Llívia
30.06.12,10:12
Žiadam Noemi-ke, Luanu38, Alaya1 a ďalšie ich kámošky z Dogfóra a tiež ostatných, aby neklikali na vyriešené, keď sa v téme nič nevyriešilo! Podobná téma tu síce je, ale je stará 5 rokov!
Ostatných žiadam, aby sa držali otázky a nerozoberali tu splácanie úverov, v koho vlastníctve sú okná a pod.
V téme fajcenie balkon (http://www.porada.sk/t196707-p2-fajcenie-balkon.html) bol prezentovaný takýto názor:
Tictac7
...troška si tu do vás zabrdnem. Balkón nie je vo vlastníctve toho, kto vlastní byt. Balkón je súčasťou obvodového múru bytového domu, resp. fasády a preto je spoločným vlastníctvom všetkých vlastníkov predmetného bytového domu, tak ako každý iný spoločný priestor v dome. Avšak vzhľadom na to, že výstup naňho je možný len z toho-ktorého bytu, vlastník predmetného bytu je len užívateľom tohto priestoru (a preto si už podľa novej legislatívy za tento úžitok aj platí).
...na LV predsa nikto nemá uvedenú podlahovú plochu balkónov, na rozdiel od plochy bytu a pivnice....
http://lamparen.markiza.sk/clanok/v-...i-uvidite.html (http://lamparen.markiza.sk/clanok/v-poslednej-predprazdninovej-lamparni-uvidite.html)
Podľa zákona sa podlahovou plochou bytu rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, bez plochy lodžií a balkónov. Na základe zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu balkón alebo lodžiu užíva, ale nie sú v jeho vlastníctve.
Môj názor je:
Do katastra nehnuteľností sa zapisujú bytové a nebytové priestory (plochy týchto priestorov). Definíciu, čo je/nie je bytový/nebytový priestor, som v zákone o katastri nehnuteľností nenašla. V zákone o vlastníctve bytov je definovaný takto:
Zákon o vlastníctve bytov
§ 2
(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
(3) Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu 5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
(7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
Odvolávka 5) je na 5) § 121 ods.2 Občianskeho zákonníka:
§ 121
(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Z tohto vyplýva, že balkón nie je bytovým/nebytovým priestorom, preto ani nemôže byť zapísaný na liste vlastníctva a nie je ani miestnosťou, ale je priestorom určeným na trvalé užívanie s bytom - môj názor.
Kde konkrétne je v zákone o vlastníctve bytov napísané, že vlastník bytu balkón nevlastní? Je tam napísané len to, že jeho plocha sa neráta do podlahovej plochy bytu.
Veľa ľudí má na zmluvách uvedené balkóny ako súčasť bytu. Tak to tam majú uvedené niečo, čo nie je ich?
Ostatných žiadam, aby sa držali otázky a nerozoberali tu splácanie úverov, v koho vlastníctve sú okná a pod.
V téme fajcenie balkon (http://www.porada.sk/t196707-p2-fajcenie-balkon.html) bol prezentovaný takýto názor:
Tictac7
...troška si tu do vás zabrdnem. Balkón nie je vo vlastníctve toho, kto vlastní byt. Balkón je súčasťou obvodového múru bytového domu, resp. fasády a preto je spoločným vlastníctvom všetkých vlastníkov predmetného bytového domu, tak ako každý iný spoločný priestor v dome. Avšak vzhľadom na to, že výstup naňho je možný len z toho-ktorého bytu, vlastník predmetného bytu je len užívateľom tohto priestoru (a preto si už podľa novej legislatívy za tento úžitok aj platí).
...na LV predsa nikto nemá uvedenú podlahovú plochu balkónov, na rozdiel od plochy bytu a pivnice....
http://lamparen.markiza.sk/clanok/v-...i-uvidite.html (http://lamparen.markiza.sk/clanok/v-poslednej-predprazdninovej-lamparni-uvidite.html)
Podľa zákona sa podlahovou plochou bytu rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, bez plochy lodžií a balkónov. Na základe zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu balkón alebo lodžiu užíva, ale nie sú v jeho vlastníctve.
Môj názor je:
Do katastra nehnuteľností sa zapisujú bytové a nebytové priestory (plochy týchto priestorov). Definíciu, čo je/nie je bytový/nebytový priestor, som v zákone o katastri nehnuteľností nenašla. V zákone o vlastníctve bytov je definovaný takto:
Zákon o vlastníctve bytov
§ 2
(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
(3) Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu 5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
(7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
Odvolávka 5) je na 5) § 121 ods.2 Občianskeho zákonníka:
§ 121
(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Z tohto vyplýva, že balkón nie je bytovým/nebytovým priestorom, preto ani nemôže byť zapísaný na liste vlastníctva a nie je ani miestnosťou, ale je priestorom určeným na trvalé užívanie s bytom - môj názor.
Kde konkrétne je v zákone o vlastníctve bytov napísané, že vlastník bytu balkón nevlastní? Je tam napísané len to, že jeho plocha sa neráta do podlahovej plochy bytu.
Veľa ľudí má na zmluvách uvedené balkóny ako súčasť bytu. Tak to tam majú uvedené niečo, čo nie je ich?
nunenko
30.06.12,10:40
statných žiadam, aby sa držali otázky a nerozoberali tu splácanie úverov, v koho vlastníctve sú okná a pod.
A radiátori môžem? Komu patria? A aj tie už povinné termostatické ventily?
Z tohto vyplýva, že balkón nie je bytovým/nebytovým priestorom, preto ani nemôže byť zapísaný na liste vlastníctva a nie je ani miestnosťou, ale je priestorom určeným na trvalé užívanie s bytom - môj názor.
Ani WC nieje miestnosť?
A radiátori môžem? Komu patria? A aj tie už povinné termostatické ventily?
Z tohto vyplýva, že balkón nie je bytovým/nebytovým priestorom, preto ani nemôže byť zapísaný na liste vlastníctva a nie je ani miestnosťou, ale je priestorom určeným na trvalé užívanie s bytom - môj názor.
Ani WC nieje miestnosť?
sito
30.06.12,11:02
Žiadam Noemi-ke, Luanu38, Alaya1 a ďalšie ich kámošky z Dogfóra a tiež ostatných, aby neklikali na vyriešené, keď sa v téme nič nevyriešilo!
Vieš, Liívia. Ty ako zadávateľka vidíš, vieš kto tému zavrel a ničím rozumným do debaty neprispel.
Podobná téma tu síce je, ale je stará 5 rokov!
Ver tomu, že tu bude aj za päť rokov, potom tá tvoja bude stará päť rokov. A tá, ktorú spomínaš bude mať desať rokov. Bože, ako ten čas letí.
Ostatných žiadam, aby sa držali otázky a nerozoberali tu splácanie úverov, v koho vlastníctve sú okná a pod.
Vieš, keď všetko zo všetkým súvisí, a to aj vtedy, keď sa to nezdá. A potom zvyčajne, tomu by som neveril, to by som nepovedal, že je, môže to byť tak.
V téme fajcenie balkon (http://www.porada.sk/t196707-p2-fajcenie-balkon.html) bol prezentovaný takýto názor:
Tictac7
...troška si tu do vás zabrdnem. Balkón nie je vo vlastníctve toho, kto vlastní byt. Balkón je súčasťou obvodového múru bytového domu, resp. fasády a preto je spoločným vlastníctvom všetkých vlastníkov predmetného bytového domu, tak ako každý iný spoločný priestor v dome. Avšak vzhľadom na to, že výstup naňho je možný len z toho-ktorého bytu, vlastník predmetného bytu je len užívateľom tohto priestoru (a preto si už podľa novej legislatívy za tento úžitok aj platí).
...na LV predsa nikto nemá uvedenú podlahovú plochu balkónov, na rozdiel od plochy bytu a pivnice....
Balón praskne, keď už nie je schopný udržať, tlak ktorý ho rozťahuje. Ale dá sa mu aj pomôcť tým, že niekto doňho zabrdne, niečím ostrým, stačí aj špendlíkom. Tictac7 zabrdla, a ja s tým dôsledkom, ktorý zdôvodnila súhlasím na 99 %.
http://lamparen.markiza.sk/clanok/v-...i-uvidite.html (http://lamparen.markiza.sk/clanok/v-poslednej-predprazdninovej-lamparni-uvidite.html)
Podľa zákona sa podlahovou plochou bytu rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, bez plochy lodžií a balkónov. Na základe zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu balkón alebo lodžiu užíva, ale nie sú v jeho vlastníctve.
Vieš, v lampární sa ľudia sťažujú, ale hovorí sa na lampáreň sa choj sťažovať. Čo bola lampáreň, vieš?
Môj názor je:
Do katastra nehnuteľností sa zapisujú bytové a nebytové priestory (plochy týchto priestorov). Definíciu, čo je/nie je bytový/nebytový priestor, som v zákone o katastri nehnuteľností nenašla.
Na katastri zapíšu, evidujú všetko čo je vlastníkové, niekedy aj nie.
V zákone o vlastníctve bytov je definovaný takto:
Zákon o vlastníctve bytov
§ 2
(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
(3) Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu 5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
(7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
Odvolávka 5) je na 5) § 121 ods.2 Občianskeho zákonníka:
§ 121
(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Prelistoval som si tiež tie zákony a je to tak, napísané! Ale realita sa na papier nezmestí. A aká je, teda tá realita?
Z tohto vyplýva, že balkón nie je bytovým/nebytovým priestorom, preto ani nemôže byť zapísaný na liste vlastníctva a nie je ani miestnosťou, ale je priestorom určeným na trvalé užívanie s bytom - môj názor.
Myslím, že tvoj názor nie je správny!
Kde konkrétne je v zákone o vlastníctve bytov napísané, že vlastník bytu balkón nevlastní?
Tak to čo si napísala skutočne v zákone nie je napísané!
Je tam napísané len to, že jeho plocha sa neráta do podlahovej plochy bytu.
Toto, áno!
Veľa ľudí má na zmluvách uvedené balkóny ako súčasť bytu.
Ale to je v rozpore so zákonom, zákonmi!
Tak to tam majú uvedené niečo, čo nie je ich?
Máš 100 % pravdu, plus bonus 5%!
Toj, som sledoval Joj. A tam nejaký vedec povedal svätú pravdu! Najprv treba zistiť príčinu, a až potom je možné hľadať riešenie ako príčinu problému odstrániť, prípadne zmierniť.
Ja ako laik, súhlasím s tictac7, prečo?
Prečítal som si aj toto:
(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Čo je podlaha v byte? Predsa vodorovná nosná konštrukcia. Niektorí majú aj podlahu nad hlavou, ale keď sa na ňu pozrú, povedia plafón, alebo strop. Ak vodorovná konštrukcia pokračuje za obvodový múr, teda to v čom sú okná, osadené výplňou okien a miesto okna sú v otvore dvere, ktorými je možnosť sa dostať na tú vodorovnú konštrukciu, tak tejto konštrukcii sa hovorí, že je to balkón, lodžia, alebo terasa.
A ako napísala: (a preto si už podľa novej legislatívy za tento úžitok aj platí).
Môj názor. Súhlasím, ale nesúhlasím s tými 25 %. Je síce pravda, že ta spoločná časť sa nemôže rovnať m2 plochy po ktorej sa prechádza vlastník vo svojom byte. Ale malo by to byť 99 % z dohodnutej sumy za m2 podľa majetkového podielu vlastníka bytu v dome. Aby bol vlk ožratý a koza nažratá.
Dôvod: Ak sa opravuje fasáda domu, tých 25 % je výsmech pre tých čo nemajú balkón, lodžiu, terasu.
A ešte aj iná vec, ak niekto, alebo niečo padne s tej vodorovnej konštrukcie, padne z bytu? Ak z bytu, tak niekto môže byť padnutý na hlavu. Kto? Ten čo padol z balkóna, lodžie, terasy, alebo ten čo tvrdí, že vypadol z bytu?
To je názor laika. Odborníci hlaste sa, alebo zavierajte. :);)
Vieš, Liívia. Ty ako zadávateľka vidíš, vieš kto tému zavrel a ničím rozumným do debaty neprispel.
Podobná téma tu síce je, ale je stará 5 rokov!
Ver tomu, že tu bude aj za päť rokov, potom tá tvoja bude stará päť rokov. A tá, ktorú spomínaš bude mať desať rokov. Bože, ako ten čas letí.
Ostatných žiadam, aby sa držali otázky a nerozoberali tu splácanie úverov, v koho vlastníctve sú okná a pod.
Vieš, keď všetko zo všetkým súvisí, a to aj vtedy, keď sa to nezdá. A potom zvyčajne, tomu by som neveril, to by som nepovedal, že je, môže to byť tak.
V téme fajcenie balkon (http://www.porada.sk/t196707-p2-fajcenie-balkon.html) bol prezentovaný takýto názor:
Tictac7
...troška si tu do vás zabrdnem. Balkón nie je vo vlastníctve toho, kto vlastní byt. Balkón je súčasťou obvodového múru bytového domu, resp. fasády a preto je spoločným vlastníctvom všetkých vlastníkov predmetného bytového domu, tak ako každý iný spoločný priestor v dome. Avšak vzhľadom na to, že výstup naňho je možný len z toho-ktorého bytu, vlastník predmetného bytu je len užívateľom tohto priestoru (a preto si už podľa novej legislatívy za tento úžitok aj platí).
...na LV predsa nikto nemá uvedenú podlahovú plochu balkónov, na rozdiel od plochy bytu a pivnice....
Balón praskne, keď už nie je schopný udržať, tlak ktorý ho rozťahuje. Ale dá sa mu aj pomôcť tým, že niekto doňho zabrdne, niečím ostrým, stačí aj špendlíkom. Tictac7 zabrdla, a ja s tým dôsledkom, ktorý zdôvodnila súhlasím na 99 %.
http://lamparen.markiza.sk/clanok/v-...i-uvidite.html (http://lamparen.markiza.sk/clanok/v-poslednej-predprazdninovej-lamparni-uvidite.html)
Podľa zákona sa podlahovou plochou bytu rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, bez plochy lodžií a balkónov. Na základe zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu balkón alebo lodžiu užíva, ale nie sú v jeho vlastníctve.
Vieš, v lampární sa ľudia sťažujú, ale hovorí sa na lampáreň sa choj sťažovať. Čo bola lampáreň, vieš?
Môj názor je:
Do katastra nehnuteľností sa zapisujú bytové a nebytové priestory (plochy týchto priestorov). Definíciu, čo je/nie je bytový/nebytový priestor, som v zákone o katastri nehnuteľností nenašla.
Na katastri zapíšu, evidujú všetko čo je vlastníkové, niekedy aj nie.
V zákone o vlastníctve bytov je definovaný takto:
Zákon o vlastníctve bytov
§ 2
(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
(3) Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu 5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
(7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
Odvolávka 5) je na 5) § 121 ods.2 Občianskeho zákonníka:
§ 121
(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Prelistoval som si tiež tie zákony a je to tak, napísané! Ale realita sa na papier nezmestí. A aká je, teda tá realita?
Z tohto vyplýva, že balkón nie je bytovým/nebytovým priestorom, preto ani nemôže byť zapísaný na liste vlastníctva a nie je ani miestnosťou, ale je priestorom určeným na trvalé užívanie s bytom - môj názor.
Myslím, že tvoj názor nie je správny!
Kde konkrétne je v zákone o vlastníctve bytov napísané, že vlastník bytu balkón nevlastní?
Tak to čo si napísala skutočne v zákone nie je napísané!
Je tam napísané len to, že jeho plocha sa neráta do podlahovej plochy bytu.
Toto, áno!
Veľa ľudí má na zmluvách uvedené balkóny ako súčasť bytu.
Ale to je v rozpore so zákonom, zákonmi!
Tak to tam majú uvedené niečo, čo nie je ich?
Máš 100 % pravdu, plus bonus 5%!
Toj, som sledoval Joj. A tam nejaký vedec povedal svätú pravdu! Najprv treba zistiť príčinu, a až potom je možné hľadať riešenie ako príčinu problému odstrániť, prípadne zmierniť.
Ja ako laik, súhlasím s tictac7, prečo?
Prečítal som si aj toto:
(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Čo je podlaha v byte? Predsa vodorovná nosná konštrukcia. Niektorí majú aj podlahu nad hlavou, ale keď sa na ňu pozrú, povedia plafón, alebo strop. Ak vodorovná konštrukcia pokračuje za obvodový múr, teda to v čom sú okná, osadené výplňou okien a miesto okna sú v otvore dvere, ktorými je možnosť sa dostať na tú vodorovnú konštrukciu, tak tejto konštrukcii sa hovorí, že je to balkón, lodžia, alebo terasa.
A ako napísala: (a preto si už podľa novej legislatívy za tento úžitok aj platí).
Môj názor. Súhlasím, ale nesúhlasím s tými 25 %. Je síce pravda, že ta spoločná časť sa nemôže rovnať m2 plochy po ktorej sa prechádza vlastník vo svojom byte. Ale malo by to byť 99 % z dohodnutej sumy za m2 podľa majetkového podielu vlastníka bytu v dome. Aby bol vlk ožratý a koza nažratá.
Dôvod: Ak sa opravuje fasáda domu, tých 25 % je výsmech pre tých čo nemajú balkón, lodžiu, terasu.
A ešte aj iná vec, ak niekto, alebo niečo padne s tej vodorovnej konštrukcie, padne z bytu? Ak z bytu, tak niekto môže byť padnutý na hlavu. Kto? Ten čo padol z balkóna, lodžie, terasy, alebo ten čo tvrdí, že vypadol z bytu?
To je názor laika. Odborníci hlaste sa, alebo zavierajte. :);)
Llívia
30.06.12,11:09
mimotemy
A radiátori môžem? Komu patria? A aj tie už povinné termostatické ventily?
Ani WC nieje miestnosť?
Ostatných žiadam, aby sa držali otázky a nerozoberali tu splácanie úverov, v koho vlastníctve sú okná a pod.
Je to nad tvoje chápanie?
A radiátori môžem? Komu patria? A aj tie už povinné termostatické ventily?
Ani WC nieje miestnosť?
Ostatných žiadam, aby sa držali otázky a nerozoberali tu splácanie úverov, v koho vlastníctve sú okná a pod.
Je to nad tvoje chápanie?
Llívia
30.06.12,11:21
Prečítal som si aj toto:
(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie...
Podľa mňa balkón nie je nevyhnutný na podstatu a bezpečnosť domu. Či domy, ktoré balkóny nemajú, sú nebezpečné?
...A ako napísala: (a preto si už podľa novej legislatívy za tento úžitok aj platí).
Môj názor. Súhlasím, ale nesúhlasím s tými 25 %. Je síce pravda, že ta spoločná časť sa nemôže rovnať m2 plochy po ktorej sa prechádza vlastník vo svojom byte. Ale malo by to byť 99 % z dohodnutej sumy za m2 podľa majetkového podielu vlastníka bytu v dome. Aby bol vlk ožratý a koza nažratá.
Dôvod: Ak sa opravuje fasáda domu, tých 25 % je výsmech pre tých čo nemajú balkón, lodžiu, terasu...
Tak potom stačí povedať: nebudem balkón používať = budem mať z neho rovnaký úžitok ako tí, ktorí balkón nemajú = nebudem zaň platiť, lebo nemám z neho osoh, a že iní naň prístup nemajú nie je predsa môj problém, užívajte si balkón "prihľahlý" k mômu bytu, koľko chcete a prístup naň si zabezpečte, ako chcete.
Alebo: mám byt bez balkóna, ale susedov balkón je vlastne aj môj, tak požiadam súd, aby prikázal susedovi umožniť mi prechod cez jeho byt na aj môj balkón, aby som ho mohla užívať? :confused:
(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie...
Podľa mňa balkón nie je nevyhnutný na podstatu a bezpečnosť domu. Či domy, ktoré balkóny nemajú, sú nebezpečné?
...A ako napísala: (a preto si už podľa novej legislatívy za tento úžitok aj platí).
Môj názor. Súhlasím, ale nesúhlasím s tými 25 %. Je síce pravda, že ta spoločná časť sa nemôže rovnať m2 plochy po ktorej sa prechádza vlastník vo svojom byte. Ale malo by to byť 99 % z dohodnutej sumy za m2 podľa majetkového podielu vlastníka bytu v dome. Aby bol vlk ožratý a koza nažratá.
Dôvod: Ak sa opravuje fasáda domu, tých 25 % je výsmech pre tých čo nemajú balkón, lodžiu, terasu...
Tak potom stačí povedať: nebudem balkón používať = budem mať z neho rovnaký úžitok ako tí, ktorí balkón nemajú = nebudem zaň platiť, lebo nemám z neho osoh, a že iní naň prístup nemajú nie je predsa môj problém, užívajte si balkón "prihľahlý" k mômu bytu, koľko chcete a prístup naň si zabezpečte, ako chcete.
Alebo: mám byt bez balkóna, ale susedov balkón je vlastne aj môj, tak požiadam súd, aby prikázal susedovi umožniť mi prechod cez jeho byt na aj môj balkón, aby som ho mohla užívať? :confused:
Llívia
30.06.12,11:23
Veľa ľudí má na zmluvách uvedené balkóny ako súčasť bytu.
Sito: Ale to je v rozpore so zákonom, zákonmi!
S ktorým?
Sito: Ale to je v rozpore so zákonom, zákonmi!
S ktorým?
sito
30.06.12,11:44
Podľa mňa balkón nie je nevyhnutný na podstatu a bezpečnosť domu. Či domy, ktoré balkóny nemajú, sú nebezpečné?
Architekt, projektant, nie ja.
Tak potom stačí povedať: nebudem balkón používať = budem mať z neho rovnaký úžitok ako tí, ktorí balkón nemajú = nebudem zaň platiť, lebo nemám z neho osoh, a že iní naň prístup nemajú nie je predsa môj problém, užívajte si balkón "prihľahlý" k mômu bytu, koľko chcete a prístup naň si zabezpečte, ako chcete.
Alebo: mám byt bez balkóna, ale susedov balkón je vlastne aj môj, tak požiadam súd, aby prikázal susedovi umožniť mi prechod cez jeho byt na aj môj balkón, aby som ho mohla užívať? :confused:
Vidím, že uvažuješ ako človek. Keby si ako zviera, neviem, neviem ...
Myslíš si, že medveď rozmýšľa nad tým, či je to jeho kontajner, alebo kto tam to svinstvo vyhodil? Asi nie, ale ide mu o to aby sa nažral, prípadne ak stretne soka, aby mu neliezol do rajónu.
Vieš, nie vždy sa naskytne príležitosť. V jednotke bola a tak som úprimne a od srdca napísal nuníkovi ako vidím jeho orientáciu v zákonoch. A predstav si, že niekto necíti s mojím srdcom, našú konverzáciu vymazal, teda príspevky. A nenapísal teba, ani mne, Asi preto aby niekoho neporazilo.
Inak, Vece je miestnosť, ale nevyužíva sa v byte na bývanie?
A čo sa týka radiátorov a hlavic, tie sú súčasťou vykurovacieho systému domu, a ten je spoločný pre celý dom, preto je fakturačný merač tepla na päte domu.
On to chápe, ale chápu to aj ostatní? Ak rozmýšľajú ako ľudia? Hrable za to nemožu, že hrabu, A ten kto ich používa, hrabe k sebe. Či nie?
Architekt, projektant, nie ja.
Tak potom stačí povedať: nebudem balkón používať = budem mať z neho rovnaký úžitok ako tí, ktorí balkón nemajú = nebudem zaň platiť, lebo nemám z neho osoh, a že iní naň prístup nemajú nie je predsa môj problém, užívajte si balkón "prihľahlý" k mômu bytu, koľko chcete a prístup naň si zabezpečte, ako chcete.
Alebo: mám byt bez balkóna, ale susedov balkón je vlastne aj môj, tak požiadam súd, aby prikázal susedovi umožniť mi prechod cez jeho byt na aj môj balkón, aby som ho mohla užívať? :confused:
Vidím, že uvažuješ ako človek. Keby si ako zviera, neviem, neviem ...
Myslíš si, že medveď rozmýšľa nad tým, či je to jeho kontajner, alebo kto tam to svinstvo vyhodil? Asi nie, ale ide mu o to aby sa nažral, prípadne ak stretne soka, aby mu neliezol do rajónu.
Vieš, nie vždy sa naskytne príležitosť. V jednotke bola a tak som úprimne a od srdca napísal nuníkovi ako vidím jeho orientáciu v zákonoch. A predstav si, že niekto necíti s mojím srdcom, našú konverzáciu vymazal, teda príspevky. A nenapísal teba, ani mne, Asi preto aby niekoho neporazilo.
Inak, Vece je miestnosť, ale nevyužíva sa v byte na bývanie?
A čo sa týka radiátorov a hlavic, tie sú súčasťou vykurovacieho systému domu, a ten je spoločný pre celý dom, preto je fakturačný merač tepla na päte domu.
On to chápe, ale chápu to aj ostatní? Ak rozmýšľajú ako ľudia? Hrable za to nemožu, že hrabu, A ten kto ich používa, hrabe k sebe. Či nie?
sito
30.06.12,11:47
Veľa ľudí má na zmluvách uvedené balkóny ako súčasť bytu.
Sito: Ale to je v rozpore so zákonom, zákonmi!
S ktorým?
No predsa so zákonom 182/1993 a Občianskym zákonníkom, ktoré si citovala. Teda, až na ten odsek 4.
Sito: Ale to je v rozpore so zákonom, zákonmi!
S ktorým?
No predsa so zákonom 182/1993 a Občianskym zákonníkom, ktoré si citovala. Teda, až na ten odsek 4.
Llívia
30.06.12,12:00
Veľa ľudí má na zmluvách uvedené balkóny ako súčasť bytu.
Sito: Ale to je v rozpore so zákonom, zákonmi!
S ktorým?
§ 121 ods.2 Občianskeho zákonníka:
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Balkón patriaci k môjmu bytu je predsa určený na to, aby bol užívaný len s mojím bytom. Nie je určený na to, aby si sa mi po ňom promenádoval ty.
Ani balkón patriaci k tvojmu bytu nie je určený na to, aby som si ja na ňom grilovala (to je príklad, keby sme so Sitom vlastnili byty v rovnakom dome).
Nie je to miestnosť, lebo miestnosť je niečo, čo má 4 steny, podlahu a strop (podľa mňa). Tak to potom môže byť už len PRIESTOR.
Sito: Ale to je v rozpore so zákonom, zákonmi!
S ktorým?
§ 121 ods.2 Občianskeho zákonníka:
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Balkón patriaci k môjmu bytu je predsa určený na to, aby bol užívaný len s mojím bytom. Nie je určený na to, aby si sa mi po ňom promenádoval ty.
Ani balkón patriaci k tvojmu bytu nie je určený na to, aby som si ja na ňom grilovala (to je príklad, keby sme so Sitom vlastnili byty v rovnakom dome).
Nie je to miestnosť, lebo miestnosť je niečo, čo má 4 steny, podlahu a strop (podľa mňa). Tak to potom môže byť už len PRIESTOR.
Llívia
30.06.12,12:02
No predsa so zákonom 182/1993 a Občianskym zákonníkom, ktoré si citovala. Teda, až na ten odsek 4.
Aký odsek 4?
Zákon o vlastníctve bytov definuje byt a nebytový priestor.
Občiansky zákonník definuje príslušenstvo k bytu:
§ 121 ods.2 Občianskeho zákonníka:
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Keď je to príslušenstvo môjho bytu, tak je toto príslušenstvo = balkón predsa môj, či nie?
Aký odsek 4?
Zákon o vlastníctve bytov definuje byt a nebytový priestor.
Občiansky zákonník definuje príslušenstvo k bytu:
§ 121 ods.2 Občianskeho zákonníka:
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Keď je to príslušenstvo môjho bytu, tak je toto príslušenstvo = balkón predsa môj, či nie?
sito
30.06.12,12:22
182/1993, § 2, odsek 4
(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie...
Po vodorovných sa môže človek pohybovať. Po zvislých? Leda, že by bol hmyz, pavúk, alebo živočích, gekon.
§ 121 ods.2 Občianskeho zákonníka:
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Podľa teba je priestor, balkón? Podľa mňa je to vodorovná nosná konštrukcia, ktorá je súčasť domu, nehnuteľnosti. Troška logiky, nebytový priestor je čo? A čo je to za priestor v dome, ktorý sa používa na bývanie, ľúdovo merač, čo to trepem, BYT!!!
Je teda balkón súčasť priestoru, ktorý sa využíva na bývanie?
Veď ty si to pochopila, len neviem čomu nerozumieš?
(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie...
Po vodorovných sa môže človek pohybovať. Po zvislých? Leda, že by bol hmyz, pavúk, alebo živočích, gekon.
§ 121 ods.2 Občianskeho zákonníka:
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Podľa teba je priestor, balkón? Podľa mňa je to vodorovná nosná konštrukcia, ktorá je súčasť domu, nehnuteľnosti. Troška logiky, nebytový priestor je čo? A čo je to za priestor v dome, ktorý sa používa na bývanie, ľúdovo merač, čo to trepem, BYT!!!
Je teda balkón súčasť priestoru, ktorý sa využíva na bývanie?
Veď ty si to pochopila, len neviem čomu nerozumieš?
Stanislav 1975
30.06.12,12:27
ja Vám neviem- ale otvorila sa tu skrinka Pandora :-), toto sú všetko špekulácie- je jedno či je balkon súčast bytu alebo nie- ale nikto Vám ho nezoberie a patrí k bytu - moj názor...
to je ako keby som začal špekulovať, či hlava patrí k telu alebo nie- predsa odjakživa sa s telom používa, tak je to aj s balkonom...
to je ako keby som začal špekulovať, či hlava patrí k telu alebo nie- predsa odjakživa sa s telom používa, tak je to aj s balkonom...
Llívia
30.06.12,12:36
182/1993, § 2, odsek 4
(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie...
Po vodorovných sa môže človek pohybovať. Po zvislých? Leda, že by bol hmyz, pavúk, alebo živočích, gekon.
§ 121 ods.2 Občianskeho zákonníka:
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Podľa teba je priestor, balkón? Podľa mňa je to vodorovná nosná konštrukcia, ktorá je súčasť domu, nehnuteľnosti. Troška logiky, nebytový priestor je čo? A čo je to za priestor v dome, ktorý sa používa na bývanie, ľúdovo merač, čo to trepem, BYT!!!
Je teda balkón súčasť priestoru, ktorý sa využíva na bývanie?
Veď ty si to pochopila, len neviem čomu nerozumieš?
Ďakujem, že mi fandíš, ale Sito, si to prehnal, lebo ja nerozumiem ani tebe, ani tomu čomu.
Podľa toho, ako si to napísal teraz, mi ti pripadá, že jeden zákon si definuje balkón tak a druhý zase tak :confused:
(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie...
Po vodorovných sa môže človek pohybovať. Po zvislých? Leda, že by bol hmyz, pavúk, alebo živočích, gekon.
§ 121 ods.2 Občianskeho zákonníka:
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Podľa teba je priestor, balkón? Podľa mňa je to vodorovná nosná konštrukcia, ktorá je súčasť domu, nehnuteľnosti. Troška logiky, nebytový priestor je čo? A čo je to za priestor v dome, ktorý sa používa na bývanie, ľúdovo merač, čo to trepem, BYT!!!
Je teda balkón súčasť priestoru, ktorý sa využíva na bývanie?
Veď ty si to pochopila, len neviem čomu nerozumieš?
Ďakujem, že mi fandíš, ale Sito, si to prehnal, lebo ja nerozumiem ani tebe, ani tomu čomu.
