Pokial v tabulke nebudú aj dalšie údaje, tak sú to nič nehovoriace čísla.

Pokial v tabulke nebudú aj dalšie údaje, tak sú to nič nehovoriace čísla.

A ozaj, ty čísla, nič nepovedia? Ti.

T06B Nezateplený- 0,27 GJ/m2- 0,45 GJ/m2
T06B Zateplený- 0,13 - 0,48 GJ/m2
Bratislava výber z 32 domov
Ako píšem , nič z toho nezistíš, len začneš rozmýšľať že PREČO ?

T06B Nezateplený- 0,27 GJ/m2- 0,45 GJ/m2
T06B Zateplený- 0,13 - 0,48 GJ/m2
Bratislava výber z 32 domov
Ako píšem , nič z toho nezistíš, len začneš rozmýšľať že PREČO ?

Tak predsa, čosi!

Kedy tých 0,27 GJ/m2 a kedy tých 0,45 GJ/m2. To pri zimnom a letnom slnovrate?

ročná merná spotreba, ak to nie je z toho jasné :-)

to mi je! Ale nezateplený, jeden s dvoma údajmi? Alebo dva, nezateplené? Jeden s 0,27 a druhy s 0,45?

Ved píšem, že sú to min a max z 32 domov ale samostatne zateplené a nezateplené

Ale všetky jednej stavebnej sústavy.

Pokial v tabulke nebudú aj dalšie údaje, tak sú to nič nehovoriace čísla.

Dve číselné údaje mi zatiaľ postačujú.
Ak viem pri ročnej spotrebe tepla, že hodnoty mám 136kWh/m2 a 8,40Eur/m2 ; potom viem povedať každému, kto mi povie, či napíše rozlohu bytu, koľko ho stálo vykurovanie za celý rok.

Napríklad: byt 68m2 = 571,20 Eur a to je 17.208 Sk za rok 2011.

A to je naozaj veľa. Dobre napísal ttroman.

Byty v činžiaku na Starohorskej 40,42,44 v BB majú lepšie údaje: 117 kWh/m2 ; 5,87 Eur/m2

Dve číselné údaje mi zatiaľ postačujú.
Ak viem pri ročnej spotrebe tepla, že hodnoty mám 136kWh/m2 a 8,40Eur/m2 ; potom viem povedať každému, kto mi povie, či napíše rozlohu bytu, koľko ho stálo vykurovanie za celý rok.

Napríklad: byt 68m2 = 571,20 Eur a to je 17.208 Sk za rok 2011.

A to je naozaj veľa. Dobre napísal ttroman.
u nás byty s presne takou plochou majú priemer za rok ešte trochu výšší. A to nám bývalý predseda vypočítal, že po zateplení znížime spotrebu tepla o 42%

Dom, spotreba 182 133 kWh : 2 644,74 m2 = 68,86/m2.
Náklady 16 771,13 : 2 644,74 m2 = 6,34/m2.

Priemer kWh na byt 68,86 x 60,63 m2 = 4 174,98 €.
Priemer € na byt 6,34 x 60,63 m2 = 384,39€.

Reálna úhrada bytu.

Úhrada za 2 471,28 kWh : 60,63 m2 = 40,76/m2.
Úhrada 227,56 € : 60,63 m2 = 3,75/m2.

Priemerný percentuálny podiel bytu 2,29 %.
Percentuálny podiel z nákladov 1,36 %.
Percentuálna odchýlka -40,80 %.

A že eskimák?


A to pri pomere 30 : 70 % a korekcii za polohu nad nevykurovaným suterénom len 10 %.
A niektoré hovadá navrhujú pomer 60 : 40 %.

Takéto som mal rozpočítanie nákladov pri pomere 30 : 70 %.

1. firma základná zložka 67,55 €, spotrebná zložka 71,95 €, spolu 139,50 €.
2. firma základná zložka 47,78 €, spotrebná zložka 40,28 €, spolu 88,06 €.
2. firma základná zložka 115,34 €, spotrebná zložka 112,22 €, spolu 227,46 €.

:eek: A takéto by som mal rozpočítanie nákladov pri pomere 60 : 40 %.

1. firma základná zložka 135,10 €, spotrebná zložka 41,11 €, spolu 176,21 €.
2. firma základná zložka 95,56 €, spotrebná zložka 23,01 €, spolu136,67 €.
2. firma základná zložka 230,66 €, spotrebná zložka 64,12 €, spolu 294,78 €.

Percentuálny podiel z nákladov 1,87 %.
Percentuálna odchýlka -23,31 %. :mee:

Na mojom postoji k odberu tepla by sa tým nič nezmenilo, ani u ostatných spoluvlastníkov dodaného tepla, ale na úhrade nákladov už áno. Prečo?

No hovadáááááá!!! Sú to, sito.

:) :D:D:D ;)

Mne hovoria tie údaje veľa. Ak by náš činžiak mal dve významné čísla podľa Starohorskej 40,42,44 v BB, potom by som už mal úsporu na kúrení.

lebo 68m2 x 8,40 Eur/m2 = 571,20 Eura
voči 68m2 x 5,87 Eur/m2 = 399,16 Eura.

Rozdiel je 172,04 Eura. Prečo ich nemám?
Niekde je chyba. A pritom máme svoje kotolne.
Môže to byť aj inou tarifou od SPP?

Výborné výsledky u ttromana :

85,9 kWh/m2 a 5,67Eura/m2 ;
81,0 KWh/m2 a 5,35Eura/m2= pri zatepl. streche

môj byt = 136,4 kWh/m2 a 8,40 Eura/m2.

Ak by som mal ttromanové hodnoty , potom by som na kúrení mal úsporu cca 190 Eur za rok.

Pritom máme novú kotolňu už 4 roky pre 27 bytov.
Niekde bude "žaba na prameni"...



Sitko.

Furt tu percentuješ a priemeruješ.

Prvotné treba riešiť spotrebu celého BD (a až potom sa hrajkať s rozpočítavaním)
ja neviem aká je toto stavebná sústava - výkresy mám v kancli , ale mám (zo 6 vedľa seba) dva úplne rovnaké - aj správca bol ten istý !!! (plastové okná na bytoch okolo 3/4 ) :

spravujem -- 34 ročný, 2011 spotreba tepla na UK 335000 kWh / 3902 m2 = 85,9 kWh / m2 / rok
môj - - 31 ročný (zateplené strecha) 2011 , 328000 / 4046 m2 = 81 (a ak by som použil plochu ako u spravovaného , tak 84 )
kotolňa tá istá

Takže tu môžeš vidieť primeranú hodnotu - - nie rozlietané ako dával Tibor

PS
Teoreticky by som mohol povedať, že k tej o 2% nižšej mernej spotrebe prispelo hlavne zateplenie strechy - toľko sa aj zhruba odhaduje ( 2-3 % ).

Spotreba tepla :

Chab.9 ;BB : 136,41kWh/m2 a 8,40Eura/m2

Star.40,42,44;BB :116,30 kWh/m2 a 7,09 Eur/m2

Moskovská36,38,40,42 vBB .
Hodnoty : 49,67 kWh/m2 a 3,03 Eura/m2
************************************
Kamínky 25, Brno : tiež v r.2011
Hodnoty: 33,9kWh/m2 = po realizácii úspor.opatrení

Ide o 4 bytové domy /3 v BB a 1 v Brne/

************************************
PS: tt roman mal 85,9kWh/m2 a 5,67Eur/m2
no aj 81 kWh/m2 a 5,35Eur/m2

Sitko.

Furt tu percentuješ a priemeruješ.

Prvotné treba riešiť spotrebu celého BD (a až potom sa hrajkať s rozpočítavaním)
ja neviem aká je toto stavebná sústava - výkresy mám v kancli , ale mám (zo 6 vedľa seba) dva úplne rovnaké - aj správca bol ten istý !!! (plastové okná na bytoch okolo 3/4 ) :

spravujem -- 34 ročný, 2011 spotreba tepla na UK 335000 kWh / 3902 m2 = 85,9 kWh / m2 / rok
môj - - 31 ročný (zateplené strecha) 2011 , 328000 / 4046 m2 = 81 (a ak by som použil plochu ako u spravovaného , tak 84 )
kotolňa tá istá

Takže tu môžeš vidieť primeranú hodnotu - - nie rozlietané ako dával Tibor

PS
Teoreticky by som mohol povedať, že k tej o 2% nižšej mernej spotrebe prispelo hlavne zateplenie strechy - toľko sa aj zhruba odhaduje ( 2-3 % ).

Neviem, ako ťa ...? Však si vyber z posledného tucta.

Prvotné treba riešiť spotrebu celého BD

Pravdu máš!

Spotreba domu 1 777 GJ. Znížiť sa dá znížením únikov tepla z domu, zateplením, výmenou okien, vchodových dverí, vyregulovaním.

Ak v takom prípade poklesne spotreba v dome, je možné povedať to, a to nám spôsobili zníženie spotreby GJ. neraného dodaného, odobratého tepla v dome.

Len to má jeden háčik. Pri spotrebe 1 777 GJ. cena za jeden GJ. bola 143,23 Sk. = 4,75 €.

Po vyregulovaní bola spotreba, najnižšia 1 312 GJ. ale cena za jeden GJ. bola 504,14 Sk. = 16,73 €.

Spotrebu vyregulovanie znížilo o 26 %, ale cena za jeden GJ. stúpla o 252 %.

Najnižšiu spotrebu sme mali 617 GJ. ale cena za jeden GJ. dosiahla v tom roku 744,79 Sk. = 24,72 €.

potreba sa znížila o 65 %, ale cena za jeden GJ, stúpla o 420 %.

V roku 2011 bola spotreba 656 GJ. ale cena za jeden GJ. až 770,52 Sk. = 25,58 €.

Spotreba bola nižšia o 63 %, ale cena za jeden GJ. stúpla o 438 %.

No čo? Fakty!

Ale ak sa v dome, bytoch, miestnostiach namontovali PRT, už sa dá povedať nie len čo nám znížilo spotrebu tepla v dome, ale aj kto sa ako podieľal na tej spotrebe. Síce s určitou nepresnosťou, ale aj podstatnými rozdielmi v prístupe k odberu tepla v bytoch cez spoločný vykurovací systém domu.

A až potom sa uvažuje o inom spôsobe rozpočítania nákladov za teplo ako podľa m2. Ale odborníci doporučujú, a aj vyhláška 358/2009, že dobré je ešte stále, aj napriek meračom 60 % nákladov rozpočítať priemerom na každý m2 v dome, byte, miestnosti.

Teda nie ja percentujem, priemerujem, len som tak ako Tibor napísal,


Som radšej za transparentnosť s jednoduchým výpočtom, ktorý si skontrolujú tí šikovnejší doma na kalkulačke, a tí nešikovnejší z toho nebudú mať až tak veľký guláš.

Vďaka zložitejšiemu rozúčtovaniu dom neušetrí ani i o cent viac. Len vďaka chuti ľudí šetriť a to je len o tom, ako sa im informácie podávajú a či ich chcú počúvať.


Možno som ten šikovnejší? Ale nie až tak šikovný, že musím zožrať tých úžasných 60 % rozpočítaných podľa m2. Ty, áno?

:eek: Že vraj, ten pomer 60 : 40 % motivuje, ale k čomu??? A koho??? :mee:

Sito uvádza spotrebu tepla. Mám tomu tak rozumieť,
že je to na m2. Potom sú tie hodnoty zaujímavé.
1777GJ/m2 = 319,60 kWh/m2 pri výhodnej cene;
1312GJ/m2 = 235,97kWh/m2 * po vyregulovaní;
656GJ/m2 = 117,99kWh/m2 ** v roku 2011;
617GJ/m2 = 110,97kWh/m2 *** najlepší výsl.,
ale vraj za nevýhodnú cenu !

a tu je možnosť poradiť sa navzájom, aby sme došli
k správnym záverom.
Badám, že Ste obetaví pracanti. Len nejdeme celkom na jednej koľaji. To robia tie zmeny /GJ,kWh, Eurá, Sk , % : % , veľkosť Bytových domov, .../
Ale chcem Vás poprosiť o trpezlivosť a riešenie pomocou tabuľky, ktorú chcem v exceli ponúknuť.

Už som niečo našiel aj na nete , ale to je z CZ.

link dávam na : http://nliskovec.calyx.cz/ap_energieNL/RokStat.aspx

PS: možný vzor

Noo, neviem, neviem!

1 777 GJ. x 277,7777 = 493 610,97 kWh : 2 644,74 m2 = 186,64 kWh/m2.

To je! Ale či aj dobre?

Aj navlas rovnaké domy, vedľa seba, nie sú rovnaké! Na rovnakej koľaji. Sú v nich iní pasažieri.

Tie zmeny GJ na kWh a Sk na € nič na tom nezmenia, tie % : %, tie môžu, ale viac, najviac spravia peniaze vlastníkov. Veľkosť bytových domov, ale však v každom dome, aj vo svete je m2 rovnaký, či nie?

A čo, sme horší ako Česi?


T06B Nezateplený- 0,27 GJ/m2- 0,45 GJ/m2
T06B Zateplený- 0,13 - 0,48 GJ/m2
Bratislava výber z 32 domov
Ako píšem , nič z toho nezistíš, len začneš rozmýšľať že PREČO ?

Správny postreh, nič! Len vánok, vetrík pohne, lístečkom. Mysľou, môžno?

Pre G

Úspory v kúrení :
- vyregulovanie okolo 15 %
- termohlavice (PRVN) 8
- ľudia 15
- plastové okná 18
- zateplenie plášľa 15
- zateplenie strechy 2

Úspory v TUV
- funkčná spiatočka
- menej otvárať kohútik

Oboje : bezstratový prenos

Tie údaje sú z praxe alebo je to teória (nejaký výpočet)?

Sito tam má guláš


Aký guľáš? Akýýý? To sú hodnoverné údaje!!! A cena za jeden GJ bola v jednotlivých rokoch v Sk takáto 140,00; 140,00; 143,23; 165,00; 225,91; 262,00; 292,67; 346,00; 504,14; 571,53; 623,17; potom bol prestavaný nový rozvod tepla v celom meste a ceny boli v Sk. 752,16; 744,79; 724,62; 660,02; 770,52. Na € vydelíš kurzom 30,126!

Spotreby v GJ. 1 687; 1 616; 1 777; 1 476; 1 450; 1 312; 1 433; 1 201; 1 080; 872; 850; 735; nové rozvody tepla v meste 625; 617; 699; 738; 656. GJ vynásobíš 277,7777 a máš kWh!

No, ty si mi riadny guľášmajster.

:) :D:D:D ;) :---

Mne hovoria tie údaje veľa. Ak by náš činžiak mal dve významné čísla podľa Starohorskej 40,42,44 v BB, potom by som už mal úsporu na kúrení.

lebo 68m2 x 8,40 Eur/m2 = 571,20 Eura
voči 68m2 x 5,87 Eur/m2 = 399,16 Eura.

Rozdiel je 172,04 Eura. Prečo ich nemám?
Niekde je chyba. A pritom máme svoje kotolne.
Môže to byť aj inou tarifou od SPP?

Priemerná spotreba tepla/m2 plochy domu sa vyráta: celkové množstvo dodaného tepla/celková výkurovaná plocha domu.
V byte to nemusí platiť, lebo jeden byt môže mať vyššiu spotrebu ako priemer, iný zase nižšiu a tretí môže mať priemer. Z tohto dôvodu "ich nemáš".

V roku 2011 je cena 5,85 €/m2 pri vlastnej kotolni reálna. My sme mali v tomto roku 5,755 €/m2 (plyn, elektrina, mzdy kuričov, servisné prehliadky a prehliadky zo zákona). Nie je tam splátka úveru.

136,4 kWh/m2 je skutočne príliš veľa. My sme mali v Poprade v roku 2011 v nezateplenom dome 91 kWh/m2.

Pre Juliana:
náš činžiak - tu v BB - podmienky sú: "vsio rovno"!
lebo nikto nemá v byte merače. Každý odobral na m2
rovnaké množstvo = 136,41 kWh/m2.

Teplo na vykurovanie 1-12/2011 :
množstvo tepla - namerané : 197187 kWh
podlahová plocha / 27 bytov + NP/ 1445,5 m ;
MERNÁ SPOTREBA = 136,41 kWh/m2 ;

celk. náklady na objekt = 12 149,-Eur
Jedn. náklad - zákl. zl. = 8,40 Eur/m2 .

skutočné náklady FOUaP na 1m2 = 0,0797 Eura.
Myslím si, že kotolňa sa spláca z FOUaP.
pôjdem sa v pondelok spýtať...

PS: Hodnoty z Brna sú skvelé. Dal som už link.

Keď už tam zbieraš toľko údajov, prečo tam nepricapíš aj roky ?????????????????????????????????????????????????? ???????????????

iný pohľad budem mať na 200 % zvýšenie ceny tepla za 11 rokov, ako za 5 rokov

Hľadal som, ale je to kdesi zapatrošené, ale približne pre našu kotolňu bol nárast PRIEMERNEJ ceny tepla asi 70 % za cca 6-7 rokov.

Samozrejme ak vymenili komplet rozvody, tak im to URSO zo zákona uznal do fixu (a ak dali dosť ostré odpisy) = uznám , že cena za tepelný výkon môže z roka na rok skočiť aj o 100% / u nás je teraz okolo 90 €/kW (ale už počúvam reči o častejších poruchách na rozvodoch )

PS
Nebuď punktičkár = 277,7777 ti je nanič stačí vedieť, že blízko 270-280

To robia trulllkovia, čo nerozumejú matematike = ako ten technik nemenovanej kotolne

Pýtam sa ho pri spotrebe tepla na TUV rádovo 141 000 kWh NAČO ??????????????????? tam trepú 4 desatinné miesta (141 760,1642 / rok 2010)

- že treba
- že to má vplyv

Akurát vplyv na oblbnutie platiacich :D

Keď už tam zbieraš toľko údajov, prečo tam nepricapíš aj roky ?????????????????????????????????????????????????? ???????????????

V príspevku č. 17 je uvedený rok 2011 a aj spotreba v tom roku. Len som, či ti to dôjde?

PS
Nebuď punktičkár = 277,7777 ti je nanič stačí vedieť, že blízko 270-280

Puntičkár, tesár?

656 GJ x 277,7777 = 182 222,17 kWh.
656 GJ x 277,7 = 182 171,20 kWh.
656 GJ x 270 = 177 120,00 kWh.
656 Gj x 280 = 183 680 kWh.

Aj majster tesár sa utne, že?

Akurát vplyv na oblbnutie platiacich :D

Ale, vie trafiť aj na 100 %.

:) :D:D:D ;) :---

Aj PASKOV sa už vrátil, ale pripadá mi nejaký, divný? To asi tie klokany?

Pre Juliana:
náš činžiak - tu v BB - podmienky sú: "vsio rovno"!
lebo nikto nemá v byte merače. Každý odobral na m2
rovnaké množstvo = 136,41 kWh/m2.

