právoplatný hlas pri voľbe predsedu?... Výbery predsedu zo spoločného fondu

Druh vlastníčky má právo hlasovať len na základe splnomocnenia.
Predsedu SVB môže kontrolovať rada.

Tak ako napísala Mária. Hlasovať môžu len vlastníci bytov, ak sú v byte dvaja, ( manželia ) prípadne aj viac ( dedičia ) vždy majú len jeden hlas. Ak sa schôdze nezúčastnia, môže ich na schôdzi zastúpiť akákoľvek osoba, ktorá má ich splnomocnenie, úradne overené.

K druhej otázke: Rada vlastníkov je kontrolný orgán SVB, všetkého čo sa v dome deje. Musí, mal by, nemusí. Rada je taká, akú si zvolia vlastníci. Ale aj napriek tomu má ešte každý vlastník právo nahliadať do všetkých dokladov týkajúcich sa správy domu.

Ale čo to družstvo, to kto kontroluje???

Doporučuji nastudovat příslušnou legislativu SR, neboť jen tak je možné uvažovat o zlepšení činnosti SVB.

Kto je vlastník? Kto teda môže hlasovať? Ak na liste vlastníctva figuruje len jeden z manželov, môže hlasovať ten druhý, bez účasti toho zapísanéo na LV? Ako je to pri spolužití druh-družka (druh-druh)? Ak je byt vo vlastníctve dvoch (alebo viac spoluvlastníkov) a jeden vlastní 2/3 a ďaľší 1/3 koho hlas je pri nezhode rozhodujúci pri hlasovaní, alebo musia mať pre platnosť hlasu súhlasné stanovisko? Ak je vlastníkom s.r.o. kedy je platný takýto hlas, kto má právo hlasovať?

.

Pôvodca textu príspevku: nunenko

Kto je vlastník? Kto je na liste vlastníctva. Kto teda môže hlasovať? Ak na liste vlastníctva figuruje len jeden z manželov, môže hlasovať ten druhý, bez účasti toho zapísanéo na LV? Manželia v bežných veciach konajú jeden za druhého. Ako je to pri spolužití druh-družka (druh-druh)? Hlasujú so splnomocnením. Ak je byt vo vlastníctve dvoch (alebo viac spoluvlastníkov) a jeden vlastní 2/3 a ďaľší 1/3 koho hlas je pri nezhode hlas je neplatný rozhodujúci pri hlasovaní, alebo musia mať pre platnosť hlasu súhlasné stanovisko ano? Ak je vlastníkom s.r.o. kedy je platný takýto hlas, kto má právo hlasovať? kto je oprávnený za ňu konať


Kto je na liste vlastníctva. Vlastník bytu! Bežné je spolužitie manželov. A aj to je bežne, že jeden z manželov rozhoduje o tom čo mu nepatrí? Napriek tomu, že si patria.

Hlasujú so splnomocnením. Ak vlastník bytu splnomocní družku - druha. Ak nie, nie!

hlas je neplatný. Byt ma len jeden hlas, na počte spoluvlastníkov nezáleží.

ano. Inak to nie je možné, ka nie, ich hlas je neplatný. Niekedy na škodu domu, všetkých vlastníkov bytov. Spoluvlastníkov domu.

kto je oprávnený za ňu konať. Podľa zákona splnomocnená osoba s úradným overením. Ktokoľvek to môže byť.

Mária27 a sito, celkom ma zaujala vaša odpoveď: Manželia v bežných veciach konajú jeden za druhého zrejme sa udvolávate na §145 ods. 1 - "bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý z manželov", ale hneď následne ignorujete §139 ods. 2 "spoluvlastníci rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov", a ak teda teda 1/3 vlastník v prípade iného názoru 2/3-nového si môže ten svoj skrčiť za klobúk.
Predpokladám, že hlasovanie na schôdzi je bežná vec, no či je byt ich spoločným majetkom? Vlastníctvo bytu v manželstve môže byť podielové , bezpodielové. Majiteľom je ten, a teda hlasovať má právo len ten, kto je na LV, alebo ináč preukáže, že má vlastnícke práva k bytu za ktorý hlasuje. Prípadne hlasovať môže ten kto sa preukáže úradne overeným splnomocnením od vlastníka.
Ak sa mýlim, opravte ma.

(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

(2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

(3) Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.

(4) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

(5) Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.

(6) Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa rovnako použijú aj na hlasovanie zhromaždenia podľa § 7c ods. 9. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, o úvere, rozdelení spoločenstva, súhlase so vstavbou alebo nadstavbou a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka.

sito, teraz nerozumiem čo chceš povedať, ja zákon 182/93 poznám myslím si, že obstojne.
Kedže sa mierne skomolene odvoláva Mária27 na Občiansky zákoník, tak poukazujem iba na to, že existuje aj druhý paragraf, kde je riešené spoluvlastníctvo. Spoluvlastníci bytu majú naozaj jeden hlas, ale ako sa postupuje keď sa nezhodnú?
Môj názor je takýto:
1, Na schôdzi sú všetci spoluvlastníci, majú spoločný prejav vôle, ich hlas je platný.
2, Na schôdzi sú všetci spoluvlastníci, ich prejav vôle je rôzny:
a,existuje väčšinový názor- hlas je platný a platí ten väčšinový
b,spoluvlastníci majú rovnaký podiel a odlišný prejav vôle, hlas je platný a počíta sa medzi zdržal sa.
3, Na schôdzi je len menšinový vlastník, jeho hlas je platný (o spore medzi spoluvlastnikmi bytu rozhodne súd)
Hlasovanie manžela, ako domnelého vlastníka bytu je nesprávne.
1, K vlastníctvu bytu nemusí mať žiaden právny vzťah.
2, Ako sa preukáže na schôdzi, respektíve čím? Sobášnym listom?
3, Hlasovanie na schôdzi zrejme nebude až tak bežná vec, keď na zastupovanie na toto hlasovanie je potrebný úradne overený podpis.

Iba toľko ku názorom Márii27 a sita , možno postupujete podľa osvedčenej pradávnej taktiky, ale je to naozaj tak, ako sa veci zvyčajne na domových schôdzach dejú? Je to v súlade so zákonom?

Tvoj názor, tvoje právo. Ale každý vlastník môže mať svoj názor, ba môže na základe toho názoru predložiť návrh na schválenie. Ale, ak si každý vlastník bude stáť za svojím názorom, hlasovať zaň. Na čom sa v dome dohodnú, čo schvália? Všetko, ak ich názor je totožný.