Podľa toho, ako si to napísal teraz, mi ti pripadá, že jeden zákon si definuje balkón tak a druhý zase tak :confused:
sito
30.06.12,12:40
Stanko, v podstate máš pravdu, že ide o hlavu, o hlavu ktorá chápe, a ktorá nechápe. Ale ako vždy, ide o peniaze, a tie plodia závisť, keby len ... , keby len ..., len, len, len ...
Ale závisť? Zasa len z hlavy ...
Úspešný záver polroku 2012 Ti prajem. Stanko :);)
Ale závisť? Zasa len z hlavy ...
Úspešný záver polroku 2012 Ti prajem. Stanko :);)
Stanislav 1975
30.06.12,12:47
Stanko, v podstate máš pravdu, že ide o hlavu, o hlavu ktorá chápe, a ktorá nechápe. Ale ako vždy, ide o peniaze, a tie plodia závisť, keby len ... , keby len ..., len, len, len ...
Ale závisť? Zasa len z hlavy ...
Úspešný záver polroku 2012 Ti prajem. Stanko :);)
Každý hladá svoje miesta...
aj tebe pekné leto...
Ale závisť? Zasa len z hlavy ...
Úspešný záver polroku 2012 Ti prajem. Stanko :);)
Každý hladá svoje miesta...
aj tebe pekné leto...
sito
30.06.12,12:51
Ďakujem, že mi fandíš, ale Sito, si to prehnal, lebo ja nerozumiem ani tebe, ani tomu čomu.
Podľa toho, ako si to napísal teraz, mi ti pripadá, že jeden zákon si definuje balkón tak a druhý zase tak :confused:
Ani v jednom zákone nie je uvedené, definované, čo je to balkón? Ja balkón chápem ako vodorovnú nosnú konštrukciu, ktorá nie je súčasťou bytu. To je nepriamo v zákone napísané. Nemôžem za svoju hlavu, využívam, teda čo mám v nej, ako viem. A za zákon, tiež nemôžem, ako je napísaný. Či?
Podľa toho, ako si to napísal teraz, mi ti pripadá, že jeden zákon si definuje balkón tak a druhý zase tak :confused:
Ani v jednom zákone nie je uvedené, definované, čo je to balkón? Ja balkón chápem ako vodorovnú nosnú konštrukciu, ktorá nie je súčasťou bytu. To je nepriamo v zákone napísané. Nemôžem za svoju hlavu, využívam, teda čo mám v nej, ako viem. A za zákon, tiež nemôžem, ako je napísaný. Či?
Ivenka
30.06.12,12:57
To je fakt ťažká téma. Čiže mám balkón, nie je moje vlastníctvo aj keď je to súčasť bytu. Ale platiť musím aj za balkón. Teda ak poviem, že ho nevyužívam tak potom za neho nebudem platiť do FO?
A pre mňa za mňa nech sa tam nasťahujú holuby.
A pre mňa za mňa nech sa tam nasťahujú holuby.
Stanislav 1975
30.06.12,12:59
To je fakt ťažká téma. Čiže mám balkón, nie je moje vlastníctvo aj keď je to súčasť bytu. Ale platiť musím aj za balkón. Teda ak poviem, že ho nevyužívam tak potom za neho nebudem platiť do FO?
A pre mňa za mňa nech sa tam nasťahujú holuby.
ale Ivenka, je to súčasť bytu- ja predsa nemožem príst k tebe a nastahovať sa na tvoj balkon, lebo nieje súčasť bytu a je to spoločný priestor- to je kofotina..
A pre mňa za mňa nech sa tam nasťahujú holuby.
ale Ivenka, je to súčasť bytu- ja predsa nemožem príst k tebe a nastahovať sa na tvoj balkon, lebo nieje súčasť bytu a je to spoločný priestor- to je kofotina..
Stanislav 1975
30.06.12,13:00
Ani v jednom zákone nie je uvedené, definované, čo je to balkón? Ja balkón chápem ako vodorovnú nosnú konštrukciu, ktorá nie je súčasťou bytu. To je nepriamo v zákone napísané. Nemôžem za svoju hlavu, využívam, teda čo mám v nej, ako viem. A za zákon, tiež nemôžem, ako je napísaný. Či?
ajajajajaj..., ooops...:D
ajajajajaj..., ooops...:D
sito
30.06.12,13:01
Zasa človek?!
:) :D:D:D ;)
:) :D:D:D ;)
Stanislav 1975
30.06.12,13:06
Zasa človek?!
:) :D:D:D ;)
ecce homo...:D
:) :D:D:D ;)
ecce homo...:D
Llívia
30.06.12,13:11
Ani v jednom zákone nie je uvedené, definované, čo je to balkón? Ja balkón chápem ako vodorovnú nosnú konštrukciu, ktorá nie je súčasťou bytu. To je nepriamo v zákone napísané. Nemôžem za svoju hlavu, využívam, teda čo mám v nej, ako viem. A za zákon, tiež nemôžem, ako je napísaný. Či?
A ja zase balkón chápem ako je priestor určený na to, aby sa s bytom užíval, pretože ho nemôže užívať nikto iný.
A ja zase balkón chápem ako je priestor určený na to, aby sa s bytom užíval, pretože ho nemôže užívať nikto iný.
Ivenka
30.06.12,13:15
schválne som si vybrala Zmluvu o prevode vlastníctva bytu...nemám scener tak napíšem:
Popis a rozsah vlastníctva bytu: Byt pozostáva z1 obytných miestnosti a príslušenstva, ktorým je: Kuchyňa, predsieň, loggia, WC, kúpeľňa, pivnica nachádzajúca sa v suteréne.
Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva:
Spoločnými časťami domu sú základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodišia, spoločné terasy, podkrovia, povala, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Asi tomu nerozumiem alebo malo byť napísané, že balkón je spoločný ?
Popis a rozsah vlastníctva bytu: Byt pozostáva z1 obytných miestnosti a príslušenstva, ktorým je: Kuchyňa, predsieň, loggia, WC, kúpeľňa, pivnica nachádzajúca sa v suteréne.
Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva:
Spoločnými časťami domu sú základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodišia, spoločné terasy, podkrovia, povala, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Asi tomu nerozumiem alebo malo byť napísané, že balkón je spoločný ?
sito
30.06.12,13:16
Na porade je nám, môže byť to chápanie u prdele. Ak by sme bývali v jednom dome, tak každý z nás by mal právo požiadať súd, aby rozhodol, kto pochopil ten napísaný zákon správne. Ako by rozhodol súd? Neeeviem.
Ivenka
30.06.12,13:23
Mne to družstvo predalo aj s balkonom, nech si to potom rieši ono. Zaplatila som za všetko a ak nie, nech ho zburajú a vrátia mi alik.čiastku.
Stanislav 1975
30.06.12,13:26
Na porade je nám, môže byť to chápanie u prdele. Ak by sme bývali v jednom dome, tak každý z nás by mal právo požiadať súd, aby rozhodol, kto pochopil ten napísaný zákon správne. Ako by rozhodol súd? Neeeviem.
sitenko, aj keby súd rozhodol že balkon nieje súčasť bytu, ale automaticky by si ho získal vydržaním- ja moje 2 lodžie 10 rokov užívam v dobrej viere,že sú moje...:D
sitenko, aj keby súd rozhodol že balkon nieje súčasť bytu, ale automaticky by si ho získal vydržaním- ja moje 2 lodžie 10 rokov užívam v dobrej viere,že sú moje...:D
Llívia
30.06.12,13:29
http://www.porada.sk/t110043-p3-financovanie-opravy-balkona-v-bytovom-dome.html
Z príspevku od Mária27:
...Zákon o vlastníctve bytov hovorí vždy o podlahovej ploche bytu bez príslušenstva. Plocha balkóna podľa občianskeho zákonníka je príslušenstvom bytu, nie celý balkón...
Aký je rozdiel medzi balkónom a lodžiou?
Z príspevku od Mária27:
...Zákon o vlastníctve bytov hovorí vždy o podlahovej ploche bytu bez príslušenstva. Plocha balkóna podľa občianskeho zákonníka je príslušenstvom bytu, nie celý balkón...
Aký je rozdiel medzi balkónom a lodžiou?
Stanislav 1975
30.06.12,13:30
Na porade je nám, môže byť to chápanie u prdele. Ak by sme bývali v jednom dome, tak každý z nás by mal právo požiadať súd, aby rozhodol, kto pochopil ten napísaný zákon správne. Ako by rozhodol súd? Neeeviem.
inak neviem ako tebe ale dan z nehnutelnosí mi mesto počíta z plochy bytu aj s lodžiami...- čistý byt mám 75 metrov ale počítajú mi aj 2 krát lodžiu po 4 metre- celkovo 83 metrov...
inak neviem ako tebe ale dan z nehnutelnosí mi mesto počíta z plochy bytu aj s lodžiami...- čistý byt mám 75 metrov ale počítajú mi aj 2 krát lodžiu po 4 metre- celkovo 83 metrov...
sito
30.06.12,13:43
schválne som si vybrala Zmluvu o prevode vlastníctva bytu...nemám scener tak napíšem:
Popis a rozsah vlastníctva bytu: Byt pozostáva z1 obytných miestnosti a príslušenstva, ktorým je: Kuchyňa, predsieň, loggia, WC, kúpeľňa, pivnica nachádzajúca sa v suteréne.
Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva:
Spoločnými časťami domu sú základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodišia, spoločné terasy, podkrovia, povala, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Asi tomu nerozumiem alebo malo byť napísané, že balkón je spoločný ?
Tá lodžia nie je príslušenstvom bytu. Podľa odvolávky 5 sa jedná o priestor, pivnicu, ktorá je akože súčasťou bytu, a to aj napriek tomu, že je omnoho ďalej od bytu ako lodžia.
182/1993, § 2, odsek 7
(7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
Toto niekto nedomyslel! Ak vlastník bytu má možnosť využívať balkón, lodžiu, terasu na ktorú je vstup len z jeho bytu, ..... Tak by som to formuloval ja až na to, že tých 25 % by som nahradil 99 %.
Tie peniaze by aj tak nepokryli generálnu opravu balkóna, balkónov. V podstate je to jedno ak majú všetci rovnaké balkóny. Ak nie, bola by to účinnejšia náplasť pre tých čo balkóny nemajú, prípadne ich majú menšie.
Ako napísal Stanko, balkón nikto nikomu nezoberie. Ale jeho opravu hradia z FOaÚ všetci podľa majetkového podielu + 25 % za plochy balkóna na jeden m2.
§ 10
(1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.
Popis a rozsah vlastníctva bytu: Byt pozostáva z1 obytných miestnosti a príslušenstva, ktorým je: Kuchyňa, predsieň, loggia, WC, kúpeľňa, pivnica nachádzajúca sa v suteréne.
Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva:
Spoločnými časťami domu sú základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodišia, spoločné terasy, podkrovia, povala, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Asi tomu nerozumiem alebo malo byť napísané, že balkón je spoločný ?
Tá lodžia nie je príslušenstvom bytu. Podľa odvolávky 5 sa jedná o priestor, pivnicu, ktorá je akože súčasťou bytu, a to aj napriek tomu, že je omnoho ďalej od bytu ako lodžia.
182/1993, § 2, odsek 7
(7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
Toto niekto nedomyslel! Ak vlastník bytu má možnosť využívať balkón, lodžiu, terasu na ktorú je vstup len z jeho bytu, ..... Tak by som to formuloval ja až na to, že tých 25 % by som nahradil 99 %.
Tie peniaze by aj tak nepokryli generálnu opravu balkóna, balkónov. V podstate je to jedno ak majú všetci rovnaké balkóny. Ak nie, bola by to účinnejšia náplasť pre tých čo balkóny nemajú, prípadne ich majú menšie.
Ako napísal Stanko, balkón nikto nikomu nezoberie. Ale jeho opravu hradia z FOaÚ všetci podľa majetkového podielu + 25 % za plochy balkóna na jeden m2.
§ 10
(1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.
Stanislav 1975
30.06.12,13:46
sitko, dal som dopyt aj tvojemu velkému kamošovi z Porady ujovi Paskovovi, aký je jeho názor- som zvedavý aj na jeho názor...:D
sito
30.06.12,13:54
sitenko, aj keby súd rozhodol že balkon nieje súčasť bytu, ale automaticky by si ho získal vydržaním- ja moje 2 lodžie 10 rokov užívam v dobrej viere,že sú moje...:D
Pozdrav Vierku, manželku.
inak neviem ako tebe ale dan z nehnutelnosí mi mesto počíta z plochy bytu aj s lodžiami...- čistý byt mám 75 metrov ale počítajú mi aj 2 krát lodžiu po 4 metre- celkovo 83 metrov...
Ja mám na katastri 61 m2 zaokruhlene, v skutočnosti 60,63 m2 a za tie aj platím mestu daň za byt.
sitko, dal som dopyt aj tvojemu velkému kamošovi z Porady ujovi Paskovovi, aký je jeho názor- som zvedavý aj na jeho názor...:D
Tiež som zvedavý, ale asi si to sito vypije ...
Zatiahlo sa, idem na pivo.
:);)
Pozdrav Vierku, manželku.
inak neviem ako tebe ale dan z nehnutelnosí mi mesto počíta z plochy bytu aj s lodžiami...- čistý byt mám 75 metrov ale počítajú mi aj 2 krát lodžiu po 4 metre- celkovo 83 metrov...
Ja mám na katastri 61 m2 zaokruhlene, v skutočnosti 60,63 m2 a za tie aj platím mestu daň za byt.
sitko, dal som dopyt aj tvojemu velkému kamošovi z Porady ujovi Paskovovi, aký je jeho názor- som zvedavý aj na jeho názor...:D
Tiež som zvedavý, ale asi si to sito vypije ...
Zatiahlo sa, idem na pivo.
:);)
Stanislav 1975
30.06.12,14:09
Pozdrav Vierku, manželku.
Ja mám na katastri 61 m2 zaokruhlene, v skutočnosti 60,63 m2 a za tie aj platím mestu daň za byt.
Tiež som zvedavý, ale asi si to sito vypije ...
Zatiahlo sa, idem na pivo.
:);)
Máš pravdu,daj si jedného staropramen-a na mňa- ja zasa idem okúpať naše morské prasiatko...:D
Ja mám na katastri 61 m2 zaokruhlene, v skutočnosti 60,63 m2 a za tie aj platím mestu daň za byt.
Tiež som zvedavý, ale asi si to sito vypije ...
Zatiahlo sa, idem na pivo.
:);)
Máš pravdu,daj si jedného staropramen-a na mňa- ja zasa idem okúpať naše morské prasiatko...:D
nunenko
30.06.12,15:27
inak neviem ako tebe ale dan z nehnutelnosí mi mesto počíta z plochy bytu aj s lodžiami...- čistý byt mám 75 metrov ale počítajú mi aj 2 krát lodžiu po 4 metre- celkovo 83 metrov...
fake, a kto myslíš, že dáva podklady na určenie dane z nehnuteľnosti? Ako mal tvoj byt tebou vyplnené tlačivo, tak počítajú. Snáď si nemyslíš, že mesto určuje aký veľký je tvoj byt...
fake, a kto myslíš, že dáva podklady na určenie dane z nehnuteľnosti? Ako mal tvoj byt tebou vyplnené tlačivo, tak počítajú. Snáď si nemyslíš, že mesto určuje aký veľký je tvoj byt...
marjankaj
30.06.12,16:39
182/1993, § 2, odsek 7
(7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
No asi všetci prehliadate jedno.
Ak sa píše, že podlahová plocha je plocha bez balkónov, tak ja tomu rozumiem tak, že do fondu opráv sa prispieva práve podľa tejto plochy a kto má balkón tak sa mu pripočíta k tej ploche 25% z plochy balkóna.
Keby tam to tučné nebolo, tak by platili do fondu opráv za balkón 100% a nie 25%.
Pokiaľ ide ostatné zákony, napríklad občiansky zákonník §121, tak balkón je súčasťou bytu.
A podľa zákona o miestnych daniach, sa platí daň z nehnuteľností, za celý byt vrátane balkónov.
Teda treba si v zákonoch prečítať všetko a nie iba to čo sa vám hodí.
Samozrejme si nerobím ilúzie, že všetky zákony sú bez chýb. Veď sami vidíte, aký "materiál" sme si parlamentu zvolili. A to nehovorím iba o posledných voľbách.
(7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
No asi všetci prehliadate jedno.
Ak sa píše, že podlahová plocha je plocha bez balkónov, tak ja tomu rozumiem tak, že do fondu opráv sa prispieva práve podľa tejto plochy a kto má balkón tak sa mu pripočíta k tej ploche 25% z plochy balkóna.
Keby tam to tučné nebolo, tak by platili do fondu opráv za balkón 100% a nie 25%.
Pokiaľ ide ostatné zákony, napríklad občiansky zákonník §121, tak balkón je súčasťou bytu.
A podľa zákona o miestnych daniach, sa platí daň z nehnuteľností, za celý byt vrátane balkónov.
Teda treba si v zákonoch prečítať všetko a nie iba to čo sa vám hodí.
Samozrejme si nerobím ilúzie, že všetky zákony sú bez chýb. Veď sami vidíte, aký "materiál" sme si parlamentu zvolili. A to nehovorím iba o posledných voľbách.
henrieta3
30.06.12,17:03
Zasa človek?!
:) :D:D:D ;)
samozrejme, ze logia je sucast bytu, mam ju riadne v zmluve, v ploche bytu, aj zan platim vsetko, co saspocita
ale...pri zateplovani sa vlastnici nacierno zasklennych loggii dohodli, ze nam, co mame loggie na ine ucely, nebudu zateplovat a bodka. nepohla som s tym ani ja, ani nikto iny, dom je zatepleny, loggia nie, musim si sama zavolat makstrov, cize aj takto sa to riesi v dome, kde byvaju hlupaci
ale vy ste asi mali iny problem pred 7 rokmi, ked zacala tato diskusia
:) :D:D:D ;)
samozrejme, ze logia je sucast bytu, mam ju riadne v zmluve, v ploche bytu, aj zan platim vsetko, co saspocita
ale...pri zateplovani sa vlastnici nacierno zasklennych loggii dohodli, ze nam, co mame loggie na ine ucely, nebudu zateplovat a bodka. nepohla som s tym ani ja, ani nikto iny, dom je zatepleny, loggia nie, musim si sama zavolat makstrov, cize aj takto sa to riesi v dome, kde byvaju hlupaci
ale vy ste asi mali iny problem pred 7 rokmi, ked zacala tato diskusia
felix1
30.06.12,17:27
Ak nebudem reagovat na vsetky prispevky, to hlavne je : balkon je priestor ktory pari k bytu, ale je chraneny zakonom ( vynimocne ) aby si z neho kazdy bl...ec nemohol prestavat nieco ine :)
zandra
30.06.12,20:52
A ked my mame na LV zapisane majetkove podiely, nie plochu v m2. Tie cisla(majetkovy podiel) je neviem ako vypocitany. Nevyjadruje plochu bytu ku vsetkym plocham. Je urceny zaklad 100 000 tis. podielov a ďalej fakt neviem ako je to vyratane. Potom ako vyriesit platenie + 25% za balkon?
Llívia
30.06.12,21:01
Odmerať balkón?
Indeed
30.06.12,22:34
Možeš balkon nechať prázdny ak Ti to taktok vyhovuje...Nikto Ťa za to nepostihne...
Indeed
30.06.12,22:36
Rozdiel medzi balkonom a loggiou je KONŠTRUKČNY, loggia je integrovanou sučasťou budovy, kým balkon je vlastne len betonová doska vystupujúca s plášťa budovy
Indeed
30.06.12,22:37
a pomohlo by Ti ak by si za tých 8m2 nemusel platiť ?
Indeed
30.06.12,22:43
samozrejme, ze logia je sucast bytu, mam ju riadne v zmluve, v ploche bytu, aj zan platim vsetko, co saspocita
ale...pri zateplovani sa vlastnici nacierno zasklennych loggii dohodli, ze nam, co mame loggie na ine ucely, nebudu zateplovat a bodka. nepohla som s tym ani ja, ani nikto iny, dom je zatepleny, loggia nie, musim si sama zavolat makstrov, cize aj takto sa to riesi v dome, kde byvaju hlupaci
ale vy ste asi mali iny problem pred 7 rokmi, ked zacala tato diskusia
Všimol som si viacej panelákov na "Terase" v KE ,že mali plášť budovy zateplený a loggie zasklené JEDNOTNE ,
všetky loggie tým istým sposobom bez výnimky, /z dovodu zamedzenia prenikania hluku do bytov z dopravneho ruchu/
Potom aj bytovka vyzerá ESTETICKY , nie ako v Rumunsku, či Bulharsku/kto videl sidliská v Bukurešti vie ako to myslím/
ale...pri zateplovani sa vlastnici nacierno zasklennych loggii dohodli, ze nam, co mame loggie na ine ucely, nebudu zateplovat a bodka. nepohla som s tym ani ja, ani nikto iny, dom je zatepleny, loggia nie, musim si sama zavolat makstrov, cize aj takto sa to riesi v dome, kde byvaju hlupaci
ale vy ste asi mali iny problem pred 7 rokmi, ked zacala tato diskusia
Všimol som si viacej panelákov na "Terase" v KE ,že mali plášť budovy zateplený a loggie zasklené JEDNOTNE ,
všetky loggie tým istým sposobom bez výnimky, /z dovodu zamedzenia prenikania hluku do bytov z dopravneho ruchu/
Potom aj bytovka vyzerá ESTETICKY , nie ako v Rumunsku, či Bulharsku/kto videl sidliská v Bukurešti vie ako to myslím/
sito
01.07.12,02:26
A ked my mame na LV zapisane majetkove podiely, nie plochu v m2. Tie cisla(majetkovy podiel) je neviem ako vypocitany. Nevyjadruje plochu bytu ku vsetkym plocham. Je urceny zaklad 100 000 tis. podielov a ďalej fakt neviem ako je to vyratane. Potom ako vyriesit platenie + 25% za balkon?
Ale máte aj presnú podlahovú plochu bytu. To je plocha po ktorej môžete chodiť, je ohraničená zvyslími stenami, na ktorých je strop.
Na spoločných priestoroch máte spoluvlastnícky podiel. Ak má dom, súčet všetkých podlahových plôch bytov100 000 m2 a váš byt má 80 m2, tak váš podiel zo spoločných priestorov domu je zapísaný 80/100 000.
Na mesačnom, predpise, aj ročnom vyúčtovaní máte ešte užitkovú plochu. To je plocha do ktorej je započítaná aj plocha balkóna, lodžie, terasy. Odpočítaním podlahovej plochy dostanete plochu balkóna, lodžie, terasy. Ak je plocha balkóna 5 m2, tak 25 % plochy je 1,25 m2. Potom na výpočet úhrady preddavkov do FOaÚ sa používa 81,25 m2, nie len 80 m2 bytu.
Ale máte aj presnú podlahovú plochu bytu. To je plocha po ktorej môžete chodiť, je ohraničená zvyslími stenami, na ktorých je strop.
Na spoločných priestoroch máte spoluvlastnícky podiel. Ak má dom, súčet všetkých podlahových plôch bytov100 000 m2 a váš byt má 80 m2, tak váš podiel zo spoločných priestorov domu je zapísaný 80/100 000.
Na mesačnom, predpise, aj ročnom vyúčtovaní máte ešte užitkovú plochu. To je plocha do ktorej je započítaná aj plocha balkóna, lodžie, terasy. Odpočítaním podlahovej plochy dostanete plochu balkóna, lodžie, terasy. Ak je plocha balkóna 5 m2, tak 25 % plochy je 1,25 m2. Potom na výpočet úhrady preddavkov do FOaÚ sa používa 81,25 m2, nie len 80 m2 bytu.
sito
01.07.12,03:58
Čo je to balkón? Balkón je vodorovná nosná konštrukcia, ktorá presahuje za obvodové múry domu, ak sa ohraničí zábradlím, a je z bytu umožnený vstup na tu konštrukciu, tak vznikne priestor, na ktorý má prístup len vlastník bytu. ( ? Ak sú balkóny blízko seba, prípadne spojené, môže aj sused, a nemusí použiť ani vchodové dvere do bytu.
Čo je to lodžia? V podstate to iste, ale splýva s obvodovými múrmi, nie je vysunutá ako balkón.
Čo je to terasa? Je to tiež vodorovná nosná konštrukcia, ktorá je aj strešná konštrukcia, teda je to strop bytu, alebo nebytového priestoru, na ktorý je umožnený vstup z bytu nad jeho úrovňou.
Prečítajme si teda všetko.
Ústava SR., Čl. 20, odsek 1
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Má, každý!
Čl. 21, odsek 1
(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
Jasné, čo je moje, nie je tvoje!
Občiansky zákonník.
Deviata hlava, Vymedzenie niektorých pojmov, § 121, odsek 2
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Toby mali byť pivnice, pripadne miestnosti na poschodiach mimo bytu, balkóny, terasy.
Druhá časť, vecné práva. Prvá hlava, vlastnícke právo, § 125, odsek 1
(1) Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
Vzhľadom k tomu, že problematika bytových domov je rozsiahla, tie rieši samostatný zákon.
Zákon 182/1993, § 2, odsek 1 až 7
(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
(2) Bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
(3) Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu 5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
(5) Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
(6) Spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok").
(7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
------------------------------------------------------------------
5) § 121 ods.2 Občianskeho zákonníka.
§ 3
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy. 6)
A stanovil, bez plochy balkónov, lodžii a terás.
Nadobúdanie vlastníctva, § 4, odsek 1, písmeno a
(1) Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda
a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru,
Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome, § 5, odsek 1, písmeno a
(1) Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí 9) musí obsahovať
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, 5) vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
Správa domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, § 6, odsek 1 až 4
(1) Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
(2) Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
(3) Na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve.
(4) Zmluvy uzatvorené v rozpore s odsekom 3 sú neplatné.
Detaily v jednotlivých domoch sa riešia v zmluvách o správe bytového domu.
Spoločné ustanovenia k správe domu, §9, odsek 1 a 2
§ 9
(1) Práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody voči dodávateľovi domu prechádzajú z pôvodného vlastníka domu na spoločenstvo ku dňu zápisu spoločenstva do registra združení.
(2) Právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
§ 10, odsek 1 až 3
(1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.
(2) Príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú
a) mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
b) príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,
c) výnosy z účtu domu vedeného v banke,
d) príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru, vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa tohto zákona,
e) zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu,
f) príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.
(3) Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv.
Práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, § 11, odsek 1 až 4
(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.
(2) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú.
(3) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.
(4) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. 13)
(5) Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome svojím konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v tomto dome takým spôsobom, že obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo poškodzuje byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, alebo neplní povinnosti uložené rozhodnutím súdu, môže súd na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru.
(6) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv.
§ 14
(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
(2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.
Po prečítaní sa ponúka otázka. Čí je teda balkón, lodžia, terasa? Toho kto ju môže užívať, alebo tých ktorý rozhodujú čo sa môže, alebo nemôže s nimi robiť.
Jednoducho nejde ani tak o ich vlastníctvo, ale o peniaze, ktoré treba zaplatiť za ich opravu. Tu sa prejavuje hrabavosť vlastníkov, ktorí majú možnosť ich využívať, ale ak treba viac zaplatiť, tak to už nie, to všetci.
Všetko je to tým, že málokto sa pozrie na svoj dom ako vypadá, čo by sme mali spoločne spraviť, aby boli v dome dobré medziľudské vzťahy. A keď sa pozerá zo svojho bytu, dom už nevidí, tak aké spoločné starosti. Aké medziľudské vzťahy? Čo je moje, je moje!
Človečina. Zadarmo. :);)
Čo je to lodžia? V podstate to iste, ale splýva s obvodovými múrmi, nie je vysunutá ako balkón.
Čo je to terasa? Je to tiež vodorovná nosná konštrukcia, ktorá je aj strešná konštrukcia, teda je to strop bytu, alebo nebytového priestoru, na ktorý je umožnený vstup z bytu nad jeho úrovňou.
Prečítajme si teda všetko.
Ústava SR., Čl. 20, odsek 1
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Má, každý!
Čl. 21, odsek 1
(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
Jasné, čo je moje, nie je tvoje!
Občiansky zákonník.
Deviata hlava, Vymedzenie niektorých pojmov, § 121, odsek 2
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Toby mali byť pivnice, pripadne miestnosti na poschodiach mimo bytu, balkóny, terasy.
Druhá časť, vecné práva. Prvá hlava, vlastnícke právo, § 125, odsek 1
(1) Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
Vzhľadom k tomu, že problematika bytových domov je rozsiahla, tie rieši samostatný zákon.
Zákon 182/1993, § 2, odsek 1 až 7
(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
(2) Bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
(3) Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu 5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
(5) Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
(6) Spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok").
(7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
------------------------------------------------------------------
5) § 121 ods.2 Občianskeho zákonníka.
§ 3
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy. 6)
A stanovil, bez plochy balkónov, lodžii a terás.
Nadobúdanie vlastníctva, § 4, odsek 1, písmeno a
(1) Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda
a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru,
Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome, § 5, odsek 1, písmeno a
(1) Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí 9) musí obsahovať
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, 5) vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
Správa domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, § 6, odsek 1 až 4
(1) Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
(2) Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
(3) Na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve.
(4) Zmluvy uzatvorené v rozpore s odsekom 3 sú neplatné.
Detaily v jednotlivých domoch sa riešia v zmluvách o správe bytového domu.
Spoločné ustanovenia k správe domu, §9, odsek 1 a 2
§ 9
(1) Práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody voči dodávateľovi domu prechádzajú z pôvodného vlastníka domu na spoločenstvo ku dňu zápisu spoločenstva do registra združení.
(2) Právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
§ 10, odsek 1 až 3
(1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.
(2) Príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú
a) mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
b) príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,
c) výnosy z účtu domu vedeného v banke,
d) príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru, vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa tohto zákona,
e) zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu,
f) príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.
(3) Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv.
Práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, § 11, odsek 1 až 4
(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.
(2) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú.
(3) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.
(4) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. 13)
(5) Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome svojím konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v tomto dome takým spôsobom, že obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo poškodzuje byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, alebo neplní povinnosti uložené rozhodnutím súdu, môže súd na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru.
(6) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv.
§ 14
(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
(2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.
Po prečítaní sa ponúka otázka. Čí je teda balkón, lodžia, terasa? Toho kto ju môže užívať, alebo tých ktorý rozhodujú čo sa môže, alebo nemôže s nimi robiť.
Jednoducho nejde ani tak o ich vlastníctvo, ale o peniaze, ktoré treba zaplatiť za ich opravu. Tu sa prejavuje hrabavosť vlastníkov, ktorí majú možnosť ich využívať, ale ak treba viac zaplatiť, tak to už nie, to všetci.
Všetko je to tým, že málokto sa pozrie na svoj dom ako vypadá, čo by sme mali spoločne spraviť, aby boli v dome dobré medziľudské vzťahy. A keď sa pozerá zo svojho bytu, dom už nevidí, tak aké spoločné starosti. Aké medziľudské vzťahy? Čo je moje, je moje!
Človečina. Zadarmo. :);)
PASKOV
01.07.12,05:17
Vybrané z příspěvku č: 40 * sito *
Všetko je to tým, že málokto sa pozrie na svoj dom ako vypadá, čo by sme mali spoločne spraviť, aby boli v dome dobré medziľudské vzťahy.
Děkuji.
Všetko je to tým, že málokto sa pozrie na svoj dom ako vypadá, čo by sme mali spoločne spraviť, aby boli v dome dobré medziľudské vzťahy.