Teplo na vykurovanie 1-12/2011 :
množstvo tepla - namerané : 197187 kWh
podlahová plocha / 27 bytov + NP/ 1445,5 m ;
MERNÁ SPOTREBA = 136,41 kWh/m2 ;

celk. náklady na objekt = 12 149,-Eur
Jedn. náklad - zákl. zl. = 8,40 Eur/m2 .

skutočné náklady FOUaP na 1m2 = 0,0797 Eura.
Myslím si, že kotolňa sa spláca z FOUaP.
pôjdem sa v pondelok spýtať...

PS: Hodnoty z Brna sú skvelé. Dal som už link.

Ak nemáte PRVN, tak potom je to tak ako uvádzaš. Zavedenie PRVN dokáže ušetriť na spotrebe tepla okolo 11-15% (u nás to bolo 14 %). Tie tzv. "merače" pôsobia psychologický na ľudí tak, že sa správajú racionálne.
Potom by ste mali spotrebu okolo 116 kWh/m2 a to je už znesiteľnejšie číslo.
To je môj názor.

Aj PASKOV sa už vrátil, ale pripadá mi nejaký, divný? To asi tie klokany?
Nerozprávate o meraní, nie je na čo reagovať :-D

Inak k téme, ako som napísal na začiatku : Zostáva LEN otázka PREČO?, a o tom to je. Čísla bez poznania alebo interpretácie čo je za tým, nič nepovedia len: veľa alebo málo, ale zase k ČOMU? A PREČO?
Nie je všetko len o kWh alebo € na m2.
To by bolo nenormálne veľa odborníkov na tepelú technku a hydrauliku. Asi si to Ing. na tej Stavebnej fakulte za niečo zaslúžili alebo teda na SKSI. Či nie? Každý je odborník ked má prehlad o námere PRVN a cene za kWh? Hovadina !!!
Dám si operovať slepé črevo vrátnikovi? Alebo pôjdem na laserovú operáciu oka k inštalatérovi? Každý môže vedieť niečo z danej teórie, ale nikdy nie to, čo sa učí rokmi školy a praxe.
Takže , mám doma 2W discolaser, kto si dá upraviť zrak? ZARUČENÉ výsledky- okuliare už nikdy nebudete potrebovať!!!

Tibor tomu rozumie, a ako skoro vždy má pravdu.
porovnávať neporovnateľné je nemožné

V roku 2011 je cena 5,85 €/m2 pri vlastnej kotolni reálna. My sme mali v tomto roku 5,755 €/m2 (plyn, elektrina, mzdy kuričov, servisné prehliadky a prehliadky zo zákona). Nie je tam splátka úveru.
Koľko je to so splátkou úveru?

Hlavne o tých €, ktoré Tibor zarobí na domoch, spoluvlastníkov, ich. Preto sa im snaží zahmliť zrak, laserom. Aby sa na to meranie v byte ne ... , bolo by po €, že?

A ty nerobíš za peniaze? Alebo robíš pre peniaze? Ja nepotrebujem nič zahmlievať.

A pomer 60 : 40 %, to nie je opona za ktorou sa skrýva ...

Nie to nie je opona, ale spôsob výpočtu.

Julián, ešte ťa chcem poprosiť o údaje ako je vykurovaná plocha a cenu kotolne, a celkovovyrobené teplo na vykurovanie,respektíve aj TÚV ako i koľko m3 plynu spotrebujete na 1kWh, respektíve kolko kWh dokážete v priemere za rok vyprodukovať z m3 plynu.
Ďakujem.

pre Tibora

Dva dôležité údaje na začiatku zdielania sa postačujú. Neskôr sa situácia dostane prirodzene do čísel. Hlavne tým, ktorých to zaujíma.
ttroman - už dobre postrehol, že budeme zaradený do maloodberu. Takže , odkedy máme svoju kotolňu pre 27 bytov, už sú cifry inakšie. Ale dopracujeme sa k výsledku. Chceme vedieť, ako sa to oplatilo odstrihnúť sa od Maxikotolne vzdialenej 100 metrov od nášho činžiaku.

Nunenkovi - začal som len s máličkom /2hodnoty/. Vedel som, že sa diskusia rozvinie. Predpokladám cca 500 príspevkov, ale čas neurčujem a neponáhľam sa. Som dôchodca.

gutan52 (http://www.porada.sk/member.php?u=14649) koĺko stálo zriadenie kotolne úpre 27 bytov?

Julián, ešte ťa chcem poprosiť o údaje ako je vykurovaná plocha a cenu kotolne, a celkovovyrobené teplo na vykurovanie,respektíve aj TÚV ako i koľko m3 plynu spotrebujete na 1kWh, respektíve kolko kWh dokážete v priemere za rok vyprodukovať z m3 plynu.
Ďakujem.

pre rok 2011
-Výkurovaná plocha 3094,7 m2
-Cenu Ti presne neviem povedať, v roku 2006 to bolo niečo medzi 1,2-1,3 mil Sk (32 bytov -240 kW)
-Celkove vyrobené 408494 kWh tepla z toho ÚK 290286 kWh a TÚV 118207 kWh na 1430 m3
-celková spotreba plynu 38745 m3; a 408494 kWh:38745 m3=10,543 kWh z 1 m3 plynu

nová kotolňa v 12/2009 nás stála skoro 47.000,-Eur.

12/2007 = 33.333,33Eura

Ďakujem obom. Predpokladám, ale naozaj máte kondenzačné kotle?

momentálne je to o 0,00244 €/kWh o rok to skončí. Prvé štyri roky by to bolo o 0,00406 €/kWh.
ton ste potom mali v roku 2011 len 408494 kWh a 0,00406 €/kWh?
Veď to je len 1 658€

My máme kondenzačný, alebo kondenzačné /nie som obsluha/, tak sa neviem presne vyjadriť /1 či 2 ?/:confused:
Na schôdzi bolo povedané, že my máme kondenzačný, preto budeme mať aj teplú vodu s dobrými výsledkami. Lenže mne to vychádza tak, že 1l teplej vody nás stojí 27halierov a SV 9hal. Pomer je 3 : 1. Preto som nespokojný. V iných bytovkách je pomer iba 2:1. Bol i rok, keď sme mali aj horší pomer /pred montážou novej a našej kotolne/vyjadrený vo financiách /5:1/.:mee: = 34:7 v halieroch na 1l vody.

Takže nová otázočka do pléna = Čo Vás stojí 1 liter vody.

Aspoň pomer zadajte, ak sa vo financiách nevyjadríte.
Ďakujem jg z BB

To je nejako veľa 90Sk/m3 nie?
Na TV je najlepšie čo viem ohrev 3,73 €/m3+voda cca 2€ :-) Ale nie z kotolne, ani z CZT a bez soláru.

Ceny vody sú tu http://www.urso.gov.sk/sk/regulacia/vodarenstvo/cr/vcrp

ton ste potom mali v roku 2011 len 408494 kWh a 0,00406 €/kWh?
Veď to je len 1 658€

Maš pravdu. Na začiatku bola splátka 16 666 Sk/mes, teraz je to 332 €/mes.

332x12=3984 €/rok terajšia splátka
3984 €/rok:408494 kWh/rok= 0,00975 €/kWh

prvé 4 roky:
16666,6 Sk/mes.x12 mes.=200000 Sk/rok t.j. 66638,78 €/rok : 408494 kWh/rok= 0,01625 €/kWh

Teraz by to malo byť správne.

Julián voľajako mi to nesedí
Výkurovaná plocha 3094,7 m2 x 5,755 €/m2 = 17 810€
Celkove vyrobené 408 494 kWh x 0,0406 €/kWh = 16 585€
Splátka úveru 12 mesiacov x 332€ = 3 984 €/rok
Číže 3 094,7 m2 plochy a 1 430 m3 za 16 585€ + 3 984 = 20 569€
Prečo, kde robím chybu?

To je nejako veľa 90Sk/m3 nie?
Na TV je najlepšie čo viem ohrev 3,73 €/m3+voda cca 2€ :-) Ale nie z kotolne, ani z CZT a bez soláru.

Pretože koeficient u SV je 1,2348 a časť iných drobných nákladov, vychádza na 9 hal./l SV.
Aj u teplej je pomerový koef. 1,1827. To predražuje vodu v byte. Ak mám napr na merači 30m3, tak x 1,1827 x 2,35505eur/m3 = 83,56 E.

Také výsledky o 18halierovej teplej vode za liter, máme v BB ;

ale nie v našej kotolni pri M4 (maloodber od SPP).

Julián voľajako mi to nesedí
Výkurovaná plocha 3094,7 m2 x 5,755 €/m2 = 17 810€
Celkove vyrobené 408 494 kWh x 0,0406 €/kWh = 16 585€
Splátka úveru 12 mesiacov x 332€ = 3 984 €/rok
Číže 3 094,7 m2 plochy a 1 430 m3 za 16 585€ + 3 984 = 20 569€
Prečo, kde robím chybu?

V mojom príspevku 41 boli zmetočné údaje, preto som ho vymazal.
Platí to čo je v príspevku č. 52

Julián, bol by som rád, ak by si teda mohol dať správne údaje.
Spotrebované množstvo plynu
Vyrobené množstvo tepla na vykurovanie a vykurovanú plochu a teplo na ohrev vody a jej množstvo.
Celkový náklad na teplo, a teda koľko koľko je za 1kWh, respektíve koľko stálo vykúrenie 1m2 plochy a zohriatie jedného m3 vody.
ďakujem.

Len je otázne, či super kondenzačné kotle nemajú anuloid a teda nekondenzujú - tým je účinnosť tak 92%.

Ved v tej kaskáde je problém, kotle pod 50kW štandardne majú v sebe čerpadlo, a doporučované schémy zapojenia od výrobcu obsahujú pre kaskádu anuloid. Projektanti bez rozmyslu kotle nacápajú, dajú anuloid a za ním ekvitermiku a TV. Tým zvýšia teplotu spiatočky a kondenzácia je v prdeli. Ale majú všetko ako udáva výrobca kotlov :-( smutné ale kaskádu kondenzačných kotlov, ktorá bola správne zapojená (tak aby mohli kondenzovať) som videl len v dvoch aj to jeden v bytovom a druhý v nebytovom objekte. Ale netuším kto to projektoval. To čo kotolňové firmy sériovo ponúkajú je zle.

Ty máš chlapec aj hlavu takú ako nicka.

Ja som nepísal, že sa počítať nemá s normálnym číslom.

To " stačí vedieť 270 - 280 " je pre úvahy / odhady.

PS
A keď už machruješ, že vieš používať malú násobilku, skús aj veľkú :

Skutočná hodnota 277,7 / môj interval 270 až 280
(ja by som samo používal 280 (ale 277,777 začína 27... a v celých desiatkach sa ľahšie pohybuje)

Pri mojich odhadoch :
- maximálna minimálna chyba 0,8 %
- maximálna maximálna chyba 2,7 %

Ale kedže o nej viem, pri výsledku ju buď poviem, alebo dám rezervu.



Ja som nepísal, že sa počítať nemá s normálnym číslom.

Ale toto si ty, čí nie? Nepísal?!



PS
Nebuď punktičkár = 277,7777 ti je nanič stačí vedieť, že blízko 270-280

To robia trulllkovia, čo nerozumejú matematike = ako ten technik nemenovanej kotolne

Pýtam sa ho pri spotrebe tepla na TUV rádovo 141 000 kWh NAČO ??????????????????? tam trepú 4 desatinné miesta (141 760,1642 / rok 2010)

- že treba
- že to má vplyv

Akurát vplyv na oblbnutie platiacich :D

NAČO ??????????????????? tam trepú 4 desatinné miesta (141 760,1642 / rok 2010)

Pokiaľ ten technik zastupuje firmu, ktorá je v obchodnom vzťahu s vašou správou domu, musí na rozpočítaní uviesť spotrebu už od roku 2010 v kWh. Pre spätné porovnanie, je treba niektoré jednotky prepočítať GJ na kWh, alebo kWh na GJ. Vyhláška 358/2009 nevyžaduje uviesť desatine miesta, ale tým, že tam dá štyri, nič nepokazí.

To " stačí vedieť 270 - 280 " je pre úvahy / odhady.

Pravda, ak sa bavíš s niekym, len tak o dohade, úvahe, odhade. Môže byť rádovo, od oka, baj očko, od brucha, od boku, ... odhadom, aj môže byť aj od hada ...

Ty máš chlapec aj hlavu takú ako nicka.

Každý má nejakú! No, sito je tu, len jeden, ale ty máš nickov ako také sito, dier. Niektoré ich ani toľko nemá. Ale za to to sito nemôže! Či?

Kotolňa je domová, ale je vo vlastníctve výrobcu tepla (zároveň aj správca). Je to novostavba (kolaudované september 2009). EC energetická trieda B. Čo si o tom myslíte? Náklady na kúrenie a teplú vodu, spotreba tepla sú adekvátne? Dom nemá ani pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, a ani merače. Ak je vám obrázok malý kliknite naň pravým tlačítkom a dajte otvoriť v novom okne, tam sa dá zväčšiť, alebo za sltačenej klávesy Ctr potočte koliečkom myši od seba pre zväčšenie a k sebe pre zmenšenie. Ďakujem za vaše názory a pripomienky.

http://img.obrazok.com/Bez-nazvu-1.jpg
http://img.obrazok.com/Bez-nazvu-1aa.jpg
http://img.obrazok.com/popis.jpg
http://img.obrazok.com/cena.jpg
http://img.obrazok.com/ec.jpg
http://img.obrazok.com/vyuctovanie_2009.jpg
http://img.obrazok.com/2011_5_25-_2_.jpg
http://img.obrazok.com/02_10_2012.jpg

http://img.obrazok.com/02_10_2012.qf2b.jpg

Kotolňa je domová, ale je vo vlastníctve výrobcu tepla (zároveň aj správca). Je to novostavba (kolaudované september 2009). EC energetická trieda B. Čo si o tom myslíte? Náklady na kúrenie a teplú vodu, spotreba tepla sú adekvátne? Dom nemá ani pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, a ani merače. Ak je vám obrázok malý kliknite naň pravým tlačítkom a dajte otvoriť v novom okne, tam sa dá zväčšiť, alebo za sltačenej klávesy Ctr potočte koliečkom myši od seba pre zväčšenie a k sebe pre zmenšenie. Ďakujem za vaše názory a pripomienky.



Nemám času celé študovať

Projekt vyzerá akože dobre, ale
nezdá sa mi pomer tepla na UK/TUV - - projektant to bral asi z normy a nie z reality 4 : 1 je veľa / porovnaj s reálnou spotrebou
ja by som dal kotle inak : 3 ks 80kW mi pokryje vypočítaný tepelný príkon , aj tak pobežia narz iba 2 a trtí je ako studená rezerva (a tretí kotol 80 bude aj lacnejší, ako ten navrhnutý )
ešte by som pokecal o kondenzačnom režime 80 kW v lete iba na TUV

vyúčtovanie otrasné ceny a rozdiely :

190 € / kW tepelného výkonu je fuj (cena tepla 0,06 € / kWh je ok )
veľký rozdiel v jednotlivých rokoch v spotrebe tepla na 1 kubík vody - - to pred 2 rokmi ohrievali inú vodu ????????,

Aj ja som mal rôzne ponuky na kotolňu pre 69 bytov (vlastníci neporozumeli, tak sa nerealizovalo) :

tá slušná 78 000
tá ešte slušná 82 000
tá neslušná 110 000 €

A to som projektantom povedal, že ak vlastníci odsúhlasia, tak síce môžu stavať kotolňu so ziskom, ale pri oceňovaní im budem trošku do toho rýpať :D.

To je veľmi dobre, ak ten, čo je v obraze, angažuje sa a veci vie vysvetliť. Veľká väčšina mu dá za pravdu a tešia sa, že majú schopného človeka medzi sebou. Nemá hriech. Dávame mu 1*!

Horšie je , ak si niekto myslí, že je "majster sveta" a "všetko vie", no v skutočnosti Dezinformuje.

Ak to robí nevedome, no je schopný si vypočuť aj iného, je napraviteľný a dá sa s ním vychádzať, ako aj dôjsť k správnym informáciám a zhode - konštruktívnym dialogom . Tomuto je známka 2*!

Ale ak to robí vedome, veľmi často mu z jehočinnosti "niečo kvapne". Poznám to... Dávam mu známku 4- ; zlezaradil = zle sa zaradil svojím postojom!!! ; no ale sebe niečo zariadil... Žeby "Tender?!" ???

Takže nová otázočka do pléna = Čo Vás stojí 1 liter vody.


Kubík teplej vody tak (2011) 8,9 €

Pomer tepla na TUV / UK cca 210/335 = 1 : 1,6

čuduj sa svete - veď to je 27 halierov za liter teplej vody.
To naozaj ste dosiahli? Reálne je 18 halierov.
Rekordy 10 halierov, ale bez "terminálnych Bonusov".:)

Toto načo počítate ???

Spalné teplo máš predsa napísané na plynovej faktúre !!!

stačí vedieť, že je okolo 10,6 kWH/m3 (účinnosť kotla okolo 98% ) Otázka = nie 92% ?

Otázka = nie 92% účinnosť?
Ide o celkovú účinnosť kotlov počas celého roka?

Počas vykurovania je 1 snímač teploty vonku a druhý v sušiarni. Všetko je tak nastavené, aby v každom byte bolo +21 oC.

V bytoch nemáme žiadne čidlá ani hlavice. Nikto sa nesťažeje, každému to vyhovuje. Iba ja som trochu nespokojný s niektorými hodnotami.

Toto načo počítate ?????????????????????????????????????????????????? ??????????????????????????????????

Spalné teplo máš predsa napísané na plynovej faktúre !!!!!!!!!

stačí vedieť, že je okolo 10,6 kWH/m3 (účinnosť kotla okolo 98% )


To nepočítame. Niekto sa na to pýtal- čítaj všetko!

Spalné teplo je pre každý mesiac uvádzane v tabuľke "Zloženie zemného plynu".

Kotolňa je domová, ale je vo vlastníctve výrobcu tepla (zároveň aj správca). Je to novostavba (kolaudované september 2009). EC energetická trieda B. Čo si o tom myslíte? Náklady na kúrenie a teplú vodu, spotreba tepla sú adekvátne? Dom nemá ani pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, a ani merače. Ak je vám obrázok malý kliknite naň pravým tlačítkom a dajte otvoriť v novom okne, tam sa dá zväčšiť, alebo za sltačenej klávesy Ctr potočte koliečkom myši od seba pre zväčšenie a k sebe pre zmenšenie. Ďakujem za vaše názory a pripomienky.

http://img.obrazok.com/Bez-nazvu-1.jpg
http://img.obrazok.com/Bez-nazvu-1aa.jpg
http://img.obrazok.com/popis.jpg
http://img.obrazok.com/cena.jpg
http://img.obrazok.com/ec.jpg
http://img.obrazok.com/vyuctovanie_2009.jpg
http://img.obrazok.com/2011_5_25-_2_.jpg
http://img.obrazok.com/02_10_2012.jpg

Chcem sa vás spýtať koľko Vás stojí výroba 1kWh tepla v domovej kotolni, respektíve koľko by vás vás vyšlo vyrobiť za rok 186 035kWh alebo 205 674kWh tepla (25% na ohrev TÚV a 75% kúrenie). Bez splátky úveru, alebo aj s ňou.
Ďakujem

Vďaka za názor

Chcem sa vás spýtať koľko Vás stojí výroba 1kWh tepla v domovej kotolni, respektíve koľko by vás vás vyšlo vyrobiť za rok 186 035kWh alebo 205 674kWh tepla (25% na ohrev TÚV a 75% kúrenie). Bez splátky úveru, alebo aj s ňou.
Ďakujem
To je robota na habilitačnú prácu. Toľko údajov a ešte k tomu aj komentár. Ale postupne sa to vyrieší , kým prídeme k príspevku číslo 500. Alebo by bolai 2 -3 témy

To je priamo z rozúčtovania

Trochu to pokazila (ale odhadom tak 2-4 % ) spotreba tepla 2009 z ktorej sa počítal tepelný výkon pre 2011
Niečo s tým robte, lebo patríte medzi drahých užívateľov teplej vody.
Aký máte pomerový koeficient? My máme pri TúV 1,1827 ; a pri SV 1,2348, !! To je výstražné... Tu sa najviac mýlia úradníci. Ako to rozpočítavať. Ja som tu našiel rezevu, ktorá vo vyúčtovaní bola.

