici. Veď čo keď to niekto bude chcieť využiť. Také veci sa ani v rodine nehovoria.

To akože, nie sme tu na Porade, ako jedná rodina? :) :D:D:D ;)

sito:
Ak aj všetci na schôdzi vedia, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, a niektorý vlastník nesúhlasí, môže sa obrátiť na súd.
vlastníci sú aj tí čo na schôdzi niesú, ale platia si tých poskokov a vychytralcov správcových či štatutárov SVB. Kedže na schôdzi niesú musia veriť, že všetko na nej prebehlo v súlade so zákonom. že bolo prijaté protiprávne rozhodnutie sa dozvedia, ale či bolo prijaté protiprávne ťažšie.
Štatutár, správca i zástupca vlastníkov musia byť nestranní, a na schôdzi nedopustiť protiprávne konanie.

sito:
vlastníci sú aj tí čo na schôdzi niesú, ale platia si tých poskokov a vychytralcov správcových či štatutárov SVB. Kedže na schôdzi niesú musia veriť, že všetko na nej prebehlo v súlade so zákonom. že bolo prijaté protiprávne rozhodnutie sa dozvedia, ale či bolo prijaté protiprávne ťažšie.
Štatutár, správca i zástupca vlastníkov musia byť nestranní, a na schôdzi nedopustiť protiprávne konanie.


Ňuňo, nám to môže byť u prdele. Či právne, alebo protiprávne! My nerozhodujeme a ak, tak len doma, alebo v našom bytovom dome. Je to ich, je to ich majetok, je to ich rozhodnutie. Či nie??? Čauko. :);)

Ján, ale to je život. urva, urve riť neurve a keď urve, tak len urve. Človek, človeku. Nie, človek, ľudom. Nie, ani to nie, ľud na človeka musí ...
duchaplné :o

Ešte sa chcem vyjadriť k tomu, na čo sa pýta zadávateľ otázky a to výbery predsedu zo spoločného fondu.
Je to možné na preklenutie obdobia, keď spoločenstvo nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie faktúr za plnenia. Spravidla je to vtedy, keď sa vyplatia preplatky z ročného vyúčtovania a príde ešte nejaká faktúra (teplo, TÚV alebo SV).
Tieto financie sú pravdepodobne z FO a musia sa vrátiť na FO.
Predseda by o tom mal informovať na zhromaždení a čo robí rada? Len predseda sám má u Vás právo nakladať s finančnými prostriedkami? Spravidla to býva tak, že pre kontrolu je treba pre nakladanie s financiami ešte aj podpis člena rady.
Ak máš nejaké podozrenie, choď si nahliadnúť do dokladov.
Na zhromaždení vlastníkov daj na schválenie návrh aby pri nakladaní s finančnými prostriedkami bol potrebný ešte jeden člen rady.
Schvaľujete si plán tvorby a čerpania FO ? Ak sa vyskytne čerpanie mimo schváleného plánu (okrem havárií), je potrebné čerpanie odsúhlasiť zhromaždením.

ja som pochopil, že ten predseda si požičiava peniaze z fondu pre seba. Ak by to tak bolo bol by to podľa mňa trestný čin. Dnes keď je elektronické bankovníctvo už bežnou vecou. Je najlepšou kontrolou nakladania s financiami vlastníkov bytov, pasívny prístup k účtom SVB prostrednictvom internetu. POdľa mňa by už nemala existovať dozorná rada, ktorej aspoň jeden jej člen nemal vybavený pasívny internetový prístup k účtom. Každe euro v banke sa takto dá jednoducho kontrolovať. Má to aj ďalšiu výhodu sami vlastníci si môžu vytláčať výpisi z účtov kedy chcú.