Děkuji.
marjankaj
01.07.12,05:51
Sito, ale v občianskom zákonníku sa nehovorí čo je podlahová plocha. A ani to na účely toho zákona netreba. O ploche sa píše iba v zmluve, na ktorú sa ten OZ odvoláva.
Podlahová plocha potrebná pre účely iných zákonov sa obvykle definuje v nich samých.
Napríklad V zákone o vlastníctve bytov je potrebná na výpočet úhrady do fondu opráv a na výpočet tepla(alebo jeho zložky)na jeden byt.
V zákone o miestnych daniach na výpočet dane z nehnuteľností.
Ale v zákone o ochrane nefajčiarov sa také nič nepíše. Nie je to verejné priestranstvo ani iný verejný priestor, kde fajčenie obmedzuje zákon. A nie je to ani spoločný priestor v bytovom dome.
Teda plocha bytu môže byť rôzna, podľa toho na aký účel sa vzťahuje.
Podlahová plocha potrebná pre účely iných zákonov sa obvykle definuje v nich samých.
Napríklad V zákone o vlastníctve bytov je potrebná na výpočet úhrady do fondu opráv a na výpočet tepla(alebo jeho zložky)na jeden byt.
V zákone o miestnych daniach na výpočet dane z nehnuteľností.
Ale v zákone o ochrane nefajčiarov sa také nič nepíše. Nie je to verejné priestranstvo ani iný verejný priestor, kde fajčenie obmedzuje zákon. A nie je to ani spoločný priestor v bytovom dome.
Teda plocha bytu môže byť rôzna, podľa toho na aký účel sa vzťahuje.
nunenko
01.07.12,08:34
Čo je to balkón? Balkón je vodorovná nosná konštrukcia, ktorá presahuje za obvodové múry domu, ak sa ohraničí zábradlím, a je z bytu umožnený vstup na tu konštrukciu, tak vznikne priestor, na ktorý má prístup len vlastník bytu. ( ? Ak sú balkóny blízko seba, prípadne spojené, môže aj sused, a nemusí použiť ani vchodové dvere do bytu.
Ja si to nemyslím.
Balkón je vodorovná plošná konštrukcia, voľná z troch strán a prístupná z interiéru budovy, ktorá je konzolovito vyložená z obvodovej či vnútornej nosnej konštrukcie. Balkón nie je NOSNÁ KONŠTRUKCIA.
Lodžia je vodorovná plošná konštrukcia v charaktere plošnej dosky, ktorá je úplne alebo čiastočne zapustená do pôdorysu budovi, alebo je predsadená pred líce budovy, je voľná z jednej strány a z troch strán ohraničená stenami. Je prístupná z interiéru budovy.
Ja si to nemyslím.
Balkón je vodorovná plošná konštrukcia, voľná z troch strán a prístupná z interiéru budovy, ktorá je konzolovito vyložená z obvodovej či vnútornej nosnej konštrukcie. Balkón nie je NOSNÁ KONŠTRUKCIA.
Lodžia je vodorovná plošná konštrukcia v charaktere plošnej dosky, ktorá je úplne alebo čiastočne zapustená do pôdorysu budovi, alebo je predsadená pred líce budovy, je voľná z jednej strány a z troch strán ohraničená stenami. Je prístupná z interiéru budovy.
sito
01.07.12,09:22
Ja si to nemyslím.
Balkón je vodorovná plošná konštrukcia, voľná z troch strán a prístupná z interiéru budovy, ktorá je konzolovito vyložená z obvodovej či vnútornej nosnej konštrukcie. Balkón nie je NOSNÁ KONŠTRUKCIA.
Lodžia je vodorovná plošná konštrukcia v charaktere plošnej dosky, ktorá je úplne alebo čiastočne zapustená do pôdorysu budovi, alebo je predsadená pred líce budovy, je voľná z jednej strány a z troch strán ohraničená stenami. Je prístupná z interiéru budovy.
V prvom momente som to videl tak, že nemyslíš, že si to opakuješ. Ale došlo ti to, jeden si vymazal. Teraz mi to pripadá tak, že si riadne ožil, keď niekto vymazal príspevky v prvej téme, ešte že si si ho prečítal, aj odpovedal. :) :D:D:D:mee: ;)
Nie som technicky založený, typ. Ale čo potom, ak vstúpi niekto na ten balkón, čo spôsobí, že nespadne, že ho ten balkón unesie? A akú má nosnosť? Jednu - dve osoby a ruksak, alebo aj ruksak?
Nezabudni, čim viac ryješ, tým sa viac sa hlbšie dostaneš. Tak rýp, rýp, rýp možno ti narastie hríb.
Balkón je vodorovná plošná konštrukcia, voľná z troch strán a prístupná z interiéru budovy, ktorá je konzolovito vyložená z obvodovej či vnútornej nosnej konštrukcie. Balkón nie je NOSNÁ KONŠTRUKCIA.
Lodžia je vodorovná plošná konštrukcia v charaktere plošnej dosky, ktorá je úplne alebo čiastočne zapustená do pôdorysu budovi, alebo je predsadená pred líce budovy, je voľná z jednej strány a z troch strán ohraničená stenami. Je prístupná z interiéru budovy.
V prvom momente som to videl tak, že nemyslíš, že si to opakuješ. Ale došlo ti to, jeden si vymazal. Teraz mi to pripadá tak, že si riadne ožil, keď niekto vymazal príspevky v prvej téme, ešte že si si ho prečítal, aj odpovedal. :) :D:D:D:mee: ;)
Nie som technicky založený, typ. Ale čo potom, ak vstúpi niekto na ten balkón, čo spôsobí, že nespadne, že ho ten balkón unesie? A akú má nosnosť? Jednu - dve osoby a ruksak, alebo aj ruksak?
Nezabudni, čim viac ryješ, tým sa viac sa hlbšie dostaneš. Tak rýp, rýp, rýp možno ti narastie hríb.
Indeed
01.07.12,09:24
Ja si to nemyslím.
Balkón je vodorovná plošná konštrukcia, voľná z troch strán a prístupná z interiéru budovy, ktorá je konzolovito vyložená z obvodovej či vnútornej nosnej konštrukcie. Balkón nie je NOSNÁ KONŠTRUKCIA.
Lodžia je vodorovná plošná konštrukcia v charaktere plošnej dosky, ktorá je úplne alebo čiastočne zapustená do pôdorysu budovi, alebo je predsadená pred líce budovy, je voľná z jednej strány a z troch strán ohraničená stenami. Je prístupná z interiéru budovy.
Veľmi ZROZUMITEĽNÁ a jasná definícia !
Balkón je vodorovná plošná konštrukcia, voľná z troch strán a prístupná z interiéru budovy, ktorá je konzolovito vyložená z obvodovej či vnútornej nosnej konštrukcie. Balkón nie je NOSNÁ KONŠTRUKCIA.
Lodžia je vodorovná plošná konštrukcia v charaktere plošnej dosky, ktorá je úplne alebo čiastočne zapustená do pôdorysu budovi, alebo je predsadená pred líce budovy, je voľná z jednej strány a z troch strán ohraničená stenami. Je prístupná z interiéru budovy.
Veľmi ZROZUMITEĽNÁ a jasná definícia !
nunenko
01.07.12,09:47
Ja nerýpem, len chcem poukázať, že balkony a terasy by mali byť posuzované samostatne. Samozreme existujú aj hybridy (dvojlodžia, balkonolodžia...), a teda sa veci komplikujú.
Podstatné je ale to, o aký typ balkóna ide. Lodžia je ale ťažkooddeliteľná súčasť domu a bytu, no balkón je "oddeliteľná" a "nepotrebná" (pre riadne fungovanie domu) časť domu a bytu.
Podstatné je ale to, o aký typ balkóna ide. Lodžia je ale ťažkooddeliteľná súčasť domu a bytu, no balkón je "oddeliteľná" a "nepotrebná" (pre riadne fungovanie domu) časť domu a bytu.
sito
01.07.12,09:51
Veľmi ZROZUMITEĽNÁ a jasná definícia !
Ahoj, Lacko. Veľmi s tebou súhlasím, ale kde je definovaná nosnosť toho balkóna? Vo vyhradenom technickom zariadení, výťahu to musí byť zo zákona, jasne definované, akú má nosnosť.
Keby sme sa začali hrabať v projekte domu, na niečo by sme prišli, ale asi by to nebolo vyjaderné aj v osobách, ako pri výťahu.
Nie vždy, to čo je jasné, je jasné všetkým, ale ak je jasno, tak pre všetkých. S tým nič nenarobím, ty áno? :);)
Ahoj, Lacko. Veľmi s tebou súhlasím, ale kde je definovaná nosnosť toho balkóna? Vo vyhradenom technickom zariadení, výťahu to musí byť zo zákona, jasne definované, akú má nosnosť.
Keby sme sa začali hrabať v projekte domu, na niečo by sme prišli, ale asi by to nebolo vyjaderné aj v osobách, ako pri výťahu.
Nie vždy, to čo je jasné, je jasné všetkým, ale ak je jasno, tak pre všetkých. S tým nič nenarobím, ty áno? :);)
sito
01.07.12,10:01
Ja nerýpem, len chcem poukázať, že balkony a terasy by mali byť posuzované samostatne. Samozreme existujú aj hybridy (dvojlodžia, balkonolodžia...), a teda sa veci komplikujú.
Podstatné je ale to, o aký typ balkóna ide. Lodžia je ale ťažkooddeliteľná súčasť domu a bytu, no balkón je "oddeliteľná" a "nepotrebná" (pre riadne fungovanie domu) časť domu a bytu.
Ako to myslíš, alebo si si istý? Ani v byte, ani na dome? Tu je len jedna komplikácia, ten kto sa môže dostať z bytu na ten priestor, tak ten tvrdí, že je jeho. Ale ak by mal zaplatiť náklady na opravu svojho majetku, tak to už nie, predsa ten priestor nie je je ho majetok, zo zákona musia prispieť na jeho opravu všetci v dome, teda aj tí čo nemajú možnosť využívať ten priestor, spoločnú časť, vraj jeho balkón!
Podstatné je ale to, o aký typ balkóna ide. Lodžia je ale ťažkooddeliteľná súčasť domu a bytu, no balkón je "oddeliteľná" a "nepotrebná" (pre riadne fungovanie domu) časť domu a bytu.
Ako to myslíš, alebo si si istý? Ani v byte, ani na dome? Tu je len jedna komplikácia, ten kto sa môže dostať z bytu na ten priestor, tak ten tvrdí, že je jeho. Ale ak by mal zaplatiť náklady na opravu svojho majetku, tak to už nie, predsa ten priestor nie je je ho majetok, zo zákona musia prispieť na jeho opravu všetci v dome, teda aj tí čo nemajú možnosť využívať ten priestor, spoločnú časť, vraj jeho balkón!
nunenko
01.07.12,10:52
Komu patrí balkón?
Na to odpovedá zákon 182/93. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.
A kedže bol pridaný text:
Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií.
dá sa z toho odvodiť, že balkóny a lodžie sa z fondu opravujú, aj napriek tomu, že NIE SÚ SPOLOČNÉ.
V prípade, že by ich chcel zákon zaradiť medzi spoločné časti domu, tak by tak učinil v § 2 ods. 4.
Balkóny a lódžie sú príslušenstvom bytu, ktorého údržba a oprava sa hradí z FPÚaO.
Na to odpovedá zákon 182/93. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.
A kedže bol pridaný text:
Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií.
dá sa z toho odvodiť, že balkóny a lodžie sa z fondu opravujú, aj napriek tomu, že NIE SÚ SPOLOČNÉ.
V prípade, že by ich chcel zákon zaradiť medzi spoločné časti domu, tak by tak učinil v § 2 ods. 4.
Balkóny a lódžie sú príslušenstvom bytu, ktorého údržba a oprava sa hradí z FPÚaO.
Indeed
02.07.12,08:56
Ahoj, Lacko. Veľmi s tebou súhlasím, ale kde je definovaná nosnosť toho balkóna? Vo vyhradenom technickom zariadení, výťahu to musí byť zo zákona, jasne definované, akú má nosnosť.
Keby sme sa začali hrabať v projekte domu, na niečo by sme prišli, ale asi by to nebolo vyjaderné aj v osobách, ako pri výťahu.
Nie vždy, to čo je jasné, je jasné všetkým, ale ak je jasno, tak pre všetkých. S tým nič nenarobím, ty áno? :);)
Má nosnosť tak 2-3 osoby x 2 kvoli bezpečnosti
Nikto nepredpokladá,že niekto si na taký balkón uloži 100 vriec cementu....
Keby sme sa začali hrabať v projekte domu, na niečo by sme prišli, ale asi by to nebolo vyjaderné aj v osobách, ako pri výťahu.
Nie vždy, to čo je jasné, je jasné všetkým, ale ak je jasno, tak pre všetkých. S tým nič nenarobím, ty áno? :);)
Má nosnosť tak 2-3 osoby x 2 kvoli bezpečnosti
Nikto nepredpokladá,že niekto si na taký balkón uloži 100 vriec cementu....
sito
02.07.12,09:18
Má nosnosť tak 2-3 osoby x 2 kvoli bezpečnosti
Nikto nepredpokladá,že niekto si na taký balkón uloži 100 vriec cementu....
Lacko, ďakujem! Len jedná otázka. Tá konštrukcia na ktorú sa postaví tých, až šesť osôb, je nosná, či nie?
Nikto nepredpokladá,že niekto si na taký balkón uloži 100 vriec cementu....
Lacko, ďakujem! Len jedná otázka. Tá konštrukcia na ktorú sa postaví tých, až šesť osôb, je nosná, či nie?
Indeed
02.07.12,09:26
samozrejme že je nosná a plne pochodzna vzhĺadom na osoby ,ktoré sa na balkone možu vyskytnúť.
Z technického hĺadiska balkon je votknutý nosník...
Z technického hĺadiska balkon je votknutý nosník...
marjankaj
02.07.12,09:36
Lacko, ďakujem! Len jedná otázka. Tá konštrukcia na ktorú sa postaví tých, až šesť osôb, je nosná, či nie?
Sito nosná konštrukcia je aj strop napríklad v obývačke. Teda plocha obývačky(aj iných miestnností) by sa nemala zarátavať do celkovej plochy?:rolleyes:
Sito nosná konštrukcia je aj strop napríklad v obývačke. Teda plocha obývačky(aj iných miestnností) by sa nemala zarátavať do celkovej plochy?:rolleyes:
Kvaka
02.07.12,10:07
Lacko, ďakujem! Len jedná otázka. Tá konštrukcia na ktorú sa postaví tých, až šesť osôb, je nosná, či nie?Balkón, či lódžia majú stanovenú svoju maximálnu nosnosť. Nie sú však nosnou konštrukciou bytového domu, nedržia samotný dom, ale zaťažujú nosnú konštrukciu domu. Ako vplývajú úpravy - zásahy do nosných konštrukcií domu v jednotlivých typoch domu, nájdete tu http://www.build.gov.sk/mvrrsr/source/document/003391.pdf.
Napríklad zasklenie balkóna vždy zväčšuje vodorovné a zvislé zaťaženie nosných konštrukcií domu.
Napríklad zasklenie balkóna vždy zväčšuje vodorovné a zvislé zaťaženie nosných konštrukcií domu.
marjankaj
02.07.12,10:26
Balkón, či lódžia majú stanovenú svoju maximálnu nosnosť. Nie sú však nosnou konštrukciou bytového domu, nedržia samotný dom, ale zaťažujú nosnú konštrukciu domu. Ako vplývajú úpravy - zásahy do nosných konštrukcií domu v jednotlivých typoch domu, nájdete tu http://www.build.gov.sk/mvrrsr/source/document/003391.pdf.
Napríklad zasklenie balkóna vždy zväčšuje vodorovné a zvislé zaťaženie nosných konštrukcií domu.
Balkón ako taký nosnosť nemá. Presnejšie sa s ňou pri výpočtoch neuvažuje.
Je to podobné ako tvrdenie že izba má nosnosť. Nosnosť má strop pod tou izbou. V prípade balkónu je nosnou konštrukciou previsnutá doska alebo nosníky, na ktorých je balkón uložený. A tie sa aj dimenzujú na normové zaťaženie. V prípade balkóna je to asi 400 kg/m2.
Napríklad zasklenie balkóna vždy zväčšuje vodorovné a zvislé zaťaženie nosných konštrukcií domu.
Balkón ako taký nosnosť nemá. Presnejšie sa s ňou pri výpočtoch neuvažuje.
Je to podobné ako tvrdenie že izba má nosnosť. Nosnosť má strop pod tou izbou. V prípade balkónu je nosnou konštrukciou previsnutá doska alebo nosníky, na ktorých je balkón uložený. A tie sa aj dimenzujú na normové zaťaženie. V prípade balkóna je to asi 400 kg/m2.
Halli
02.07.12,10:52
..a tým padom sa treba o tu hlavu starať si zabudol dodať!!! :)
Kvaka
02.07.12,11:09
Balkón ako taký nosnosť nemá. Presnejšie sa s ňou pri výpočtoch neuvažuje.
Je to podobné ako tvrdenie že izba má nosnosť. Nosnosť má strop pod tou izbou. V prípade balkónu je nosnou konštrukciou previsnutá doska alebo nosníky, na ktorých je balkón uložený. A tie sa aj dimenzujú na normové zaťaženie. V prípade balkóna je to asi 400 kg/m2.Máš pravdu, ja som mala na mysli zaťaženie, použila som slovo nosnosť v tom zmysle, koľko ten balkón unesie.
Je to podobné ako tvrdenie že izba má nosnosť. Nosnosť má strop pod tou izbou. V prípade balkónu je nosnou konštrukciou previsnutá doska alebo nosníky, na ktorých je balkón uložený. A tie sa aj dimenzujú na normové zaťaženie. V prípade balkóna je to asi 400 kg/m2.Máš pravdu, ja som mala na mysli zaťaženie, použila som slovo nosnosť v tom zmysle, koľko ten balkón unesie.
marjankaj
02.07.12,11:14
Kvaka
02.07.12,13:28
Sito nosná konštrukcia je aj strop napríklad v obývačke. Teda plocha obývačky(aj iných miestnností) by sa nemala zarátavať do celkovej plochy?:rolleyes:Tu je napríklad jednoduchá odpoveď, čo je spoločné pre vlastníkov a pritom plocha sa zároveň započítava do plochy bytu. http://www.porada.sk/t107062-spolocne-casti-domu-patri-sem-konstrukcia-medzi-bytmi.html
Na stranách 12 a 13 PDF dokumentu http://www.build.gov.sk/mvrrsr/source/document/003391.pdf (strany 8 a 9) je časť 2 VPLYV ÚPRAVY BYTOV NA NOSNÉ KONŠTRUKCIE. Je tam aj zasklenie balkónov a lódžií, ako úprava bytu, ktorá zväčšuje vodorovné a zvislé zaťaženie nosných konštrukcií. Pozerala som tie naše lodžie, my ich máme ohraničené bočnými plnými nosnými železobetónovými stenami, každý jeden byt má u nás rovnakú lodžiu. Opravy balkónov a lodžií sa hradia z fondu opráv. Sú však príslušenstvom bytu aj podľa zákona aj podľa kúpnej zmluvy, na LV je byt, ku ktorému je zmluvne určené príslušenstvo. Ja si myslím, že vlastním lodžiu. Byt s balkónom či lodžiou je drahší, ako byt bez nich. Akurát ich plocha sa nepočíta do plochy bytu. Takže balkóny a lodžie sú výhodou bytu, lebo ich oprava je financovaná z FO. Pozerala som na stránke NRSR novelu zákona, ktorá zvyšuje platby do FO za balkóny a lodžie, že je to z dôvodu spravodlivosti voči tým, čo balkóny nemajú. Slabá to spravodlivosť. A rovnako slabá spravodlivosť je aj voči vlastníkom, kde všetky byty v dome, aj malé, aj veľké, majú rovnaké a veľké lodžie.
Na stranách 12 a 13 PDF dokumentu http://www.build.gov.sk/mvrrsr/source/document/003391.pdf (strany 8 a 9) je časť 2 VPLYV ÚPRAVY BYTOV NA NOSNÉ KONŠTRUKCIE. Je tam aj zasklenie balkónov a lódžií, ako úprava bytu, ktorá zväčšuje vodorovné a zvislé zaťaženie nosných konštrukcií. Pozerala som tie naše lodžie, my ich máme ohraničené bočnými plnými nosnými železobetónovými stenami, každý jeden byt má u nás rovnakú lodžiu. Opravy balkónov a lodžií sa hradia z fondu opráv. Sú však príslušenstvom bytu aj podľa zákona aj podľa kúpnej zmluvy, na LV je byt, ku ktorému je zmluvne určené príslušenstvo. Ja si myslím, že vlastním lodžiu. Byt s balkónom či lodžiou je drahší, ako byt bez nich. Akurát ich plocha sa nepočíta do plochy bytu. Takže balkóny a lodžie sú výhodou bytu, lebo ich oprava je financovaná z FO. Pozerala som na stránke NRSR novelu zákona, ktorá zvyšuje platby do FO za balkóny a lodžie, že je to z dôvodu spravodlivosti voči tým, čo balkóny nemajú. Slabá to spravodlivosť. A rovnako slabá spravodlivosť je aj voči vlastníkom, kde všetky byty v dome, aj malé, aj veľké, majú rovnaké a veľké lodžie.
marjankaj
02.07.12,13:39
Kvaka ja tomu rozumiem.
Táto polemika vznikla niekde tu.
http://www.porada.sk/t196707-fajcenie-balkon.html#post2093706
Tému "pasívni aktivisti" zatvorili, tak sa otvorila podobná téma.
http://www.porada.sk/t196887-vlastnictvo-balkona.html
A keďže aj túto zatvorili, tak sa diskutuje tu.
Pôvodne sa diskutovalo o tom, či je balkón súčasťou bytu alebo nie. A teda či sa tam môže fajčiť alebo nie. Či možno na schôdzi vlastníkov odsúhlasiť zákaz fajčenia na balkónoch.
Nejde o úhradu do fondu opráv, to je jasné, je to v zákone.
Táto polemika vznikla niekde tu.
http://www.porada.sk/t196707-fajcenie-balkon.html#post2093706
Tému "pasívni aktivisti" zatvorili, tak sa otvorila podobná téma.
http://www.porada.sk/t196887-vlastnictvo-balkona.html
A keďže aj túto zatvorili, tak sa diskutuje tu.
Pôvodne sa diskutovalo o tom, či je balkón súčasťou bytu alebo nie. A teda či sa tam môže fajčiť alebo nie. Či možno na schôdzi vlastníkov odsúhlasiť zákaz fajčenia na balkónoch.
Nejde o úhradu do fondu opráv, to je jasné, je to v zákone.
Kvaka
02.07.12,14:08
Kvaka ja tomu rozumiem.
Táto polemika vznikla niekde tu.
http://www.porada.sk/t196707-fajcenie-balkon.html#post2093706
Tému "pasívni aktivisti" zatvorili, tak sa otvorila podobná téma.
http://www.porada.sk/t196887-vlastnictvo-balkona.html
A keďže aj túto zatvorili, tak sa diskutuje tu.
Pôvodne sa diskutovalo o tom, či je balkón súčasťou bytu alebo nie. A teda či sa tam môže fajčiť alebo nie. Či možno na schôdzi vlastníkov odsúhlasiť zákaz fajčenia na balkónoch.
Nejde o úhradu do fondu opráv, to je jasné, je to v zákone.Ja viem, že nejde o úhradu, ide o vlastníctvo. Lodžia je moja. A môžu odsúhlasiť zákaz fajčenia na balkóne, iba ak neprimeraným spôsobom to fajčenie zasahuje do práv susedných bytov, musia postupovať len v medziach zákona, či už o bytoch alebo občianskeho zákonníka. Ak mňa niekto obťažuje hlukom po 22.00, nemôžem mu ísť vypnúť TV či rádio, môžem mu však zabúchať na dvere. Ak mňa niekto alebo ja niekoho obťažujem cigaretovým dymom, tak si zavrieme balkónové dvere alebo okno, čo je to nadmieru? Tu je toho viac http://www.dieta.sk/index.php?page=7&theme=846
Táto polemika vznikla niekde tu.
http://www.porada.sk/t196707-fajcenie-balkon.html#post2093706
Tému "pasívni aktivisti" zatvorili, tak sa otvorila podobná téma.
http://www.porada.sk/t196887-vlastnictvo-balkona.html
A keďže aj túto zatvorili, tak sa diskutuje tu.
Pôvodne sa diskutovalo o tom, či je balkón súčasťou bytu alebo nie. A teda či sa tam môže fajčiť alebo nie. Či možno na schôdzi vlastníkov odsúhlasiť zákaz fajčenia na balkónoch.
Nejde o úhradu do fondu opráv, to je jasné, je to v zákone.Ja viem, že nejde o úhradu, ide o vlastníctvo. Lodžia je moja. A môžu odsúhlasiť zákaz fajčenia na balkóne, iba ak neprimeraným spôsobom to fajčenie zasahuje do práv susedných bytov, musia postupovať len v medziach zákona, či už o bytoch alebo občianskeho zákonníka. Ak mňa niekto obťažuje hlukom po 22.00, nemôžem mu ísť vypnúť TV či rádio, môžem mu však zabúchať na dvere. Ak mňa niekto alebo ja niekoho obťažujem cigaretovým dymom, tak si zavrieme balkónové dvere alebo okno, čo je to nadmieru? Tu je toho viac http://www.dieta.sk/index.php?page=7&theme=846
Llívia
02.07.12,19:18
Kvaka ja tomu rozumiem.
Táto polemika vznikla niekde tu.
http://www.porada.sk/t196707-fajcenie-balkon.html#post2093706
Tému "pasívni aktivisti" zatvorili, tak sa otvorila podobná téma.
http://www.porada.sk/t196887-vlastnictvo-balkona.html
A keďže aj túto zatvorili, tak sa diskutuje tu.
Pôvodne sa diskutovalo o tom, či je balkón súčasťou bytu alebo nie. A teda či sa tam môže fajčiť alebo nie. Či možno na schôdzi vlastníkov odsúhlasiť zákaz fajčenia na balkónoch.
Nejde o úhradu do fondu opráv, to je jasné, je to v zákone.
Túto tému som založila ja, takže ja viem najlepšie, prečo som ju založila, a nebolo to kvôli tomu, či niekto môže fajčiť na balkóne! Téma je pokračovaním rovnakej témy (ktorú isté osoby "vyriešili" a to 2 z nich v nej ani necekli), pretože v téme o fajčení na balkónoch Tictac7 dala názor, že podľa Lampárne (názor právnikov) balkón nie je vo vlastníctve majiteľa bytu. Mám na to iný názor a chcela som vedieť, kde/čo je vlastne pravda. TOTO NIE JE TÉMA O FAJČENÍ NA BALKÓNOCH!!! Na to sú tu založené iné témy, tak ak chcete diskutovať o fajčení na balkónoch, chodbách a neviem kde ešte v bytových domoch, nájdite si inú tému, kde budete pokračovať.
Táto polemika vznikla niekde tu.
http://www.porada.sk/t196707-fajcenie-balkon.html#post2093706
Tému "pasívni aktivisti" zatvorili, tak sa otvorila podobná téma.
http://www.porada.sk/t196887-vlastnictvo-balkona.html
A keďže aj túto zatvorili, tak sa diskutuje tu.
Pôvodne sa diskutovalo o tom, či je balkón súčasťou bytu alebo nie. A teda či sa tam môže fajčiť alebo nie. Či možno na schôdzi vlastníkov odsúhlasiť zákaz fajčenia na balkónoch.
Nejde o úhradu do fondu opráv, to je jasné, je to v zákone.
Túto tému som založila ja, takže ja viem najlepšie, prečo som ju založila, a nebolo to kvôli tomu, či niekto môže fajčiť na balkóne! Téma je pokračovaním rovnakej témy (ktorú isté osoby "vyriešili" a to 2 z nich v nej ani necekli), pretože v téme o fajčení na balkónoch Tictac7 dala názor, že podľa Lampárne (názor právnikov) balkón nie je vo vlastníctve majiteľa bytu. Mám na to iný názor a chcela som vedieť, kde/čo je vlastne pravda. TOTO NIE JE TÉMA O FAJČENÍ NA BALKÓNOCH!!! Na to sú tu založené iné témy, tak ak chcete diskutovať o fajčení na balkónoch, chodbách a neviem kde ešte v bytových domoch, nájdite si inú tému, kde budete pokračovať.
sito
02.07.12,22:04
Sito, ale v občianskom zákonníku sa nehovorí čo je podlahová plocha. A ani to na účely toho zákona netreba. O ploche sa píše iba v zmluve, na ktorú sa ten OZ odvoláva.
Podlahová plocha potrebná pre účely iných zákonov sa obvykle definuje v nich samých.
Napríklad V zákone o vlastníctve bytov je potrebná na výpočet úhrady do fondu opráv a na výpočet tepla(alebo jeho zložky)na jeden byt.
V zákone o miestnych daniach na výpočet dane z nehnuteľností.
Podľa plochy bytu aj spoluvlastnícky podiel na dome a jeho spoločných zariadeniach.
Ale v zákone o ochrane nefajčiarov sa také nič nepíše. Nie je to verejné priestranstvo ani iný verejný priestor, kde fajčenie obmedzuje zákon. A nie je to ani spoločný priestor v bytovom dome.
A ide o fajčenie? Nie náhodou o peniaze?
Teda plocha bytu môže byť rôzna, podľa toho na aký účel sa vzťahuje.
Nie, nie, nie vždy musí byť taká aká je zapísaná na liste vlastníctva!
Ján, nemôžem s Tebou nesúhlasiť, ale nie zo všetkým súhlasím.
Ono je to nejaké dodrbané v hlavách, hlavne v tých hlavách.
Asi sme si neprečítali všetko.
Deviata hlava
Vymedzenie niektorých pojmov
Veci a práva
§ 118, odsek 2
(2) Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
Ak sú v dome nebytové priestory, tak byty sú potom priestory na bývanie.
§ 119, odsek 2
(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Takže dom je nehnuteľnosť. Nie to čo je v dome.
§ 120, odsek 1
(1) Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Súčasťou domu sú všetky byty, nebytové priestory a spoločné priestory v dome.
§ 121, odsek 2
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali
Teda aby sa s bytom užívali. Ale, ak ich ten, kto v byte býva nevyužíva, neporušuje tento odsek, zákon, či? Tento odsek ani neurčuje či je príslušenstvo bytu vlastníctvom, či?
Druhá časť
Vecné práva
Prvá hlava
Vlastnícke právo
§ 123
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Čo k tomu dodať, má.
§ 124
Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Pekné je to napísané, ale je aj skutočnosť taká?
§ 125
(1) Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
Tu sa dá povedať, že Občiansky zákonník konči, pokračuje sa zákonom 182/1993 a jeho novelami. No v zákone 182/1993 môžu byť uvedené, odvolávky na Občiansky zákonník.
§ 126
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zdržuje.
V zákone 182/1993 je riešená možnosť vlastníka bytu, byt prenajať. Ale nerieši ich nájomný vzťah. V prípade ich problémov sa riadia Občianskym zákonníkom.
Takže si správne napísal, že v Občianskom zákonníku nie je uvedená, ani požadované, aby bola uvedená plocha bytu, jeho súčasti a príslušenstva. A do odkazu v § 125, odsek1 som nečítal o žiadnej zmluve. Občiansky zákonník ju nevyžaduje.
Než sa pustíme do Zákona 182/1993 vrátim sa k Ústave SR.
Čl. 2, odsek 3
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Čl. 13, odsek 1, písmeno a
(1) Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach
a pri zachovaní základných práv a slobôd,
Čl. 21, odsek 1
(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva
Minimálne tieto tri články by mal zákon 182/1993 a vlastníci bytov v bytovom dome rešpektovať.