[QUOTE=sito;2259034]

Dom:
Spotreba 182 133 kWh : 2 644,74 m2 = [U]=68,86kWh/m2;
Náklady:
16 771,13 E :2 644,74 m2 = [B]=6,34eur/m2. * Vaše hodnoty s Vaším dovolením zapíšem do tabuľky v Exceli. Chcem ju tu zadať, ako prílohu

Priemer kWh na byt 68,86 x 60,63 m2 =
4 174,98 €. tu má byť údaj v kWh/byt
Priemer € na byt 6,34 x 60,63 m2 = 384,39€. Výborný výsledok - Gratulujem

Reálna úhrada bytu.

Úhrada za 2 471,28 kWh : 60,63 m2 = 40,76/m2.
Úhrada 227,56 € : 60,63 m2 = 3,75/m2.

Priemerný percentuálny podiel bytu 2,29 %.
Percentuálny podiel z nákladov 1,36 %.
Percentuálna odchýlka -40,80 %.

**************.............. *****

Ešte raz prosím, tieto údaje upresniť.

Skúsim vložiť tabuľku v exceli :
neviem to sem vložiť.
Ako to urobiť?

pán nunenko pomôžte...

[QUOTE=sito;2259034]

Dom:
Spotreba 182 133 kWh : 2 644,74 m2 = [U]=68,86kWh/m2;
Náklady:
16 771,13 E :2 644,74 m2 = [B]=6,34eur/m2. * Vaše hodnoty s Vaším dovolením zapíšem do tabuľky v Exceli. Chcem ju tu zadať, ako prílohu

Priemer kWh na byt 68,86 x 60,63 m2 =
4 174,98 €. tu má byť údaj v kWh/byt
Priemer € na byt 6,34 x 60,63 m2 = 384,39€. Výborný výsledok - Gratulujem

Reálna úhrada bytu.

Úhrada za 2 471,28 kWh : 60,63 m2 = 40,76/m2.
Úhrada 227,56 € : 60,63 m2 = 3,75/m2.

Priemerný percentuálny podiel bytu 2,29 %.
Percentuálny podiel z nákladov 1,36 %.
Percentuálna odchýlka -40,80 %.

**************.............. *****

Ešte raz prosím, tieto údaje upresniť.

Skúsim vložiť tabuľku v exceli :
neviem to sem vložiť.
Ako to urobiť?

pán nunenko pomôžte...

Upresniť? Presné môžu byť len výsledok výpočtu. Ale, musí byť teória, presná, správna???

A prečo priemer na byt, byty môžu byť rôznej veľkosti, m2 je v každom rovnaký, či nie. Tak prečo?

Spotrebu v byte v kWh nie je možné zmerať! Len rozpočítať na základe nameraných jednotiek. Prípadne z konečnej úhrady vypočítať na koľko kWh pripadá napočítaná úhrada.

227,56 : 167,7113 = 1,3568 %

1 % spotreby domu = 182 1,33 kWh x 1,3568 % = 2 471,1805 kWh.

Priemer na byt s plochou 60,63 m2 384,39 € : 167,7113 = 2,2919 %.

Úhrada v mojom byte 227,56 € : 167,7113 = 1,3568 %

Odchýlka od priemeru môjho bytu 384,39 € - 227,56 € = 156,83 € : 3,8439 € = 40,7997 % v prospech môjho bytu. Teda -40,7997 %

Tiež 2,2919 % - 1,3568 % = 0,9351 : 0,022919 = 40,8002 %.


Tabuľka z excelu

Normálne sa zoberú, okopírujú bunky a vložia, sem. Naskočí takýto tvar.



aaaaaaaa
bbbbbbbbbb
cccccccccccccccccccc


123
1234
12345


456
5678
67890


789
9012
12345

Ak, budú bunky orámované, tak tabuľka bude takáto.




aaaaaaaa
bbbbbbbbbb
cccccccccccccccccccc


123
1 234
12 345


456
5 678
67 890


789
9 012
12 345

tak, ako sito píše to ide označiť kopírované dať kopírovať (Ctrl+c), kliknúť sa na poradu do tohto chlievika, a stlačiť Ctr+v

PS
Všimnite si že stredotlaký plyn ťahajú v PE trubkách

a nie ako oblbujú dodavatelia vlastníkov, že na nízkotlak je najlepšia meď :D

Iba pre info nízky býva okolo 20 a stredo do 100 kPa takže tlaky asi ako na bycygly = žiadna dráma.

Tu asi nejde o pretlak, ale o protipožiarnú ochranu.

Už dvakrát som videl a počul v TV hovoriť hasiča-veliteľa zásahu pri požiari domu, že veľké problémy im robia najmä vymenené plastové potrubia.

Na teplej vode nenarobíš NIČ (ak je koeficient okolo 1,1 ) :
vodné stočné je mimo kotolne
teploa tepelný výkon je pre kotolňu od URSO

Z BD s tým sprostým číslom o mernej spotrebe tepla.
Pre SV / TUV koeficienty :
2010 1,08 / 1,01
2011 1,07 / 1,1
****************************

Na teplej vode nenarobíš NIČ :mee: - ale ak máš vlastnú kotolňu, tak niečo sa s tým urobiť dá. Zatiaľ je Tvoja i moja TúV drahá. Pracujme na náprave - aspoň k pomeru 1:2. /cena SV : TúV/

U nás má každý v byte vodomery. Ale vodomery sú i v kotolni. Ak z 27 vodomerov spočítaš údaje a nerovnajú sa tým, ktoré sú v kotolni, potom je koeficient potrebný.
Ak je napr. 591m3 : 699m3 potom sa každému bytu násobí spotreba TúV x koef. Spotreba tepla na ohrev vody je daná z kotolne = 63815 kWh. Tá sa vydelí hodnotou z kotolňového merača /699/. Dostaneme mernú spotrebu plynu na ohrev 1m3 vody. 63815 : 699 = 91,29 kWh/m3. Ale normalizovaná ročná spotreba bola len 85,83 kWh/m3. Žeby ju zadalo URSO?

Tento údaj - kWh/m3 ; Aj E/m3 u teplej vody bude tiež ako zaujímavý; v rodiacej sa tabuľke, na ktorej pracujem.
Julian - mi o tom správne napísal. Ďakujem.

Tie koeficienty !
v roku 2010 = 1,01 = tu len o 1% viac
v roku 2011 = 1,10 = tu už 10 % viac;
a náš r.2011 = 1,18 = to až 18% vody ide
mimo vodomeru. A to je veľa!!! Niekto berie
zadara a ostatní to dostanú zaplatiť cez koeficient. Ako na to ? Do 10% by ma to netrápilo... U studenej koef. až 1,23 *takže 23%... Kým sme boli pod veľkou spoločnou kotolňou, koeficienty strát boli menšie. :rolleyes:

Chcem sa vás spýtať koľko Vás stojí výroba 1kWh tepla v domovej kotolni, respektíve koľko by vás vás vyšlo vyrobiť za rok 186 035kWh alebo 205 674kWh tepla (25% na ohrev TÚV a 75% kúrenie). Bez splátky úveru, alebo aj s ňou.
Ďakujem

Všetko už bolo napísané len si to výpiš na papier a daj do hromady.
Koľko stojí kWh vyrobená v kotolni ( €/kWh ) - cena za plyn, za el., servis, prehliadky a mzdy - už som to uviedol.
Ak chceš aj cenu kWh so splátkou úveru tak čiastku som uviedol tiež.

Keď máš ročné vyúčtovanie dodávok tepla svojho bytu, tak si to môžeš analogicky prerátať, aký by bol rozdiel pri domovej kotolni.

Krútením všelijakých čísel stále dokola komplikuje prehľad a vzniká z toho "guľáš".

Vyhláška hovrí, že pri domovej kotolni by sa malo spotrebovať pri výrobe TÚV 79 kWh/m3.

Kubík teplej vody tak (2011) 8,9 € :mee: to je veľa :mee:

Pomer tepla na TUV / UK cca 210/335 = 1 : 1,6 - neviem posúdiť, ale asi chyba /možno veľa ľudí v bytoch v plných vaniach každý deň... :mad::mad::mad::):rolleyes::rolleyes::rolleyes: = vykúpaní , či aj vykúpení ?
**********
u nás je to cca 64/197 = 1 : 3
niektorí dávajú aj
v percentách / 20 : 80 / = 1 : 4 ;

Kým sa viac ako polovica vlastníkov nerozhodne, ja s tým ako správca nič neurobím (a hubu som nevyhral v lotérii:D - ja im iba vravím : Ste vlastníci / platíte / tak sa aj správajte ako vlastníci - - ale nejaký väčší úspech . Nuku )

Po príčinách koeficientu sa ťažko pátra.

Ale mal si asi pred 10 rokmi vidieť ten poplach pri vyúčtovaní, keď sme na teplú dostali 1,4 :---

(písať chceli / chodiť po bytoch chceli - - nedotiahli = prd dosiahli (baby )

Inak z praxe. Taká bežná hodnota na osobu a rok je 15 kubíkov TUV a 30 studenej.
asi aj normatívy na Slovensku sú tak stavané... Si predsedom SVB alebo ? ? ? Ja som bol predsedom za čias, keď sme patrili pod SBD. V rokoch 1991-1994. Vtedy to bola neplatená funkcia. Dnes je to už platené, takže náš predseda je spokojný. Nechce uvolniť miesto... :eek:

[QUOTE=ttroman;2264041]
teploa tepelný výkon je pre kotolňu od URSO

Tepelný výkon je podľa vyhlášky spotreba tepla pre dom za roky (ak sa nemýlim) 2005, 2006 a
2007 delene 3 a x 5300 hodín. Určite to nestanovuje URSO. URSO schváľuje pre dodávateľa iba cenu za kW.
Po zateplení sa treba dohodnúť s CDT na jeho výške (čo nerád robí a len o málo ho zníži).

Už sa začalo na tom pracovať. Uvidíte, spolu stvoríme a pozadávame údaje do excelových tabuliek. Pracujme na tom, aby boli prehľadné. Môže ích byť aj viacej. Už sa chcem o niečo pokúsiť, pretože Ste mi poradili. Dúfam, že to pôjde...
Všetko už bolo napísané len si to výpiš na papier a daj do hromady.
Koľko stojí kWh vyrobená v kotolni ( €/kWh ) - cena za plyn, za el., servis, prehliadky a mzdy - už som to uviedol.
Ak chceš aj cenu kWh so splátkou úveru tak čiastku som uviedol tiež.

Keď máš ročné vyúčtovanie dodávok tepla svojho bytu, tak si to môžeš analogicky prerátať, aký by bol rozdiel pri domovej kotolni.

Krútením všelijakých čísel stále dokola komplikuje prehľad a vzniká z toho "guľáš".

Vyhláška hovrí, že pri domovej kotolni by sa malo spotrebovať pri výrobe TÚV 79 kWh/m3.

Vyhláška je aj URSO ?
My sme mali až 91kWt/m3. To je veľa...
Tak hľadám príčinu... Lebo to ide do peňazí.

Ale ľuďom sa nechce rozmýšľať. Vraj myslenie bolííííí... Ale rozumy by chceli rýchlo a zadarmo... :--- a vraj mimotemy . Ale za rozumy sa platí! Preto Vám ďakujem, že sa tu zdieľame na Téme o : Spotere tepla, ktorú som zadal.:) Teraz už - Dobrú noc ľudkovia.

R O K
Objekt
Spotreba tepla

cena Teplej Vody

Poznámka












č i n ž i a k
v kWh/m2
v E/m2
kWh/m3
v E/m3












2011
Chab. 9 BB
136,41
8,41
91,29
9,25
TV = voda + ohrev


2011
Staroh. 40,42,44 v BB
117,07


5,97



2011
sito
68,86
6,34





2011
obytný dom v Brne







2011
škola v Brne

Všetko už bolo napísané len si to výpiš na papier a daj do hromady.
Koľko stojí kWh vyrobená v kotolni ( €/kWh ) - cena za plyn, za el., servis, prehliadky a mzdy - už som to uviedol.
Ak chceš aj cenu kWh so splátkou úveru tak čiastku som uviedol tiež.
neviem nájsť, kde to je, číslo prispevku?

Tepelný výkon je podľa vyhlášky spotreba tepla pre dom za roky (ak sa nemýlim) 2005, 2006 a
2007 delene 3 a x 5300 hodín. Určite to nestanovuje URSO. URSO schváľuje pre dodávateľa iba cenu za kW.
Po zateplení sa treba dohodnúť s CDT na jeho výške (čo nerád robí a len o málo ho zníži).
http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/vynos_06-2008kz_sk.pdf
http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/vynos_06-2008_sk.pdf
http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/vynos_06-2009_sk.pdf
http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/vynos_06-2010_sk.pdf

gutan nám tu nejde vôbec o teplo, to je v máji druhoradé, je ho dosť 31.5. Aj horúco niekomu, až ho aj mdloby chytajú ...

Peniaze, peniaze to je to o čo nám tu hlavne ide!!!

Dám údaje z roku kde som mal prístup ku všetkým podkladom. Hlavne k nákladom domu, boli 16 804,24 €.

Toto je taká mapa nášho domu, čo cárek to byť, čo číslo to jeho úhrada.

Rozdelené náklady vsio rovno, teda podľa m2.

Je síce pravda, že v tých krajných bytoch mali väčšie radiátory, ale to len preto aby dosiahli v byte rovnakú teplotu 20 °C, a za rovnakú teplotu rovnaká úhrada v bytoch.



385
385
430
430
385
385


385
385
430
430
385
385


385
385
430
430
385
385


385
385
430
430
385
385


385
385
430
430
385
385


385
385
430
430
385
385


385
385
430
430
385
385


Nooo, dali sme si namontovať PRT, ktoré zaznamenali hausnumera, keď sa upravili korekciou výrobcu PRT úhrady jednotlivých bytov vyšli takéto.



447
577
417
450
1 067
1 209


270
237
399
453
184
541


106
807
460
296
284
522


608
176
195
423
119
396


150
70
273
303
247
179


700
585
563
300
333
425


765
217
101
176
366
405

To sa nám moc neľúbilo, tak sme bytom, tým krajným odpísali s tých hausnumer určitú ich čiastku potom nám naskočili takéto úhrady v bytoch. To za to, že im viac ochladzuje byty. Aby mali ako - takú kompenzáciu za vysoké koeficienty radiátorov po namontovaní PRT.



397
549
397
428
1 015
1 109


275
250
421
479
195
552


105
853
486
312
300
533


612
186
206
447
126
404


149
74
289
321
262
183


689
619
595
317
352
435


693
207
96
167
348
374

S tým sme tiež neboli spokojní. A tak sme sa dohodli, že 30 % nákladov rozpočítame starým klasickým spôsobom vsio rovno, že či to pomôže. A čo nám vyskočilo, aké úhrady v bytoch. Vraj preto, aby výrazne boli zvýhodnené tie krajné byty za tie veľké koeficienty radiátorov.



394
500
407
428
826
892


308
291
424
464
252
502


189
712
469
348
325
488


544
246
273
442
203
398


220
168
331
353
299
244


598
549
545
351
362
420


601
260
196
246
359
378

Ale podľa zákona, vyhlášky 358/2009 by sme si vraj rozpočítať 60 % nákladov vsio rovno. To by boli v bytoch úhrady takéto.



390
451
417
429
637
675


341
331
426
450
309
452


273
572
452
383
351
444


476
305
340
437
281
393


291
261
373
386
336
304


507
479
496
385
372
405


508
314
296
325
370
381

Ale sú tu aj taký machri, ktorí tvrdia, že najvyššia úhrada v byte by nemala byť vyššia viac ako o 40 % priemeru na konkrétny byt. Ale to by sme museli vsio rovno, rozpočítať až 78,71 % nákladov. To by boli úhrady potom takéto.



388
420
423
429
519
539


362
356
428
440
345
421


326
485
442
405
367
417


434
343
382
433
330
389


335
319
400
407
359
342


450
435
465
406
378
396


451
347
359
374
377
383

Vieš, požiadal by som ťa ako ešte neovplyvneného, nenakazeného tu našou chamtivosťou po peniazoch, keby si vnoval trocha času tým tabuľkám a vyjadril sa, ktorý spôsob rozpočítania by bol pre náš dom najvýhodnejší.

Potom si môžeme povedať aj o tom odobratom teple domom v tom roku, ktoré malo hodnotu 194 064,05 kWh. A ako asi pôsobilo na teplotu v bytoch pri meraním podľa PRT, ľudovo meračoch tepla v byte.

Dobre?

Vieš, požiadal by som ťa ako ešte neovplyvneného, nenakazeného tu našou chamtivosťou po peniazoch, keby si vnoval trocha času tým tabuľkám a vyjadril sa, ktorý spôsob rozpočítania by bol pre náš dom najvýhodnejší.
Dovolím si odpovedať aj a ja. Nieže by som si myslel, že to robíte zle, práve naopak z toho najhoršieho je to to najlepšie. Za najhoršie považujem rozpočítavať náklad na základe pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov. s následným bezhlavým deformovaním zaznamenáných údajov. Sitovci to robia aspoň z dávkou logiky, čo zmierni dopad na "obete".
Rozdelenie nákladu na teplo je pomerne zložitý problém, s následkami ako sú domnelé (ale aj skutočné) úspory zo šetriaceho efektu. Druhý dôsledok je negatívny. Jediné reálne úspory tepla je zateplenie domu. Lenže, ak mnohí vlastníci profitujúci na rozpočítavaní nákladu na teplo podľa PRNV, či merača tepla vysokoprofitujú na tomto rozdelení nákladov by išli proti sebe, aby chceli zateplenie domu.
1, Ak vnútorný byt má tretinovú ochladzovaciu plochu oproti bytu na rohu a oba májú rovnakoveľkú výmeru jeho dsa úspora na nákladoch na kúrenie dotkne v menšej miere. Na jeho zrealizovanie však prispeje rovnako.
2,Zásadne sa zmenia (ak bude kvalitné zateplenie) pomery spotreby tepla bytov k tepelným stratám. na m2 plochy bytu.
3, Ak vlastníci bytov sú minimálne zaintzeresovaní na spotrebe podstrešného bytu, nie je vôĺa zatepliť strechu.

sito, ak by váš dom, jeho spolumajitelia rozhodli, že vybudujú vlastnú kotolňu, ako by ste delili časť "skrytej" ceny tepla za úver? ˇuver by sa splácal v spotrebe, tj v kWh? Alebo podľa spoluvlastníckeho podielu?

tepelný výkon pre "t" rok sa počíta zo spotreby tepla za "t - 2 " roky
stiahni si novú, tepelný výkon je nahradený regulačným príkonom.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa § 17
ods. 5 a § 18 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z. z. ustanovuje:
Čl. I
Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej
úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla
sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4 ods. 3 písmeno c) znie:
„c) regulačného príkonu na vykurovanie na odbernom
mieste a regulačného príkonu na teplo v teplej úžitkovej vode na odbernom mieste,“ (http://www.dalkia.sk/slovakia-energy/ressources/documents/2/42473,v_358-2009.pdf)

Trto, pasuješ za odborníka na cenotvorbu, ale trt tomu rozumieš.
Regulačný príkon odberného zariadenia na odbernom mieste sa vypočíta ako podiel (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
nameraného mnoţstva tepla dodaného na vykurovanie a prípravu teplej úţitkovej vody v roku (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
2010 v kWh a počtom hodín 5300. V prípade, ak odberateľ tepla doloţil energetický certifikát (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
budovy s výpočtom energetickej hospodárnosti budovy, ktorá bolo zateplená v priebehu rokov (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
2010 a 2011, môţe sa dodávateľ s odberateľom dohodnúť na inom regulačnom príkone ako (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
vychádza zo spotreby v roku 2010. (V nasledujúcich rokoch dohodu moţno uplatniť aţ do (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
doby, kedy relevantné údaje o mnoţstve odobraného tepla zatepleným objektom budú (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
k dispozícii za celý kalendárny rok) Ak k obojstrannej dohode nedôjde, tak sa regulačný príkon (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
počíta zo spotreby v roku 2010. (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
Regulačný príkon odberného zariadenia s technologickou spotrebou tepla vo vlastných (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
výrobných procesoch v neregulovaných činnostiach a odberného zariadenia, do ktorého sa teplo (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
na technologický účel dodáva sa určí ako pomer spotreby tepla v roku 2010 a počtu (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
prevádzkových hodín 8000 alebo sa dodávateľ a odberateľ môţu dohodnúť na inom regulačnom (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
príkone odberného zariadenia. Ak odberateľ tepla vyuţíva pre svoju spotrebu aj iné ako (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
dodávané tepla, potom sa regulačný príkon tohto odberného zariadenia vypočíta zo spotreby (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
tepla v roku 2010 a počtu hodín 2000 alebo sa dodávateľ a odberateľ môţu dohodnúť na inom (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
regulačnom príkone odberného zariadenia. (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
Pri výpočte regulačného príkonu u nových dodávateľov alebo odberateľov sa vychádza z (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
objednaného mnoţstva tepla na rok 2012 a príslušného počtu hodín podľa spôsobu vyuţitia (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
tepla. (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
Celkový regulačný príkon vstupujúci do návrhu ceny tepla na rok 2012 je súčet všetkých (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
regulačných príkonov na odberných miestach. (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
Regulačný príkon odberného zariadenia medzi dodávateľom a odberateľom, ktorý je súčasne (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
vzápätí aj dodávateľom sa určí na základe dohody medzi dodávateľom a odberateľom tepla. (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
Vypočítaný regulačný príkon platí len pre rok 2012 a pre rok 2013 sa bude počítať regulačný (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)
príkon zo spotreby tepla v roku 2011! (http://www.urso.gov.sk/doc/usmernenia/ORTE_UsmernenieNaRok2012_podla_219-2011_24102011.pdf)

Nevaďme sa a neponižujme jeden druhého. Ja nechcem vyrábať nepriateľov.
Takto si len odoženieme prispievateľov.

Málokedy sa nájde na tieto témy schopný teoretik; ešte menej praktik a najmenej je tých, ktorí to vedia podať teoreticky a urobiť prakticky. Buďme len normálny.

Ja Vás prosím, vráťme sa k uvádzaniu skutočných dvoch hodnôt. Vo svojom činžiaku v určitom roku.

Teplo na vykurovanie r.2011 = 136kWh/m2 a to je zlé kúrenie. Zaradený v M4. Teraz sme už aj zateplili celý činžiak a ???
Jednotkový náklad v E/m2 = 8,41 ;:mee:

Teplo na ohrev TúV r.2011 = 91kWh/m3
Jednotkový náklad v E/m3 = 6,65 ;
výsledok mi hovorí o 20 halieroch len na ohrev 1 litra vody.

k tej vode ešte 2,35E/m3 a mám cenu
teplej vody.
6,65 + 2,35 = 9,-E/m3 TúV a to je 27hal/l.:mee: a to je veľa!!!

Jednoduchá tabuľka, ale mnohovravná

Prosím Vás, ak viete , zapíšte aspoň svoj



















R O K

Objekt

Spotreba tepla



cena TúV



Poznámka





















č i n ž i a k

v kWh/m2

v E/m2

kWh/m3

v E/m3























2011
Chab. 9 BB



136,41


8,41


91,29


9,25
TV = voda + ohrev





2011
St. 40,42,44 v BB



117,07






5,97






2011
sito



68,86


6,34










2011
ttroman















2011
Nunenko













2011

Julian















2011
obytný dom v Brne

33,9



23,2



Sú na tom





2011
škola v Brne

34,7



13,1



Lepšie s výsl.

sitko - my nemáme tie merače. Ani reg. ventily. Asi som to už písal a tam som napísal , že po regulácii bytov sa zablombovala regulácia každého bytu. Neviem to tak technicky tu zapísať, len jednoducho to "učešem".
Máme novú kotolňu - od 12/2009 a zateplenie od 9/2011. Tak už len čakám, aké budeme mať výsledky za rok 2012. Predseda má silné slovo. Takto rozhodol a presvedčil. Možno, že dobre.

gutan52 stále nechápeš, źe táto štatistika je nič nehovoriaca? Ani čo do €, ani do spotrebovaného tepla na m2?
Rozhodujúce pre spotrebu tepla domu je aj jeho geografické umiestnenie. To vyjadrujú dennostupne, údaj, ktorý sa dá porovnávať tvojou metódou musí mať rovnaké dennostupne. Dom musí mať rovnakú konštrukciu, rovnakú plochu, tepelné straty...
Pre cenu zas platí to, že dom by musel byť vykurovať niekto, kto má rovnakú (v oboch zložkách) uplatňovanú ceny tepla.
Táto štatistika ti povie len to, že ľudia si kúria, jedni viac a jedni menej. Porovnávať sa však nedá nič, jediné čo sa týmto dá dosiahnuť je závisť, že niekto má lacné teplo, či malú spotrebu tepla. Ale koľko ho stálo to, už nezrovnáš.
No a v rámci domu ti to jasne, zrozumiteľne uviedol sito. Všetko závysí od jedného hlasovania, čí legislatívneho rozhodnutia. Raz môžeš platiť 1200€ inokedy 350€ a vpodstate za to iste.
Tu máš oficiálnu štatistikuvrámci jedného veľkého správcu. Dumaj a daj vedieť k čomu i prišiel.
http://www.osbdlevice.sk/media/vseo_doc/Merna_spotreba_2011.xls
http://www.osbdlevice.sk/media/vseo_doc/Prehlad_spotreby_TE_na_UK_za_roky_2007_2008_2009_2 010_2011.xls

zapíš si do tabuľky
2009 Trenčín - 9,09€ m2 - 94.98kWh/m2 (prepoč. podľa tab. z 6-12 2009)
2010 Trenčín - 8,67€/m2 - 92.52kWh/m2
2011 Trenčín - 10,22€(m2 - 98.83kWh/m2 (94,42kWh/m2 pri počítaní tej istej plochy)
voda ale to sú kadejaké čachre správcu a výrobcu tepla, čí sú realita?

2009 Trenčín - Celkové náklady tepla na prípravu TÚV 676,86€
Množstvo vody 62m3
TÚV ohrev - fixné náklady 1,416kW x 181,29€/kW = 257,7€
TÚV ohrev - výpočet nameraného množstva 7070kWh x 0,0563€/kWh = 420,16€
1m3 vody = 10,92€ alebo 114kWh

2010 Trenčín - Celkové náklady tepla na prípravu TÚV 2976,15€
Množstvo vody 467,03m3
TÚV ohrev - fixné náklady 6,579kW x 181,27€/kW = 1192,58€
TÚV ohrev - výpočet nameraného množstva 31688kWh x 0,0563€/kWh = 1783,57€
1m3 vody = 6,3725€ alebo 67,85kWh

2010 Trenčín - Celkové náklady tepla na prípravu TÚV 4938,18€
Množstvo vody 595,85m3
TÚV ohrev - fixné náklady 10,201kW x 199,35€/kW = 2033,62€
TÚV ohrev - výpočet nameraného množstva 48120Wh x 0,0605€/kWh = 2904,48€
1m3 vody = 8,288€ alebo 80,75kWh

Počet dennostupňov za určité časové obdobie charakterizuje klimatické podmienky. Čím sú klimatické podmienky náročnejšie, t.z. čím je vonku chladnejšie, tým je počet dennostupňov vyšší.
Dennostupeň (°D) predstavuje rozdiel vnútornej teploty v byte (v priemere 20°C) a priemernej vonkajšej teploty.
Vonkajšia priemerná denná teplota, tvorí štvrtinu súčtu vonkajších teplôt meraných o 7.00 h, o 14.00 h a o 21.00 h, pričom teplota meraná o 21.00 h sa započítava dvakrát.
Príklad:
vonkajšia teplota nameraná o 7:00 6,4 °C
vonkajšia teplota nameraná o 14:00 12,2 °C
vonkajšia teplota nameraná o 21:00 8,1 °C

6,4 + 12,2 + 2 x 8,1 = 34,8 °C
34,8 / 4 = 8,7 °C

Priemerná vonkajšia denná teplota je + 8,7 °C. Potom 20 - 8,7 = 11,3 °D (dennostupňov)
Dennostupne sa používajú pri výpočte tzv. merných spotrieb tepla na vykurovanie. Táto merná spotreba cez dennostupne by mala byť na rovnakej úrovni. Samozrejme, ak sa v bytovom dome zrealizuje nejaké racionalizačné opatrenie, merná spotreba tepla na vykurovanie sa musí znížiť.

Prehľad dennostupňov (http://www.teplovmeste.sk/menu/dennostupne/)2005 - 2008 (http://www.porada.sk/userfiles/file/KOST/martico/DST_2005_2008(1).pdf)
2012 °D

január 673,67 jún -
február 748,02 september -
marec 445,53 október 293,94
apríl 328,67 november 395,19
máj 32,28 december 623,15

2011 °D

január 554,16 jún -
február 650,61 september -
marec 535,45 október 326,13
apríl 237,00 november 542,70
máj 67,55 december 572,43

2010 °D

január 642,03 jún -
február 573,96 september 133,97
marec 557,90 október 389,91
apríl 304,76 november 418,36
máj 67,04 december 772,54


2009 °D
január 693,45 jún 30,10
február 568,15 september -
marec 543,55 október 290,42
apríl 218,19 november 427,18
máj 28,18 december 683,93


(http://www.teplovmeste.sk/menu/dennostupne/)

dennostupne, alebo zanamenať denný priebeh vonkajšej teploty je dnes technicky a finančne nenáročný problém. Káždý, čo by mal záujem a chuť by si mohol pre svoju potrebu robiť štatistiku toho, ako vonkajšia teplota ovplynila jeho spotrebu tepla, a ako sa premietla do nákladov. No vždy to budú len nepresné údaje, vplyv na spotrebu tepla má aj orientácia domu, počet slnečných dní, vietor. Aj absolutne presne zaznamenaná vonkajšia teplota neznamená nájsť úplne presnú súvislosť so spotrebou tepla.
Veľkou mierov na ňu vplýva správanie vlastníkov. Teplo v byte 24 alebo 19% je dosť veľký rozdiel.

PS
Ono je to niekedy zradné :

Hydro ústav vydal, že (kvôli poplatkom panelákov za zrážkové vody), že ročne naprší okolo ( bolo to presne, ale ja dávam asi s 10 mm presnosťou ) :

620, 640, 690 mm

3 mestá zhruba v trojuholníku - 12 km od seba GA / SA / SE
vyhláška č. 397/2003 § 6
(5) Množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie sa vypočíta súčinom daných plôch nehnuteľností a im prislúchajúcich odtokových súčiniteľov podľa druhu povrchu plôch zaradených v kategóriách A až C a priemerom dlhodobých zrážkových úhrnov pre danú lokalitu podľa údajov, ktoré poskytuje právnická osoba zabezpečujúca hydrologickú a meteorologickú službu.2)
2) Vládne nariadenie č. 96/1953 Zb. o Hydrometeorologickom ústave.

používa ročný priemer z dlhodobého zrážkového úhrnu pre danú lokalitu podľa údajov SHMÚ, ktorý je vypočítaný z úhrnu zrážok za obdobie predchádzajúcich piatich rokov a aktualizuje sa raz za tri roky.

omylom ° zameniť za % je tak isto hlúposť, ale zastaviť vetu "Hydro ústav vydal, že (kvôli poplatkom panelákov za zrážkové vody), že ročne naprší okolo ( bolo to presne, ale ja dávam asi s 10 mm presnosťou ) :"
svedčí o tebe. Stačilo mi. Ľutujem tých ktorým si skontroloval a podpísal "reálny" tepelný výkon na rok 2013

Dovolím si odpovedať aj a ja. Nieže by som si myslel, že to robíte zle, práve naopak z toho najhoršieho je to to najlepšie. Za najhoršie považujem rozpočítavať náklad na základe pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov. s následným bezhlavým deformovaním zaznamenáných údajov. Sitovci to robia aspoň z dávkou logiky, čo zmierni dopad na "obete".
Rozdelenie nákladu na teplo je pomerne zložitý problém, s následkami ako sú domnelé (ale aj skutočné) úspory zo šetriaceho efektu. Druhý dôsledok je negatívny. Jediné reálne úspory tepla je zateplenie domu. Lenže, ak mnohí vlastníci profitujúci na rozpočítavaní nákladu na teplo podľa PRNV, či merača tepla vysokoprofitujú na tomto rozdelení nákladov by išli proti sebe, aby chceli zateplenie domu.
1, Ak vnútorný byt má tretinovú ochladzovaciu plochu oproti bytu na rohu a oba májú rovnakoveľkú výmeru jeho dsa úspora na nákladoch na kúrenie dotkne v menšej miere. Na jeho zrealizovanie však prispeje rovnako.
2,Zásadne sa zmenia (ak bude kvalitné zateplenie) pomery spotreby tepla bytov k tepelným stratám. na m2 plochy bytu.
3, Ak vlastníci bytov sú minimálne zaintzeresovaní na spotrebe podstrešného bytu, nie je vôĺa zatepliť strechu.

sito, ak by váš dom, jeho spolumajitelia rozhodli, že vybudujú vlastnú kotolňu, ako by ste delili časť "skrytej" ceny tepla za úver? ˇuver by sa splácal v spotrebe, tj v kWh? Alebo podľa spoluvlastníckeho podielu?

Noo, môžeš. Tvoj názor na vec svetovznámy. A už tu bude stý krát. A sto krát povedaná ...

Ale, nepíšeš konkrétne, kto sú obete?

Jediné reálne úspory tepla je zateplenie domu.

Kravina, to, jedine reálne

K 1. Máš pravdu! Aj to tak bolo, že tí, krytí nechceli, nesúhlasili. Ale ani tí vonkajší, čo si povymieňali radiátory za väčšie tiež nie, veď načo, tepla brali viac a za rovnakú cenu.

K 2. Ak sa zásadne nezmení postoj vlastníkov v hlave, tak spotreba tepla v dome sa nemusí znížiť, alebo sa môže znížiť len minimálne.

K 3. Niečo ako k jednotke. Len pod tou strechou sú všetky byty, aj keď niektoré nie priamo. Ale ako by si postavil ten dom, aby bolo v ňom všetkých štyridsaťdva bytov pod strechou, priamo?

Vieš, my máme spoločný vykurovací systém napojený na CZT. Ak by sme sa rozhodli, možnosť bola, ale len dvaja súhlasili, teda ak, tak by sa kotol pripojil na spoločný vykurovací systém a stal by sa jeho súčasťou, teda by bol spoločné zariadenie, a spoločné zariadenia sa financujú zo zákona z FOaÚ. Myslíš, že by banka súhlasili, že podľa kWh by sa úver splácal? Keby ich bolo menej, tých kWh, aj úhrada splátky úveru by bola menšia?

:) :D:D:D ;) :---

Vieš, my máme spoločný vykurovací systém napojený na CZT. Ak by sme sa rozhodli, možnosť bola, ale len dvaja súhlasili, teda ak, tak by sa kotol pripojil na spoločný vykurovací systém a stal by sa jeho súčasťou, teda by bol spoločné zariadenie, a spoločné zariadenia sa financujú zo zákona z FOaÚ. Myslíš, že by banka súhlasili, že podľa kWh by sa úver splácal? Keby ich bolo menej, tých kWh, aj úhrada splátky úveru by bola menšia?

:) :D:D:D ;) :---
aha takže časť tepla, vlastne nákladu na jeho výrobu by sa platila podľa spoluvlastníckeho podielu? A teraz, keď máte teplo z CZT tá časť nákladu na teplo čo je za RP, a jej výška je nezávislá od množstva spotrebovaného tepla sa rozpočítava podľa PRNV?
Nie je to čudné, že v jednom prípade sa platí podľa PRNV, v druhom podľa spoluvlastníckeho podielu (čo nemusí byť veľkosť vykurovanej plochy bytu)?

aha takže časť tepla, vlastne nákladu na jeho výrobu by sa platila podľa spoluvlastníckeho podielu? A teraz, keď máte teplo z CZT tá časť nákladu na teplo čo je za RP, a jej výška je nezávislá od množstva spotrebovaného tepla sa rozpočítava podľa PRNV?
Nie je to čudné, že v jednom prípade sa platí podľa PRNV, v druhom podľa spoluvlastníckeho podielu (čo nemusí byť veľkosť vykurovanej plochy bytu)?

Iné je mať vlastný kotol, ktorý je súčasťou vykurovacieho systému a iné sú náklady od CDT.

Tie náklady boli vždy závislé od využívania ich služby jednotlivými domami. Bez merania podľa m2. S meraním podľa nameranej spotreby. Potom podľa objednaného množstva tepla na budúci rok. Neskôr podla priemeru spotreby v rokoch 2005 až 2007. Teraz tiež podľa využívania jednotlivými domami. Len nie v tom konkrétnom roku.

Čo ti je, vidíš čudne? A chápeš ako? Tiež?