Ako vieme do istého času neexistovali byty v osobnom vlastníctve, byty boli družstevné, mestské, obecné, podnikové, štátne, atď. Isto bol nejaký zákon, podľa ktorého sa pri správe domov vychádzalo, čo sa týkalo družstevných, tak tie sa riadili stanovami družstva, ktoré schvaľovalo zhromaždenie delegátov.
Hlavne v tých hlavách, to je!
V Zákone 182/1993, § 2 sú definované základné pojmy bytového domu.
Odsek (1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Čo je to teda bytová jednotka, byt? Je to priestor v bytovom dome, ktorý sa nachádza za vchodom do bytu, súčasťou bytu sú obytné miestnosti, kuchyňa,( kuchynský kútik), chodba, WC, kúpeľňa, špajza, prípadne ďalšie miestnosti, ak sú v byte. Byt môže mať aj príslušenstvo, ale nemusí. Príslušenstvom sú pivnice v suteréne domu, prípadne odkladacie priestory na poschodiach domu, balkóny, lodžie a terasy na ktoré je možné vstúpiť len z konkrétneho bytu.
Odsek (2) Bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Základnou podmienkou, aby sa dom mohlo riadiť týmto zákonom je, aby mal minimálne štyri byty, podlahová plocha tých bytov musí mať viac ako päťdesiat percent. V tom prípade sa už jedná o bytový dom, ktorý vyhovuje tomuto zákonu.
Odsek (3) Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu 5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
V niektorých domoch vôbec nie sú nebytové priestory. Nebytovým priestorom nemôže byť príslušenstvo bytu, teda pivnica v suteréne, odkladací priestor na podlaží, balkón, lodžia, terasa.
Odsek (4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Čo sú to spoločné časti domu? Skúsim vysvetliť na našom dome.
Takže, základy domu, komplet nadzemné podlažie, suterén, vodorovné nosné konštrukcie. Kompletné prvé podlažie na ktorom je šesť bytových jednotiek, vodorovné nosné konštrukcie. To kompletne sedem krát, s tým, že nad siedmim podlažím je strecha domu, samozrejme tri schodištia a tri výťahové šachty. V podstate to je holá panelová stavba, ako celok sú to spoločné časti domu.
Odsek (5) Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Čo sú to spoločné zariadenia?
V prvom rade kanalizácia, ta je už pod úrovňou terénu. A vlastníctvom domu je od prípojky kanalizácie vlastníka, ktorý spravuje kanalizáciu pred prípojkou až po miesta na ktoré sa môžu napojiť jednotlivé byty. Od tohto miesta napojenia bytu na kanalizáciu, všetka vodorovná kanalizácia je vo vlastníctve bytu.
Keď kanalizácia, tak potom voda. V suteréne, prípadne mimo domu ma dodávateľ vody fakturačný vodomer. Od tohto miesta, prípadne miest je spoločný rozvod vody do jednotlivých bytov na konci rozvodu v byte je ventil, ktorým sa zastavuje odber vody v byte. Za ventilom môže, ale nemusí byť vodomer, prípadne vodomery na meranie podielu spotreby vody bytu z fakturovaného množstva spotrebovaného na fakturačnom vodomery.
To isté platí pre rozvod teplej vody, akurát, že v dome nie je fakturačný merač, len v bytoch, ale tie sú povinné zo zákona, a zodpovedá za ne správa domu.
Vykurovací systém domu. Zo zákona je vykurovaným objektom dom ako celok. Preto má na päte domu dodávateľ tepla fakturačný merač spotreby tepla. Vykurovací systém musí byť zo zákona hydraulický vyregulovaný. Teda radiátor, rozvod v byte, termostatické hlavice sú spoločným zariadením v byte. Vlastníci sa môžu dohodnúť, že budú náklady za teplo rozpočítavať podľa m2. V tom prípade nemá správca povinnosť v bytoch namontovať PRT, všetky od jedného výrobcu a rovnakého typu, alebo určené meradlá tepla rovnakej triedy a presnosti
Rozvod plynu od regulátora až po plynomer v byte.
Rozvod elektriny z rozvodní v suteréne po elektromery jednotlivých bytov.
Stúpačka odsávania pár v kuchyni, kúpeľni, WC.
Spoločný rozvod signálu televízie.
To je asi všetko v byte, čo by malo byť spoločné zariadenie.
Mimo bytu, výťah, miestnosti spoločných priestorov, hromozvody, atď.
Odsek (6) Spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok").
V našom prípade sa jedná len o odkvapový chodník okolo domu, pod ktorým patrí aj pozemok domu.
Odsek (7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
Účelom tohto zákona je aj vymedziť čo je vlastníctvo vlastníka bytu v bytovom dome. Jeho vlastníctvo je vyjadrené súčtom m2 všetkých miestnosti bytu, teda všetko čo je
súčasťou bytu a príslušenstva bytu v m2, ale BEZ POLCHY BALKÓNOV, LODŽII a TERÁS!!!
Nikde v odseku nie je napísané, že týmto právnym úkonom sa znemožňuje, alebo zakazuje naďalej užívať uvedené príslušenstvo bytu, určeného v občianskom zákonníku. Tým právnym úkonom sa len rozhodlo, že uvedené príslušenstvo nie je vlastníctvom vlastníka bytu, toho z ktorého je možný prístup na príslušenstvo bytu. Teda to príslušenstvo je súčasťou domu a o tom ako sa môže naložiť s týmito príslušenstvami rozhodujú spoluvlastníci domu, spoločných častí domu.
Ak by v tomto odseku nebola uvedená podmienka, bez balkónov, lodžii a terás. Odsek 3 a 4 v § 11 by boli v zákone bezpredmetné, hlavne odsek 4.
(3) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.
(4) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. 13)
Ján, nebudem tu polemizovať, ale skúsme vyriešiť konkrétnu vec. Vzdušnou čiarou, asi 300 – 400 metrov býva spolupracovník v rovnakom byte ako mám ja. Využil tú situáciu, že lodžia má päť stien. Šiesta je do výšky meter dvadsať tiež plná, Do otvorenej časti lodžie osadil okno a stenu medzi kuchyňou a lodžiou odstránil. Zväčšil si byt o príslušenstvo bytu. Majú zateplovať, termo snímky ukázali, že cez to miesto sú najväčší únik tepla v dome. Nie je podstatné. Aj u nás je taký prípad, ale na piatom podlaží. Samozrejme obidva prípady bez súhlasu spoluvlastníkov.
Príklad: Ostatní vlastníci sa obrátia na súd, aby rozhodol, že tu úpravu príslušenstva, ktoré nie je jeho vlastníctvom má dať do pôvodného stavu. Neviem ako Ty, ale keby bol sudcom ja, tak by som v súlade s Ústavou, Občianskym zákonníkom a zákonom 182/1993 rozhodol v prospech spoluvlastníkov. Ale ak by sa preukázalo, že podľa § 11, odsek 4 má súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, rozhodol by som v prospech toho vlastníka, ktorý so súhlasom väčšiny spoluvlastníkov, zabral príslušenstvo bytu, ktoré je spoločná časť domu.
Ešte raz, neviem ako by si Ty rozhodol. Ale ak odpovieš, že nie si sudca, tiež odpoveď.
Keď mám odpovedať zadávateľke témy, Tak len to čo som už povedal, vec pochopila, len neviem čomu nerozumie.
A čo sa týka tictac7, vyhodnotila situáciu správne. Poviem tak , aby sme pochopili, prescala nás všetkých. Má pravdu!!! Budem musieť vyhľadať ten príspevok, a dať mu užitočné. Zaslúži si, nie preto, že som tiež od nej dostal užitočné.
A ešte jednu vec: hovorí sa, že žandár, cigán a medveď sú zákonom chránený.
Na základe felix1 príspevku, je to treba rozšíriť o balkón. Teda žandár, cigáň, medveď a balkón sú zákonom chránené.
Žiaľ, keď sa pozriete na niektoré domy, bytové, tak ten balkón je na tom so zákonnou ochranou najslabšie.
Hlavne je to v tých hlavách!!!
http://www.pluska.sk/images/gallery/slovensko/regiony/2012/05/lunik9_2.jpg
Podlahová plocha potrebná pre účely iných zákonov sa obvykle definuje v nich samých.
Napríklad V zákone o vlastníctve bytov je potrebná na výpočet úhrady do fondu opráv a na výpočet tepla(alebo jeho zložky)na jeden byt.
V zákone o miestnych daniach na výpočet dane z nehnuteľností.
Podľa plochy bytu aj spoluvlastnícky podiel na dome a jeho spoločných zariadeniach.
Ale v zákone o ochrane nefajčiarov sa také nič nepíše. Nie je to verejné priestranstvo ani iný verejný priestor, kde fajčenie obmedzuje zákon. A nie je to ani spoločný priestor v bytovom dome.
A ide o fajčenie? Nie náhodou o peniaze?
Teda plocha bytu môže byť rôzna, podľa toho na aký účel sa vzťahuje.
Nie, nie, nie vždy musí byť taká aká je zapísaná na liste vlastníctva!
Ján, nemôžem s Tebou nesúhlasiť, ale nie zo všetkým súhlasím.
Ono je to nejaké dodrbané v hlavách, hlavne v tých hlavách.
Asi sme si neprečítali všetko.
Deviata hlava
Vymedzenie niektorých pojmov
Veci a práva
§ 118, odsek 2
(2) Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
Ak sú v dome nebytové priestory, tak byty sú potom priestory na bývanie.
§ 119, odsek 2
(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Takže dom je nehnuteľnosť. Nie to čo je v dome.
§ 120, odsek 1
(1) Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Súčasťou domu sú všetky byty, nebytové priestory a spoločné priestory v dome.
§ 121, odsek 2
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali
Teda aby sa s bytom užívali. Ale, ak ich ten, kto v byte býva nevyužíva, neporušuje tento odsek, zákon, či? Tento odsek ani neurčuje či je príslušenstvo bytu vlastníctvom, či?
Druhá časť
Vecné práva
Prvá hlava
Vlastnícke právo
§ 123
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Čo k tomu dodať, má.
§ 124
Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Pekné je to napísané, ale je aj skutočnosť taká?
§ 125
(1) Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
Tu sa dá povedať, že Občiansky zákonník konči, pokračuje sa zákonom 182/1993 a jeho novelami. No v zákone 182/1993 môžu byť uvedené, odvolávky na Občiansky zákonník.
§ 126
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zdržuje.
V zákone 182/1993 je riešená možnosť vlastníka bytu, byt prenajať. Ale nerieši ich nájomný vzťah. V prípade ich problémov sa riadia Občianskym zákonníkom.
Takže si správne napísal, že v Občianskom zákonníku nie je uvedená, ani požadované, aby bola uvedená plocha bytu, jeho súčasti a príslušenstva. A do odkazu v § 125, odsek1 som nečítal o žiadnej zmluve. Občiansky zákonník ju nevyžaduje.
Než sa pustíme do Zákona 182/1993 vrátim sa k Ústave SR.
Čl. 2, odsek 3
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Čl. 13, odsek 1, písmeno a
(1) Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach
a pri zachovaní základných práv a slobôd,
Čl. 21, odsek 1
(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva
Minimálne tieto tri články by mal zákon 182/1993 a vlastníci bytov v bytovom dome rešpektovať.
Ako vieme do istého času neexistovali byty v osobnom vlastníctve, byty boli družstevné, mestské, obecné, podnikové, štátne, atď. Isto bol nejaký zákon, podľa ktorého sa pri správe domov vychádzalo, čo sa týkalo družstevných, tak tie sa riadili stanovami družstva, ktoré schvaľovalo zhromaždenie delegátov.
Hlavne v tých hlavách, to je!
V Zákone 182/1993, § 2 sú definované základné pojmy bytového domu.
Odsek (1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Čo je to teda bytová jednotka, byt? Je to priestor v bytovom dome, ktorý sa nachádza za vchodom do bytu, súčasťou bytu sú obytné miestnosti, kuchyňa,( kuchynský kútik), chodba, WC, kúpeľňa, špajza, prípadne ďalšie miestnosti, ak sú v byte. Byt môže mať aj príslušenstvo, ale nemusí. Príslušenstvom sú pivnice v suteréne domu, prípadne odkladacie priestory na poschodiach domu, balkóny, lodžie a terasy na ktoré je možné vstúpiť len z konkrétneho bytu.
Odsek (2) Bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Základnou podmienkou, aby sa dom mohlo riadiť týmto zákonom je, aby mal minimálne štyri byty, podlahová plocha tých bytov musí mať viac ako päťdesiat percent. V tom prípade sa už jedná o bytový dom, ktorý vyhovuje tomuto zákonu.
Odsek (3) Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu 5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
V niektorých domoch vôbec nie sú nebytové priestory. Nebytovým priestorom nemôže byť príslušenstvo bytu, teda pivnica v suteréne, odkladací priestor na podlaží, balkón, lodžia, terasa.
Odsek (4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Čo sú to spoločné časti domu? Skúsim vysvetliť na našom dome.
Takže, základy domu, komplet nadzemné podlažie, suterén, vodorovné nosné konštrukcie. Kompletné prvé podlažie na ktorom je šesť bytových jednotiek, vodorovné nosné konštrukcie. To kompletne sedem krát, s tým, že nad siedmim podlažím je strecha domu, samozrejme tri schodištia a tri výťahové šachty. V podstate to je holá panelová stavba, ako celok sú to spoločné časti domu.
Odsek (5) Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Čo sú to spoločné zariadenia?
V prvom rade kanalizácia, ta je už pod úrovňou terénu. A vlastníctvom domu je od prípojky kanalizácie vlastníka, ktorý spravuje kanalizáciu pred prípojkou až po miesta na ktoré sa môžu napojiť jednotlivé byty. Od tohto miesta napojenia bytu na kanalizáciu, všetka vodorovná kanalizácia je vo vlastníctve bytu.
Keď kanalizácia, tak potom voda. V suteréne, prípadne mimo domu ma dodávateľ vody fakturačný vodomer. Od tohto miesta, prípadne miest je spoločný rozvod vody do jednotlivých bytov na konci rozvodu v byte je ventil, ktorým sa zastavuje odber vody v byte. Za ventilom môže, ale nemusí byť vodomer, prípadne vodomery na meranie podielu spotreby vody bytu z fakturovaného množstva spotrebovaného na fakturačnom vodomery.
To isté platí pre rozvod teplej vody, akurát, že v dome nie je fakturačný merač, len v bytoch, ale tie sú povinné zo zákona, a zodpovedá za ne správa domu.
Vykurovací systém domu. Zo zákona je vykurovaným objektom dom ako celok. Preto má na päte domu dodávateľ tepla fakturačný merač spotreby tepla. Vykurovací systém musí byť zo zákona hydraulický vyregulovaný. Teda radiátor, rozvod v byte, termostatické hlavice sú spoločným zariadením v byte. Vlastníci sa môžu dohodnúť, že budú náklady za teplo rozpočítavať podľa m2. V tom prípade nemá správca povinnosť v bytoch namontovať PRT, všetky od jedného výrobcu a rovnakého typu, alebo určené meradlá tepla rovnakej triedy a presnosti
Rozvod plynu od regulátora až po plynomer v byte.
Rozvod elektriny z rozvodní v suteréne po elektromery jednotlivých bytov.
Stúpačka odsávania pár v kuchyni, kúpeľni, WC.
Spoločný rozvod signálu televízie.
To je asi všetko v byte, čo by malo byť spoločné zariadenie.
Mimo bytu, výťah, miestnosti spoločných priestorov, hromozvody, atď.
Odsek (6) Spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok").
V našom prípade sa jedná len o odkvapový chodník okolo domu, pod ktorým patrí aj pozemok domu.
Odsek (7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
Účelom tohto zákona je aj vymedziť čo je vlastníctvo vlastníka bytu v bytovom dome. Jeho vlastníctvo je vyjadrené súčtom m2 všetkých miestnosti bytu, teda všetko čo je
súčasťou bytu a príslušenstva bytu v m2, ale BEZ POLCHY BALKÓNOV, LODŽII a TERÁS!!!
Nikde v odseku nie je napísané, že týmto právnym úkonom sa znemožňuje, alebo zakazuje naďalej užívať uvedené príslušenstvo bytu, určeného v občianskom zákonníku. Tým právnym úkonom sa len rozhodlo, že uvedené príslušenstvo nie je vlastníctvom vlastníka bytu, toho z ktorého je možný prístup na príslušenstvo bytu. Teda to príslušenstvo je súčasťou domu a o tom ako sa môže naložiť s týmito príslušenstvami rozhodujú spoluvlastníci domu, spoločných častí domu.
Ak by v tomto odseku nebola uvedená podmienka, bez balkónov, lodžii a terás. Odsek 3 a 4 v § 11 by boli v zákone bezpredmetné, hlavne odsek 4.
(3) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.
(4) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. 13)
Ján, nebudem tu polemizovať, ale skúsme vyriešiť konkrétnu vec. Vzdušnou čiarou, asi 300 – 400 metrov býva spolupracovník v rovnakom byte ako mám ja. Využil tú situáciu, že lodžia má päť stien. Šiesta je do výšky meter dvadsať tiež plná, Do otvorenej časti lodžie osadil okno a stenu medzi kuchyňou a lodžiou odstránil. Zväčšil si byt o príslušenstvo bytu. Majú zateplovať, termo snímky ukázali, že cez to miesto sú najväčší únik tepla v dome. Nie je podstatné. Aj u nás je taký prípad, ale na piatom podlaží. Samozrejme obidva prípady bez súhlasu spoluvlastníkov.
Príklad: Ostatní vlastníci sa obrátia na súd, aby rozhodol, že tu úpravu príslušenstva, ktoré nie je jeho vlastníctvom má dať do pôvodného stavu. Neviem ako Ty, ale keby bol sudcom ja, tak by som v súlade s Ústavou, Občianskym zákonníkom a zákonom 182/1993 rozhodol v prospech spoluvlastníkov. Ale ak by sa preukázalo, že podľa § 11, odsek 4 má súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, rozhodol by som v prospech toho vlastníka, ktorý so súhlasom väčšiny spoluvlastníkov, zabral príslušenstvo bytu, ktoré je spoločná časť domu.
Ešte raz, neviem ako by si Ty rozhodol. Ale ak odpovieš, že nie si sudca, tiež odpoveď.
Keď mám odpovedať zadávateľke témy, Tak len to čo som už povedal, vec pochopila, len neviem čomu nerozumie.
A čo sa týka tictac7, vyhodnotila situáciu správne. Poviem tak , aby sme pochopili, prescala nás všetkých. Má pravdu!!! Budem musieť vyhľadať ten príspevok, a dať mu užitočné. Zaslúži si, nie preto, že som tiež od nej dostal užitočné.
A ešte jednu vec: hovorí sa, že žandár, cigán a medveď sú zákonom chránený.
Na základe felix1 príspevku, je to treba rozšíriť o balkón. Teda žandár, cigáň, medveď a balkón sú zákonom chránené.
Žiaľ, keď sa pozriete na niektoré domy, bytové, tak ten balkón je na tom so zákonnou ochranou najslabšie.
Hlavne je to v tých hlavách!!!
http://www.pluska.sk/images/gallery/slovensko/regiony/2012/05/lunik9_2.jpg
sito
02.07.12,22:15
Komu patrí balkón?
Na to odpovedá zákon 182/93. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.
A kedže bol pridaný text:
Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií.
dá sa z toho odvodiť, že balkóny a lodžie sa z fondu opravujú, aj napriek tomu, že NIE SÚ SPOLOČNÉ.
V prípade, že by ich chcel zákon zaradiť medzi spoločné časti domu, tak by tak učinil v § 2 ods. 4.
Balkóny a lódžie sú príslušenstvom bytu, ktorého údržba a oprava sa hradí z FPÚaO.
Nuník, 100 % pravda, to červené! Len dodatok, podľa zákona 182/1993, §2, odsek 7, nie je vlastníctvom bytu z ktorého je na príslušenstvo prístup!
Na to odpovedá zákon 182/93. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.
A kedže bol pridaný text:
Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií.
dá sa z toho odvodiť, že balkóny a lodžie sa z fondu opravujú, aj napriek tomu, že NIE SÚ SPOLOČNÉ.
V prípade, že by ich chcel zákon zaradiť medzi spoločné časti domu, tak by tak učinil v § 2 ods. 4.
Balkóny a lódžie sú príslušenstvom bytu, ktorého údržba a oprava sa hradí z FPÚaO.
Nuník, 100 % pravda, to červené! Len dodatok, podľa zákona 182/1993, §2, odsek 7, nie je vlastníctvom bytu z ktorého je na príslušenstvo prístup!
marjankaj
02.07.12,23:12
Ján, nemôžem s Tebou nesúhlasiť, ale nie zo všetkým súhlasím.
Ono je to nejaké dodrbané v hlavách, hlavne v tých hlavách.
Asi sme si neprečítali všetko.
§ 121, odsek 2
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali
Teda aby sa s bytom užívali. Ale, ak ich ten, kto v byte býva nevyužíva, neporušuje tento odsek, zákon, či? Tento odsek ani neurčuje či je príslušenstvo bytu vlastníctvom, či?
Nie neporušuje. Žiaden zákon mu neukladá, či má využívať svoj majetok alebo nie.
§ 123
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Čo k tomu dodať, má.
Dodávam. Má právo. Ale nie je tu uvedené, že má aj povinnosť.
Ján, nebudem tu polemizovať, ale skúsme vyriešiť konkrétnu vec. Vzdušnou čiarou, asi 300 – 400 metrov býva spolupracovník v rovnakom byte ako mám ja. Využil tú situáciu, že lodžia má päť stien. Šiesta je do výšky meter dvadsať tiež plná, Do otvorenej časti lodžie osadil okno a stenu medzi kuchyňou a lodžiou odstránil. Zväčšil si byt o príslušenstvo bytu. Majú zateplovať, termo snímky ukázali, že cez to miesto sú najväčší únik tepla v dome. Nie je podstatné. Aj u nás je taký prípad, ale na piatom podlaží. Samozrejme obidva prípady bez súhlasu spoluvlastníkov.
Príklad: Ostatní vlastníci sa obrátia na súd, aby rozhodol, že tu úpravu príslušenstva, ktoré nie je jeho vlastníctvom má dať do pôvodného stavu. Neviem ako Ty, ale keby bol sudcom ja, tak by som v súlade s Ústavou, Občianskym zákonníkom a zákonom 182/1993 rozhodol v prospech spoluvlastníkov. Ale ak by sa preukázalo, že podľa § 11, odsek 4 má súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, rozhodol by som v prospech toho vlastníka, ktorý so súhlasom väčšiny spoluvlastníkov, zabral príslušenstvo bytu, ktoré je spoločná časť domu.
Ešte raz, neviem ako by si Ty rozhodol. Ale ak odpovieš, že nie si sudca, tiež odpoveď.
Žiaľ, keď sa pozriete na niektoré domy, bytové, tak ten balkón je na tom so zákonnou ochranou najslabšie.
Hlavne je to v tých hlavách!!!
Sito citoval si ústavu. Súhlasím s tým čo si uviedol.
A pokiaľ ide o vlastníctvo alebo príslušenstvo, tak skúsim jeden príklad.
Ak si kúpiš auto a príslušenstvom auta je aj klimatizácia(alebo aj niečo iné), tak tá klimatizácia je tvojím vlastníctvom. Či nie?
Podlahová plocha bytu nepatrí do vlastníctva. Je to iba vlastnosť toho bytu. To že sa do podlahovej plochy bytu nezapočítava plocha balkónov a loggií, neznamená, že toto príslušenstvo nie je vo vlastníctve.
Je to ako pri aute. Taká spotreba PHL nie je vlastníctvom ani príslušenstvom. Je to iba vlastnosť toho auta.
A na tvoju otázku.
Naozaj nie som sudca. Vychádzam iba z platných zákonov. Sudca by mal ešte zohľadňovať JUDIKATÚRY, teda rozhodnutia o podobných prípadov. A vieš, že naše súdy rozhodujú niekedy naozaj zvláštne. Ale rozhodnutia treba rešpektovať, poprípade sa dá ešte odvolať na vyššiu inštanciu.
Pokiaľ ide o priklonenie sa k rozhodnutiu tej nadpolovičnej väčšiny, tak tam existuje aj "vyšší záujem". Ak by mal byť dodržaný jednotný vzhľad Budovy(zo zákona alebo miestneho nariadenia), tak by to rozhodnutie asi nebolo celkom kóšer.
Ale ako si uviedol realita často býva iná.(napríklad niekto si na cudzom pozemku postaví zámoček a nič sa nedeje, len v tlači sa občas niečo objaví, pre vyššiu predajnosť)
Je veľmi ťažké reagovať všeobecne. Často sa potom stráca význam v obšírnom popise. Preto som sa to snažil trochu skrátiť.
Ono je to nejaké dodrbané v hlavách, hlavne v tých hlavách.
Asi sme si neprečítali všetko.
§ 121, odsek 2
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali
Teda aby sa s bytom užívali. Ale, ak ich ten, kto v byte býva nevyužíva, neporušuje tento odsek, zákon, či? Tento odsek ani neurčuje či je príslušenstvo bytu vlastníctvom, či?
Nie neporušuje. Žiaden zákon mu neukladá, či má využívať svoj majetok alebo nie.
§ 123
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Čo k tomu dodať, má.
Dodávam. Má právo. Ale nie je tu uvedené, že má aj povinnosť.
Ján, nebudem tu polemizovať, ale skúsme vyriešiť konkrétnu vec. Vzdušnou čiarou, asi 300 – 400 metrov býva spolupracovník v rovnakom byte ako mám ja. Využil tú situáciu, že lodžia má päť stien. Šiesta je do výšky meter dvadsať tiež plná, Do otvorenej časti lodžie osadil okno a stenu medzi kuchyňou a lodžiou odstránil. Zväčšil si byt o príslušenstvo bytu. Majú zateplovať, termo snímky ukázali, že cez to miesto sú najväčší únik tepla v dome. Nie je podstatné. Aj u nás je taký prípad, ale na piatom podlaží. Samozrejme obidva prípady bez súhlasu spoluvlastníkov.
Príklad: Ostatní vlastníci sa obrátia na súd, aby rozhodol, že tu úpravu príslušenstva, ktoré nie je jeho vlastníctvom má dať do pôvodného stavu. Neviem ako Ty, ale keby bol sudcom ja, tak by som v súlade s Ústavou, Občianskym zákonníkom a zákonom 182/1993 rozhodol v prospech spoluvlastníkov. Ale ak by sa preukázalo, že podľa § 11, odsek 4 má súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, rozhodol by som v prospech toho vlastníka, ktorý so súhlasom väčšiny spoluvlastníkov, zabral príslušenstvo bytu, ktoré je spoločná časť domu.
Ešte raz, neviem ako by si Ty rozhodol. Ale ak odpovieš, že nie si sudca, tiež odpoveď.
Žiaľ, keď sa pozriete na niektoré domy, bytové, tak ten balkón je na tom so zákonnou ochranou najslabšie.
Hlavne je to v tých hlavách!!!
Sito citoval si ústavu. Súhlasím s tým čo si uviedol.
A pokiaľ ide o vlastníctvo alebo príslušenstvo, tak skúsim jeden príklad.
Ak si kúpiš auto a príslušenstvom auta je aj klimatizácia(alebo aj niečo iné), tak tá klimatizácia je tvojím vlastníctvom. Či nie?
Podlahová plocha bytu nepatrí do vlastníctva. Je to iba vlastnosť toho bytu. To že sa do podlahovej plochy bytu nezapočítava plocha balkónov a loggií, neznamená, že toto príslušenstvo nie je vo vlastníctve.
Je to ako pri aute. Taká spotreba PHL nie je vlastníctvom ani príslušenstvom. Je to iba vlastnosť toho auta.
A na tvoju otázku.
Naozaj nie som sudca. Vychádzam iba z platných zákonov. Sudca by mal ešte zohľadňovať JUDIKATÚRY, teda rozhodnutia o podobných prípadov. A vieš, že naše súdy rozhodujú niekedy naozaj zvláštne. Ale rozhodnutia treba rešpektovať, poprípade sa dá ešte odvolať na vyššiu inštanciu.
Pokiaľ ide o priklonenie sa k rozhodnutiu tej nadpolovičnej väčšiny, tak tam existuje aj "vyšší záujem". Ak by mal byť dodržaný jednotný vzhľad Budovy(zo zákona alebo miestneho nariadenia), tak by to rozhodnutie asi nebolo celkom kóšer.
Ale ako si uviedol realita často býva iná.(napríklad niekto si na cudzom pozemku postaví zámoček a nič sa nedeje, len v tlači sa občas niečo objaví, pre vyššiu predajnosť)
Je veľmi ťažké reagovať všeobecne. Často sa potom stráca význam v obšírnom popise. Preto som sa to snažil trochu skrátiť.
Indeed
03.07.12,04:11
....ach JAJ....
Llívia
03.07.12,04:34
A? Keď ho nechám prázdny, môže ho užívať niekto iný???
Llívia
03.07.12,05:03
Komu patrí balkón?
Na to odpovedá zákon 182/93. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.
A kedže bol pridaný text:
Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií.
dá sa z toho odvodiť, že balkóny a lodžie sa z fondu opravujú, aj napriek tomu, že NIE SÚ SPOLOČNÉ.
V prípade, že by ich chcel zákon zaradiť medzi spoločné časti domu, tak by tak učinil v § 2 ods. 4.
Balkóny a lódžie sú príslušenstvom bytu, ktorého údržba a oprava sa hradí z FPÚaO.
Nuník, 100 % pravda, to červené! Len dodatok, podľa zákona 182/1993, §2, odsek 7, nie je vlastníctvom bytu z ktorého je na príslušenstvo prístup!
Súhlasím s Nnenkovou odpoveďou.
Sito, keby si mal pravdu, tak balkón prístupný len z tvojho bytu majú právo užívať aj osatní vlastníci z tvojho domu?
Môžu ti vyrubiť poplatok v akejkoľvek výške za užívanie spoločnej časti, pretože ju vyžívaš len ty - zakazuje im to niečo/niekto? (Poplatok mimo príspevku do FO.) Môžu ti určovať, akú máš mať na ňom napr. dlažbu?
Na to odpovedá zákon 182/93. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.
A kedže bol pridaný text:
Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií.
dá sa z toho odvodiť, že balkóny a lodžie sa z fondu opravujú, aj napriek tomu, že NIE SÚ SPOLOČNÉ.
V prípade, že by ich chcel zákon zaradiť medzi spoločné časti domu, tak by tak učinil v § 2 ods. 4.
Balkóny a lódžie sú príslušenstvom bytu, ktorého údržba a oprava sa hradí z FPÚaO.
Nuník, 100 % pravda, to červené! Len dodatok, podľa zákona 182/1993, §2, odsek 7, nie je vlastníctvom bytu z ktorého je na príslušenstvo prístup!
Súhlasím s Nnenkovou odpoveďou.
Sito, keby si mal pravdu, tak balkón prístupný len z tvojho bytu majú právo užívať aj osatní vlastníci z tvojho domu?
Môžu ti vyrubiť poplatok v akejkoľvek výške za užívanie spoločnej časti, pretože ju vyžívaš len ty - zakazuje im to niečo/niekto? (Poplatok mimo príspevku do FO.) Môžu ti určovať, akú máš mať na ňom napr. dlažbu?
sito
03.07.12,05:04
Ján na základe zmluvy o prevode bytu do osobného vlastníctva som sa stal vlastníkom bytu.
Zmluvu podpisovali dvaja štatutári SBD od ktorého som si previedol byť do osobného vlastníctva, ich podpisy overené notárom.