Ale, môžu sa vlastníci, tak ako ty, dohodnúť. Čudne. Tiež ...

doplnené údaje
zapíš si do tabuľky
2009 Trenčín - 9,09€ m2 - 94.98kWh/m2 (prepoč. podľa tab. z 6-12 2009)
2010 Trenčín - 8,67€/m2 - 92.52kWh/m2
2011 Trenčín - 10,22€(m2 - 98.83kWh/m2 (94,42kWh/m2 pri počítaní tej istej plochy)
voda ale to sú kadejaké čachre správcu a výrobcu tepla, čí sú realita?

2009 Trenčín - Celkové náklady tepla na prípravu TÚV 676,86€
Množstvo vody 62m3
TÚV ohrev - fixné náklady 1,416kW x 181,29€/kW = 257,7€
TÚV ohrev - výpočet nameraného množstva 7070kWh x 0,0563€/kWh = 420,16€
1m3 vody = 10,92€ alebo 114kWh

2010 Trenčín - Celkové náklady tepla na prípravu TÚV 2976,15€
Množstvo vody 467,03m3
TÚV ohrev - fixné náklady 6,579kW x 181,27€/kW = 1192,58€
TÚV ohrev - výpočet nameraného množstva 31688kWh x 0,0563€/kWh = 1783,57€
1m3 vody = 6,3725€ alebo 67,85kWh

2011 Trenčín - Celkové náklady tepla na prípravu TÚV 4938,18€
Množstvo vody 595,85m3
TÚV ohrev - fixné náklady 10,201kW x 199,35€/kW = 2033,62€
TÚV ohrev - výpočet nameraného množstva 48120Wh x 0,0605€/kWh = 2904,48€
1m3 vody = 8,288€ alebo 80,75kWh

nunenko -
VýBORNá VEC![/FONT] ĎAKUJEM - Levický okres má krásne kotolne a sú aj na Juhu. Dokonca aj ich štvorročný priemer je 54 kWh/m2. My sme ešte od tých hodnôt ďaleko. Ale sme v Banskej Bystrici - a predsa nie tak ďaleko /100 km/ ...


http://www.osbdlevice.sk/media/vseo_doc/Merna_spotreba_2011.xls
http://www.osbdlevice.sk/media/vseo_doc/Prehlad_spotreby_TE_na_UK_za_roky_2007_2008_2009_2 010_2011.xls

VýBORNá VEC! ĎAKUJEM - Levický okres - môj rodný kraj! / Horná Seč/
***********************

Potešil si ma nunenko. Ďakujem. Viac hláv = viac rozumu !

Rozbory sú zaujímavé a dala by sa o tom napísať i Diplomová práca! Pretože už ten, kto zadal také množstvo sledovaných údajov - je človek "europského kalibru" .

1***

...a to ešte máš k tomu aj dennostupne. Iný kraj iný mrav, niekde ti zaprú aj nos medzi očami, nie to zverejnia spotrebu tepla.

doplnené údaje
zapíš si do tabuľky
2009 Trenčín - 9,09€ m2 - 94.98kWh/m2 (prepoč. podľa tab. z 6-12 2009)
2010 Trenčín - 8,67€/m2 - 92.52kWh/m2
2011 Trenčín - 10,22€(m2 - 98.83kWh/m2 (94,42kWh/m2 pri počítaní tej istej plochy)
voda ale to sú kadejaké čachre správcu a výrobcu tepla, čí sú realita?

2009 Trenčín - Celkové náklady tepla na prípravu TÚV 676,86€
Množstvo vody 62m3
TÚV ohrev - fixné náklady 1,416kW x 181,29€/kW = 257,7€
TÚV ohrev - výpočet nameraného množstva 7070kWh x 0,0563€/kWh = 420,16€
1m3 vody = 10,92€ alebo 114kWh

2010 Trenčín - Celkové náklady tepla na prípravu TÚV 2976,15€
Množstvo vody 467,03m3
TÚV ohrev - fixné náklady 6,579kW x 181,27€/kW = 1192,58€
TÚV ohrev - výpočet nameraného množstva 31688kWh x 0,0563€/kWh = 1783,57€
1m3 vody = 6,3725€ alebo 67,85kWh

2011 Trenčín - Celkové náklady tepla na prípravu TÚV 4938,18€
Množstvo vody 595,85m3
TÚV ohrev - fixné náklady 10,201kW x 199,35€/kW = 2033,62€
TÚV ohrev - výpočet nameraného množstva 48120Wh x 0,0605€/kWh = 2904,48€
1m3 vody = 8,288€ alebo 80,75kWh

*********************

ak by aj Julian , sitko či ttroman zadali takto údaje, to by mi pomohlo.

Viem si s tým už poradiť a tabuľky sa napĺňajú pekne.

Len v okolí Brna majú lepšie výsledky vo vykurovaní v kWh/m2 , ako majú v Leviciach. Brňáci sú asi o 15kWh/m2 lepší. Aj teplú vodu lacnejšie vyrábajú...

...a to ešte máš k tomu aj dennostupne. Iný kraj iný mrav, niekde ti zaprú aj nos medzi očami, nie to zverejnia spotrebu tepla. :confused:

...ale ak zistia, že niekde to je lepšie, tak sa prezradia; aj sa poľutujú a čakajú na Know-how. .....

Nerozprávate o meraní, nie je na čo reagovať :-D

Tibor889 mi začína chýbať. Tiborko, prosím ŤA, zapíš aj ty aspoň tie 2 hodnoty. Ď.

Inak k téme, ako som napísal na začiatku : Zostáva LEN otázka PREČO?, a o tom to je. Čísla bez poznania alebo interpretácie čo je za tým, nič nepovedia len: veľa alebo málo, ale zase k ČOMU? A PREČO?
Nie je všetko len o kWh alebo € na m2.
školy a prax - to je ONO .....
Takže , mám :)

Tibi, Tibor, Tiborko - Tibor889 čakáme Ťa... poď s údajmi... Danke schon !

Nie som správca, teda nemám k teplej vode nič okrem toho jedného domu, ktorý som už napísal. Mám len kúrenie. Momentálne neviem kam skorej skočiť, lebo v stredu idem do piatku na tú konferenciu takže najskôr budúci týžden.

http://img.obrazok.com/cajkovskeho.jpg
http://www.cajkovskeho13151719.estranky.sk/

Výsledok merania spotreby tepla na ohrev TÚV v našom dome:















































T Ú V














Meranie od - do
GJ

m3













Nastavenie ECO
1.1.2012
119,31

467,00













25.1.2012
145,07

565,40

priemerná spotreba tepla na ohrev 1 m3 vody
























SPOTREBA :
25,76

98,40

0,2618
GJ / 1 m3










Meranie od - do
















Nastavenie KOMFORT
7.2.2012
158,77

617,40













3.3.2012
187,00

719,90

priemerná spotreba tepla na ohrev 1 m3 vody
























SPOTREBA :
28,23

99,50

0,2837
GJ / 1 m3















































Rozdiel na ohrev 1 m3 pri nastavení KOMFORT predstavuje + 8,4 %,











(o túto hodnotu bude každý platiť viac za ohrev teplej vody v prípade nastavenia KOMFORT).


























Hrubý prepočet :

















variabilná zložka na ohrev TÚV v celom dome za r. 2010 bola vo výške (z vyúčtovania) 10 550 €







tj. potom by spotreba bola + 8,4 % = 11 436 €, čiže naviac 886 €.




























Rozpočítanie na 1 byt - !!! priemerne !!!













886 € : 36 bytov : 12 mesiacov = + 2,05 € (61,75 Sk) na byt mesačne, tj. + 24,60 € ročne.







(je to iba priemer, ten kto si bude teplú vodu púšťať cez noc viac, bude aj viac platiť)



























Pozn.:
a) nastavenie ECO

















- znamená, že teplá voda 51st.C je dodávaná v čase od 4,20 hod. do 23,20 hod.










- v čase od 23,20 hod do 4,20 hod. je voda zohrievaná iba na 30 st.C





























b) nastavenie KOMFORT
















- znamená nepretržitú dodávku teplej vody počas celého dňa aj noci

Nunenko - trochu počkaj, lebo mne vŕtajú Brnenské hodnoty v bytových domoch : cca 35kWh/m2. Dokonca i na ZŠ také výsledky dosahujú. Tak sa chcem spojiť s kompetentnými osobami. .......

Hodnoty spotreby tepla na ÚK :



Rok 2011:

68,86 kWh/m2 na úk - u sita
93,81 kWh/m2 na ÚK – u Juliana
98,83 kWh/m2 na úk - u Nunenka

136,41 kWh/m2 na ÚK – u nás Chab9,

117,01 kWh/m2 na ÚK - tiež v BB,

54,27 kWh/m2 na ÚK – v Levickom okrese

34,70 kWh/m2 na ÚK - v bytových domoch v Brne. Podobne to majú aj na ZŠ v Brne.



Niečo mi to hovorí. Pretože našich 136,41 kWh/m2 je veľa, aj keď je vykurovacie obdobie v BB dlhé!

Zvedavo očakávam na r. 2012 .

Ešte sa vrátim k príspevku č. 80 od SITA.

Je tam toho viacej. Metódou :Per partes

Sito - Gratulujem Ti !
1,
Na kúrení si ušetril v tvojom byte 156,83 Eura v r. 2011. V takom prípade, ak súčet všetkých bytových meračov sa rovnal 182 133kW ; nameraných v celom baraku.
Ak nie, potom by tam mal byť aj koeficient. Je tak?

2,
Ešte by ma zaujímala TúV v tvojom byte, ako aj v baráku. Samozrejme , že aj koeficient...

http://img.obrazok.com/ss.r5fm.jpg
Ak sú hodnoty pri ÚK v kWh/m2 a pri TúV v kWh/m3, potom je na tom náš činžiak podľa škál veľmi zle hodnotený. Máme čo robiť, aby sa to zlepšilo. Aj preto som zadal túto tému.

Pri teplej vode pozozujem aj u iných rezervy.

Je možné, že pri vykurovaní vl. kotolňou /27 bytov/
bez meračov nikto nezatvára vent. na radiatoroch. Lebo sa platí rovnako na m2. Tým, ktorým je teplo, otvoria radšej okná. Potom ani v prázdnych bytoch nič nemenia počas celého roka.

Sito - sa priblížil vo svojom byte k hodnotám, ktoré dosahujú aj v Brne. Hoci jeho činžiak, ako celok, za nimi dosť zaostáva. Ale sitko to vie...

Náš energetický certifikát má oveľa lepšie hodnoty, aké sú v skutočnosti. Sme "Béčko" hoci podľa skutočných hodnôt F a G . Aj preto ma to zaujíma.
Prečo sa to tak líši. Sme už zateplený, máme vl. kotolňu, 22 bytov má plastové okná .

Kde len môžu byť tie skryté rezervy ?

Ak sú hodnoty pri ÚK v kWh/m2 a pri TúV v kWh/m3, potom je na tom náš činžiak podľa škál veľmi zle hodnotený. Máme čo robiť, aby sa to zlepšilo. Aj preto som zadal túto tému.

Pri teplej vode pozozujem aj u iných rezervy.

Je možné, že pri vykurovaní vl. kotolňou /27 bytov/
bez meračov nikto nezatvára vent. na radiatoroch. Lebo sa platí rovnako na m2. Tým, ktorým je teplo, otvoria radšej okná. Potom ani v prázdnych bytoch nič nemenia počas celého roka.

Sito - sa priblížil vo svojom byte k hodnotám, ktoré dosahujú aj v Brne. Hoci jeho činžiak, ako celok, za nimi dosť zaostáva. Ale sitko to vie...

Náš energetický certifikát má oveľa lepšie hodnoty, aké sú v skutočnosti. Sme "Béčko" hoci podľa skutočných hodnôt F a G . Aj preto ma to zaujíma.
Prečo sa to tak líši. Sme už zateplený, máme vl. kotolňu, 22 bytov má plastové okná .

Kde len môžu byť tie skryté rezervy ?

V hlave, každého vlastníka, ale nie každý ju využíva v prospech seba, aj iných. Niektorý len v prospech seba, ktorí sú to? A potom v pohľade rozpočítania nákladov na všetky byty. Ak by veštci vlastníci videli úhrady všetkých bytov, možno by spotreba, klesla. Ale ten pohľad môže v dome aj zvýšiť spotrebu tepla. Že?

Ak by veštci vlastníci videli úhrady všetkých bytov, možno by spotreba, klesla. Ale ten pohľad môže v dome aj zvýšiť spotrebu tepla. Že?
to by mal byt základný predpoklad pre možnosti rôznych výšok plnenia, že každý spoluvlastník by mal mať prehľad, automaticky vedieť, ako ktorý spoluvlastník prispieva na jednotlivé plnenia, a myslím si, že by mal byť zo zákona povinnou súčasťou vyúčtovania.

to by mal byt základný predpoklad pre možnosti rôznych výšok plnenia, že každý spoluvlastník by mal mať prehľad, automaticky vedieť, ako ktorý spoluvlastník prispieva na jednotlivé plnenia, a myslím si, že by mal byť zo zákona povinnou súčasťou vyúčtovania.

Nemyslel som zálohy. Ale úhrady po rozpočítaní nákladov za jednotlivé služby na jednotlivé byty. Teda kto koľko má zaplatiť za kúrenie, teplu, studenú vodu, výťah, atď ... a či sedí súčet nákladov v bytoch s nákladmi domu. Zálohy, niekto môže preplácať a potom mať vyšší preplatok.

ani ja, myslel som to isté čo ty, le hlúpo som sa vyjadril, to isté platí aj o hodnotách (voda, diieliky) treba ich vedieť

Nunenko - zmeň si fotku. Potom mi bude lepšie myslieť. Lepšie mi bolo, keď si to tam nemal...

Sitko - vráťme sa k tomu, čo som tu už opisoval.

Ide o náš činžiak, kde nikto nemá merače. Predseda tvrdí, že sú zbytočné. že v kotolni sa nastaví tak, aby bolo pre všetkých a všade 21 stupňov.

Nikomu nieje zima. Tvrdí, že neprekurujeme. Mne ale výsledná hodnota 136kWh/m2 pre kúrenie je najhorší výsledok, aký som doteraz zistil v bytovom dome. Tvrdí, že hydraulické vyregulovanie sa urobilo; certifikát budovy máme /B/ !
Ale veľa platíme. Mám dojem, že tu niet RADY! Ak bude vo vyučtovaní za rok 2012 podobná hodnota, to už bude veľmi čudné, pretože už v roku 2012 bol celý náš činžiak aj zateplený /10cm hrúbka/ .

Chybu nehľadám len v ľudoch, ale aj u "vodcu", pretože napríklad máme dva prázdne byty počas celého roka a platia rovnako na m2, akoby tam aj bývali, pretože nemajú odstavovať svoje neobývané byty. Aby vraj susedia netrpeli.

Takto temperujeme , len si myslím, že to je zle...

2012
2011
2010
2009
2008
2007


I
654
679
707
725
614
530


II
699
594
574
580
516
484


III
446
471
495
530
505
425


IV
288
202
269
82
270
204


V

86
33
0
80
51


VI








IX
15

136
0
158
162


X
323
333
409
343
288
339


XI
417
552
389
444
441
531


XII
700
611
741
645
574
698


Spolu
3542
3528
3753
3349
3446
3424

z listu odberatelom (http://www.teplovmeste.sk/userfiles/file/cena_tepla/bbes/2012/List_odberatelia_BB.pdf)som vytvoril slovnú úlohu:
Ak sa v meste BB na rok 2012 zvýši cena tepla o 6,7% a priemerná domácnosť s 65m2 bytom zaplatí po zvýšení ročne o 47,3€ viac, koľko ich stojí v r. 2012 v primere vykúrenie m2 za rok?

Sitko - vráťme sa k tomu, čo som tu už opisoval.

Ide o náš činžiak, kde nikto nemá merače. Predseda tvrdí, že sú zbytočné. že v kotolni sa nastaví tak, aby bolo pre všetkých a všade 21 stupňov.

Nikomu nieje zima. Tvrdí, že neprekurujeme. Mne ale výsledná hodnota 136kWh/m2 pre kúrenie je najhorší výsledok, aký som doteraz zistil v bytovom dome. Tvrdí, že hydraulické vyregulovanie sa urobilo; certifikát budovy máme /B/ !
Ale veľa platíme. Mám dojem, že tu niet RADY! Ak bude vo vyučtovaní za rok 2012 podobná hodnota, to už bude veľmi čudné, pretože už v roku 2012 bol celý náš činžiak aj zateplený /10cm hrúbka/ .

Chybu nehľadám len v ľudoch, ale aj u "vodcu", pretože napríklad máme dva prázdne byty počas celého roka a platia rovnako na m2, akoby tam aj bývali, pretože nemajú odstavovať svoje neobývané byty. Aby vraj susedia netrpeli.

Takto temperujeme , len si myslím, že to je zle...

Nenariekaj aj horšie sme na tom boli ako vy!




Rok
kWh
kWh/m2
€
€/m2


1995
468 747
177,24
7 842
2,97


1996
449 019
169,78
7 512
2,84


1997
493 514
186,60
8 447
3,19


1998
410 000
155,02
8 084
3,06


1999
402 778
152,29
10 873
4,11


2000
364 444
137,80
11 410
4,31


2001
398 178
150,55
13 926
5,27


2002
333 611
126,14
13 794
5,22


2003
299 861
113,38
18 065
6,83


2004
242 333
91,63
16 551
6,26


2005
236 000
89,23
17 574
6,65


2006
204 169
77,20
17 168
6,49


2007
173 625
65,65
15 606
5,90


2008
171 306
64,77
15 246
5,76


2009
194 064
73,38
16 804
6,35


2010
205 053
77,53
16 173
6,12


2011
182 133
68,87
16 770
6,34



Však už vydrž, potom dáš fakty.

A máte aspoň hlavice, alebo len tú hlavu, predsedovu?

gutan52, toto je ten tepložrút?
https://maps.google.sk/maps?q=Chabeneck%C3%A1,+Bansk%C3%A1+Bystrica+9&hl=sk&ie=UTF8&ll=48.754631,19.161889&spn=0.000994,0.001644&sll=48.754637,19.162054&sspn=0.007894,0.013154&t=h&hnear=Chabeneck%C3%A1+4870%2F9,+97411+Bansk%C3%A1+ Bystrica&z=19&layer=c&cbll=48.754753,19.16204&panoid=32ZEgkuwbiwtKuHs9YhdPw&cbp=12,222.6,,0,2.2 (https://maps.google.sk/maps?q=Chabeneck%C3%A1,+Bansk%C3%A1+Bystrica+9&hl=sk&ie=UTF8&ll=48.754631,19.161889&spn=0.000994,0.001644&sll=48.754637,19.162054&sspn=0.007894,0.013154&t=h&hnear=Chabeneck%C3%A1+4870%2F9,+97411+Bansk%C3%A1+ Bystrica&z=19&layer=c&cbll=48.754753,19.16204&panoid=32ZEgkuwbiwtKuHs9YhdPw&cbp=12,222.6,,0,2.2)

http://img.obrazok.com/myjava.png (http://www.osbdsenica.sk/spotrebaTepla/myjava383-2010.pdf)

Sitko - vráťme sa k tomu, čo som tu už opisoval.

Ide o náš činžiak, kde nikto nemá merače. Predseda tvrdí, že sú zbytočné. že v kotolni sa nastaví tak, aby bolo pre všetkých a všade 21 stupňov.

Nikomu nieje zima. Tvrdí, že neprekurujeme. Mne ale výsledná hodnota 136kWh/m2 pre kúrenie je najhorší výsledok, aký som doteraz zistil v bytovom dome. Tvrdí, že hydraulické vyregulovanie sa urobilo; certifikát budovy máme /B/ !
Ale veľa platíme. Mám dojem, že tu niet RADY! Ak bude vo vyučtovaní za rok 2012 podobná hodnota, to už bude veľmi čudné, pretože už v roku 2012 bol celý náš činžiak aj zateplený /10cm hrúbka/ .

Chybu nehľadám len v ľudoch, ale aj u "vodcu", pretože napríklad máme dva prázdne byty počas celého roka a platia rovnako na m2, akoby tam aj bývali, pretože nemajú odstavovať svoje neobývané byty. Aby vraj susedia netrpeli.

Takto temperujeme , len si myslím, že to je zle...
Vlastná kotolňa vraj už nieje rentabilná
http://img.obrazok.com/trencin.k5x8.png
http://www.szvt.sk/files/946_12_zilinsky_teplarenstvo__2012.ppt.pdf

áno - Nunenko - našiel si nás. Aj keď máš asi masku na hlave

gutan52, toto je ten tepložrút?
https://maps.google.sk/maps?q=Chabeneck%C3%A1,+Bansk%C3%A1+Bystrica+9&hl=sk&ie=UTF8&ll=48.754631,19.161889&spn=0.000994,0.001644&sll=48.754637,19.162054&sspn=0.007894,0.013154&t=h&hnear=Chabeneck%C3%A1+4870%2F9,+97411+Bansk%C3%A1+ Bystrica&z=19&layer=c&cbll=48.754753,19.16204&panoid=32ZEgkuwbiwtKuHs9YhdPw&cbp=12,222.6,,0,2.2 (https://maps.google.sk/maps?q=Chabeneck%C3%A1,+Bansk%C3%A1+Bystrica+9&hl=sk&ie=UTF8&ll=48.754631,19.161889&spn=0.000994,0.001644&sll=48.754637,19.162054&sspn=0.007894,0.013154&t=h&hnear=Chabeneck%C3%A1+4870%2F9,+97411+Bansk%C3%A1+ Bystrica&z=19&layer=c&cbll=48.754753,19.16204&panoid=32ZEgkuwbiwtKuHs9YhdPw&cbp=12,222.6,,0,2.2)

http://img.obrazok.com/nove_mesto.png (http://www.sbdknm.sk/wp-content/uploads/Tabu%C4%BEka.pdf)

http://img.obrazok.com/kosice.png (http://www.sbd2ke.sk/dokumenty/Michalovska_11.pdf)

http://img.obrazok.com/brezova_p_braddlom.png (http://www.osbdsenica.sk/spotrebaTepla/BREZOVA%20UK%202006.pdf)

http://img.obrazok.com/Snimka.7ugz.png (http://www.buildupskills.eu/sites/default/files/BUS%20SK_Fond%20budov%20a%20zelene%20profesie.pdf)

Takže v rokoch 1990 - 2000 boli hodnoty v kwh/m2 podobné na Slovensku, aké my máme dnes. Málo sme pokročili.

Vo financiách to ešte nemám riešené. Ale keďže sme už v M-4 tak to bude iné, ako keď sme boli pad Maxikotolňou. Ale tu už inokedy. Zatiľ Vám ďakujem. Najmä nunenkovi. Veľa času obetuje na doriešenie nášho problému.

http://img.obrazok.com/sered.png (http://www.sered.sk/data/prilohy_pdf/20100510203517.pdf)
vývoj cien tepla v Seredi

http://img.obrazok.com/Snimka.151j.png (http://www.siea.sk/materials/files/poradenstvo/aktuality/2012/konferencia_budovy_patince_/13_Kosa_Chocholacek.pdf)

http://img.obrazok.com/zvolen.png (http://www.sbdzv.sk/spravodajca/41/Spravodajca_41.pdf)

V případě čerpání úvěru na revitalizaci panelového domu, což je nejčastější způsob (https://dspace.vutbr.cz/bitstream/handle/11012/5483/Hlavn%C3%AD%20%C4%8D%C3%A1st.PDF?sequence=2)
financování zateplení, je doba návratnosti 26,1 let u varianty I a 23,6 let u varianty II. Při (https://dspace.vutbr.cz/bitstream/handle/11012/5483/Hlavn%C3%AD%20%C4%8D%C3%A1st.PDF?sequence=2)
volbě, zda objekt zateplit či ne, musíme vzít v potaz i fakt, že současný stav konstrukcí je (https://dspace.vutbr.cz/bitstream/handle/11012/5483/Hlavn%C3%AD%20%C4%8D%C3%A1st.PDF?sequence=2)
nevyhovující a např. výměna otvorových výplní by byla i tak nezbytná. A jak již bylo (https://dspace.vutbr.cz/bitstream/handle/11012/5483/Hlavn%C3%AD%20%C4%8D%C3%A1st.PDF?sequence=2)
popsáno výše, vyčkávat se zateplením se také nevyplatí. Ceny energií, prací i materiálů rostou (https://dspace.vutbr.cz/bitstream/handle/11012/5483/Hlavn%C3%AD%20%C4%8D%C3%A1st.PDF?sequence=2)
a tento trend bude v budoucnu pokračovat, takže v případě investice do provedení zateplení (https://dspace.vutbr.cz/bitstream/handle/11012/5483/Hlavn%C3%AD%20%C4%8D%C3%A1st.PDF?sequence=2)
dle varianty II ve výši necelých 7 mil. Kč by se odložení investice o 10 let prodražilo téměř o (https://dspace.vutbr.cz/bitstream/handle/11012/5483/Hlavn%C3%AD%20%C4%8D%C3%A1st.PDF?sequence=2)
5,8 mil. Kč. (https://dspace.vutbr.cz/bitstream/handle/11012/5483/Hlavn%C3%AD%20%C4%8D%C3%A1st.PDF?sequence=2)

http://img.obrazok.com/tabor.png (http://www.bytes.cz/files/40-vyrocni-zprava-2010.pdf)

údajov je tu hodne, máme čo prezerať. Lapidárny príklad prechodu od Maxikotolne k malej vl.kotolne mi tu chýba. Alebo som to ešte nenašiel.

Ak pri M4 budeme platiť viacej za odobraný ZPlyn, potom bude výsledok za kúrenie možno zanedbateľný. Do ovzdušia však ide z našej kotolne menej škodlivín. Túto "parketu" by bolo dobré ešte doriešiť ! Určitý Bonus za menšie znečisťovanie ovzdušia na Slovensku...

http://img.obrazok.com/vyvoj.pnghttp://www.stavebne-forum.sk/events2011/prezentacie/11232011_keher_3.pdf

"Na Slovensku sa pomerne často diskutuje o výhodách či nevýhodách centralizovaného zásobovania teplom v porovnaní s využívaním a budovaním vlastných plynových kotolní. Hlavným porovnávacím kritériom pre občanov je najmä cena za 1 kWh, čo však môže viesť k skreslenému výsledku. Na získanie reálneho posúdenia vhodnosti jednotlivých možností treba zvážiť viaceré aspekty......" ...............čitaj viac



http://www.poistenie.sk/centralne-kurenie-je-ekologickejsie-ako-male-domove-kotolne (http://www.poistenie.sk/centralne-kurenie-je-ekologickejsie-ako-male-domove-kotolne)

A Prešov to má pekne spracované
http://www.bdpresov.sk/energeticka_efektivnost_-_2011.htmlhttp://img.obrazok.com/presov.zyd2.jpg

...čo je to, tiket na dostihy?

toto neviem komu pomôže :o

Vsadíš na CZT a prehráš

Už sa zobuď ...v tomto štáte- kto šetrí je POTRESTANÝ...onedlho zistíš prečo som to tu priložila :), nebudem predbiehať udalosti.....

oto neviem komu pomôže :o
o tomto je táto téma.

Údaje o spotrebe tepla v kWh/m2 počas roka v bytovom objekte.

K porovnaniu iste dobre poslúžia. Roky: 2008,2009,2010,2011...

Napríklad:
Rok 2011
činžiak v BB - Teplo na vykurovanie : Merná spotreba: 136,41 kWh/m2;
Jednotkový náklad : 8,41 Eur/m2 .


Jednoduchá tabuľka by bola mnohovravná .

ROK OBJEKT Spotreba tepla (kWh/m2) a (Eur/m2)
2011 činžiak v BB 136,41 8,41
2012 " " 131,55 7,93
2013 " " ?? ??
gutan52 sa snaží zistiť prečo si jeden hovie v teple za 5€/m2 rok, a iný v hovne a zime za 10€/m2 rok. Táto téma je o údajoch, je pravda, že nepomôže nikomu, ale má otvárať oči. Ľudia si zaslúžia istoty, nie ľudia si zaslúžia poznať náklady na teplo, a potom sa začnú pýtať. PREČO?
zamenil som zlú tabuľku za obrázok, hádam to bude prehkadnejšie

asi ten údaj nebude za celý rok, (takže som vymazal slová "za rok") sory
Kedže som sa chcel utvrdiť o tom čo je uvádzané v tabuľke príspevku 168 vyhľadal som si LV a aj ako vyzeral dom v r. 2011 na google maps.
Výsledok je nasledovný:
https://maps.google.sk/maps?q=m+benku+3+presov&hl=sk&ie=UTF8&ll=48.986441,21.267085&spn=0.004767,0.011169&hnear=Martina+Benku+6442%2F3,+08001+Pre%C5%A1ov-Sek%C4%8Dov&t=h&z=17&layer=c&cbll=48.986381,21.267392&panoid=DcuV_igZYTvyCdGi73K8fw&cbp=12,3.4,,2,-0.57
list vlastníctva http://img.obrazok.com/benku.jpg
merná plocha je vypočítaná z vonkajších rozmerov budovy a voči ploche bytov (spoluvlastníckemu podielu) je 6 392 : 4679, z čoho je zrejmé, že priemerný náklad na m2 bytu je 4,28/4679 x 6 392 =5,85

Karpatská 8 zasa má mernú spotrebu 6,71€/m2 čo pri mernej ploche a výmere bytov je 3386:4654 je 9,22€
https://maps.google.sk/maps?q=Karpatsk%C3%A1+8,+Pre%C5%A1ov-Sek%C4%8Dov&hl=sk&ie=UTF8&ll=48.995741,21.273587&spn=0.004421,0.011169&sll=48.995683,21.273842&layer=c&cbp=13,84.61,,0,-8.83&cbll=48.995656,21.273564&hnear=Karpatsk%C3%A1+6594%2F8,+08001+Pre%C5%A1ov-Sek%C4%8Dov&t=h&z=17&panoid=QXLoacfYvf_xAu9M5HvuTA

Vihorlatská 21,23 (https://maps.google.sk/maps?q=Vihorlatsk%C3%A1+21,+Pre%C5%A1ov-Sek%C4%8Dov&hl=sk&ie=UTF8&ll=48.999511,21.273804&spn=0.001112,0.002792&sll=48.999915,21.274037&sspn=0.004448,0.011169&oq=vihorlatska+21,+Pre%C5%A1ov-Sek%C4%8Dov&t=h&hnear=Vihorlatsk%C3%A1+7281%2F21,+08001+Pre%C5%A1o v-Sek%C4%8Dov&z=19&layer=c&cbll=48.999651,21.273779&panoid=1ER8CXmpM5oQ8dMGpFljeA&cbp=13,268.91,,0,1.55)z LV má katastrálnu plochu bytov 4192 a mernú plochu objektu 7003 a teda keď merná spotreba je 3,78€, tak priemerný náklad na m2 katastrálnej plochy bytov je 6,32€.

Celková podlahová plocha budovy sa zistí z projektovej dokumentácie (ak ide o projektové hodnotenie) alebo zameraním vonkajších rozmerov budovy (ak ide o normalizované hodnotenie). Rozmery sa zisťujú bez zohľadnenia lokálnych vystupujúcich konštrukcií, napríklad stĺpov, ríms, pilastrov, lokálnych zmenšení hrúbky obvodového plášťa, bez plochy balkónov, lodžií a terás. Ak svetlá výška miestnosti prechádza cez dve podlažia, alebo cez viac podlaží (napríklad schodištia a galérie), celková plocha podlažia sa vypočíta tak, ako keby miestnosť bola v rovine každého podlažia rozdelená horizontálnou konštrukciou. Ak celková podlahová plocha časti budovy využívanej na iný účel nepresahuje 10 % podlahovej plochy celej budovy, zaraďuje sa budova do kategórie podľa prevládajúceho účelu využívania.

To na č. 171 je celé BD v Myjave. A to, že im vyšiel priemer 54 kWh/m2 znamená, že májú aspoň jedného veľmi schopného človeka pre sledovanie spotreby tepla v Myjave.
Činžiak u "sita" mal 68 kWh/m2. Kým "sitov byt mal 40,8 kWh/m2. Lebo "sito" si to dosleduje a výsledkom sa približuje hodnotám , ktoré dosahujú "koumáci" v Brne.

http://www.bdpresov.sk/Dokumenty/termo.pdf

V Prešove je predsedom Ing. Snopko. Ten má okolo seba správnych ľudí. Takže už nebudú BD / bytové družstvo / , ale SD / Správcovské družstvo / .

Tak tu tiež vidíme, že všetko je to o správnych ľuďoch, na správnych miestach a v správnom čase.

Ešte si ích stránku pozriem. Pretože sa dá z toho veľa zaujímavého dozvedieť...


http://img.obrazok.com/Image_2.jcgl.png

Hallii - Ak bývaš v činžiaku, napíš aké výsledky pri spotrebe tepla sa dosiahli u Vás. V činžiaku; v byte na:
úk : ...............v kWh/m2 ; ................ kWh/m2 ;
TúV : ..............v kWh/m3 ; ................ kWh/m3.

Nám to veľa prezradí o Vás.
Môžeš aj : či ide o SBD, SVB, BD prípadne BS.




"Na Slovensku sa pomerne často diskutuje o výhodách či nevýhodách centralizovaného zásobovania teplom v porovnaní s využívaním a budovaním vlastných plynových kotolní. Hlavným porovnávacím kritériom pre občanov je najmä cena za 1 kWh, čo však môže viesť k skreslenému výsledku. Na získanie reálneho posúdenia vhodnosti jednotlivých možností treba zvážiť viaceré aspekty......" ...............čitaj viac



http://www.poistenie.sk/centralne-kurenie-je-ekologickejsie-ako-male-domove-kotolne (http://www.poistenie.sk/centralne-kurenie-je-ekologickejsie-ako-male-domove-kotolne)

gutan52 stále nechápeš, źe táto štatistika je nič nehovoriaca? Ani čo do €, ani do spotrebovaného tepla na m2?
Rozhodujúce pre spotrebu tepla domu je aj jeho geografické umiestnenie. To vyjadrujú dennostupne, údaj, ktorý sa dá porovnávať tvojou metódou musí mať rovnaké dennostupne. Dom musí mať rovnakú konštrukciu, rovnakú plochu, tepelné straty...
Pre cenu zas platí to, že dom by musel byť vykurovať niekto, kto má rovnakú (v oboch zložkách) uplatňovanú ceny tepla.
Táto štatistika ti povie len to, že ľudia si kúria, jedni viac a jedni menej. Porovnávať sa však nedá nič, jediné čo sa týmto dá dosiahnuť je závisť, že niekto má lacné teplo, či malú spotrebu tepla. Ale koľko ho stálo to, už nezrovnáš.
No a v rámci domu ti to jasne, zrozumiteľne uviedol sito. Všetko závysí od jedného hlasovania, čí legislatívneho rozhodnutia. Raz môžeš platiť 1200€ inokedy 350€ a vpodstate za to iste.
Tu máš oficiálnu štatistikuvrámci jedného veľkého správcu. Dumaj a daj vedieť k čomu i prišiel.
http://www.osbdlevice.sk/media/vseo_doc/Merna_spotreba_2011.xls
http://www.osbdlevice.sk/media/vseo_doc/Prehlad_spotreby_TE_na_UK_za_roky_2007_2008_2009_2 010_2011.xls

nunenko, priateľ môj, tvoj jediný, zatiaľ, gutan niečo chce, chce pochopiť! A k pochopeniu je treba údaje, údaje, akékoľvek, ak ich nie je čím pochopiť, sú to údaje nič nehovoriace. Pre všetkých?

Dva domy rovnaké, rovnakej stavebnej konštrukcie, ale rozdielne spotreby kWh/m2, rozdielne úhrady €/m2.

Jasné, že každý dom má svoje geografické umiestnenie. Levice, Kalná nad Hronom, Šahy, Želiezovce, Pukanec, Tlmače sú v podstate v jednom geografickom pásme. Domy v Leviciach isto, teda na všetky pôsobili rovnaké klimatické podmienky. A predsa majú rozdielnu spotrebu kWh na jeden m2. PREČO?

Ale ak porovnáš ??? trebarz Poprad z Levicami, našimi, Slovenskými, nie Africkými. Tak rovnaká spotreba kWh v dome v Poprade a v Leviciach na jeden m2 hovorí o ich rovnosti. Ale, ak pridáš tie deňnostupne, že v lepšom svetle sa ukáže ten Poprad?

V podstate za to isté TEPLOTU V BYTE v °C v rozmedzí 15 °C chodby - 24 °C kúpeľne. Priemer 20 °C. Ak sa objekt, dom vykuruje bezmotivačne, skôr je tá teplota rovnaká, všade, ale aj náklady sú rovnaké na každý byt, teda ma m2 v byte. Ak sa niektorí vlastníci rozhodnú zavierať počas zimi dvere na miestnostiach, čím znížia teplotu na chodbách, ale zároveň tým znížia spotrebu domu, a aj náklady na jeden m2 v dome na všetky m2 v dome, teda aj v bytoch všetkých spoluvlastníkov domu. Opačný účinok má za následok odstránenia dverí s obývačkou, prípadne kuchyňou do chodby a nahradiť ich moderným, estetickým oblúkom.

Ak sa spoluvlastníci ktoréhokoľvek domu rozhodnú pre motiváciu pri vykurovaní domu a namontujú si, aj keď nemusia PRT, prípadne určené meradlá na meranie podielu bytu na spotrebe tepla. Spôsob rozpočítania by mal hlavne pamätať aj na to, aby neboli zneužité na nevykurovanie bytov a zbytočné prekurovanie bytov, teda aby sa všetky byty podieľali na vykurovaní domu čo najrovnomernejšie. A to sito ešte v žiadnom spôsobe nevidel, a spoluvlastníci domov, vlastníci bytov uvedomujú si to?! Peniaze by mali motivovať, nie demotivovať. Rozdiel je platiť 1 200 € a 350 €. A to nemusí motivovať, závisť a pohoršenie jedného z nich to spôsobí, že? A oprávnenú, ak nemá, nevidí celkový pohľad na vykurovanie domu, podielu jednotlivých bytov na spotrebe dodaného tepla. Teplota je v podstate všade skoro rovnaká +/- 3 - 4 °C.