Druhá zmluvná strana ja a manželka.
Na základe toho sme dostali výpis z katastra. List vlastníctva.
A teraz čítam, ta zmluva je vlastne v rozpore so zákonom 182/1993.
(1) Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí 9) musí obsahovať
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, 5) vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
V zmluve je:
I. Predmet zmluvy,
Číslo domu , mesto, ulica, číslo bytu, číslo vchodu, prízemie. Vypočítaný spoluvlastnícky podiel. 61/2660.
II. Popis bytu a rozsah vlastníctva.
1. Byt pozostáva z 3 miestnosti a príslušenstva, ktorým je kuchyňa, kúpeľňa, WC, chodba a pivnica.
2 Celková výmera podlahovej plochy bytu je 60,63 m2.
Na liste vlastníctva je zapísaný byt č. 1, vchod 28, dom 1420. A podiel na spoločných častiach, zariadeniach 61/2660
Takže lodžía je vlastne moja a moje vlastníctvo, obidlie je nedotknutelné. Či nie. Ostatných je potom nič, ako si nakladám so svojím majetkom. Môžem ju aj odstrániť, čotam po tom ako potom vypadá dom.
Čo je v rozpore so zákonom 182/1993?
1. § 2
(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Takže malo by byť: Byt pozostáva z troch miestnosti, kuchyne, kúpeľne, WC a chodby, príslušenstvom bytu je pivnica a lodžia, ktorá nie je započítaná do podlahovej plochy bytu, a nie je výlučným vlastníctvom bytu. Je to príslušenstvo, ktoré môže vlastník užívať. O tomto príslušenstve, jeho vzhľade, prestavbe, oprave rozhodujú vlastníci v súlade s § 11 odsek 4.
Občianský zákonník, § 121, odsek 2 nedefinuje čo je byt, ale čo je jeho príslušenstvo.
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
V podstate, ten kto zmluvu vyhotovil mi tvrdí, že kuchyňu, kúpeľňu, WC a chodbu mám mimo bytu! Na katastri na základe tej zmluvy povolili vklad do katastra. JUDr. XY právnik katastrálneho odboru, jeho podpis.
A ja somár som to podpísal 13.11.2000. Aj manželka. A aj ďalších 58 budúcich vlastníkov bytov. vtedy sa prevádzalo 30 bytov naraz. No niektorí mohli žiť samostatne, takže ten počet 58 vlastníkov nemusí byť správny.
Čo Ty na to?
Čo na to poradáci?
Čo na to naša verejnosť?
Čo na to TV markíza a jej hostia, odborníci?
Čo na to naše súdy?
Čo?!! Skríkol mesiac na skaly. Hovno!!! Skaly tri krát zvolali ...
Alebo súdy?
:);)
Zmluvu podpisovali dvaja štatutári SBD od ktorého som si previedol byť do osobného vlastníctva, ich podpisy overené notárom.
Druhá zmluvná strana ja a manželka.
Na základe toho sme dostali výpis z katastra. List vlastníctva.
A teraz čítam, ta zmluva je vlastne v rozpore so zákonom 182/1993.
(1) Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí 9) musí obsahovať
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, 5) vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
V zmluve je:
I. Predmet zmluvy,
Číslo domu , mesto, ulica, číslo bytu, číslo vchodu, prízemie. Vypočítaný spoluvlastnícky podiel. 61/2660.
II. Popis bytu a rozsah vlastníctva.
1. Byt pozostáva z 3 miestnosti a príslušenstva, ktorým je kuchyňa, kúpeľňa, WC, chodba a pivnica.
2 Celková výmera podlahovej plochy bytu je 60,63 m2.
Na liste vlastníctva je zapísaný byt č. 1, vchod 28, dom 1420. A podiel na spoločných častiach, zariadeniach 61/2660
Takže lodžía je vlastne moja a moje vlastníctvo, obidlie je nedotknutelné. Či nie. Ostatných je potom nič, ako si nakladám so svojím majetkom. Môžem ju aj odstrániť, čotam po tom ako potom vypadá dom.
Čo je v rozpore so zákonom 182/1993?
1. § 2
(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Takže malo by byť: Byt pozostáva z troch miestnosti, kuchyne, kúpeľne, WC a chodby, príslušenstvom bytu je pivnica a lodžia, ktorá nie je započítaná do podlahovej plochy bytu, a nie je výlučným vlastníctvom bytu. Je to príslušenstvo, ktoré môže vlastník užívať. O tomto príslušenstve, jeho vzhľade, prestavbe, oprave rozhodujú vlastníci v súlade s § 11 odsek 4.
Občianský zákonník, § 121, odsek 2 nedefinuje čo je byt, ale čo je jeho príslušenstvo.
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
V podstate, ten kto zmluvu vyhotovil mi tvrdí, že kuchyňu, kúpeľňu, WC a chodbu mám mimo bytu! Na katastri na základe tej zmluvy povolili vklad do katastra. JUDr. XY právnik katastrálneho odboru, jeho podpis.
A ja somár som to podpísal 13.11.2000. Aj manželka. A aj ďalších 58 budúcich vlastníkov bytov. vtedy sa prevádzalo 30 bytov naraz. No niektorí mohli žiť samostatne, takže ten počet 58 vlastníkov nemusí byť správny.
Čo Ty na to?
Čo na to poradáci?
Čo na to naša verejnosť?
Čo na to TV markíza a jej hostia, odborníci?
Čo na to naše súdy?
Čo?!! Skríkol mesiac na skaly. Hovno!!! Skaly tri krát zvolali ...
Alebo súdy?
:);)
Llívia
03.07.12,05:15
Ján na základe zmluvy o prevode bytu do osobného vlastníctva som sa stal vlastníkom bytu.
...
II. Popis bytu a rozsah vlastníctva.
1. Byt pozostáva z 3 miestnosti a príslušenstva, ktorým je kuchyňa, kúpeľňa, WC, chodba a pivnica.
2 Celková výmera podlahovej plochy bytu je 60,63 m2.
....
Občianský zákonník, § 121, odsek 2 nedefinuje čo je byt, ale čo je jeho príslušenstvo.
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
V podstate, ten kto zmluvu vyhotovil mi tvrdí, že kuchyňu, kúpeľňu, WC a chodbu mám mimo bytu! Na katastri na základe tej zmluvy povolili vklad do katastra. JUDr. XY právnik katastrálneho odboru, jeho podpis...
http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/vecne-prava/vlastnicke-pravo/prislusenstvo-bytu.html
Príslušenstvo bytu
1.3. 2011, 17:11 | Edmund Horváth
Je potrebné rozlišovať medzi príslušenstvom bytu, ktoré je s bytom spojené vlastným uzavretím (má spoločný vchod) a príslušenstvom bytu, ktoré je mimo bytu, mimo jeho uzavretia (napr. pivnica, sklad mimo bytu). Právny význam príslušenstvo bytu podľa OZ je zároveň potrebné odlišovať od právneho významu príslušenstva veci podľa OZ, keďže byt (resp. nebytový priestor) nie je vecou v zmysle § 119 OZ, hoci v súlade s § 118 OZ môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Príslušenstvom bytu sú podľa OZ vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Vedľajšie miestnosti sú neobytné miestnosti v byte. Keďže sú pod spoločným uzavretím sú súčasťou bytu. Vedľajšie priestory sú neobytné miestnosti, ktoré sú mimo bytu. Na základe uvedeného, byt, ktorý je zložený z viacerých miestností zahŕňa ako súčasť aj tie miestnosti, ktoré sú neobytné (napr. kúpeľňu, WC, komoru i garáž, pokiaľ je s bytom stavebne a funkčne spojená). Tieto vedľajšie miestnosti ako príslušenstvo bytu pod spoločným uzavretím sú jeho súčasťou a nemožno ich využiť inak ako pre tento byt, ku ktorému podľa dokumentácie a príslušných rozhodnutí patria. Naproti tomu vedľajšie priestory ako príslušenstvo bytu možno využiť pre ktorýkoľvek byt podľa dohody a len vtedy sú príslušenstvom daného bytu, ak boli výslovne v zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu uvedené.
...
II. Popis bytu a rozsah vlastníctva.
1. Byt pozostáva z 3 miestnosti a príslušenstva, ktorým je kuchyňa, kúpeľňa, WC, chodba a pivnica.
2 Celková výmera podlahovej plochy bytu je 60,63 m2.
....
Občianský zákonník, § 121, odsek 2 nedefinuje čo je byt, ale čo je jeho príslušenstvo.
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
V podstate, ten kto zmluvu vyhotovil mi tvrdí, že kuchyňu, kúpeľňu, WC a chodbu mám mimo bytu! Na katastri na základe tej zmluvy povolili vklad do katastra. JUDr. XY právnik katastrálneho odboru, jeho podpis...
http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/vecne-prava/vlastnicke-pravo/prislusenstvo-bytu.html
Príslušenstvo bytu
1.3. 2011, 17:11 | Edmund Horváth
Je potrebné rozlišovať medzi príslušenstvom bytu, ktoré je s bytom spojené vlastným uzavretím (má spoločný vchod) a príslušenstvom bytu, ktoré je mimo bytu, mimo jeho uzavretia (napr. pivnica, sklad mimo bytu). Právny význam príslušenstvo bytu podľa OZ je zároveň potrebné odlišovať od právneho významu príslušenstva veci podľa OZ, keďže byt (resp. nebytový priestor) nie je vecou v zmysle § 119 OZ, hoci v súlade s § 118 OZ môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Príslušenstvom bytu sú podľa OZ vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Vedľajšie miestnosti sú neobytné miestnosti v byte. Keďže sú pod spoločným uzavretím sú súčasťou bytu. Vedľajšie priestory sú neobytné miestnosti, ktoré sú mimo bytu. Na základe uvedeného, byt, ktorý je zložený z viacerých miestností zahŕňa ako súčasť aj tie miestnosti, ktoré sú neobytné (napr. kúpeľňu, WC, komoru i garáž, pokiaľ je s bytom stavebne a funkčne spojená). Tieto vedľajšie miestnosti ako príslušenstvo bytu pod spoločným uzavretím sú jeho súčasťou a nemožno ich využiť inak ako pre tento byt, ku ktorému podľa dokumentácie a príslušných rozhodnutí patria. Naproti tomu vedľajšie priestory ako príslušenstvo bytu možno využiť pre ktorýkoľvek byt podľa dohody a len vtedy sú príslušenstvom daného bytu, ak boli výslovne v zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu uvedené.
sito
03.07.12,06:06
http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/vecne-prava/vlastnicke-pravo/prislusenstvo-bytu.html
Príslušenstvo bytu
1.3. 2011, 17:11 | Edmund Horváth
Je potrebné rozlišovať medzi príslušenstvom bytu, ktoré je s bytom spojené vlastným uzavretím (má spoločný vchod) a príslušenstvom bytu, ktoré je mimo bytu, mimo jeho uzavretia (napr. pivnica, sklad mimo bytu). Právny význam príslušenstvo bytu podľa OZ je zároveň potrebné odlišovať od právneho významu príslušenstva veci podľa OZ, keďže byt (resp. nebytový priestor) nie je vecou v zmysle § 119 OZ, hoci v súlade s § 118 OZ môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Príslušenstvom bytu sú podľa OZ vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Vedľajšie miestnosti sú neobytné miestnosti v byte. Keďže sú pod spoločným uzavretím sú súčasťou bytu. Vedľajšie priestory sú neobytné miestnosti, ktoré sú mimo bytu. Na základe uvedeného, byt, ktorý je zložený z viacerých miestností zahŕňa ako súčasť aj tie miestnosti, ktoré sú neobytné (napr. kúpeľňu, WC, komoru i garáž, pokiaľ je s bytom stavebne a funkčne spojená). Tieto vedľajšie miestnosti ako príslušenstvo bytu pod spoločným uzavretím sú jeho súčasťou a nemožno ich využiť inak ako pre tento byt, ku ktorému podľa dokumentácie a príslušných rozhodnutí patria. Naproti tomu vedľajšie priestory ako príslušenstvo bytu možno využiť pre ktorýkoľvek byt podľa dohody a len vtedy sú príslušenstvom daného bytu, ak boli výslovne v zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu uvedené.
Edmundová úvaha vychádza z OZ, § 118 a 119.
Ale je v ňom aj § 125, odsek (1) Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
V Zákon 182/1993, § 2, odsek (1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Tento odsek jasne určuje čo je bytová jednotka, teda byt. Bytová jednotka je aj WC, kúpeľňa, chodba, prípadne ešte iné miestnosti, ktoré sa nachádzajú za vchodovými dverami bytu z vnútornej strany bytu, to všetko je súčasť bytu.
Príslušenstvo sú miestnosti, ktoré sú v dome mimo bytu, (napríklad pivnica) pripadne priestory za obvodovými múrmi na ktoré je možný vstup len s toho konkrétneho bytu, ktorý je výlučným vlastníctvom vlastníka bytu, ( napríklad balkón, lodžia, terasa) prasa, do frasa, ale žiaden zákon, § neurčuje že ich vlastník musí užívať.
odsek (7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
A odsek 7 vylučuje výlučné vlastníctvo príslušenstva bytu, konkrétne balkón, lodžiu a terasu, pretože sa jedná o súčasť domu, spoločnú časť o ktorej sa rozhoduje podľa § 11, odsek 4
(4) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. 13)
Vieš, čo hlava to názor, ale zákon je len jeden, alebo ty čítaš iný?
Myslel som si, že si pochopila. Ale myslieť je ...
Môj názor, teda z mojej hlavy. Príslušenstvo bytu, balkón, lodžia, terasa podľa zákona 182/1993, § , odsek 7 nemôže byť vo výlučnom vlastníctve vlastníka bytu, no nebráni mu to príslušenstvo bytu úžívať. Ba dokonca je toto príslušenstov zarátané do úžitkovej plochy bytu. Takže výlučným vlastníctvom vlastníka bytu v bytovom dome sú všetky miestnosti, ktoré sú zarátané do podlahovej polchy bytu. Ale užívať môže všetku plochu v bytovom dome, ktorá je započítaná v užitkovej plochy bytu. Jasne využívať ma právo aj spoločné priestory, predsa na každom m2 spoločných priestorov v bytovom dome má svoj podiel, ktorý je určení podlahovou plochou bytu, BODKA
Príslušenstvo bytu
1.3. 2011, 17:11 | Edmund Horváth
Je potrebné rozlišovať medzi príslušenstvom bytu, ktoré je s bytom spojené vlastným uzavretím (má spoločný vchod) a príslušenstvom bytu, ktoré je mimo bytu, mimo jeho uzavretia (napr. pivnica, sklad mimo bytu). Právny význam príslušenstvo bytu podľa OZ je zároveň potrebné odlišovať od právneho významu príslušenstva veci podľa OZ, keďže byt (resp. nebytový priestor) nie je vecou v zmysle § 119 OZ, hoci v súlade s § 118 OZ môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Príslušenstvom bytu sú podľa OZ vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Vedľajšie miestnosti sú neobytné miestnosti v byte. Keďže sú pod spoločným uzavretím sú súčasťou bytu. Vedľajšie priestory sú neobytné miestnosti, ktoré sú mimo bytu. Na základe uvedeného, byt, ktorý je zložený z viacerých miestností zahŕňa ako súčasť aj tie miestnosti, ktoré sú neobytné (napr. kúpeľňu, WC, komoru i garáž, pokiaľ je s bytom stavebne a funkčne spojená). Tieto vedľajšie miestnosti ako príslušenstvo bytu pod spoločným uzavretím sú jeho súčasťou a nemožno ich využiť inak ako pre tento byt, ku ktorému podľa dokumentácie a príslušných rozhodnutí patria. Naproti tomu vedľajšie priestory ako príslušenstvo bytu možno využiť pre ktorýkoľvek byt podľa dohody a len vtedy sú príslušenstvom daného bytu, ak boli výslovne v zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu uvedené.
Edmundová úvaha vychádza z OZ, § 118 a 119.
Ale je v ňom aj § 125, odsek (1) Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
V Zákon 182/1993, § 2, odsek (1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Tento odsek jasne určuje čo je bytová jednotka, teda byt. Bytová jednotka je aj WC, kúpeľňa, chodba, prípadne ešte iné miestnosti, ktoré sa nachádzajú za vchodovými dverami bytu z vnútornej strany bytu, to všetko je súčasť bytu.
Príslušenstvo sú miestnosti, ktoré sú v dome mimo bytu, (napríklad pivnica) pripadne priestory za obvodovými múrmi na ktoré je možný vstup len s toho konkrétneho bytu, ktorý je výlučným vlastníctvom vlastníka bytu, ( napríklad balkón, lodžia, terasa) prasa, do frasa, ale žiaden zákon, § neurčuje že ich vlastník musí užívať.
odsek (7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
A odsek 7 vylučuje výlučné vlastníctvo príslušenstva bytu, konkrétne balkón, lodžiu a terasu, pretože sa jedná o súčasť domu, spoločnú časť o ktorej sa rozhoduje podľa § 11, odsek 4
(4) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. 13)
Vieš, čo hlava to názor, ale zákon je len jeden, alebo ty čítaš iný?
Myslel som si, že si pochopila. Ale myslieť je ...
Môj názor, teda z mojej hlavy. Príslušenstvo bytu, balkón, lodžia, terasa podľa zákona 182/1993, § , odsek 7 nemôže byť vo výlučnom vlastníctve vlastníka bytu, no nebráni mu to príslušenstvo bytu úžívať. Ba dokonca je toto príslušenstov zarátané do úžitkovej plochy bytu. Takže výlučným vlastníctvom vlastníka bytu v bytovom dome sú všetky miestnosti, ktoré sú zarátané do podlahovej polchy bytu. Ale užívať môže všetku plochu v bytovom dome, ktorá je započítaná v užitkovej plochy bytu. Jasne využívať ma právo aj spoločné priestory, predsa na každom m2 spoločných priestorov v bytovom dome má svoj podiel, ktorý je určení podlahovou plochou bytu, BODKA
Llívia
03.07.12,06:21
...Vieš, čo hlava to názor, ale zákon je len jeden, alebo ty čítaš iný?
Myslel som si, že si pochopila. Ale myslieť je ...
1. Nebavíme sa o menení vzhľadu domu.
2. Čítam dva zákony: jeden o vlastníctve bytov a druhý Občiansky zákonník, ktorý pozná aj taký pojem, že "priestor ako príslušenstvo bytu". A tuším ten druhý je nadradený tomu prvému.
Myslel som si, že si pochopila. Ale myslieť je ...
1. Nebavíme sa o menení vzhľadu domu.
2. Čítam dva zákony: jeden o vlastníctve bytov a druhý Občiansky zákonník, ktorý pozná aj taký pojem, že "priestor ako príslušenstvo bytu". A tuším ten druhý je nadradený tomu prvému.
sito
03.07.12,06:55
1. Nebavíme sa o menení vzhľadu domu.
2. Čítam dva zákony: jeden o vlastníctve bytov a druhý Občiansky zákonník, ktorý pozná aj taký pojem, že "priestor ako príslušenstvo bytu". A tuším ten druhý je nadradený tomu prvému.
Tak sa podriad!
Ale ten prvý v § 125, odsek 1 úrčil, že vzťahy v bytových domoch sa budú riešiť zákonom 182/1993 a jeho novelami.
182/1993 Z.z.
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 8. júla 1993
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
Zmena: 151/1995 Z.z.
Zmena: 158/1998 Z.z.
Zmena: 173/1999 Z.z.
Zmena: 252/1999 Z.z.
Zmena: 400/2002 Z.z.
Zmena: 512/2003 Z.z.
Zmena: 367/2004 Z.z.
Zmena: 469/2005 Z.z.
Zmena: 268/2007 Z.z.
Zmena: 325/2007 Z.z.
Zmena: 595/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.februára 2010
Zmena: 70/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.apríla 2010
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet a rozsah úpravy
§ 1
(1) Tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Nie ja, nie OZ, ale poslanci SNR o tom rozhodli! Zákonodarci, tak sa správaj k zákonu úctivo ako k pánom poslancom!
http://www.youtube.com/watch?v=Ih4bswGX2PA
Prepáč, zabudol som
:);)
to aby si si nemyslela, že si čert.
Sí!
Či si?
2. Čítam dva zákony: jeden o vlastníctve bytov a druhý Občiansky zákonník, ktorý pozná aj taký pojem, že "priestor ako príslušenstvo bytu". A tuším ten druhý je nadradený tomu prvému.
Tak sa podriad!
Ale ten prvý v § 125, odsek 1 úrčil, že vzťahy v bytových domoch sa budú riešiť zákonom 182/1993 a jeho novelami.
182/1993 Z.z.
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 8. júla 1993
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
Zmena: 151/1995 Z.z.
Zmena: 158/1998 Z.z.
Zmena: 173/1999 Z.z.
Zmena: 252/1999 Z.z.
Zmena: 400/2002 Z.z.
Zmena: 512/2003 Z.z.
Zmena: 367/2004 Z.z.
Zmena: 469/2005 Z.z.
Zmena: 268/2007 Z.z.
Zmena: 325/2007 Z.z.
Zmena: 595/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.februára 2010
Zmena: 70/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.apríla 2010
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet a rozsah úpravy
§ 1
(1) Tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Nie ja, nie OZ, ale poslanci SNR o tom rozhodli! Zákonodarci, tak sa správaj k zákonu úctivo ako k pánom poslancom!
http://www.youtube.com/watch?v=Ih4bswGX2PA
Prepáč, zabudol som
:);)
to aby si si nemyslela, že si čert.
Sí!
Či si?
nunenko
03.07.12,06:55
Teda plocha bytu môže byť rôzna, podľa toho na aký účel sa vzťahuje.
Nie, nie, nie vždy musí byť taká aká je zapísaná na liste vlastníctva!
Tak teda sito s týmto nemôžem súhlasiť. Na liste vlastníctva je zapísaný byt. Bez podlahovej plochy. Byt ako jednotka, to je 1. Ak sú dvaja spoluvlastníci ich pomer k tej jednotke je zaznamenaný zlomkom 1/2, 1/3....
Na liste vlastníctva nie je vyznačená veľkosť bytu (m2), len:
Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícký podiel k pozemku ktorý je vypočítaný z veľkosti plochy bytu, a veľkosť bytu je zapísaná v kolaudačnom rozhodnutí.
Byt sa v zmysle príslušných právnych predpisov považuje za nehnuteľnosť, aj keď podľa ustanovenia § 119 odst.2 Občianského zákonníka, byty nie sú obsiahnuté v taxatívnoch určení vecí nehnuteľných. Zmluvy o prevodoch vlastníctva bytov pre svoju platnosť musia spĺňať náležitosti podľa všeobecných ustanovení Občianského zákonníka o právnych úkonoch /§ 34 a nasl./, o zmluvách / § 43 a nasl./ a musia tiež obsahovať náležitosti podľa ustanovenia § 5 odst.1 zákona o vlastníctve bytov.
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,
f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada,
g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.
Môžu byť jej súčasťou aj rôzne lista, obsahujúce napr.: súpis vecí, ktoré tvoria zariadenie bytu, popis stavu meračov jednotlivých energetických médií, rôzné nákresy a plány a pod.
Byt a jeho príslušenstvo je to čo je opísaná v zmluve o prevode majetku bytu, ak je tam balkón vlastní majiteľ bytu aj balkón, ak tam bol zapísaný neoprávnene tak domnelý vlastník si musí uplatniť svoj nárok na súde.
Nie, nie, nie vždy musí byť taká aká je zapísaná na liste vlastníctva!
Tak teda sito s týmto nemôžem súhlasiť. Na liste vlastníctva je zapísaný byt. Bez podlahovej plochy. Byt ako jednotka, to je 1. Ak sú dvaja spoluvlastníci ich pomer k tej jednotke je zaznamenaný zlomkom 1/2, 1/3....
Na liste vlastníctva nie je vyznačená veľkosť bytu (m2), len:
Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícký podiel k pozemku ktorý je vypočítaný z veľkosti plochy bytu, a veľkosť bytu je zapísaná v kolaudačnom rozhodnutí.
Byt sa v zmysle príslušných právnych predpisov považuje za nehnuteľnosť, aj keď podľa ustanovenia § 119 odst.2 Občianského zákonníka, byty nie sú obsiahnuté v taxatívnoch určení vecí nehnuteľných. Zmluvy o prevodoch vlastníctva bytov pre svoju platnosť musia spĺňať náležitosti podľa všeobecných ustanovení Občianského zákonníka o právnych úkonoch /§ 34 a nasl./, o zmluvách / § 43 a nasl./ a musia tiež obsahovať náležitosti podľa ustanovenia § 5 odst.1 zákona o vlastníctve bytov.
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,
f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada,
g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.
Môžu byť jej súčasťou aj rôzne lista, obsahujúce napr.: súpis vecí, ktoré tvoria zariadenie bytu, popis stavu meračov jednotlivých energetických médií, rôzné nákresy a plány a pod.
Byt a jeho príslušenstvo je to čo je opísaná v zmluve o prevode majetku bytu, ak je tam balkón vlastní majiteľ bytu aj balkón, ak tam bol zapísaný neoprávnene tak domnelý vlastník si musí uplatniť svoj nárok na súde.
sito
03.07.12,07:12
Nuník, pravdu máš, pravdu! Vlastníkov bytov môže byť habadej, ale majú len jeden hlas pri rozhodovaní v bytovom dome v ktorom sú vlastníci bytu.
Aj tebe poviem. Súčet všetkých miestnosti v dome, ktoré sú zarátané do podlahovej plochy bytu sú výlučným vlastníctvom vlastníka bytu, ktorý je jeho majetok!
Ale bytu je vypočítaná aj užívacia plocha z plochy domu, ktorú výlučne užíva len vlastník bytu, ktorý je jeho majetkom.
Nikde nie je napísané, že všetky balkóny, lodžie a terasy môžu využívať všetci vlastníci bytov v dome. Ale všetci majú možnosť o nich rozhodovať ako vypadajú. A preto nie sú výlučným vlastníctvom bytu, sú len príslušenstvo bytu, ktoré može využívať vlastník konkrétneho bytu. Či nie?
Guľáš, guľáš, guľáš ... varíte a pritom je to jednoznačne v zákone uvedené.
Aj tebe poviem. Súčet všetkých miestnosti v dome, ktoré sú zarátané do podlahovej plochy bytu sú výlučným vlastníctvom vlastníka bytu, ktorý je jeho majetok!
Ale bytu je vypočítaná aj užívacia plocha z plochy domu, ktorú výlučne užíva len vlastník bytu, ktorý je jeho majetkom.
Nikde nie je napísané, že všetky balkóny, lodžie a terasy môžu využívať všetci vlastníci bytov v dome. Ale všetci majú možnosť o nich rozhodovať ako vypadajú. A preto nie sú výlučným vlastníctvom bytu, sú len príslušenstvo bytu, ktoré može využívať vlastník konkrétneho bytu. Či nie?
Guľáš, guľáš, guľáš ... varíte a pritom je to jednoznačne v zákone uvedené.
Kvaka
03.07.12,07:29
http://www.porada.sk/images/misc/quote_icon.png Pôvodca textu príspevku: Llívia http://www.porada.sk/images/buttons/viewpost-right.png (http://www.porada.sk/t196960-p2-vlastnictvo-balkona-ii.html#post2097638)
1. Nebavíme sa o menení vzhľadu domu.
2. Čítam dva zákony: jeden o vlastníctve bytov a druhý Občiansky zákonník, ktorý pozná aj taký pojem, že "priestor ako príslušenstvo bytu". A tuším ten druhý je nadradený tomu prvému.
Tak sa podriad!
Ale ten prvý v § 125, odsek 1 úrčil, že vzťahy v bytových domoch sa budú riešiť zákonom 182/1993 a jeho novelami.
Sito, ale v zákone o bytoch je pre príslušenstvo bytu odvolávka na Občiansky zákonník. Ja naozaj nechápem, prečo k tomuto nemožno nájsť nejaké záväzné stanovisko. Ak lodžia nie je vo vlastníctve bytu, iba ju užívam, ako príslušenstvo bytu, mala by som podľa miery užívania niečoho, čo nie je moje, prispievať aj do FO?? Teda aj viac, ako 25% podlahovej plochy? Lebo ja to vnímam, tak, že moja lodžia má stenu, ktorá patri domu, dve bočné zvislé steny, ktoré sú nosné, sú teda spoločnými časťami domu a má podlahu, ktorá slúži len mne. Takže vlastne nie je celá len moja. Ale podľa vyjadrenia odborníkov nemôžem robiť také úpravy bytu, teda aj lodžie, ktoré by narušili vzhľad domu alebo statiku.
1. Nebavíme sa o menení vzhľadu domu.
2. Čítam dva zákony: jeden o vlastníctve bytov a druhý Občiansky zákonník, ktorý pozná aj taký pojem, že "priestor ako príslušenstvo bytu". A tuším ten druhý je nadradený tomu prvému.
Tak sa podriad!
Ale ten prvý v § 125, odsek 1 úrčil, že vzťahy v bytových domoch sa budú riešiť zákonom 182/1993 a jeho novelami.
Sito, ale v zákone o bytoch je pre príslušenstvo bytu odvolávka na Občiansky zákonník. Ja naozaj nechápem, prečo k tomuto nemožno nájsť nejaké záväzné stanovisko. Ak lodžia nie je vo vlastníctve bytu, iba ju užívam, ako príslušenstvo bytu, mala by som podľa miery užívania niečoho, čo nie je moje, prispievať aj do FO?? Teda aj viac, ako 25% podlahovej plochy? Lebo ja to vnímam, tak, že moja lodžia má stenu, ktorá patri domu, dve bočné zvislé steny, ktoré sú nosné, sú teda spoločnými časťami domu a má podlahu, ktorá slúži len mne. Takže vlastne nie je celá len moja. Ale podľa vyjadrenia odborníkov nemôžem robiť také úpravy bytu, teda aj lodžie, ktoré by narušili vzhľad domu alebo statiku.
sito
03.07.12,08:09
Sito, ale v zákone o bytoch je pre príslušenstvo bytu odvolávka na Občiansky zákonník.
Prečo asi, aby sa bolo možné pozrieť o čo sa jedná, o ktoré príslušenstvo a aký zákon určuje čo je to príslušenstvo.
Ja naozaj nechápem, prečo k tomuto nemožno nájsť nejaké záväzné stanovisko.
Nie je, a preto si to vysvetľuje každý podľa seba. A hlavne tak, že je to moje. Ale nie je!
Ak lodžia nie je vo vlastníctve bytu, iba ju užívam, ako príslušenstvo bytu, mala by som podľa miery užívania niečoho, čo nie je moje, prispievať aj do FO?? Teda aj viac, ako 25% podlahovej plochy?
Ja si myslím, že ľudia si až tak tie balkóny, lodžie a terasy nezávidia. Ale tých ktorý ich nemajú štve, že museli prispievať rovnakou mierou ma jeden m2 na ich opravu. Poslanci to v poslednej novele posrali, tých 25 % je výsmech tým čo ich nemajú. Jeden m2 toho priestoru nie je tak kvalitný ako jeden m2 podlahovej plochy bytu. Ale 99 % by s kľudom mohli, a aj to by bol len zlomok sumy, ktorú treba na ich generálnu opravu.
Lebo ja to vnímam, tak, že moja lodžia
A ozaj je tvoja?
má stenu, ktorá patri domu, dve bočné zvislé steny, ktoré sú nosné, sú teda spoločnými časťami domu a má podlahu, ktorá slúži len mne.
Zabudla si na strop, teda podlahu lodžie bytu nad Tebou.
Takže vlastne nie je celá len moja. Ale podľa vyjadrenia odborníkov nemôžem robiť také úpravy bytu, teda aj lodžie, ktoré by narušili vzhľad domu alebo statiku.
A prečo nie? Ak je výlučne tvoja! Je to tvoj majetok.
Ak je 1,5 metra široká a 6 metrov dlhá, a je za stenou obývačky, ak obvodový múr posunieš o 1,5 metra smerom von, tvoja obývačka bude mať o 9 m2 viac. Paráda, nie! Ale čo pohľad na dom, spoločný?
Zo zákona sa dá pochopiť ako to v skutočnosti je, ale realita býva iná.
Všimla si si ten obrázok, mysleli si, že sú ich, tak si robili čo chceli. A výsledok?
Pekný deň prajem. :);)
Prečo asi, aby sa bolo možné pozrieť o čo sa jedná, o ktoré príslušenstvo a aký zákon určuje čo je to príslušenstvo.
Ja naozaj nechápem, prečo k tomuto nemožno nájsť nejaké záväzné stanovisko.
Nie je, a preto si to vysvetľuje každý podľa seba. A hlavne tak, že je to moje. Ale nie je!
Ak lodžia nie je vo vlastníctve bytu, iba ju užívam, ako príslušenstvo bytu, mala by som podľa miery užívania niečoho, čo nie je moje, prispievať aj do FO?? Teda aj viac, ako 25% podlahovej plochy?
Ja si myslím, že ľudia si až tak tie balkóny, lodžie a terasy nezávidia. Ale tých ktorý ich nemajú štve, že museli prispievať rovnakou mierou ma jeden m2 na ich opravu. Poslanci to v poslednej novele posrali, tých 25 % je výsmech tým čo ich nemajú. Jeden m2 toho priestoru nie je tak kvalitný ako jeden m2 podlahovej plochy bytu. Ale 99 % by s kľudom mohli, a aj to by bol len zlomok sumy, ktorú treba na ich generálnu opravu.
Lebo ja to vnímam, tak, že moja lodžia
A ozaj je tvoja?
má stenu, ktorá patri domu, dve bočné zvislé steny, ktoré sú nosné, sú teda spoločnými časťami domu a má podlahu, ktorá slúži len mne.
Zabudla si na strop, teda podlahu lodžie bytu nad Tebou.
Takže vlastne nie je celá len moja. Ale podľa vyjadrenia odborníkov nemôžem robiť také úpravy bytu, teda aj lodžie, ktoré by narušili vzhľad domu alebo statiku.
A prečo nie? Ak je výlučne tvoja! Je to tvoj majetok.
Ak je 1,5 metra široká a 6 metrov dlhá, a je za stenou obývačky, ak obvodový múr posunieš o 1,5 metra smerom von, tvoja obývačka bude mať o 9 m2 viac. Paráda, nie! Ale čo pohľad na dom, spoločný?
Zo zákona sa dá pochopiť ako to v skutočnosti je, ale realita býva iná.
Všimla si si ten obrázok, mysleli si, že sú ich, tak si robili čo chceli. A výsledok?
Pekný deň prajem. :);)
marjankaj
03.07.12,08:17
A prečo nie? Ak je výlučne tvoja! Je to tvoj majetok.
Sito, tu v Bratislave začali stavať na svojom pozemku jednu výškovú budovu. Postavili 8 podlaží a chceli ísť vyššie.
Prečo im to mesto zakázalo? Veď stavali na svojom za svoje peniaze?
Ani na dedine ti nepovolia postaviť dom s plochou strechou, ak sú tam samé domy s krovom. A tiež je to ich majetok.
Sito, tu v Bratislave začali stavať na svojom pozemku jednu výškovú budovu. Postavili 8 podlaží a chceli ísť vyššie.
Prečo im to mesto zakázalo? Veď stavali na svojom za svoje peniaze?
Ani na dedine ti nepovolia postaviť dom s plochou strechou, ak sú tam samé domy s krovom. A tiež je to ich majetok.
sito
03.07.12,08:26
A prečo nie? Ak je výlučne tvoja! Je to tvoj majetok.
Sito, tu v Bratislave začali stavať na svojom pozemku jednu výškovú budovu. Postavili 8 podlaží a chceli ísť vyššie.
Prečo im to mesto zakázalo? Veď stavali na svojom za svoje peniaze?
Ani na dedine ti nepovolia postaviť dom s plochou strechou, ak sú tam samé domy s krovom. A tiež je to ich majetok.
Ján, no vidíš, ten kto si myslí, že balkón, lodžia, terasa sú jeho výlučným vlastníctvom, tak tomu to môžu vyvrátiť ostatní spoluvlastníci domu. Dom je ich!
A existuje aj stavebný zákon, aj stavebný úrad. To by bolo, keby si mohol každý čo sa mu zachce. Len vyvolení, alebo skorumpovaní, môžu všetko ...
Vyriešili sme niečo? Komu teda patria tie balkóny, lodžie, terasy. Kto je teda ich výlučným vlastníkom. Kto je ich výlučným užívateľom? KTO?
Sito, tu v Bratislave začali stavať na svojom pozemku jednu výškovú budovu. Postavili 8 podlaží a chceli ísť vyššie.
Prečo im to mesto zakázalo? Veď stavali na svojom za svoje peniaze?
Ani na dedine ti nepovolia postaviť dom s plochou strechou, ak sú tam samé domy s krovom. A tiež je to ich majetok.
Ján, no vidíš, ten kto si myslí, že balkón, lodžia, terasa sú jeho výlučným vlastníctvom, tak tomu to môžu vyvrátiť ostatní spoluvlastníci domu. Dom je ich!
A existuje aj stavebný zákon, aj stavebný úrad. To by bolo, keby si mohol každý čo sa mu zachce. Len vyvolení, alebo skorumpovaní, môžu všetko ...
Vyriešili sme niečo? Komu teda patria tie balkóny, lodžie, terasy. Kto je teda ich výlučným vlastníkom. Kto je ich výlučným užívateľom? KTO?
marjankaj
03.07.12,08:32
Ján, no vidíš, ten kto si myslí, že balkón, lodžia, terasa sú jeho výlučným vlastníctvom, tak tomu to môžu vyvrátiť ostatní spoluvlastníci domu. Dom je ich!
A existuje aj stavebný zákon, aj stavebný úrad. To by bolo, keby si mohol každý čo sa mu zachce. Len vyvolení, alebo skorumpovaní, môžu všetko ...
Vyriešili sme niečo? Komu teda patria tie balkóny, lodžie, terasy. Kto je teda ich výlučným vlastníkom. Kto je ich výlučným užívateľom? KTO?
Vlastníkom je ten kto to má uvedené v kúpnej zmluve, zapísané v katastri a za to aj zaplatil. Užívateľovi to môže prenajať, ten vlastníkom nebude, ale môže to užívať.
V čom je problém?
A existuje aj stavebný zákon, aj stavebný úrad. To by bolo, keby si mohol každý čo sa mu zachce. Len vyvolení, alebo skorumpovaní, môžu všetko ...
Vyriešili sme niečo? Komu teda patria tie balkóny, lodžie, terasy. Kto je teda ich výlučným vlastníkom. Kto je ich výlučným užívateľom? KTO?
Vlastníkom je ten kto to má uvedené v kúpnej zmluve, zapísané v katastri a za to aj zaplatil. Užívateľovi to môže prenajať, ten vlastníkom nebude, ale môže to užívať.
V čom je problém?
Kvaka
03.07.12,08:41
Ja súhlasím s tým, že nemôžem robiť také úpravy bytu, lodžie presne tak, ako som napísala. Nemôžem, nedám ani nikomu súhlas.
sito
03.07.12,08:44
Vlastníkom je ten kto to má uvedené v kúpnej zmluve a za to aj zaplatil. Užívateľovi to môže prenajať, ten vlastníkom nebude, ale môže to užívať.
V čom je problém?
Pozor!!! Bavime sa o zákone 182/1993 a o prevode bytov do osobného vlastníctva a ten neumožňuje prevod príslušenstva bytu, balkón, lodžiu, terasu previesť do osobného vlastníctva.
Ak niekto predáva prevedený byt do osobného vlastníctva, a tvrdí kupujúcemu, že balkón, lodžia, terasa sú jeho vlastníctvom, tak kupujúceho podvádza. Ale ak ho oboznámi, že k balkón, lodžiu, terasu môže výlučne užívať on, tak nien, nepodvádza, ale v cene bytu mu môže zohľadniť túto výhodu, samozrejme, že plusom pre seba. Či nie. Aj sa to tak robí? Alebo podvádza?
V čom je problém?
Pozor!!! Bavime sa o zákone 182/1993 a o prevode bytov do osobného vlastníctva a ten neumožňuje prevod príslušenstva bytu, balkón, lodžiu, terasu previesť do osobného vlastníctva.
Ak niekto predáva prevedený byt do osobného vlastníctva, a tvrdí kupujúcemu, že balkón, lodžia, terasa sú jeho vlastníctvom, tak kupujúceho podvádza. Ale ak ho oboznámi, že k balkón, lodžiu, terasu môže výlučne užívať on, tak nien, nepodvádza, ale v cene bytu mu môže zohľadniť túto výhodu, samozrejme, že plusom pre seba. Či nie. Aj sa to tak robí? Alebo podvádza?
sito
03.07.12,09:17
Ale môžeš dať súhlas, zákon Ti to umožňuje. Ale tých súhlasov musí byť minimálme polovica plus jeden vlastník. Ale? Ale potrebuje aj súhlas zo Stavebného úradu, a ten na základe stanoviska statika, alebo mestkého architekta nemusí dať súhlas!
sito
03.07.12,09:19
A to aj vtedy ak má vlastník bytu súhlas všetkých spoluvlastníkov domu, že môže. Nemôže!!!
nunenko
03.07.12,09:30
Ak niekto predáva prevedený byt do osobného vlastníctva, a tvrdí kupujúcemu, že balkón, lodžia, terasa sú jeho vlastníctvom, tak kupujúceho podvádza.
Ak by bola uvedená zlá špecifikácia v Zmluve o prevode vlastníctva bytu, kataster nepovolí vklad. Ak povolí v zmluve balkón všetko je OK.
Článok III.
Predmet prevodu
3. 1 Predmetom prevodu vlastníctva podľa tejto zmluvy je:
a) Byt číslo __. na _. poschodí bytového domu súp. č. ___, ul. ___č.__,
_____, postaveného na parcele č. __/__ vo výmere
___ m2 k. ú. _____, bližšie popísaný v čl. IV. tejto zmluvy, ktorý je vedený na LV č. _____
Katastrálnym úradom ____, Správou katastra ____,
b) Spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, súp. č. ____, ul. ____ č.__,
Trnava, postaveného na parcele č. _____ vo výmere ___ m2 k. ú. _____ o veľkosti ____/____,
c) Spoluvlastnícky podiel na pozemku, parc. číslo __/__ druh: zastavaná plocha a nádvoria
vo výmere ___ m2, k. ú ___, vedenom na LV č. ___ Katastrálnym úradom ____,
Správou katastra ____ o veľkosti ____/____
3. 2 Predávajúci je vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti ako jej stavebník, ktorý k nej nadobudol
vlastnícke právo z titulu: Z ___/__-Rozhodnutie o určení súpisného čísla č. ___/___, geom.
plán č. ______-___-__, špecifikácia bytových a nebytových priestorov, v. z. __/__.
3. 3 Predávajúci predmet prevodu, uvedený v bode 3. 1 tohto článku zmluvy a bližšie podpísaný
v Čl. IV. a v Čl. V. tejto zmluvy, prevádza v celosti do vlastníctva kupujúceho za kúpnu cenu
dohodnutú ČI. VII. tejto zmluvy. Kupujúci predmet prevodu za podmienok dohodnutých
touto zmluvou kupuje do svojho výlučného vlastníctva.
Článok IV.
Popis a rozloha bytu
4. 1 Prevádzaný byt číslo __. na _. poschodí bytového domu súp. č. _____, ul. ______ č._,
Trnava, pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva.
4. 2 Príslušenstvom bytu je: vstupná chodba, kuchyňa, kúpeľňa, WC, balkón, komora.
4. 3 Súčasťou bytu je jeho vnútorné vybavenie a to:
vnútorná inštalácia studenej a teplej vody, rozvody ústredného kúrenia od domových
stúpačiek, rozvody elektroinštalácie od elektromeru, rozvody kanalizácie (okrem stúpacích
vedení, ktoré je určené na spoločné užívanie), zvonček, domáci telefón, zásuvka STA, poštová
schránka, telefónna bytová prípojka.
4. 4 Celková výmera podlahovej plochy bytu vrátane príslušenstva je __, __ m2 (balkón sa do
výmery bytu nezapočítava).
4. 5 Vlastníctvo bytu, vrátane jeho vybavenia a príslušenstva, je ohraničené vstupnými dverami
do bytu a hlavnými uzatváracími ventilmi prívodu teplej a studenej vody, kúrenia a hlavným
bytovým ističom.
Článok V.
Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva Bytového domu
5. 1 S vlastníctvom bytu prevádzaného podľa tejto zmluvy, je spojené spoluvlastníctvo spoločných
častí, spoločných zariadení domu a príslušenstva, spoluvlastníctvo k pozemku par. č. __/__
k. ú. _____
5. 2 Spoločnými časťami domu s ú:
základy domu, strecha, bleskozvody, obvodové múry, priečelia, vchody, schodiská, chodby,
vstupné haly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie.
5. 3 Spoločnými zariadeniami domu sú:
výťah so strojovnou, miestnosť výlevky, kočikáreň, miestnosť elektromerov, spoločná televízna
anténa, bleskozvod, komíny, ventilačné komíny, rozvody potrubia studenej vody, vertikálne
stúpačky cez všetky podlažia, rozvody motorickej elektroinštalácie vo výťahu, rozvody
osvetlenia v spoločných častiach a zariadeniach domu, plynové, elektrické, vodovodné,
kanalizačné telefónne prípojky a vodomerná šachta a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo a
slúžia výlučne bytovému domu, v ktorom je prevádzaný byt umiestnený.
5. 4 Predávajúci spolu s bytom prevádza na kupujúceho aj spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach domu, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu, ktorého veľkosť je
vyjadrená podielom ___/___.
5. 5 Priečka oddeľujúca predávaný byt je v podielovom spoluvlastníctve vlastníka predávaného bytu
a vlastníka susedného bytu
Článok VI.
Technický stav bytu
6. 1 Kupujúci vyhlasuje, že sa pred uzavretím tejto zmluvy oboznámila so stavom prevádzaného
bytu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu,
pozemku zastavanom domom pričom k technickému stavu prevádzaného bytu nemá žiadne
výhrady:
Technický stav predmetu prevodu bol kupujúcim preverený obhliadkou na mieste pred podpísaním tejto zmluvy.
Je môj, alebo ma podviedli? Alebo je môj, alebo katastre nemal povoliť vklad.
Ak by bola uvedená zlá špecifikácia v Zmluve o prevode vlastníctva bytu, kataster nepovolí vklad. Ak povolí v zmluve balkón všetko je OK.
Článok III.
Predmet prevodu
3. 1 Predmetom prevodu vlastníctva podľa tejto zmluvy je:
a) Byt číslo __. na _. poschodí bytového domu súp. č. ___, ul. ___č.__,
_____, postaveného na parcele č. __/__ vo výmere
___ m2 k. ú. _____, bližšie popísaný v čl. IV. tejto zmluvy, ktorý je vedený na LV č. _____
Katastrálnym úradom ____, Správou katastra ____,
b) Spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, súp. č. ____, ul. ____ č.__,
Trnava, postaveného na parcele č. _____ vo výmere ___ m2 k. ú. _____ o veľkosti ____/____,
c) Spoluvlastnícky podiel na pozemku, parc. číslo __/__ druh: zastavaná plocha a nádvoria
vo výmere ___ m2, k. ú ___, vedenom na LV č. ___ Katastrálnym úradom ____,
Správou katastra ____ o veľkosti ____/____
3. 2 Predávajúci je vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti ako jej stavebník, ktorý k nej nadobudol
vlastnícke právo z titulu: Z ___/__-Rozhodnutie o určení súpisného čísla č. ___/___, geom.
plán č. ______-___-__, špecifikácia bytových a nebytových priestorov, v. z. __/__.
3. 3 Predávajúci predmet prevodu, uvedený v bode 3. 1 tohto článku zmluvy a bližšie podpísaný
v Čl. IV. a v Čl. V. tejto zmluvy, prevádza v celosti do vlastníctva kupujúceho za kúpnu cenu
dohodnutú ČI. VII. tejto zmluvy. Kupujúci predmet prevodu za podmienok dohodnutých
touto zmluvou kupuje do svojho výlučného vlastníctva.
Článok IV.
Popis a rozloha bytu
4. 1 Prevádzaný byt číslo __. na _. poschodí bytového domu súp. č. _____, ul. ______ č._,
Trnava, pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva.
4. 2 Príslušenstvom bytu je: vstupná chodba, kuchyňa, kúpeľňa, WC, balkón, komora.
4. 3 Súčasťou bytu je jeho vnútorné vybavenie a to:
vnútorná inštalácia studenej a teplej vody, rozvody ústredného kúrenia od domových
stúpačiek, rozvody elektroinštalácie od elektromeru, rozvody kanalizácie (okrem stúpacích
vedení, ktoré je určené na spoločné užívanie), zvonček, domáci telefón, zásuvka STA, poštová
schránka, telefónna bytová prípojka.
4. 4 Celková výmera podlahovej plochy bytu vrátane príslušenstva je __, __ m2 (balkón sa do
výmery bytu nezapočítava).
4. 5 Vlastníctvo bytu, vrátane jeho vybavenia a príslušenstva, je ohraničené vstupnými dverami
do bytu a hlavnými uzatváracími ventilmi prívodu teplej a studenej vody, kúrenia a hlavným
bytovým ističom.
Článok V.
Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva Bytového domu
5. 1 S vlastníctvom bytu prevádzaného podľa tejto zmluvy, je spojené spoluvlastníctvo spoločných
častí, spoločných zariadení domu a príslušenstva, spoluvlastníctvo k pozemku par. č. __/__
k. ú. _____
5. 2 Spoločnými časťami domu s ú:
základy domu, strecha, bleskozvody, obvodové múry, priečelia, vchody, schodiská, chodby,
vstupné haly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie.
5. 3 Spoločnými zariadeniami domu sú:
výťah so strojovnou, miestnosť výlevky, kočikáreň, miestnosť elektromerov, spoločná televízna
anténa, bleskozvod, komíny, ventilačné komíny, rozvody potrubia studenej vody, vertikálne
stúpačky cez všetky podlažia, rozvody motorickej elektroinštalácie vo výťahu, rozvody
osvetlenia v spoločných častiach a zariadeniach domu, plynové, elektrické, vodovodné,
kanalizačné telefónne prípojky a vodomerná šachta a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo a
slúžia výlučne bytovému domu, v ktorom je prevádzaný byt umiestnený.
5. 4 Predávajúci spolu s bytom prevádza na kupujúceho aj spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach domu, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu, ktorého veľkosť je
vyjadrená podielom ___/___.
5. 5 Priečka oddeľujúca predávaný byt je v podielovom spoluvlastníctve vlastníka predávaného bytu
a vlastníka susedného bytu
Článok VI.
Technický stav bytu
6. 1 Kupujúci vyhlasuje, že sa pred uzavretím tejto zmluvy oboznámila so stavom prevádzaného
bytu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu,
pozemku zastavanom domom pričom k technickému stavu prevádzaného bytu nemá žiadne
výhrady:
Technický stav predmetu prevodu bol kupujúcim preverený obhliadkou na mieste pred podpísaním tejto zmluvy.
Je môj, alebo ma podviedli? Alebo je môj, alebo katastre nemal povoliť vklad.
sito
03.07.12,10:01
OZ, §121, odsek (2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
?urva, čo sa nedá na tomto pochopiť? To všetci Slováci veria tomu, že byt sú len tie miestnosti kde sa dá bývať a vyspať. V byte si nenavaríte, sa nevys....te, sa nevykúpete, si neodložíte potraviny? Nemáte všetky tieto miestnosti spojené chodbou? Príslušenstvom bytu sú predsa miestnosti a priestory mimo bytu. Sú tieto miestnosti mimo bytu? Kuchyňa, chodba, WC, kúpeľňa, špajza sú mimo tých miestnosti v ktorých sa dá vsypať, bývať? Ak áno ...
:) :D:D:D:mee: ;)
?urva, čo sa nedá na tomto pochopiť? To všetci Slováci veria tomu, že byt sú len tie miestnosti kde sa dá bývať a vyspať. V byte si nenavaríte, sa nevys....te, sa nevykúpete, si neodložíte potraviny? Nemáte všetky tieto miestnosti spojené chodbou? Príslušenstvom bytu sú predsa miestnosti a priestory mimo bytu. Sú tieto miestnosti mimo bytu? Kuchyňa, chodba, WC, kúpeľňa, špajza sú mimo tých miestnosti v ktorých sa dá vsypať, bývať? Ak áno ...
:) :D:D:D:mee: ;)
marjankaj
03.07.12,10:04
OZ, §121, odsek (2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
?urva, čo sa nedá na tomto pochopiť? To všetci Slováci veria tomu, že byt sú len tie miestnosti kde sa dá bývať a vyspať. V byte si nenavaríte, sa nevys....te, sa nevykúpete, si neodložíte potraviny? Nemáte všetky tieto miestnosti spojené chodbou? Príslušenstvom bytu sú predsa miestnosti a priestory mimo bytu. Sú tieto miestnosti mimo bytu? Kuchyňa, chodba, WC, kúpeľňa, špajza sú mimo tých miestnosti v ktorých sa dá vsypať, bývať? Ak áno ...
:) :D:D:D:mee: ;)
Zabudol si na tie balkóny.:confused: Alebo sú súčasťou bytu?
?urva, čo sa nedá na tomto pochopiť? To všetci Slováci veria tomu, že byt sú len tie miestnosti kde sa dá bývať a vyspať. V byte si nenavaríte, sa nevys....te, sa nevykúpete, si neodložíte potraviny? Nemáte všetky tieto miestnosti spojené chodbou? Príslušenstvom bytu sú predsa miestnosti a priestory mimo bytu. Sú tieto miestnosti mimo bytu? Kuchyňa, chodba, WC, kúpeľňa, špajza sú mimo tých miestnosti v ktorých sa dá vsypať, bývať? Ak áno ...
:) :D:D:D:mee: ;)
Zabudol si na tie balkóny.:confused: Alebo sú súčasťou bytu?
sito
03.07.12,10:16
Zabudol si na tie balkóny.:confused: Alebo sú súčasťou bytu?
Nieee! Nie sú súčasťou bytu, sú príslušenstvom bytu, ktoré na základe Zákona 182/1993, § 2, odsek 7 nie sú vo výlučnom vlastníctve bytu s ktorých je na ne prístup. Nie sú vlastníkovým majetkom vlastníka toho bytu!!! No byt je jeho výlučným vlastníctvom! A ústava mu zaručuje jeho nedotknuteľnosť, no to sa netýka balkóna, lodžie, terasy!!!
Ján, to by som do Teba nepovedal, ale ...
:);)
Nieee! Nie sú súčasťou bytu, sú príslušenstvom bytu, ktoré na základe Zákona 182/1993, § 2, odsek 7 nie sú vo výlučnom vlastníctve bytu s ktorých je na ne prístup. Nie sú vlastníkovým majetkom vlastníka toho bytu!!! No byt je jeho výlučným vlastníctvom! A ústava mu zaručuje jeho nedotknuteľnosť, no to sa netýka balkóna, lodžie, terasy!!!
Ján, to by som do Teba nepovedal, ale ...
:);)
nunenko
03.07.12,10:23
Nie každý byt musí mať kuchyňu. Niektoré ani kúpelnu či WC.
Kvaka
03.07.12,10:33
Tie miestnosti sa kedysi v nájomnej zmluve nazývali vedľajšie miestnosti, iba balkón, lodžia boli ostatné zariadenie a vybavenie. Pivnica bola súčasťou bytu, preto aj m2 vstupovali do výmery bytu pre daň z nehnuteľnosti. Lodžia na daňovom priznaní pokiaľ viem, vtedy nebola, je tam len podlahová plocha bytu + pivnica.
Na kúpnej zmluve (mesto predávalo) už boli v popise a rozlohe bytu vedľajšie miestnosti uvedené ako príslušenstvo bytu, rovnako aj pivnica. V popise a rozlohe bytu je aj celková výmera bytu (s pivnicou, bez plochy lodžie), pod tým je samostatný bod Plocha lodžie 7,3m2, a pod tým posledný bod, kde je napísané, Vlastníctvo bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dveramo do bytu a do príslušenstva umiestneného mimo bytu vrátane zárubní a hlavnými uzavieracími ventilmi........
Na kúpnej zmluve (mesto predávalo) už boli v popise a rozlohe bytu vedľajšie miestnosti uvedené ako príslušenstvo bytu, rovnako aj pivnica. V popise a rozlohe bytu je aj celková výmera bytu (s pivnicou, bez plochy lodžie), pod tým je samostatný bod Plocha lodžie 7,3m2, a pod tým posledný bod, kde je napísané, Vlastníctvo bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dveramo do bytu a do príslušenstva umiestneného mimo bytu vrátane zárubní a hlavnými uzavieracími ventilmi........
marjankaj
03.07.12,10:34
Nieee! Nie sú súčasťou bytu, sú príslušenstvom bytu, ktoré na základe Zákona 182/1993, § 2, odsek 7 nie sú vo výlučnom vlastníctve bytu s ktorých je na ne prístup. Nie sú vlastníkovým majetkom vlastníka toho bytu!!! No byt je jeho výlučným vlastníctvom! A ústava mu zaručuje jeho nedotknuteľnosť, no to sa netýka balkóna, lodžie, terasy!!!
Ján, to by som do Teba nepovedal, ale ...
:);)
Odsek (7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
No tu sa nehovorí o vlastníctve. Iba o ploche bytu. Teda sa definuje, čo je podlahová plocha bytu, na účely tohto zákona. A od veľkosti tejto plochu sú odvodené skutočnosti.
Ján, to by som do Teba nepovedal, ale ...
:);)
Odsek (7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
No tu sa nehovorí o vlastníctve. Iba o ploche bytu. Teda sa definuje, čo je podlahová plocha bytu, na účely tohto zákona. A od veľkosti tejto plochu sú odvodené skutočnosti.
Kvaka
03.07.12,10:35
Sito, neviem tak prečítať odsek 7, je mi ľúto.
marjankaj
03.07.12,10:47
Sito asi si zamieňame pojmy "príslušenstvo bytu"(definované v (OZ §121 ods.2) a "príslušenstvom" definované v§2 ods(6)
(6) Spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok").
(6) Spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok").
Llívia
03.07.12,11:08
§ 120, odsek 1
(1) Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Súčasťou domu sú všetky byty, nebytové priestory a spoločné priestory v dome.
§ 121, odsek 2
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali
Teda aby sa s bytom užívali. Ale, ak ich ten, kto v byte býva nevyužíva, neporušuje tento odsek, zákon, či? Tento odsek ani neurčuje či je príslušenstvo bytu vlastníctvom, či?
§ 121
Občiansky zákonník
§ 121
(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. – Je tu vyslovene napísané, že príslušenstvo veci patrí tomu, komu patrí vec? Nie, nie je, ale je logické, že vlastník veci = vlastník príslušenstva k tejto veci.
(3) Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. – Je tu vyslovene napísané, že úroky atď. patria vlastníkovi pohľadávky? Nie, nie, ale je to logické, že len vlastník pohľadávky bude mať úžitok z jej príslušenstva (z úrokov atď.).
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. – Je tu vyslovene napísané, že vedľajšie priestory určené na užívanie s bytom patria vlastníkovi bytu? Nie, nie je, ale je to logické, aby patrili jemu - vzhľadom na ods. 1 a ods. 3. Je nelogické, aby balkón/lodžia boli vo vlastníctve všetkých vlastníkov v dome, ale užívať a mať osoh z nich by mohol mať len vlastník bytu, z ktorého je na ne prístup a ostatní by sa tak akurát spred baráka mohli pozerať, že čo je ich, ale využívať a mať z toho osoh vo vlastný prospech nemôžu.
Doplním: jedine, že by balkón/lodžia neboli priestorom.
(1) Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Súčasťou domu sú všetky byty, nebytové priestory a spoločné priestory v dome.
§ 121, odsek 2
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali
Teda aby sa s bytom užívali. Ale, ak ich ten, kto v byte býva nevyužíva, neporušuje tento odsek, zákon, či? Tento odsek ani neurčuje či je príslušenstvo bytu vlastníctvom, či?
§ 121
Občiansky zákonník
§ 121
(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. – Je tu vyslovene napísané, že príslušenstvo veci patrí tomu, komu patrí vec? Nie, nie je, ale je logické, že vlastník veci = vlastník príslušenstva k tejto veci.
(3) Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. – Je tu vyslovene napísané, že úroky atď. patria vlastníkovi pohľadávky? Nie, nie, ale je to logické, že len vlastník pohľadávky bude mať úžitok z jej príslušenstva (z úrokov atď.).
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. – Je tu vyslovene napísané, že vedľajšie priestory určené na užívanie s bytom patria vlastníkovi bytu? Nie, nie je, ale je to logické, aby patrili jemu - vzhľadom na ods. 1 a ods. 3. Je nelogické, aby balkón/lodžia boli vo vlastníctve všetkých vlastníkov v dome, ale užívať a mať osoh z nich by mohol mať len vlastník bytu, z ktorého je na ne prístup a ostatní by sa tak akurát spred baráka mohli pozerať, že čo je ich, ale využívať a mať z toho osoh vo vlastný prospech nemôžu.
Doplním: jedine, že by balkón/lodžia neboli priestorom.
Kvaka
03.07.12,11:10
Je to celé nejaké pokrútené, teda tie paragrafy, už by konečne mali napísať jednoduchý zákon, kde je všetko zrozumiteľne napísané, my to asi nevyriešime.
Kvaka
03.07.12,11:11
Janko, nemyslím si, že sito si zamieňa tieto pojmy.
Llívia
03.07.12,11:14
To by sme moc chceli :-(
marjankaj
03.07.12,11:28
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. – Je tu vyslovene napísané, že vedľajšie priestory určené na užívanie s bytom patria vlastníkovi bytu? Nie, nie je, ale je to logické, aby patrili jemu - vzhľadom na ods. 1 a ods. 3. Je nelogické, aby balkón/lodžia boli vo vlastníctve všetkých vlastníkov v dome, ale užívať a mať osoh z nich by mohol mať len vlastník bytu, z ktorého je na ne prístup a ostatní by sa tak akurát spred baráka mohli pozerať, že čo je ich, ale využívať a mať z toho osoh vo vlastný prospech nemôžu.
Doplním: jedine, že by balkón/lodžia neboli priestorom.
A musí to tam byť napísané? Ak by to nepatrilo vlastníkovi bytu, tak kde je uvedené komu to patrí? Na základe čoho si to môže niekto iný prisvojiť? Balkón je príslušenstvom konkrétneho bytu a bude ho vlastniť niekto iný? Napríklad bytové družstvo, ak ešte taká inštitúcia existuje?:eek:
Doplním: jedine, že by balkón/lodžia neboli priestorom.
A musí to tam byť napísané? Ak by to nepatrilo vlastníkovi bytu, tak kde je uvedené komu to patrí? Na základe čoho si to môže niekto iný prisvojiť? Balkón je príslušenstvom konkrétneho bytu a bude ho vlastniť niekto iný? Napríklad bytové družstvo, ak ešte taká inštitúcia existuje?:eek:
Kvaka
03.07.12,11:47
Ešte raz dám posledný bod z časti popis a rozloha bytu z kúpnej zmluvy od mesta:
Vlastníctvo bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dveramo do bytu a do príslušenstva umiestneného mimo bytu vrátane zárubní........