Tak si to môžu nechať prejsť hlavou, čo s tým, či PRT, alebo sú na PRD!

Čauko, priateľ. :);)

Sito - Gratulujem Ti !
1,
Na kúrení si ušetril v tvojom byte 156,83 Eura v r. 2011. V takom prípade, ak súčet všetkých bytových meračov sa rovnal 182 133kW ; nameraných v celom baraku.
Ak nie, potom by tam mal byť aj koeficient. Je tak?

2,
Ešte by ma zaujímala TúV v tvojom byte, ako aj v baráku. Samozrejme , že aj koeficient...

Potešilo má.

Ale, to myslíš vážne 156 €? A oproti čomu, akej sume, ktorú som mal zaplatiť?

A tá voda v mojom byte, teplá. m3/12,09 €, L/0,01209125 €.

V dome, baraku m3/11,38 €, L/0,011382414 €


To na č. 171 je celé BD v Myjave. A to, že im vyšiel priemer 54 kWh/m2 znamená, že májú aspoň jedného veľmi schopného človeka pre sledovanie spotreby tepla v Myjave.
Činžiak u "sita" mal 68 kWh/m2. Kým "sitov byt mal 40,8 kWh/m2. Lebo "sito" si to dosleduje a výsledkom sa približuje hodnotám , ktoré dosahujú "koumáci" v Brne.

Sito si sleduje nastavenie hlavíc, výsledok sa dostaví sám, až na to, že ho ešte ovplyvnia ostatní vlastníci bytov.

Tých 40,8 kWh/m2 sa nedá vypočítať ako podiel na spotrebe domu, len ako údaj za koľko kWh 182 133 zo spotrebovaných som zaplatil.

Guťan ako ing. na dôchodku sa začal zaoberať teplom v bytovom dome. No pre pochopenie je toho treba veľa naštudovať, veľa rozmýšľať, a veľa krát sa aj zmýliť, isto mu to prospeje, a možno aj nám.
No za najväčší problém pre porovnávanie je uvádzanie rôznych "merných spotrieb". Porovnáť údaje na m2 plochy bytu sa isto dá, ale tie m2 musia mať rovnakú metodiku určenia.
Ak je pre EC a zvrejnené údaje počíta m2 plochy z vonkajších rozmerov budovy, a teda takéto číslo má úplne iný význam, ako vo vyúčtovanich, či konečnými spotrebiteľmi počítaný údaj náklad delené katastrálna plocha (vykurovaná plocha).


Jva domy rovnaké, rovnakej stavebnej konštrukcie, ale rozdielne spotreby kWh/m2, rozdielne úhrady €/m2.
Veľmi ľahká odpoveď, napríklad spotrebu ovplyvňuje počet slnečných dní, četnosť vetra, jeho sila, rozdielny počet poschodí, orientácia domu, správanie vlastníkov, zateplenie, vyregulovanie, konštrukčné poruchy a úhrada môže byť rozdielny výrobca tepla, prípadne vlastná kotolňa ...

Guťan ako ing. na dôchodku sa začal zaoberať teplom v bytovom dome. No pre pochopenie je toho treba veľa naštudovať, veľa rozmýšľať, a veľa krát sa aj zmýliť, isto mu to prospeje, a možno aj nám.
No za najväčší problém pre porovnávanie je uvádzanie rôznych "merných spotrieb". Porovnáť údaje na m2 plochy bytu sa isto dá, ale tie m2 musia mať rovnakú metodiku určenia.
Ak je pre EC a zvrejnené údaje počíta m2 plochy z vonkajších rozmerov budovy, a teda takéto číslo má úplne iný význam, ako vo vyúčtovanich, či konečnými spotrebiteľmi počítaný údaj náklad delené katastrálna plocha (vykurovaná plocha).


Veľmi ľahká odpoveď, napríklad spotrebu ovplyvňuje počet slnečných dní, četnosť vetra, jeho sila, rozdielny počet poschodí, orientácia domu, správanie vlastníkov, zateplenie, vyregulovanie, konštrukčné poruchy a úhrada môže byť rozdielny výrobca tepla, prípadne vlastná kotolňa ...

To prvé som myslel všeobecne, ale dozvedel som sa niečo viac o gutanovi. Ešte sa vrátim, čim viac informácii, objektívnych, tým je predpoklad správnejšieho rozhodnutia. No, ale ako sa môže, ako môže rozhodnúť niekto, keď má hranicu pochopenia minimálného množstva informácii.

A k tomuto?

Veľmi ľahká odpoveď, napríklad spotrebu ovplyvňuje počet slnečných dní, četnosť vetra, jeho sila, rozdielny počet poschodí, orientácia domu, správanie vlastníkov, zateplenie, vyregulovanie, konštrukčné poruchy a úhrada môže byť rozdielny výrobca tepla, prípadne vlastná kotolňa ...

Troška zmením, aj názor vyjadrím, svoj.

Veľmi ľahká odpoveď, napríklad spotrebu ovplyvňuje správanie vlastníkov, počet slnečných dní, četnosť vetra, jeho sila, rozdielny počet poschodí, orientácia domu, zateplenie, vyregulovanie, konštrukčné poruchy a úhrada môže byť rozdielny výrobca tepla, prípadne vlastná kotolňa, atď ...

Prečo ako prvé správanie vlastníkov?

Ak je viac slnečných dní, rozumní spoluvlasnici vykurovaného objektu, bytového domu ich viac využijú ako tepelné zisky. Vetru dažďu nerozkážu, či? Keď rovnaké, tak aj s rovnakým počtom poschodí. Či bude dom zateplený, rozhodnú sami. Či bude dom vyregulovaný, zákon určuje, že má byť, nad 1 000 m2, ale ak nie sú v dome peniaze, za čo? Konštrukčné poruchy, trápi to aj toho kto dom naprojektoval? Výrobca tepla, vlastná kotolňa, čo si vybrať? Slnko víjde aj zajtrá, ale nájde tu, bude tu všetko ako včera???

Veď o to ide zistiť ako vlastníci svojim správaním ovplyvnili spoločnú spotrebu. Určiť koĺko % tepla dokážu svojim správaním premrhať, ale aj ušetriť. No a potom už len prepočítať koľko ušetreného tepla predstavuje % peňazí.
gutan52 sa narodil 1952, to je jasné, čiže mal v januári 61 rokov. Asi ako ekonóm nám povie svoj pohľad na vec. Zimy sa báť veru nemusí, má lieky s prvej ruky.

Veď o to ide zistiť ako vlastníci svojim správaním ovplyvnili spoločnú spotrebu. Určiť koĺko % tepla dokážu svojim správaním premrhať, ale aj ušetriť. No a potom už len prepočítať koľko ušetreného tepla predstavuje % peňazí.
gutan52 sa narodil 1952, to je jasné, čiže mal v januári 61 rokov. Asi ako ekonóm nám povie svoj pohľad na vec. Zimy sa báť veru nemusí, má lieky s prvej ruky.

Myslím si, že v tých percentách sme za jedno. Ale ...

Veď o to ide zistiť ako vlastníci svojim správaním ovplyvnili spoločnú spotrebu.

Ale čím, ale čím? Ako?

Určiť koĺko % tepla dokážu svojim správaním premrhať, ale aj ušetriť.

A to sa dá? Presne?

No a potom už len prepočítať koľko ušetreného tepla predstavuje % peňazí.

Podľa teploty v °C? Alebo tepelnej pohody, každého bývajúceho v dome, byte.

Pekné, tak nech si ho užíva. Aj Porady. gutan52. A nech povie! Viac hláv, viac rozumu, vždy?

Viac hláv, viac rozumu, vždy?
Voľakedy platilo viac hláv- lepšie video.

A to sa dá? Presne?
dá, veď na to slúžia tie PRNV, či nie?

Podľa teploty v °C? Alebo tepelnej pohody, každého bývajúceho v dome, byte.
nie, odčleniť z nákladu časť neovplyvniteľnú (fixný podiel), tepelné straty, zohĺadniť inú kopu vecí a potom čo ostane rozpočítať, ale tu sa nezhodneme...Lebo nechceš pochopiť, že byt ktorý reálne spotrebuje na m2 plochy 15-20kWh /m2 za rok nemôže usporiť toľko, koľko ako rohový horný byt so spotrebou (a potrebou tepla 120-150kWh/m2 za rok, a to ani keď vypne všetky radiátori.

Priatelia - len v krátkosti teraz. Ja som z dolniakov. Tam je zima kratšia, ako na horniakoch. To nemusím ani merať. Poznáme to. Platí : dolniaky sú teplejšie, ako horniaky /aspoň o 21 dní/ .

Mňa trápi rovnaké bývanie a rôzne platenie v BB .
Ak je všetko skoro rovnaké, potom aj platenie by sa malo približovať k rovnakým hodnotám.

Keďže tomu nie je tak - už 5 rokov - tak hľadám odpoveď. Som Vám povďačný, že my v tom pomáhate.

Tak , ešte raz Vám oznamujem Merné spotreby:
136,41kWh/m2 za rok 2011;
140,98kWh/m2 za rok 2010 !!! je veľa a veľa.
Nunenko už našiel aj náš pekný činžiak. Je pravda, že nebol zateplený v tých rokoch. Mal už ale vlastnú kotolňu.

Čakám /ešte asi 2 mesiace/, na hodnoty roka 2012! Ak budú zlé, potom už naozaj sme čudný
s novou kotolňou, zateplením a s plastovými oknami.

Hallii- sa nám nehlási. Mala nám niečo pošepkať, ale radšej to vzdala.

Vieš, Guti aj mi len hľadáme, teda ja. Merná spotreba aj tvojho činžiaku v Rudlovej sa mi nezdá. Zdá sa mi, že máš zlé čísla. Koľko kWh ste mali vo vyúčtovaní?

Skutočný príbeh obnovy bytového domu na Michalovskej ulici v Košiciach (http://www.tzbportal.sk/sprava-budov/skutocny-pribeh-obnovy-bytoveho-domu-na-michalovskej-ulici-c-11-v-kosiciach.html)
http://www.tzbportal.sk/sites/default/files/rexa-7.jpg (http://www.tzbportal.sk/sprava-budov/skutocny-pribeh-obnovy-bytoveho-domu-na-michalovskej-ulici-c-11-v-kosiciach.html)

Vlastníci po revitalizácii vyťahujú z peňaženiek mesačne o cca 20 € menej, za všetky položky (FO, Úver, ...) ako keď brali to "lacné" teplo od CZT! Ako je to možné, keď PMU vyrátal, že sme na tom horšie o 358 € keby nám teplo dodával CZT. Je to jednoduché - spýtajte sa hociktorej rodiny v bytovke či platí viac ako v roku 2009 či 2010 ... (jk) (http://www.yeyra.eu/svbmadvu331.php)
Merná spotreba tepla pre dom za rok 2012 je : 76 kWh/m2 (http://www.yeyra.eu/svbmadvu331.php)

http://img.obrazok.com/sbd_TO.jpg (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/rozlozenienakladov.pdf)

Podiel mernej tepelnej straty sa mení pri každej alternatíve – obrázok 2. V druhej alternatíve vidieť pokles mernej tepelnej straty spôsobený výmenou okien. Pokles mernej tepelnej straty o 3 % je spôsobený lepšími tepelnotechnickými vlastnosťami okien. Väčší skok v mernej tepelnej strate prechodom tepla je spôsobený zateplením stavebnej konštrukcie.http://www.tzbportal.sk/sites/default/files/vetranie-oknami-v-byte_html_m49d83e49.gif (http://www.sbdlucenec.sk/newwww/index.php?option=com_content&view=article&id=118&Itemid=120)

http://img.obrazok.com/nr_kraj.jpg
Výrazný vplyv na spotrebu tepla na vykurovanie má lokalita , v ktorej sa bytový dom nachádza .
(http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
Ďalšie vplyvy na potrebu tepla : (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
 orientácia na svetové strany (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
 rozdiely vo veľkosti ochladzovaných plôch pre bodový, prípadne vežový dom (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
 radový dom a jeho sekcie – krajné alebo stredové (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
 veľkosť transparentných konštrukcií (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
 členitosť fasády (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
Prehľad stavebných sústav v rámci SBD Topoľčany (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
Obdobie výstavby (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
Tepelný odpor (m2.K.W-1) (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
obvodový plášť strešný plášť (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
PV 2 1961 až 1966 0,69 0,87 (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
T 06 B r. NA 1970 až 1980 0,923 1,147 (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
T 06 B b. NA 1970 až 1980 (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
P 1 .14 r. I 1975 až 1992 1,07 2,46 (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
P 1. 15 r. 1980 až 1998 1,08 2,46 (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
Technické vybavenie bytového domu (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
Ďalším rozhodujúcim faktorom je úroveň technického vybavenia vykurovacej sústavy bytového domu. (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
Medzi zariadenia vykurovacej sústavy patria: (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
 meracia technika (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
 určené meradlo -merač tepla na vstupe do bytového domu (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
 pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov (PRVN na určenie spotreby u konečného spotrebiteľa (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
v bytoch, -obrázok č.4 ) (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
regulačná technika (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
 centrálna v zdrojoch tepla (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
 na vykurovacích sústavách (hydraulické vyregulovanie ) (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
 individuálna – na vykurovacích telesách (termostatické ventily TSV ,- obrázok č.1 ) (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
Podľa dostupných informácií podiel bytov s TSV v rámci SR je 55,1 %. (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)
Topoľčany počet - 8 065 BJ počet TSV - 3 411 42,3 % (podiel SBD ) (http://www.sbdtopolcany.sk/domain/sbdtopolcany/files/PrezentaciaVysledkov.pdf)

ešte vydrž :)

Okružná č. 1420, Púchov
Kliknutím na obrázok domu sa zobrazia ďalšie
http://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1420sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1420.html)

realizácia:
2003


rozsah prác:
zateplenie obvodového plášťa


investičné náklady:
2.221.086,- Sk


zhotoviteľ:
Ecotherm, s.r.o.


zatepľovací systém:
baumit EPS-F
návratná výpomoc SBD








Komenského č. 1625, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1625sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1625.html)

realizácia:
2005 - 2006


rozsah prác:
výmena okien byty, vymurovanie lodž. stien
výmena okien a dverí v spol. priestoroch
vymurovanie schodišťových presklení
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy


investičné náklady:
8.941.444,- Sk


hotoviteľ:
SD Marvel, a.s. (obnova SK, a.s.)


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver ČSOB, a.s.


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2005)
108,31 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2010)
77,02 kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2010
21,05 % (v r. 2010 bolo zrušené rozúčtovanie tepla podľa PRVN)




Obrancov mieru č. 1157, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1157sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1157.html)

realizácia:
2005 - 2006


rozsah prác:
výmena okien byty
výmena okien a dverí v spol. priestoroch
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu
výmena bleskozvodov
odstránenie syst. porúch balkónov


investičné náklady:
9.523.937,- Sk


zhotoviteľ:
SD Marvel, a.s. (obnova SK, a.s.)


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver ČSOB, a.s.
dotácia MVRR-syst. poruchy


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2005)
98,44 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2010)
56,17 kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2010
38,13 %




Obrancov mieru č. 1156, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1156sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1156.html)

realizácia:
2006 - 2007


rozsah prác:
výmena okien byty
výmena okien a dverí v spol. priestoroch
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
odstránenie syst. porúch balkónov
výmena el. rozvodov v spol. priestoroch
výmena bleskozvodov
výmena rozvodov TUV, SV
výmena odpadových potrubí


investičné náklady:
11.352.975,- Sk


zhotoviteľ:
SD Marvel, a.s. (obnova SK, a.s.)


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver ČSOB, a.s.
úver ŠFRB
dotácia MVRR-syst. poruchy


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2005)
102,94 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2010)
49,74 kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2010
45,20 %




Pribinova č. 1173, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1173sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1173.html)

realizácia:
2006 - 2007


rozsah prác:
výmena okien byty, vymurovanie lodž. stien
výmena okien a vch. dverí v spol. priestoroch
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu
prestrešenie vstupov
výmena hlavných el. rozvodných skríň


investičné náklady:
5.059.799,- Sk


zhotoviteľ:
SD Marvel, a.s. (obnova SK, a.s.)


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver ČSOB, a.s.


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2005)
131,75 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2010)
86,21 kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2010
23,80 %




Súhradka č. 197, Lednické Rovnehttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/197sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/197.html)

realizácia:
2006 - 2007


rozsah prác:
výmena okien byty
výmena okien a vch. dverí v spol. priestoroch
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
odstránenie syst. porúch balkónov
prestrešenie vstupu
výmena regul. ventilov na radiátoroch
montáž pomerových meračov tepla


investičné náklady:
6.149.198,- Sk


zhotoviteľ:
SD Marvel, a.s. (obnova SK, a.s.)


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver ČSOB, a.s.
dotácia MVRR-syst. poruchy


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2005)
144,53 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2010)
39,37 kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2010
60,03 %




Komenského č. 1626, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1626sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1626.html)

realizácia:
2006 - 2007


rozsah prác:
výmena okien byty, vymurovanie lodž. stien
výmena okien a vch. dverí v spol. priestoroch
vymurovanie schodišťových presklení
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy


investičné náklady:
10.052.685,- Sk


zhotoviteľ:
SD Marvel, a.s. (obnova SK, a.s.)


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver OTP Banka Slovensko, a.s.


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2006)
104,47 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2010)
64,58 kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2010
33,89 %




Chmelinec č. 1416, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1416sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1416.html)

realizácia:
2006 - 2007


rozsah prác:
výmena okien byty
výmena okien a vch. dverí v spol. priestoroch
vymurovanie schodišťových presklení
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie stropov suterénu
zateplenie a hydroizolácia strechy
prestrešenie vstupu


investičné náklady:
8.714.679,- Sk


zhotoviteľ:
SD Marvel, a.s. (obnova SK, a.s.)


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver ČSOB, a.s.


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2006)
147,61 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2010)
62,17 kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2010
48,70 %


energetický certifikát
B




Námestie slobody č. 1621, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1621sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1621.html)

realizácia:
2007


rozsah prác:
výmena okien byty, vymurovanie lodž. stien
výmena okien a vch. dverí v spol. priestoroch
vymurovanie schodišťových presklení
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy


investičné náklady:
9.529.837,- Sk


zhotoviteľ:
Ekonomservis, s.r.o.


zatepľovací systém:
stomix therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver OTP Banka Slovensko, a.s.


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2006)
100,53 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2010)
66,28 kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2010
31,80 %


energetický certifikát
B




Mládežnícka č. 1430, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1430sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1430.html)

realizácia:
2007


rozsah prác:
výmena okien byty
výmena okien a vch. dverí v spol. priestoroch
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie strechy
prestrešenie vstupov
rekonštrukcia balkónov


investičné náklady:
5.940.000,- Sk


zhotoviteľ:
SD Marvel, a.s. (obnova SK, a.s.)