Jedným príslušenstvom bytu umiestneným mimo bytu je pivnica.
Lodžia je tiež príslušenstvom bytu.
Ťažká hádanka.
Preto ja už končím v téme, nemám čo už viac povedať, všetko tu bolo napísané a rozobrané. Myslím si, že je treba spraviť výcuc z názorov a faktov a takto pekne pokope to poslať na mfsr so žiadosťou o výklad. Llívia, možno si prispela témou k inšpirácii tvorcov zákona, čo by bolo fajn. Občas treba takéto témy oprášiť a posunúť na doriešenie.
Vlastníctvo bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dveramo do bytu a do príslušenstva umiestneného mimo bytu vrátane zárubní........
Jedným príslušenstvom bytu umiestneným mimo bytu je pivnica.
Lodžia je tiež príslušenstvom bytu.
Ťažká hádanka.
Preto ja už končím v téme, nemám čo už viac povedať, všetko tu bolo napísané a rozobrané. Myslím si, že je treba spraviť výcuc z názorov a faktov a takto pekne pokope to poslať na mfsr so žiadosťou o výklad. Llívia, možno si prispela témou k inšpirácii tvorcov zákona, čo by bolo fajn. Občas treba takéto témy oprášiť a posunúť na doriešenie.
Halli
03.07.12,12:13
Sledujem túto tému už od začiatku, radšej neprispievam, lebo svoj názor som tu dávno prezentovala, ale stačilo by jedno jediné nariadenie a to, že bez stavebného posudku na balkon by sa nedal predať byt a bolo by postarané. /trebars podobne ako pri vyhlasení správcu o tom, že na byte nie sú dlhy pre kataster, vyhlasenie o tom, že bol predložený stavebný posudok o stave balkona/
Nemuseli by hádzať opravy balkonov na všetkých vlastníkov, nepadali by balkony na hlavu ľuďom a nemuseli sa zapracovavať do zákona priblblé príspevky do fondu opráv v smiešnej 25%tnej čiastke. Keď si vlastníci nevedia uvedomiť, že balkon je v prvom rade ICH!!! tak už nič iné v tomto chaose neplatí...
...a keďže sa nedá nájsť ani kompromis, ani dohoda, treba len platiť..za ľudskú hlúposť!
Nemuseli by hádzať opravy balkonov na všetkých vlastníkov, nepadali by balkony na hlavu ľuďom a nemuseli sa zapracovavať do zákona priblblé príspevky do fondu opráv v smiešnej 25%tnej čiastke. Keď si vlastníci nevedia uvedomiť, že balkon je v prvom rade ICH!!! tak už nič iné v tomto chaose neplatí...
...a keďže sa nedá nájsť ani kompromis, ani dohoda, treba len platiť..za ľudskú hlúposť!
Llívia
03.07.12,17:18
Chápem ťa správne: podľa teba je balkón vlastníctvom toho, koho je aj "priľahlý" byt?
sito
03.07.12,21:21
§ 121
Občiansky zákonník
§ 121
(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. – Je tu vyslovene napísané, že príslušenstvo veci patrí tomu, komu patrí vec? Nie, nie je, ale je logické, že vlastník veci = vlastník príslušenstva k tejto veci.
(3) Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. – Je tu vyslovene napísané, že úroky atď. patria vlastníkovi pohľadávky? Nie, nie, ale je to logické, že len vlastník pohľadávky bude mať úžitok z jej príslušenstva (z úrokov atď.).
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. – Je tu vyslovene napísané, že vedľajšie priestory určené na užívanie s bytom patria vlastníkovi bytu? Nie, nie je, ale je to logické, aby patrili jemu - vzhľadom na ods. 1 a ods. 3. Je nelogické, aby balkón/lodžia boli vo vlastníctve všetkých vlastníkov v dome, ale užívať a mať osoh z nich by mohol mať len vlastník bytu, z ktorého je na ne prístup a ostatní by sa tak akurát spred baráka mohli pozerať, že čo je ich, ale využívať a mať z toho osoh vo vlastný prospech nemôžu.
Doplním: jedine, že by balkón/lodžia neboli priestorom.
Odsek 3, § 121, OZ je bezpredmetný. Je v deviatej hlave a to hovorí o pojmoch, teda čo to je príslušenstvo bytu. Balkóny, lodžie, terasy sú priestory mimo bytu, bytov a príslušenstvom bytu sú toho bytu z ktorého je umožnený vstup na tento priestor. Pochopila?
Podstatný v OZ je § 125, odsek 1, ten odkazuje na osobitný zákon. Zákon 182/1993, ktorý rieši problematiku bytových domov. Aj možnosť vlastniť byt. Čo je to byt, určuje § 2, odsek 1 uvedeného zákona.
(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Čo je to teda byt? Bytová jednotka v dome. V skutočnosti je ale byt priestor, ktorý je nad podlahovou plochou bytu. Podlahová plocha bytu je súčet plôch všetkých miestnosti, priestorov, ktoré sa nachádzajú v byte a to je základný majetkový podiel v bytovom dome. Na základe pojmov uvedených v OZ, § 121, odsek2, je možné ešte k ploche bytu pripočítať plochu príslušenstva bytu, teda plochu miestnosti a priestorov, ktoré sú mimo bytu. Súčet plochy bytu a príslušenstva je potom skutočný majetkový podiel bytu v bytovom dome.
V odseku 7, § 2 , Zákona 182/1993 je uvedené.
(7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
Ta veľká 5 je odvolávka na OZ, § 121, odsek 2, aby bolo jasné o aké miestnosti sa jedná, teda tie ktoré sú mimo bytu a využíva ich konkrétny byt, tieto miestnosti nie sú spoločné. V prevažnej miere sú to pivnice v suteréne, alebo odkladacie priestory na podlažiach. V odseku 2 sú uvedené aj priestory, ktoré sú mimo bytu, no nie sú definované. Ale v zákone 182/1993, § 2 , odsek 7 sú definované, bez plochy balkónov a lodžii.
V novele z roku 2010 je definícia rozšírená aj o terasy v § 10, odsek 1.
Takže pokiaľ zákon 182/1993, § 2, odsek 7 neumožnuje pripočítať tieto priestory k ploche bytu ako príslušenstvo bytu, nemôže vlastník tvrdiť, že ten priestor podľa OZ, §121, odsek 2 je jeho majetkom v dome. Nie je nemôže byť. Ale ten odsek nehovorí, že ten priestor, príslušenstvo bytu,nemože vlastník bytu, s ktorého je prístup na ten priestor užívať!!! Môže!!! Ale aj nemusí!
Ale o vzhľade, opravách rozhodujú spoluvlastníci domu. Ak chce vlastník neniť vzhľad tohto priestoru, alebo pripojiť tento priestor k bytu, potrebuje súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov. A súhlas stavebného úradu. Ten na základevyjadrenia statika, alebo architekta obce, mesta nemusí dať súhlas vlastníkovi a to aj v prípade, že ná súhlas všetkých spoluvlastníkov.
Prečo. Pretože balkóny, lodžie, tesasy, sú síce príslušenstvom bytu, ale zároveň sú súčasť domu, súčasť vonkajšieho vzhľadu domu. Preto!!! Pochopila?
:);)
ja Vám neviem- ale otvorila sa tu skrinka Pandora :-), toto sú všetko špekulácie- je jedno či je balkon súčast bytu alebo nie- ale nikto Vám ho nezoberie a patrí k bytu - moj názor...
to je ako keby som začal špekulovať, či hlava patrí k telu alebo nie- predsa odjakživa sa s telom používa, tak je to aj s balkonom...
Čert!
Občiansky zákonník
§ 121
(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. – Je tu vyslovene napísané, že príslušenstvo veci patrí tomu, komu patrí vec? Nie, nie je, ale je logické, že vlastník veci = vlastník príslušenstva k tejto veci.
(3) Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. – Je tu vyslovene napísané, že úroky atď. patria vlastníkovi pohľadávky? Nie, nie, ale je to logické, že len vlastník pohľadávky bude mať úžitok z jej príslušenstva (z úrokov atď.).
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. – Je tu vyslovene napísané, že vedľajšie priestory určené na užívanie s bytom patria vlastníkovi bytu? Nie, nie je, ale je to logické, aby patrili jemu - vzhľadom na ods. 1 a ods. 3. Je nelogické, aby balkón/lodžia boli vo vlastníctve všetkých vlastníkov v dome, ale užívať a mať osoh z nich by mohol mať len vlastník bytu, z ktorého je na ne prístup a ostatní by sa tak akurát spred baráka mohli pozerať, že čo je ich, ale využívať a mať z toho osoh vo vlastný prospech nemôžu.
Doplním: jedine, že by balkón/lodžia neboli priestorom.
Odsek 3, § 121, OZ je bezpredmetný. Je v deviatej hlave a to hovorí o pojmoch, teda čo to je príslušenstvo bytu. Balkóny, lodžie, terasy sú priestory mimo bytu, bytov a príslušenstvom bytu sú toho bytu z ktorého je umožnený vstup na tento priestor. Pochopila?
Podstatný v OZ je § 125, odsek 1, ten odkazuje na osobitný zákon. Zákon 182/1993, ktorý rieši problematiku bytových domov. Aj možnosť vlastniť byt. Čo je to byt, určuje § 2, odsek 1 uvedeného zákona.
(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Čo je to teda byt? Bytová jednotka v dome. V skutočnosti je ale byt priestor, ktorý je nad podlahovou plochou bytu. Podlahová plocha bytu je súčet plôch všetkých miestnosti, priestorov, ktoré sa nachádzajú v byte a to je základný majetkový podiel v bytovom dome. Na základe pojmov uvedených v OZ, § 121, odsek2, je možné ešte k ploche bytu pripočítať plochu príslušenstva bytu, teda plochu miestnosti a priestorov, ktoré sú mimo bytu. Súčet plochy bytu a príslušenstva je potom skutočný majetkový podiel bytu v bytovom dome.
V odseku 7, § 2 , Zákona 182/1993 je uvedené.
(7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
Ta veľká 5 je odvolávka na OZ, § 121, odsek 2, aby bolo jasné o aké miestnosti sa jedná, teda tie ktoré sú mimo bytu a využíva ich konkrétny byt, tieto miestnosti nie sú spoločné. V prevažnej miere sú to pivnice v suteréne, alebo odkladacie priestory na podlažiach. V odseku 2 sú uvedené aj priestory, ktoré sú mimo bytu, no nie sú definované. Ale v zákone 182/1993, § 2 , odsek 7 sú definované, bez plochy balkónov a lodžii.
V novele z roku 2010 je definícia rozšírená aj o terasy v § 10, odsek 1.
Takže pokiaľ zákon 182/1993, § 2, odsek 7 neumožnuje pripočítať tieto priestory k ploche bytu ako príslušenstvo bytu, nemôže vlastník tvrdiť, že ten priestor podľa OZ, §121, odsek 2 je jeho majetkom v dome. Nie je nemôže byť. Ale ten odsek nehovorí, že ten priestor, príslušenstvo bytu,nemože vlastník bytu, s ktorého je prístup na ten priestor užívať!!! Môže!!! Ale aj nemusí!
Ale o vzhľade, opravách rozhodujú spoluvlastníci domu. Ak chce vlastník neniť vzhľad tohto priestoru, alebo pripojiť tento priestor k bytu, potrebuje súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov. A súhlas stavebného úradu. Ten na základevyjadrenia statika, alebo architekta obce, mesta nemusí dať súhlas vlastníkovi a to aj v prípade, že ná súhlas všetkých spoluvlastníkov.
Prečo. Pretože balkóny, lodžie, tesasy, sú síce príslušenstvom bytu, ale zároveň sú súčasť domu, súčasť vonkajšieho vzhľadu domu. Preto!!! Pochopila?
:);)
ja Vám neviem- ale otvorila sa tu skrinka Pandora :-), toto sú všetko špekulácie- je jedno či je balkon súčast bytu alebo nie- ale nikto Vám ho nezoberie a patrí k bytu - moj názor...
to je ako keby som začal špekulovať, či hlava patrí k telu alebo nie- predsa odjakživa sa s telom používa, tak je to aj s balkonom...
Čert!
Llívia
04.07.12,04:26
Sito, kúpim si byt v tvojom dome a budem chodiť grilovať na balkón/lodžiu, ktorý je prístupný len z tvojho bytu - veď je aj môj :)
Stále si myslím, že sa mýliš, že neplatí rovnica: byt + vedľajšie miestnosti + priestory = podlahová plocha.
Stále si myslím, že sa mýliš, že neplatí rovnica: byt + vedľajšie miestnosti + priestory = podlahová plocha.
nunenko
04.07.12,05:17
Čo hlása vyhláška 620/2005?
§ 2 Základné pojmy
b) podlahovou plochou bytu alebo nebytového priestoru celková plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, alebo miestností nebytového priestoru nachádzajúcich sa za
vonkajšími vstupnými dverami bytu, alebo nebytového priestoru a iných vykurovaných priestorov
umiestnených mimo bytu bez plochy balkónov, lodžií, terás a nevykurovaných priestorov umiestnených mimo bytu alebo nebytového priestoru okrem
tých prípadov, keď sa stavebnou úpravou tieto priestory spojili s miestnosťami bytu alebo s nebytovým
priestorom,
a 183/93 § 2
(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Ak teda balkón nie je uvádzaný ako spoločný, nepatrí vlastníkovi bytu, tek potom ší je? Štátny? Ak je vyššie uvedené spoločné terasy tak sa dá predpokladať aj existencia nespoločných terás. Zákon stavia terasy, lódžie a balkóny na jednu úroveň, a ak pozná spoločné pozná aj súkromné, ak terasy tak aj balkóny.
Čo je v dome spoločné, a čo individuálne vlastnené je vec ktorá nemusí platiť globálne. Individualista sito zastáva v tomto prípade spoločné vlastníctvo. Som hlboko presvedčený, že čo je v zmluve o prevode majetku napísané to platí, kedže na základe tejto zmluvy bol povolený vklad na katastri, kde túto zmluvu preskúmal odborník.
§ 2 Základné pojmy
b) podlahovou plochou bytu alebo nebytového priestoru celková plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, alebo miestností nebytového priestoru nachádzajúcich sa za
vonkajšími vstupnými dverami bytu, alebo nebytového priestoru a iných vykurovaných priestorov
umiestnených mimo bytu bez plochy balkónov, lodžií, terás a nevykurovaných priestorov umiestnených mimo bytu alebo nebytového priestoru okrem
tých prípadov, keď sa stavebnou úpravou tieto priestory spojili s miestnosťami bytu alebo s nebytovým
priestorom,
a 183/93 § 2
(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Ak teda balkón nie je uvádzaný ako spoločný, nepatrí vlastníkovi bytu, tek potom ší je? Štátny? Ak je vyššie uvedené spoločné terasy tak sa dá predpokladať aj existencia nespoločných terás. Zákon stavia terasy, lódžie a balkóny na jednu úroveň, a ak pozná spoločné pozná aj súkromné, ak terasy tak aj balkóny.
Čo je v dome spoločné, a čo individuálne vlastnené je vec ktorá nemusí platiť globálne. Individualista sito zastáva v tomto prípade spoločné vlastníctvo. Som hlboko presvedčený, že čo je v zmluve o prevode majetku napísané to platí, kedže na základe tejto zmluvy bol povolený vklad na katastri, kde túto zmluvu preskúmal odborník.
nunenko
04.07.12,05:25
Ak sito nieje z Martina, tam tuším VZN mesta toto neumožňuje
verkaz
04.07.12,06:09
Neviem ako kde, ale u nás som sa ešte nestretla v v zmluve o prevode bytu, že by tam bol uvedený balkón a jeho výmera. Toto by už bolo potrebné doriešiť jasne v zákone a iniciovať k tomu našich zákonodarcov.
Halli
04.07.12,07:36
Chápem ťa správne: podľa teba je balkón vlastníctvom toho, koho je aj "priľahlý" byt?
Livi, mňa ani nenapadne uvažovať o tom, že by som čakala, že môj balkon sa bude robiť zo spoločného fondu domu, ani ma nenapadne, že balkon NIE Je moj, proste som si ho opravila na vlastné náklady lebo je môj a ja ho využívam a ja byt aj s ním predám ak budem chcieť...a mám spokojné svedomie. Tieto debilné výklady zákona a dohadovačky nevedú k ničomu rozumnému. A tu treba použiť jedine rozum.
Livi, mňa ani nenapadne uvažovať o tom, že by som čakala, že môj balkon sa bude robiť zo spoločného fondu domu, ani ma nenapadne, že balkon NIE Je moj, proste som si ho opravila na vlastné náklady lebo je môj a ja ho využívam a ja byt aj s ním predám ak budem chcieť...a mám spokojné svedomie. Tieto debilné výklady zákona a dohadovačky nevedú k ničomu rozumnému. A tu treba použiť jedine rozum.
IvanPK
04.07.12,07:52
My sme v roku 2004 zatepľovali bytovku ale už nám nezostali finnačné prostriedky na revitalizáciu 24 ks balkónov, tento rok sme založili stavebné sporenie a za 43.000 € sme dali urobiť komplet balkóny (splácame 15 rokov po 332 € mesačne...všetky sú rovnaké aj dlažba..
Llívia
04.07.12,07:58
Livi, mňa ani nenapadne uvažovať o tom, že by som čakala, že môj balkon sa bude robiť zo spoločného fondu domu, ani ma nenapadne, že balkon NIE Je moj, proste som si ho opravila na vlastné náklady lebo je môj a ja ho využívam a ja byt aj s ním predám ak budem chcieť...a mám spokojné svedomie. Tieto debilné výklady zákona a dohadovačky nevedú k ničomu rozumnému. A tu treba použiť jedine rozum.
Tiež nečakám, že bude niekto zo spoločného opravovať niečo, čo je moje.
Príspevok do FO za balkóny je skutočne smiešny v porovnaní so sumou opravy balkóna. Lenže mnohí ľudia čakajú, že balkón im niekto opraví z FO (keďže do neho za balkóny platia) a to, že na to nie sú financie (v mnohých domoch, nielen v tom našom), ich nezaujíma. A čo keď taký balkón fakt niekomu spadne na hlavu, kto bude potom zodpovedný?
Tiež nečakám, že bude niekto zo spoločného opravovať niečo, čo je moje.
Príspevok do FO za balkóny je skutočne smiešny v porovnaní so sumou opravy balkóna. Lenže mnohí ľudia čakajú, že balkón im niekto opraví z FO (keďže do neho za balkóny platia) a to, že na to nie sú financie (v mnohých domoch, nielen v tom našom), ich nezaujíma. A čo keď taký balkón fakt niekomu spadne na hlavu, kto bude potom zodpovedný?
Llívia
04.07.12,08:02
Viac miest/obci má vo VZN zákaz grilovania na balkóne. Ak aj jeho mesto toto zakazuje, zapálim si na Sitovom = mojom balkóne smradľavé vonné tyčinky :D
Halli
04.07.12,08:14
Ivan to akože každý balkon stál 2490€ ??:eek: fuha tak to je dosť...a ako ste riešili tých , čo mali už opravený na vlastné náklady?
332/24x12x15=2489,9999
332/24x12x15=2489,9999
Halli
04.07.12,08:26
zodpovední budu všetci v dome podľa zákona, ktorý to nedokazal inak vyriešiť ako hodiť na správcu a vlastníkov
Indeed
04.07.12,08:27
Aj v tejto téme sa prejavuje absurdnosť zmýšľania občanov Slovakiastanu,
buď niečo nie je v poriadku vo vyššie citovanom zákone , alebo v hlavičkach tých
čo maju vstup na balkon zo svojho bytu a napriek tomu dokážu tvrdiť že balkon nie je ich .
Suhlasim s "Halli" a s jej názorom vyjadreným v príspevku # 96
buď niečo nie je v poriadku vo vyššie citovanom zákone , alebo v hlavičkach tých
čo maju vstup na balkon zo svojho bytu a napriek tomu dokážu tvrdiť že balkon nie je ich .
Suhlasim s "Halli" a s jej názorom vyjadreným v príspevku # 96
verkaz
04.07.12,09:13
Súhlasím s vami, čo sa týka balkónov, keď ho mám, tak je súčasť môjho bytu. Čo sa týka opráv, tak to je už horšie. Tá rekonštrukcia balkónov by mala byť rovnaká, tak ako je to teraz, že stavený úrad nedá povolenie na opravu len jedného, lebo ide o fasádu, ktorá by mala byť rovnaká. Aj v tom je rozdiel. Vo veľa prípadoch, ten, kto požiada o povolenie, tomu nepovolia a veľa majiteľov si upravuje balkóny bez povolenia sa potom to vyzerá hrozne, čo sa týka obkladu aj farieb.
Podľa mňa nebolo správne ani to vysvetlenie zástupcu Združenia vlastníkov bytov na Slovensku, že na oprave sa majú podieľať všetci vlastníci bytov, či balkón majú alebo nie.
U nás má len polovica bytov balkóny, tak v prípade, že by sme brali na ich rekonštrukciu úver, budú splátky rozpočítané len tým, ktorí balkóny majú.
Podľa mňa nebolo správne ani to vysvetlenie zástupcu Združenia vlastníkov bytov na Slovensku, že na oprave sa majú podieľať všetci vlastníci bytov, či balkón majú alebo nie.
U nás má len polovica bytov balkóny, tak v prípade, že by sme brali na ich rekonštrukciu úver, budú splátky rozpočítané len tým, ktorí balkóny majú.
IvanPK
04.07.12,10:10
Tých čo mali opravené balkony na vlastné náklady sme nijak neriešili, pri zateplení (2004) som povedal všetkým aby nerobili žiadne úpravy, pretože sa musia urobiť....nikto neprotestoval...cena sa stanovila podľa toho čo sme chceli dať urobiť, nové Al zabradlie + bočné zaskledie až po vrchný balkón, nový hydr. izolácia, zateplenie balkónu zo spodu a bokov (čielka), nová dlažba a komplet. vyspravenie fasády a oprava zateplenia, natretie...a toto bola najnižšia cenová ponuka...!
PASKOV
04.07.12,13:14
Za bezpečnost BD je na 100% zodpovědný předseda SVB, nebo správce.
To je riziko podnikání správy BD.
To je riziko podnikání správy BD.
sito
05.07.12,06:29
Sito, kúpim si byt v tvojom dome a budem chodiť grilovať na balkón/lodžiu, ktorý je prístupný len z tvojho bytu - veď je aj môj :)
Stále si myslím, že sa mýliš, že neplatí rovnica: byt + vedľajšie miestnosti + priestory = podlahová plocha.
Jáááj, moja zlatá! Jedna vec sú pojmy a druhá vec sú dojmy. OZ, § 121, odsek 2 sú pojmy, a kto si myslí, že je to pojem, ten, ktorý určuje, čí je to majetok, tak to je dojem!
Mohla by si si kúpiť byt v dome v ktorom vlastním určitú časť priestoru, prípadne priestorov. Ale nie v mojom dome. POJEM - DOJEM!
Ale keby? Balkón nemám, mám lodžiu. A kadiaľ by si sa chcela dostať na tú lodžiu? Cez môj byt? Ale Ústava mi zaručuje nedotknuteľnosť môjho obydlia! To by si musela mať rozhodnutie súdu, že môžeš isť na ten priestor grilovať, a ja som povinný ti umožniť na ten priestor prístup cez môj priestor v spoločnom bytovom dome. POJEM - DOJEM.
... veď je aj môj ... Dom by bol aj náš, nie len náš! Každý byt, bytová jednotka, priestor na bývanie vlastní priestor, ktorý sa nachádza nad podlahovou plochou bytu k tomuto priestoru je ešte možné pripočítať podľa OZ, §121, odsek 2 aj príslušenstvo bytu!!! Aké príslušenstvo bytu nie je možné započítať do podlahovej plochy bytu určuje Zákon 182/1993, § 2, odsek 7!!! Nie ty, a ani nikto iný!!! Ak, tak nerozozná POJMY - DOJMY!
Je pekné, že myslíš, ale, že si myslíš, že sa mýlim, tak také tvoje myslenie stojí za hovno. Nemôžem nesúhlasiť s tvojou uvedenou rovnicou, ale? Ale, ale, ale bez plochy balkóna, lodžie, terasy na ktorú je prístup z konkrétneho bytu. POJMY - DOJMY!!
Každý byt má v bytovom dome určenú podlahovú plochu bytu, užitkovú plochu bytu a podiel na ploche spoločných priestorov v dome, bytovom.
TO SÚ POJMY, ČOKOĽVEK INÉ, TAK TO SÚ DOJMY!!!
:);)
Spravil som si takú anketu, medzi známymi, opýtal som sa ich či je balkón, lodžia na ktorú chodia z ich bytu, či je ich. Samozrejme, že všetci povedali, že je ich. Keď som im povedal, že nie je ich, len možu ten priestor užívať, výlučne len oni, tak som dostal poväčšine otázku, Nie si ty k?k?t, ne??be, ti?
Dojemné, že!!! Až k :mee::mee::mee:
JEBALKONVKINE??? :---
Stále si myslím, že sa mýliš, že neplatí rovnica: byt + vedľajšie miestnosti + priestory = podlahová plocha.
Jáááj, moja zlatá! Jedna vec sú pojmy a druhá vec sú dojmy. OZ, § 121, odsek 2 sú pojmy, a kto si myslí, že je to pojem, ten, ktorý určuje, čí je to majetok, tak to je dojem!
Mohla by si si kúpiť byt v dome v ktorom vlastním určitú časť priestoru, prípadne priestorov. Ale nie v mojom dome. POJEM - DOJEM!
Ale keby? Balkón nemám, mám lodžiu. A kadiaľ by si sa chcela dostať na tú lodžiu? Cez môj byt? Ale Ústava mi zaručuje nedotknuteľnosť môjho obydlia! To by si musela mať rozhodnutie súdu, že môžeš isť na ten priestor grilovať, a ja som povinný ti umožniť na ten priestor prístup cez môj priestor v spoločnom bytovom dome. POJEM - DOJEM.
... veď je aj môj ... Dom by bol aj náš, nie len náš! Každý byt, bytová jednotka, priestor na bývanie vlastní priestor, ktorý sa nachádza nad podlahovou plochou bytu k tomuto priestoru je ešte možné pripočítať podľa OZ, §121, odsek 2 aj príslušenstvo bytu!!! Aké príslušenstvo bytu nie je možné započítať do podlahovej plochy bytu určuje Zákon 182/1993, § 2, odsek 7!!! Nie ty, a ani nikto iný!!! Ak, tak nerozozná POJMY - DOJMY!
Je pekné, že myslíš, ale, že si myslíš, že sa mýlim, tak také tvoje myslenie stojí za hovno. Nemôžem nesúhlasiť s tvojou uvedenou rovnicou, ale? Ale, ale, ale bez plochy balkóna, lodžie, terasy na ktorú je prístup z konkrétneho bytu. POJMY - DOJMY!!
Každý byt má v bytovom dome určenú podlahovú plochu bytu, užitkovú plochu bytu a podiel na ploche spoločných priestorov v dome, bytovom.
TO SÚ POJMY, ČOKOĽVEK INÉ, TAK TO SÚ DOJMY!!!
:);)
Spravil som si takú anketu, medzi známymi, opýtal som sa ich či je balkón, lodžia na ktorú chodia z ich bytu, či je ich. Samozrejme, že všetci povedali, že je ich. Keď som im povedal, že nie je ich, len možu ten priestor užívať, výlučne len oni, tak som dostal poväčšine otázku, Nie si ty k?k?t, ne??be, ti?
Dojemné, že!!! Až k :mee::mee::mee:
JEBALKONVKINE??? :---
sito
06.07.12,15:24
Čo hlása vyhláška 620/2005?
§ 2 Základné pojmy
b) podlahovou plochou bytu alebo nebytového priestoru celková plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, alebo miestností nebytového priestoru nachádzajúcich sa za
vonkajšími vstupnými dverami bytu, alebo nebytového priestoru a iných vykurovaných priestorov
umiestnených mimo bytu bez plochy balkónov, lodžií, terás a nevykurovaných priestorov umiestnených mimo bytu alebo nebytového priestoru okrem
tých prípadov, keď sa stavebnou úpravou tieto priestory spojili s miestnosťami bytu alebo s nebytovým
priestorom,
a 183/93 § 2
(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Ak teda balkón nie je uvádzaný ako spoločný, nepatrí vlastníkovi bytu, tek potom ší je? Štátny? Ak je vyššie uvedené spoločné terasy tak sa dá predpokladať aj existencia nespoločných terás. Zákon stavia terasy, lódžie a balkóny na jednu úroveň, a ak pozná spoločné pozná aj súkromné, ak terasy tak aj balkóny.
Čo je v dome spoločné, a čo individuálne vlastnené je vec ktorá nemusí platiť globálne. Individualista sito zastáva v tomto prípade spoločné vlastníctvo. Som hlboko presvedčený, že čo je v zmluve o prevode majetku napísané to platí, kedže na základe tejto zmluvy bol povolený vklad na katastri, kde túto zmluvu preskúmal odborník.
Nuník,
počul si už o niečom, čo je terasovité? Neviem presne, v Austrálii, na Novom Zélande sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia niečo krásne po zemetrasení stratilo.
Ale iné, pri domoch, bytových. Ak je spoločná terasa na streche a všetci spoluvlastníci majú na ňu prístup, tak je to SPOLOČNÁ TERASA.
Ak je dom postavený terasovite, teda, že len z niektorého bytu je možný prístup na strechu, vedľajšej časti domu, ktorá je zároveň priestor, ktorý je terasa bytu nad úrovňou vedľajšej časti domu z ktorej je možný prístup na tú terasu, len z konkrétneho bytu, tak sa nejedná o SPOLOČNÚ TERASU!!!
Spoločné terasy, a terasy, balkóny, lodžie sú veľký rozdiel! Terasy, balkóny, lodžie, ktoré sú, majú ich vlastníci bytov možnosť zo zákona, len ich užívať, nie sú ich vlastníctvom. Všetko čo spoluvlastník domu vidí na dome, ak sa postaví pred dom je vec, ( FASÁDA) ktorá je súčasť domu, teda všetci sa musia o ňu, jej opravu postarať, zo zákona!
Nuník. :);)
§ 2 Základné pojmy
b) podlahovou plochou bytu alebo nebytového priestoru celková plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, alebo miestností nebytového priestoru nachádzajúcich sa za
vonkajšími vstupnými dverami bytu, alebo nebytového priestoru a iných vykurovaných priestorov
umiestnených mimo bytu bez plochy balkónov, lodžií, terás a nevykurovaných priestorov umiestnených mimo bytu alebo nebytového priestoru okrem
tých prípadov, keď sa stavebnou úpravou tieto priestory spojili s miestnosťami bytu alebo s nebytovým
priestorom,
a 183/93 § 2
(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Ak teda balkón nie je uvádzaný ako spoločný, nepatrí vlastníkovi bytu, tek potom ší je? Štátny? Ak je vyššie uvedené spoločné terasy tak sa dá predpokladať aj existencia nespoločných terás. Zákon stavia terasy, lódžie a balkóny na jednu úroveň, a ak pozná spoločné pozná aj súkromné, ak terasy tak aj balkóny.
Čo je v dome spoločné, a čo individuálne vlastnené je vec ktorá nemusí platiť globálne. Individualista sito zastáva v tomto prípade spoločné vlastníctvo. Som hlboko presvedčený, že čo je v zmluve o prevode majetku napísané to platí, kedže na základe tejto zmluvy bol povolený vklad na katastri, kde túto zmluvu preskúmal odborník.
Nuník,
počul si už o niečom, čo je terasovité? Neviem presne, v Austrálii, na Novom Zélande sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia niečo krásne po zemetrasení stratilo.
Ale iné, pri domoch, bytových. Ak je spoločná terasa na streche a všetci spoluvlastníci majú na ňu prístup, tak je to SPOLOČNÁ TERASA.
Ak je dom postavený terasovite, teda, že len z niektorého bytu je možný prístup na strechu, vedľajšej časti domu, ktorá je zároveň priestor, ktorý je terasa bytu nad úrovňou vedľajšej časti domu z ktorej je možný prístup na tú terasu, len z konkrétneho bytu, tak sa nejedná o SPOLOČNÚ TERASU!!!
Spoločné terasy, a terasy, balkóny, lodžie sú veľký rozdiel! Terasy, balkóny, lodžie, ktoré sú, majú ich vlastníci bytov možnosť zo zákona, len ich užívať, nie sú ich vlastníctvom. Všetko čo spoluvlastník domu vidí na dome, ak sa postaví pred dom je vec, ( FASÁDA) ktorá je súčasť domu, teda všetci sa musia o ňu, jej opravu postarať, zo zákona!
Nuník. :);)
marjankaj
06.07.12,15:55
A načo som si ja ten byt kupoval? Čo vlastne vlastním? Ten priestor v byte? Ten vzduch?
Stropy sú nosné konštrukcie, teda sú spoločné. Obvodové steny sú tiež spoločné. Steny so susedmi sú tiež spoločné.
Vlastne ma(nás) ojebabrali o bubáčiky.:eek:
Stropy sú nosné konštrukcie, teda sú spoločné. Obvodové steny sú tiež spoločné. Steny so susedmi sú tiež spoločné.
Vlastne ma(nás) ojebabrali o bubáčiky.:eek:
sito
06.07.12,16:06
A načo som si ja ten byt kupoval? Čo vlastne vlastním? Ten priestor v byte? Ten vzduch?
Stropy sú nosné konštrukcie, teda sú spoločné. Obvodové steny sú tiež spoločné. Steny so susedmi sú tiež spoločné.
Vlastne ma(nás) ojebabrali o bubáčiky.:eek:
Veď byt je priestor na bývanie, či nie? V tom priestore je aj vzduch, cez leto teplý, cez zimu zohrievaný. Ale to zohrievanie niečo stojí, ten kto to neustojí, ten sa stať bezdomovcom strojí a zbytočne mu je kričať "susedia moji" tí ho už vidia na hnoji. :);)
A prečo sa nechávate? Nie len, nechali???
Stropy sú nosné konštrukcie, teda sú spoločné. Obvodové steny sú tiež spoločné. Steny so susedmi sú tiež spoločné.
Vlastne ma(nás) ojebabrali o bubáčiky.:eek:
Veď byt je priestor na bývanie, či nie? V tom priestore je aj vzduch, cez leto teplý, cez zimu zohrievaný. Ale to zohrievanie niečo stojí, ten kto to neustojí, ten sa stať bezdomovcom strojí a zbytočne mu je kričať "susedia moji" tí ho už vidia na hnoji. :);)
A prečo sa nechávate? Nie len, nechali???
sito
06.07.12,16:16
Livi, mňa ani nenapadne uvažovať o tom, že by som čakala, že môj balkon sa bude robiť zo spoločného fondu domu, ani ma nenapadne, že balkon NIE Je moj, proste som si ho opravila na vlastné náklady lebo je môj a ja ho využívam a ja byt aj s ním predám ak budem chcieť...a mám spokojné svedomie. Tieto debilné výklady zákona a dohadovačky nevedú k ničomu rozumnému. A tu treba použiť jedine rozum.
Máš??? Kde si zohnala? Napíš!!! Pôjdem si kúpiť. Na kilo, deset deka mám.
http://www.youtube.com/watch?v=SWUJ-X6UlBg
:);)
Máš??? Kde si zohnala? Napíš!!! Pôjdem si kúpiť. Na kilo, deset deka mám.
http://www.youtube.com/watch?v=SWUJ-X6UlBg
:);)
marjankaj
06.07.12,16:18
Veď byt je priestor na bývanie, či nie? V tom priestore je aj vzduch, cez leto teplý, cez zimu zohrievaný. Ale to zohrievanie niečo stojí, ten kto to neustojí, ten sa stať bezdomovcom strojí a zbytočne mu je kričať "susedia moji" tí ho už vidia na hnoji. :);)
A prečo sa nechávate? Nie len, nechali???
No ja som ten byt(či priestor) musel kúpiť za peniažky. Nebol som dostatočne opálený aby som dostal zadarmo.:rolleyes:
A nabudúce si budem musieť kúpiť aj čas?
A prečo sa nechávate? Nie len, nechali???
No ja som ten byt(či priestor) musel kúpiť za peniažky. Nebol som dostatočne opálený aby som dostal zadarmo.:rolleyes:
A nabudúce si budem musieť kúpiť aj čas?
sito
06.07.12,16:36
No ja som ten byt(či priestor) musel kúpiť za peniažky. Nebol som dostatočne opálený aby som dostal zadarmo.:rolleyes:
A nabudúce si budem musieť kúpiť aj čas?
No a čo? Bývaš na balkóne? Koľký čas? Alebo ho aj užívaš, keď môžeš zo zákona, len ty! Či na spoločnom podnikáš?
A nabudúce si budem musieť kúpiť aj čas?
No a čo? Bývaš na balkóne? Koľký čas? Alebo ho aj užívaš, keď môžeš zo zákona, len ty! Či na spoločnom podnikáš?
Halli
08.07.12,08:03
pozor aby ťa tých 10 dekov neprevážilo dolu hubou!...
karol.krasnan
09.07.12,06:14
Vynikajuci post. Dakujem
zandra
09.07.12,16:09
Hmm. to tak v nasom pripade nie je. Nas byt ma 84 m2 a majetkovy podiel mame 1067/100000. Podlahovu plochu nevieme, ani uzitkovu. Mame totiz k bytom 2 rozne podklady, v kazdom ine rozmery. Na LV su zapisane len tie majetkove podiely. Dokonca ked sa spocit
sito
09.07.12,17:32
Včera v novom bývaní, klienti prehlásili, že balkón je k nezaplateniu.
Hm ... do vie koľko by teda boli ochotní zaplatili za to, že by sa mohli naň dostať, mať naň prístup z bytu, ich. Dostať sa na niečo, čo nemôže byť, ich. Môžu to len užívať. V dome, výlučne len oni.
A zaboha im to nikto nevysvetlí! Že? Ani makléri! :);)
Hm ... do vie koľko by teda boli ochotní zaplatili za to, že by sa mohli naň dostať, mať naň prístup z bytu, ich. Dostať sa na niečo, čo nemôže byť, ich. Môžu to len užívať. V dome, výlučne len oni.
A zaboha im to nikto nevysvetlí! Že? Ani makléri! :);)
sito
09.07.12,17:35
sto gramov ??? niekedy aj muška, stačí!!!
sito
11.07.12,13:40
Fuuuuj, ako dusno, aj tu! Všetci na balkónoch, ak majú. Svoj? :);)
Llívia
13.07.12,10:38
Na balkónoch na nich prší, lodžia je lepšia, tam prší len z jednej strany :D
Halli
15.07.12,17:09
na mojom nie, ja som si ho zrekonštruovala, lebo je môj,môj a môj:))
sito
17.07.12,20:34
Pani Halli, takýto je váš, nie je váš! Len ho môžete úžívať, len výlučne v dome, len vy!
sito
17.07.12,20:43
Llívia, trepeš! Na lodžii neprší ani z ľavej, ani s pravej strany! Ani zo spodu, ani z vrchu! Ak na lodžiu dpoadá dážď, tak len z prednej strany, nad úrovňou múru, ktorý zamedzuje vypadnutiu z lodžie.
sito
17.07.12,20:45
Ale, vypadnúť z lodžie sa dá aj do bytu, ktorého je príslušenstvom, ale nie je majetkom toho, kto ten byt vlastní!!!
sito
18.07.12,05:32
A pani Halli neprší na balkón preto, pretože si s neho spravila škatuľu. Ak je v tom dome, ich, viac takých, tak ten dom musí byť užasný! Sama škatuľa. Alebo škatuľa?
sito
18.07.12,07:16
Parááda konečne prší a čerstvý vzduch...všetci na balkónoch zhlboka dýchajú a pozerajú ako príroda nasáva tu vlahu...vlastne ak balkon majú...SVOJ...presne tak!
Pani Halli, SVOJ, taký svojský, je to tak, ani ryba, ani rak. Balkón nie je ani na bývanie a ani nie je byt!
Pani Halli, vy ako bývalý zamestnanec správcu bytových domov, by ste mohli vedieť čo je to podlahová plocha bytu, a čo úžitková plocha bytu.
Pani Halli, niekto má tú výhodu, že balkón si opraví aj zo stoličky, aj z kancelárie. Ale na siedmom - desiatom poschodí im nestačí ani sedem - desať stoličiek na sebe uložených. Ani sedem - desať kancelárii. Lešenie potrebujú!
Pani Halli, vedľa seba stoja dva rovnaké domy, aj boli skoro rovnaké. V každom si každý vlastník podľa svojho presvedčenia, že je jeho, balkón, si spravil podľa svojich finančných možnosti s neho škatuľu. No niektorým sa páčil zarostený trávou, ba aj stromček sa niekde objavil. V jednom sa rozhodli pre komplexnú rekonštrukciu, keď komplexnú, tak komplexnú!
Pani Hali, všetky balkóny, ich zábradlie a nadrobené škatule sa odstránili, nosná vodorovná konštrukcia, konštrukčný prvok sa všetkým zrekonštruoval, všetkým sa dalo na balkón rovnaké zábradlie a rovnaké presklenie, teda škatuľa, ten severský spôsob. A teraz sa dajú domy porovnať, v prvom kde si myslia, že balkóny sú ich, ale dom nie, a druhý si myslia, že najprv je ich dom, a aby nejako esteticky vypadal, veď predsa majú v tom ich spoločnom dome každý svoj byt!
Pani Halli, v tomto je ten zákon napísaný správne, že byt je majetok vlastníka, a balkón je priestor domu, príslušenstvo konkrétneho bytu, ktorému je započítaný do užitkovej plochy bytu v bytovom dome. Takže výlučne ten balkón môže využívať vlastník konkrétneho bytu, ale ako bude vypadať dom, teda aj balkóny rozhodujú spoluvlastníci domu, obvodového plášťa domu, teda aj balkónov, pripadne lodžii a terás na ktoré je prístup s konkrétnych bytov.
Pani Halli, čo je nespravodlivé, financovanie opráv tých priestorov, príslušenstiev konkrétnych bytov. Na opravu domu sa prispieva podľa majetkového podielu bytov v dome a majetok vlastníkov v dome je v prvom rade vyjadrený podlahovou plochou bytu vlastníka bytu. No a do...... to tým, že bytom ktoré majú uvedené príslušenstvá sa ich 25 % plochy pripočíta k podlahovej ploche bytu, a podľa takto spočítanej plochy budú byty prispievať do FOaÚ, nie podľa majetkového podielu bytov v dome.
Pani Halli, ak niektorý vlastník povie, že on si tých 700 - 900 euro, prípadne aj viac zaplatí sám a tie peniaze pošle na účet domu, konkrétne FOaÚ, ostatní sa isto nebudú hnevať. Ale, ak by sa dohodli, že všetci, ktorí majú balkón to musia tiež uhradiť samostatne, teda dotovať, sponzorovať spoločný FOaÚ. Tak v tom prípade je ich rozhodnutie v rozpore so zákonom. A ak by niekto takéto rozhodnutie nerešpektoval, neporušuje tým zákon 182/1993.
Pani Halli, inak ten pohľad na tie domy je úžasný a tie rozdiely, aj v myslení sú viditeľné. :);)
Pani Halli, SVOJ, taký svojský, je to tak, ani ryba, ani rak. Balkón nie je ani na bývanie a ani nie je byt!
Pani Halli, vy ako bývalý zamestnanec správcu bytových domov, by ste mohli vedieť čo je to podlahová plocha bytu, a čo úžitková plocha bytu.
Pani Halli, niekto má tú výhodu, že balkón si opraví aj zo stoličky, aj z kancelárie. Ale na siedmom - desiatom poschodí im nestačí ani sedem - desať stoličiek na sebe uložených. Ani sedem - desať kancelárii. Lešenie potrebujú!
Pani Halli, vedľa seba stoja dva rovnaké domy, aj boli skoro rovnaké. V každom si každý vlastník podľa svojho presvedčenia, že je jeho, balkón, si spravil podľa svojich finančných možnosti s neho škatuľu. No niektorým sa páčil zarostený trávou, ba aj stromček sa niekde objavil. V jednom sa rozhodli pre komplexnú rekonštrukciu, keď komplexnú, tak komplexnú!
Pani Hali, všetky balkóny, ich zábradlie a nadrobené škatule sa odstránili, nosná vodorovná konštrukcia, konštrukčný prvok sa všetkým zrekonštruoval, všetkým sa dalo na balkón rovnaké zábradlie a rovnaké presklenie, teda škatuľa, ten severský spôsob. A teraz sa dajú domy porovnať, v prvom kde si myslia, že balkóny sú ich, ale dom nie, a druhý si myslia, že najprv je ich dom, a aby nejako esteticky vypadal, veď predsa majú v tom ich spoločnom dome každý svoj byt!
Pani Halli, v tomto je ten zákon napísaný správne, že byt je majetok vlastníka, a balkón je priestor domu, príslušenstvo konkrétneho bytu, ktorému je započítaný do užitkovej plochy bytu v bytovom dome. Takže výlučne ten balkón môže využívať vlastník konkrétneho bytu, ale ako bude vypadať dom, teda aj balkóny rozhodujú spoluvlastníci domu, obvodového plášťa domu, teda aj balkónov, pripadne lodžii a terás na ktoré je prístup s konkrétnych bytov.
Pani Halli, čo je nespravodlivé, financovanie opráv tých priestorov, príslušenstiev konkrétnych bytov. Na opravu domu sa prispieva podľa majetkového podielu bytov v dome a majetok vlastníkov v dome je v prvom rade vyjadrený podlahovou plochou bytu vlastníka bytu. No a do...... to tým, že bytom ktoré majú uvedené príslušenstvá sa ich 25 % plochy pripočíta k podlahovej ploche bytu, a podľa takto spočítanej plochy budú byty prispievať do FOaÚ, nie podľa majetkového podielu bytov v dome.
Pani Halli, ak niektorý vlastník povie, že on si tých 700 - 900 euro, prípadne aj viac zaplatí sám a tie peniaze pošle na účet domu, konkrétne FOaÚ, ostatní sa isto nebudú hnevať. Ale, ak by sa dohodli, že všetci, ktorí majú balkón to musia tiež uhradiť samostatne, teda dotovať, sponzorovať spoločný FOaÚ. Tak v tom prípade je ich rozhodnutie v rozpore so zákonom. A ak by niekto takéto rozhodnutie nerešpektoval, neporušuje tým zákon 182/1993.
Pani Halli, inak ten pohľad na tie domy je úžasný a tie rozdiely, aj v myslení sú viditeľné. :);)
Halli
18.07.12,08:18
Ty fakt nie si normálny, ja ti dám užitočné súhlasím s tebou, prihrám ďalší príspevok aby si ludia uvedomili, že o balkony sa musia starať ..A TY????????????? si sa zrazil s koňom, alebo, čo že ma berieš do huby a debilne reaguješ na to čo som ani nepísala. Volala som ti , nedvíhaš, tak ťa žiadam nereaguj na MŇA.!! a vymaž to, alebo si odpusti tu reakciu v každom uvode svojich hypochondrických vyjadrovaní!
10. Porada slúži na to, aby sme si vzájomne poradili. V prípade, že mám iný názor, vyjadrím ho bez toho, aby som robil narážky na iného člena. Ak sa mi zdá otázka veľmi "jednoduchá" , odpoviem bez pripomienok na pýtajúceho sa, alebo odpoveď nechám na iného, trpezlivejšieho člena.
10. Porada slúži na to, aby sme si vzájomne poradili. V prípade, že mám iný názor, vyjadrím ho bez toho, aby som robil narážky na iného člena. Ak sa mi zdá otázka veľmi "jednoduchá" , odpoviem bez pripomienok na pýtajúceho sa, alebo odpoveď nechám na iného, trpezlivejšieho člena.
Halli
18.07.12,08:36
Sito a to komu odpovedáš??? a na čo??? daj sa vyšetriť....
Halli
18.07.12,08:41
V starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby v starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby v starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby
sito
18.07.12,08:57
Preto je v § 2, Zákona 182/1993 aj odsek 7!
sito
18.07.12,09:56
Prichytím to klinčekom, aby to nezmizlo.
Myslím, že už aj zadávateľka, môžno pochopila komu patria balkóny, lodžie a terasy na ktoré je prístup z konkrétnych bytov.
Zabrdnutie tictac7, bolo správne zabrdnutie.
Takže téma II je už na, ako to zvečnila ? ........? Na zabitie. Aj prva bola, tiež zabitá!
Len prútkarov, vrahov akosi niet?
To nám, to trvalo! :);)
V starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby v starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby
Myslím, že už aj zadávateľka, môžno pochopila komu patria balkóny, lodžie a terasy na ktoré je prístup z konkrétnych bytov.
Zabrdnutie tictac7, bolo správne zabrdnutie.
Takže téma II je už na, ako to zvečnila ? ........? Na zabitie. Aj prva bola, tiež zabitá!
Len prútkarov, vrahov akosi niet?
To nám, to trvalo! :);)
V starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby v starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby
Halli
18.07.12,10:02
Toto si prichyť klinčekom, bude sa ti lepšie spať., tak si si prečítal a ja vymažem to čo patrilo tebe, lebo telefon nedvíhaš!.
10. Porada slúži na to, aby sme si vzájomne poradili. V prípade, že mám iný názor, vyjadrím ho bez toho, aby som robil narážky na iného člena. Ak sa mi zdá otázka veľmi "jednoduchá" , odpoviem bez pripomienok na pýtajúceho sa, alebo odpoveď nechám na iného, trpezlivejšieho člena.
10. Porada slúži na to, aby sme si vzájomne poradili. V prípade, že mám iný názor, vyjadrím ho bez toho, aby som robil narážky na iného člena. Ak sa mi zdá otázka veľmi "jednoduchá" , odpoviem bez pripomienok na pýtajúceho sa, alebo odpoveď nechám na iného, trpezlivejšieho člena.
Llívia
18.07.12,10:04
A túto tému zabijem ja.
(Ak by niekto v nej chcel pokračovať, stačí požiadať moderátora o jej odmknutie.)
(Ak by niekto v nej chcel pokračovať, stačí požiadať moderátora o jej odmknutie.)
Halli
18.07.12,10:06
A túto tému zabijem ja.
(Ak by niekto v nej chcel pokračovať, stačí požiadať moderátora o jej odmknutie.)
super Livi, dík. myslím, že je tu čo si chcela a veľa sprostostí od Sita naviac.
(Ak by niekto v nej chcel pokračovať, stačí požiadať moderátora o jej odmknutie.)
super Livi, dík. myslím, že je tu čo si chcela a veľa sprostostí od Sita naviac.
Llívia
18.07.12,10:09
Neuzavriem ju - chcela som tvoj príspevok č. 115 dať ako "Najlepšiu odpoveď" a uzavrieť tému, ale najlepšiu odpoveď som už vybrala predtým a zmeniť sa to nedá.
Prosím niekoho - kohokoľvek (aj keď sem nepísal), aby klikol na vyriešené. Ďakujem.
Prosím niekoho - kohokoľvek (aj keď sem nepísal), aby klikol na vyriešené. Ďakujem.
sito
18.07.12,10:10
Toto si prichyť klinčekom, bude sa ti lepšie spať., tak si si prečítal a ja vymažem to čo patrilo tebe, lebo telefon nedvíhaš!.
10. Porada slúži na to, aby sme si vzájomne poradili. V prípade, že mám iný názor, vyjadrím ho bez toho, aby som robil narážky na iného člena. Ak sa mi zdá otázka veľmi "jednoduchá" , odpoviem bez pripomienok na pýtajúceho sa, alebo odpoveď nechám na iného, trpezlivejšieho člena.
.
10. Porada slúži na to, aby sme si vzájomne poradili. V prípade, že mám iný názor, vyjadrím ho bez toho, aby som robil narážky na iného člena. Ak sa mi zdá otázka veľmi "jednoduchá" , odpoviem bez pripomienok na pýtajúceho sa, alebo odpoveď nechám na iného, trpezlivejšieho člena.
.
Halli
18.07.12,10:16
super Livi, dík. myslím, že je tu čo si chcela a veľa sprostostí od Sita naviac.
.
.
Halli
18.07.12,10:18
V starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby v starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby
super Livi, dík. myslím, že je tu čo si chcela a veľa sprostostí od Sita naviac.
.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby v starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby starších domoch pôsobí zub času, v novostavbe zas neprofesionálna práca stavbárov či projektantov. To bolo zrejme aj príčinou nedávneho pádu balkónov pri stavbe bytového domu v Prahe. Podľa informácií médií boli balkóny údajne nedostatočne upevnené. Poruchy balkónov tak vznikajú aj na novostavbách ako odraz kvality projektov a zhotovenia, ale väčšinou platí, že čím je dom starší, tým je riziko väčšie. Za zlý stav balkónov a lodžií môže nedostatočná údržba a nekvalitná obnova domov. Preto je dôležité sa o ne dobre starať.
„Prehliadky stavu balkónových konštrukcií nie sú povinné, ale nevyhnutné vzhľadom na ich vek,“ upozorňuje Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. V súčasnosti by sa podľa jej slov mali obnovovať už všetky balkónové konštrukcie zabudované v domoch hromadnej bytovej výstavby.
Napraviť dosahy dlhodobo nevykonávanej údržby je podľa Sternovej možné iba obnovou balkónov. Skutočný rozsah nedostatkov a spôsob ich odstránenia môže určiť odborník, ale o uskutočnení obhliadky a o následnej obnove balkónov rozhodujú jedine vlastníci bytového domu. „Zaručenie bezpečného užívania balkónov závisí od včasného konania vlastníkov bytov,“ zdôrazňuje Sternová.
Obnova balkónov pritom slúži aj ako prevencia pred rozširovaním porúch, teda ak sa vykoná pri malom rozsahu nedostatkov, je to lacnejšie. Správne sa majú balkóny a lodžie obnovovať ešte pred zateplením obvodového plášťa.
Po dvadsiatich rokoch volajte statika
Žiaden predpis kontroly to vyslovene nenariaďuje, ale počas užívania bytu treba pravidelne kontrolovať aj konštrukcie balkónov. A to napriek tomu, že podľa stavbárov majú životnosť najmenej 80 rokov. Sú totiž vystavené vplyvom okolitého prostredia a potrebujú údržbu. Kontrolovať treba hlavne povrch – nášľapnú vrstvu, dlažbu, ale aj oplechovanie, aby sa voda nedostala pod dlažbu. Preverovať treba aj stav zábradlia, kde väčšinou najprv vznikne viditeľná korózia v mieste ukotvenia zábradlia.
Dotácia na opravu
Každý majiteľ bytu denne vidí fyzický stav svojho bytu, s tým aj balkóna alebo lodžií a pri najmenších pochybnostiach o statike alebo stabilite by mal zavolať odborníka. Netreba čakať, kým už vidieť armatúru – železo, hoci aj v tomto štádiu sú riešenia, aby balkóny slúžili svojmu účelu a boli bezpečné.
„Po dvadsiatich či tridsiatich rokoch je už nutné spojiť sa so statikom, aby skontroloval, či balkóny netreba opraviť,“ odporúča Vojtech Mozgay z Slovenskej komory stavebných inžinierov. Pri niektorých typoch panelových domov hromadnej bytovej výstavby sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Systémová porucha sa pri balkónoch týka najmä troch problémov: skorodovanej nosnej výstuže a trhlín v betóne balkónovej dosky, skorodovaného zábradlia v ukotvení a tepelných mostov s prejavmi plesní na vnútornom povrchu obvodovej steny.
Za dom zodpovedajú vlastníci a správca
„V stavebnom zákone je zakotvená povinnosť vlastníka stavby riadne vykonávať jej údržbu, aby sa predišlo jej znehodnoteniu,“ upozorňuje Jelena Hudcovská, riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy a výstavby. Stavební inžinieri však upozorňujú, že by sa zišiel aj predpis na povinné kontroly nosných konštrukcií v periodicite päť a desať rokov. Chýba legislatíva, ktorá by to nariaďovala rovnako, ako je to napríklad pri elektrine, plyne, bleskozvodoch či výťahoch.
Zodpovednosť za údržbu a bezpečné užívanie má vlastník, respektíve správca bytového domu. Keďže vlastníci jednotlivých bytov v dome sú spoločnými vlastníkmi bytového domu, každému obyvateľovi patrí jedna pomerná časť celého domu, za stav a údržbu balkónov zodpovedajú všetci – hoci sú súčasťou jednotlivých bytov.
Každý vlastník aj nájomník musí umožniť vykonanie udržiavacích prác a opráv. Vyplýva to z Občianskeho zákonníka. „Ak vlastník zanedbá riadnu údržbu stavby (vrátane balkónov ako súčasti stavebnej konštrukcie domu), je stavebný úrad oprávnený nariadiť mu vykonanie udržiavacích prác z titulu verejného záujmu na dobrom stavebno– technickom stave,“ dodáva Hudcovská. Ak niekto nevykoná udržiavacie práce, ktoré mu stavebný úrad nariadil, porušuje stavebný zákon.
Údržba stavby podľa zákona
Vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických nedostatkov, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Treba ju udržiavať v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
To isté platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia.
ZDROJ: STAVEBNÝ ZÁKON
Dôležitá je údržba
Balkóny vyčnievajú z fasády domu a o to viac sú vystavené vplyvom počasia. Ak nemajú poškodzovať dom, musí byť dobre vyspádovaná nášľapná vrstva, aby nesmerovala k obvodovej konštrukcii domu.
Najmä na balkónoch, ktoré nemajú v podlahe hydroizolačnú vrstvu, sú po rokoch používania viditeľné trhliny a odpadnuté kusy betónu. Ten často opadáva aj v oblasti zakotvenia zábradlia, kde vzniká tiež korózia, väčšinou viditeľná voľným okom.
Bezpečnosť balkónov môže stanoviť len odborník. Preto sa k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie systémových porúch panelových domov vyžaduje odborný posudok od autorizovaného inžiniera.
Nestavajte bez povolenia
Bezpečnosť balkónov okrem konštrukcie a počasia ovplyvňujú aj obyvatelia, ktorí na nich vykonali zásahy bez toho, aby ich odsúhlasil statik. V panelovom dome je všetko spoločné, jeden majiteľ by teda nemal vykonať také zásahy, ktorými môže vyvolať nepriaznivý stav domu, lebo úpravy balkónov a lodžií zasahujú aj majetok susedov. Škody, ktoré vzniknú neodsúhlaseným zásahom, znáša ten, kto také zásahy vykonal.
Balkóny v novostavbe
„Bezpečnosť balkónov závisí aj od projektovej dokumentácie a technológie,“ hovorí Ing. Vojtech Mozgay zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Ak sa dodrží projekt stavby, ktorý obsahuje aj výpočet, výkres a popis pracovných úkonov, je balkón bezpečný.
Pri kolaudácii budov musí zhotoviteľ predložiť certifi káty použitých materiálov a potvrdiť zápisom do stavebného denníka popis prác. Napriek tomu sa nedávno v Prahe stalo, že na rozostavanej bytovke balkóny spadli.
Podľa odborníkov príčin môže byť niekoľko: nekvalitný betón, nesprávne umiestnenie výstuže, výstuž inej kvality, ako je v projektovej dokumentácii, nedodržiavanie technologických postupov. Možno len priskoro odstránili debnenie, skôr, ako to dovoľuje technologický predpis, a chýbal kvalitný stavebný dozor.
Otázky a odpovede
Ako sa prejavujú najčastejšie chyby balkónov?
Korózia zábradlia, pretekanie zrážkovej vody balkónovou doskou, vznik trhlín a odpadávanie kusov betónu, tieto prejavy porúch má na svedomí aj nedostatočne vykonávaná údržba. Pre možnú zníženú bezpečnosť v užívaní boli balkóny zaradené medzi stavebné konštrukcie, na ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky charakterizované ako systémová porucha. Zodpovednosť za odstránenie porúch má vlastník bytu, resp. správca domu, pokiaľ naňho vlastníci takú zodpovednosť preniesli. Rozhodovať o uskutočnení akýchkoľvek stavebných prác na dome môžu však len vlastníci bytov. Bezpečnosť tak ovplyvňujú vlastníci bytov včasným konaním.
Čo sa môže stať, keď si vlastníci bytu bez konzultácie s odborníkom zasklia alebo vymurujú lodžiu?
Ani zaskliť, ani vymurovať by nemali bez súhlasu statika. Predstavané lodžie sú kotvené do fasádnych panelov a neboli dimenzované na ďalšie zaťaženie. Je pravda, že sa počítalo s rezervou, ale zasklením či vymurovaním môžu vlastníci narušiť stabilitu všetkých spoločných lodžií.
Čo sa stane, ak dážď a sneh trvalo poškodzujú balkón alebo lodžiu?
Lodžie ich majitelia v zime čistia od snehu. Samotný sneh ich nepoškodzuje. V zime je väčšie riziko poškodenia v tom prípade, ak už sú lodžie alebo balkóny v horšom stave – ak majú praskliny na podlahe, kde voda môže zmrznúť a ďalej ničiť dlažbu.
PROF. ING. ZUZANA STERNOVÁ, TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, ING. VOJTECH MOZGAY, SLOVENSKÁ KOMORA STAVEBNÝCH INŽINIEROV
Ako obnoviť balkón
O včasnom odhalení nedostatkov balkónov rozhodujú vlastníci bytov
Môžu včas upozorniť na viditeľné porušenie konštrukcie a na vznikajúcu koróziu a rozhodujú o vykonaní odbornej obhliadky
Obnova balkónov sa má správne vykonať pred zateplením obvodového plášťa
Pri niektorých typoch panelových domov sa prejavuje tzv. systémová porucha a štát poskytuje dotáciu na jej odstránenie prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
Návrh obnovy balkónov vykonáva projektant – autorizovaný inžinier Ich zoznam je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
Obnova balkónov sa robí podľa projektovej dokumentácie
Tá musí obsahovať hodnotenie skutočného stavu balkónov, konštrukčné riešenie vrátane technologických postupov obnovy balkónovej dosky (ošetrenie výstuže a betónu), návrhu opravy alebo výmeny zábradlia a jeho ukotvenia, návrh skladby podlahy a detailov vrátane zateplenia balkónovej dosky (eliminácia pôsobenia tepelného mosta), statické a tepelnotechnické posúdenie
Obnova balkónov sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad na základe písomnej žiadosti a priloženej dokumentácie stavby
super Livi, dík. myslím, že je tu čo si chcela a veľa sprostostí od Sita naviac.
.
sito
19.07.12,07:18
... to presvedčenie, tá bodka sa akosi zbehla ...
verkaz
19.07.12,10:51
joj, to bolo veľa čítania, musím si to vytlačiť
sito
19.07.12,20:36
... pani, aby vám nezabehlo. Pre istotu, tri bodky ...
Halli
21.07.12,17:04
...a ďalšie sprostosti...ako bonus...................!