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver ČSOB, a.s.
úver ŠFRB


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2006)
106,42 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2010)
59,48 kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2010
51,59 %


energetický certifikát
C




Námestie slobody č. 1656, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1656sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1656.html)

realizácia:
2007 - 2008


rozsah prác:
výmena okien byty
výmena okien a vch. dverí v spol. priestoroch
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu


investičné náklady:
11.038.999,- Sk


zhotoviteľ:
FOHAS, s.r.o.


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver OTP Banka Slovensko, a.s.
úver ŠFRB


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2006)
86,81 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2010)
47,95 kWh/m2 podlahovej plochy


energetický certifikát
B




Obrancov mieru č. 1155, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1155sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1155.html)

realizácia:
2007 - 2008


rozsah prác:
výmena okien byty
výmena okien a dverí v spol. priestoroch
zateplenie obvodového plášťa - minerál
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu
odstránenie syst. porúch balkónov


investičné náklady:
11.530.000,- Sk


zhotoviteľ:
FOHAS, s.r.o.


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver ČSOB, a.s.
dotácia MVRR - syst. poruchy


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2006)
88,06 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2010)
56,86 kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2010
37,36 %


energetický certifikát
B




Pribinova č. 1170, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1170sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1170.html)

realizácia:
2008


rozsah prác:
výmena okien byty, vymurovanie lodž. stien
výmena okien a vch. dverí v spol. priestoroch
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu
prestrešenie vstupov
výmena hlavných el. rozvodných skríň
vymurovanie schodišťových presklení


investičné náklady:
6.801.392,- Sk


zhotoviteľ:
Ekonomservis, s.r.o.


zatepľovací systém:
stomix therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver OTP Banka Slovensko, a.s.


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2007)
122,81 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2010)
81,05 kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2010
29,80 %


energetický certifikát
C




Pribinova č. 1639, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1639sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1639.html)

realizácia:
2008 - 2009


rozsah prác:
výmena okien byty, vymurovanie lodž. stien
výmena okien a vch. dverí v spol. priestoroch
vymurovanie schodišťových presklení
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu
prestrešenie vstupov


investičné náklady:
10.590.000,- Sk


zhotoviteľ:
FOHAS, s.r.o.


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver ČSOB, a.s.
úver ŠFRB


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2007)
82,22 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2010)
62,61 kWh/m2 podlahovej plochy


energetický certifikát
B




Majerská č. 179, Lednické Rovnehttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/179sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/179.html)

realizácia:
2008 - 2009


rozsah prác:
výmena okien byty, vymurovanie lodž. stien
zasklenie lodžií
výmena okien a vch. dverí v spol. priestoroch
vymurovanie schodišťových presklení
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu


investičné náklady:
12.080.000,- Sk


zhotoviteľ:
FOHAS, s.r.o.


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver OTP Banka Slovensko, a.s.


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2007)
84,81 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2010)
48,73 kWh/m2 podlahovej plochy


energetický certifikát
B




Námestie slobody č. 1408, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1408sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1408.html)

realizácia:
2009 - 2010


rozsah prác:
výmena okien byty, vymurovanie lodž. stien
výmena okien a vch. dverí v spol. priestoroch
vymurovanie schodišťových presklení
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu
prestrešenie vstupov
vyregulovanie UK, energetický certifikát


investičné náklady:
420 556,- Eur


zhotoviteľ:
FOHAS, s.r.o.


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver ŠFRB - vládny program zatepľovania


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2008)
73,83 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2010)
55,32 kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2010
39,09 %


energetický certifikát
B




Obrancov mieru č. 1150, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1150sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1150.html)

realizácia:
2010


rozsah prác:
výmena okien byty
výmena okien a vch. dverí v spol. priestoroch
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu
komplexná oprava balkónov s výmenou zábradlí
montáž pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov na radiátory


investičné náklady:
296 171,- Eur


zhotoviteľ:
FOHAS, s.r.o.


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver ČSOB, a.s.
úver ŠFRB - vládny program zatepľovania


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2009)
116,73 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2011)
59,47 kWh/m2 podlahovej plochy


energetický certifikát
B




Chmelinec č. 1418, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1418sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1418.html)

realizácia:
2010


rozsah prác:
výmena okien byty, vymurovanie lodž. stien
výmena okien a vch. dverí v spol. priestoroch
vymurovanie schodišťových presklení
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu
prestrešenie vstupov


investičné náklady:
353 362,- Eur


zhotoviteľ:
FOHAS, s.r.o.


zatepľovací systém:
stomix therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver OTP Banka Slovensko, a.s.
úver ŠFRB - vládny program zatepľovania


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2009)
62,61 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2011)
49,86 kWh/m2 podlahovej plochy


energetický certifikát
B




Chmelinec č. 1413, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1413sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1413.html)

realizácia:
2010


rozsah prác:
výmena okien byty
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu
oprava vstupných schodísk
vyregulovanie UK, energetický certifikát


investičné náklady:
247 206,- Eur


zhotoviteľ:
FOHAS, s.r.o.


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
úver OTP Banka Slovensko, a.s.
úver ŠFRB - vládny program zatepľovania


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2009)
106,73 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2011)
56,42 kWh/m2 podlahovej plochy


energetický certifikát
B




Okružná č. 1425, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1425sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1425.html)

realizácia:
2010 - 2011


rozsah prác:
výmena okien byty
vymurovanie lodž. stien
výmena vchodových dverí v spol. priestoroch
vymurovanie schodišťových presklení
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu
oprava vstupných schodísk, prestrešenie vstupov


investičné náklady:
429 229,- Eur


zhotoviteľ:
THERMOINVEST Slovakia, s.r.o.


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver ČSOB, a.s.


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2009)
91,57 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2011)
54,09 kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2011
30,30 %


energetický certifikát
B




Komenského č. 1642, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1642sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1642.html)

realizácia:
2011


rozsah prác:
výmena okien byty
vymurovanie lodž. stien
výmena okien a vch. dverí v spol. priestoroch
vymurovanie schodišťových presklení
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu


investičné náklady:
424 204,- Eur


zhotoviteľ:
FOHAS, s.r.o.


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver OTP Banka Slovensko, a.s.


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2010)
96,82 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2012)
kWh/m2 podlahovej plochy


energetický certifikát
B




Súhradka č. 196, Lednické Rovnehttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/196sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/196.html)

realizácia:
2011


rozsah prác:
výmena okien byty
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu
komplexná oprava balkónov s výmenou zábradlí
zasklenie balkónov bezrámovým systémom


investičné náklady:
242 844,- Eur


zhotoviteľ:
EKONOMSERVIS, s.r.o.


zatepľovací systém:
stomix therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver OTP Banka Slovensko, a.s.


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2010)
97,74 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2012)
kWh/m2 podlahovej plochy


energetický certifikát
B




Súhradka č. 195, Lednické Rovnehttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/195sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/195.html)

realizácia:
2011


rozsah prác:
výmena okien byty
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu
komplexná oprava balkónov s výmenou zábradlí


investičné náklady:
186 395,- Eur


zhotoviteľ:
FOHAS, s.r.o.


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver OTP Banka Slovensko, a.s.


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2010)
100,45 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2012)
kWh/m2 podlahovej plochy


energetický certifikát
B




Okružná č. 1442, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1442sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1442.html)

realizácia:
2011-2012


rozsah prác:
výmena okien byty
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu
komplexná oprava balkónov s výmenou zábradlí
zasklenie balkónov bezrámovým systémom
výmena vonkajších vstupných schodísk do domu


investičné náklady:
406 178,- Eur


zhotoviteľ:
FOHAS, s.r.o.


zatepľovací systém:
stomix.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver OTP Banka Slovensko, a.s.


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2010)
113,63 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2012)
kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2012
%


energetický certifikát
B




Súhradka č. 214, Lednické Rovnehttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/214sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/214.html)

realizácia:
2011-2012


rozsah prác:
výmena okien byty
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu
komplexná oprava lodžií s výmenou zábradlí
zasklenie balkónov bezrámovým systémom
hydroizolácia a zateplenie základov domu


investičné náklady:
137 584,- Eur


zhotoviteľ:
FOHAS, s.r.o.


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver ŠFRB


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2010)
153,63 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2013)
kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2013
%


energetický certifikát
B




Obrancov mieru č. 1154, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1154sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1154.html)

realizácia:
2012


rozsah prác:
výmena okien byty
výmena okien a dverí v spol. priestoroch
zateplenie obvodového plášťa domu - MW
zateplenie stropov suterénu
komplexná oprava balkónov s výmenou zábradlí
výmena spoločných rozvodov TUV, SV, kanalizácie
výmena elektrických rozvodov v spoločných priestoroch


investičné náklady:
408 536,- Eur


zhotoviteľ:
FOHAS, s.r.o.


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver Slovenská sporiteľňa, a.s.


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2011)
82,67 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2013)
kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2013
%


energetický certifikát





Námestie slobody č. 1406, Púchovhttp://www.sbdpuchov.sk/images/obnova/1406sm.jpg (http://www.sbdpuchov.sk/obnova/1406.html)


realizácia:
2012 - 2013


rozsah prác:
výmena okien byty, vymurovanie lodž. stien
výmena okien a dverí v spol. priestoroch
zateplenie obvodového plášťa
zateplenie a hydroizolácia strechy
zateplenie stropov suterénu
oprava vonkajších schodísk, montáž prestrešenia
preloženie hlavných elektrických skríň vo vchodoch
položenie dlažby na schodištia


investičné náklady:
406 718,- Eur


zhotoviteľ:
FOHAS, s.r.o.


zatepľovací systém:
weber.therm


financovanie:
vlastné zdroje
úver OTP Banka Slovensko, a.s.


spotreba tepla pred obnovou (za r. 2011)
78,15 kWh/m2 podlahovej plochy


spotreba tepla po obnove (za r. 2013)
kWh/m2 podlahovej plochy


úspora tepla v porovnaní s rovnakým neobnoveným domom za rok 2013
%


energetický certifikát

Voľakedy platilo viac hláv- lepšie video.

https://www.youtube.com/watch?v=g_7pvZEBz3Y

dá, veď na to slúžia tie PRNV, či nie?

To PRVN mi pripadá nejaké do?urvené. Radšej to PRT, to mi pripadá reálnejší názov, tých dobrovolných prístrojov v dome z rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov domu.

nie, odčleniť z nákladu časť neovplyvniteľnú (fixný podiel), tepelné straty, zohĺadniť inú kopu vecí a potom čo ostane rozpočítať, ale tu sa nezhodneme...Lebo nechceš pochopiť, že byt ktorý reálne spotrebuje na m2 plochy 15-20kWh /m2 za rok nemôže usporiť toľko, koľko ako rohový horný byt so spotrebou (a potrebou tepla 120-150kWh/m2 za rok, a to ani keď vypne všetky radiátori.

A počul si už niečo o bode zlomu? Všetko od výrobcu tepla po odberné miesto vo vykurovanom objekte smeruje k jednému, vraj primeranému zisku výrobcu tepla a zakrýva to prospešnou službou pre obyvateľov mesta, bytových domov. Ale, to za bodom zlomu prestáva platiť! V objekte, vykurovanom už nejde o zisk. Ale o to aby sa každý byt primerane podieľal na vykurovaní objektu, bytového domu spoločným vykurovacím systémom cez radiátory vo svojom byte. Tiež len teória.

Jasné, ten kopec, či kopu treba zohľadniť. Ale čo je moc, to je moc.

:);)

Rozdeľujú teplo? náklad? Ani to, ani ono.

Tie prístroje? Nie! Tie za to nemôžu, ani to nemôžu. Ale, kto? V dome, bytovom?

merač pretečeného množstva vody - meria množstvo vody
merač teploty meria teplotu
Rozdeľovač rozdeľuje
záznamnik zaznamenáva
vysielač vysiela
(blinker bliká)
len pomerový rozdeľovač vykurovacích nákladov alebo aj pomerový rozdeľovač tepla dokáže všetko.
Odmeria množstvo vody, jej teplotu, zaznamená ju, odvysiela, a aj rozdelí náklad na dodávku tepla.
Čakám najnovšiu generáciu, čo bude z tepla vyrábať aj svetlo a elektrickú energiu
PRT či PRVN je zariadenie, čo si zaslúži Nobelovu cenu.

Vieš, Guti aj mi len hľadáme, teda ja. Merná spotreba aj tvojho činžiaku v Rudlovej sa mi nezdá. Zdá sa mi, že máš zlé čísla. Koľko kWh ste mali vo vyúčtovaní?
Činžiak celkom:
Podlahová plocha = 1 445,5m2
Spotreba tepla na úk = 203 791kWh /r.2010/
"" = 197 187kWh /r.2011/
Z takýchto údajov nemôže byť činžiak, ani byt ekonomický!

Ale ešte počkajme na výsledky roka 2012 a potom to bude ...???...

merač pretečeného množstva vody - meria množstvo vody

Lebo to chcú ľudia v dome, nechcú osoby, osobomesiace.

merač teploty meria teplotu

Lebo to chce človek, niekedy aj horúčku.

Rozdeľovač rozdeľuje

Lebo to chce človek. Niekde, môžno aj ľudia.

záznamnik zaznamenáva
vysielač vysiela
(blinker bliká)

Lebo to chce človek.

len pomerový rozdeľovač vykurovacích nákladov alebo aj pomerový rozdeľovač tepla dokáže všetko.

Nie! Nie všetko, vlastne nič, len to čo mu určil človek, ktorý ho vymyslel. Ale, potrebuje ešte ľudí, ktorí mu to zožerú.

Odmeria množstvo vody, jej teplotu, zaznamená ju, odvysiela, a aj rozdelí náklad na dodávku tepla.

To musel byť chytrí človek, zaslúžil by si cenu.

Čakám najnovšiu generáciu, čo bude z tepla vyrábať aj svetlo a elektrickú energiu

haaa, to sa načakáš.

PRT či PRVN je zariadenie, čo si zaslúži Nobelovu cenu.

Nie, nie! Nie Nobelovú. nunenkovú cenu.



A nejak si zabudol na ten bod zlomu? :);)

Činžiak celkom:
Podlahová plocha = 1 445,5m2
Spotreba tepla na úk = 203 791kWh /r.2010/
"" = 197 187kWh /r.2011/
Z takýchto údajov nemôže byť činžiak, ani byt ekonomický!

Ale ešte počkajme na výsledky roka 2012 a potom to bude ...???...
... a platil si tuším 8,50€ m2 rok?
Guťan, Guťan, kedže tvoj byt má výmeru 68,65m2 a dom 1504,01m2, potom celková merná plocha počítaná z vonkajších rozmerov domu bude možno kdesi okolo 2000m2, (parcela má 257 m2)http://img.obrazok.com/aa.uidn.jpg potom merná spotreba objektu bude okolo 100kWh/m2 za rok.

Nunenkovi - Na balkóne radiator nemám.

... a platil si tuším 8,50€ m2 rok?
Guťan, Guťan, kedže tvoj byt má výmeru 68,65m2 a dom 1504,01m2, potom celková merná plocha počítaná z vonkajších rozmerov domu bude možno kdesi okolo 2000m2, (parcela má 257 m2)http://img.obrazok.com/aa.uidn.jpg potom merná spotreba objektu bude okolo 100kWh/m2 za rok.

Spotreba tepla je využívaná a počítaná len na vykurovanej a užívanej ploche a tak je aj prepočítaná. Balkonové plochy a obvodové múry sa do vykurovanej podlahovej plochy nepočítajú. Tak to je vo všetkých tabuľkách, ktoré si dával z rôznych miest Slovenska.

Naš zlý výsledok v spotrebe tepla (136,41kWh/m2),
nemôžeš vylepšiť Tvojím návrhom na 100kWh/m2

Ja som ekonom a hodnoty, ktoré som napísal sú v poriadku.
Chyba bude inde. Postupne prídeme na tie "žaby" , ktoré sedia na prameni..... Už o troch viem / napr.: nezateplený suterén, nevymenené suterénne simpla-okná, .../

Guťan, ty vieš, čo vedieť chceš. Ja ťa len upozorňujem, že mnou zverejnený Prešov porovnávať s tebou môžeš vtedy, ak budeš používať rovnakú metodiku určenia mernej spotreby tepla , či mernej spotreby €.
Takže ak ty počítaš mernú plochu len plochu vykurovanú, t.j. ešte ani nevykurovanú plochu chodby v byte nezapočítaš, nemôžeš sa porovnávať s iným ktorý započíta aj schodiská chodby, či toho čo vychádza z vonkajšieho rozmeru budovy, tak ako pri EC.
Ak nejaký rozpočítavateľ rozpočítava teplo tak ako u vás, a myslí si, že teplo na chodbe, chodbách a schodiskách pričlo z Marsu,je jedna vec, ale vykuruje sa budova celá, tak ako to určuje vyhláška. Ak na chodbe nie je radiátor, znamená to jediné, že normou požadovaná teplota sa dosiahne prestupmi tepla (načo samozrejme zástanci a zákonotvorci rozpočítania nákladov na teplo zabudli).

Celková podlahová plocha budovy sa zistí z projektovej dokumentácie (ak ide o projektové hodnotenie) alebo zameraním vonkajších rozmerov budovy (ak ide o normalizované hodnotenie). Rozmery sa zisťujú bez zohľadnenia lokálnych vystupujúcich konštrukcií, napríklad stĺpov, ríms, pilastrov, lokálnych zmenšení hrúbky obvodového plášťa, bez plochy balkónov, lodžií a terás. Ak svetlá výška miestnosti prechádza cez dve podlažia, alebo cez viac podlaží (napríklad schodištia a galérie), celková plocha podlažia sa vypočíta tak, ako keby miestnosť bola v rovine každého podlažia rozdelená horizontálnou konštrukciou. Ak celková podlahová plocha časti budovy využívanej na iný účel nepresahuje 10 % podlahovej plochy celej budovy, zaraďuje sa budova do kategórie podľa prevládajúceho účelu využívania

Mňa by skôr zaujímalo druhé meradlo plynu. To je asi rarita, ale možno to už niekto riešil. SPP má 1 meradlo na zemný plyn , kde prietok plynu zaznamenáva hodnoty /sú v m3/.
Ak sa nereklamuje, potom môže byť nemenené aj 10 rokov...
z 1m3 z.plynu by malo byť cca 10,55 kWh vyrobeného tepla. Čo ak je menej? Meradlo môže byť príčinou, či nie ?

2, aj kvalite dodaného ZP sa nedá dôverovať...

3, množstvo tepla vyrobeného z 1m3 ZP by mohlo tiež niečomu napovedať. Aké máte skúsenosti...?

Ja nie som teoretik, ani praktik vo výrobe a spotrebe tepla. Som ekonom, a ročná platba bývania v bauringu je pre mňa drahá. Tak hľadám chybu...

[QUOTE=nunenko;2279325]Guťan, ty vieš, čo vedieť chceš.
*******************
Nunenko - Ty nevieš, čo vieš...
Nunenko a Kulinko = boli dvaja múdry psíkovia v Amerike.
aj to vieme. Boli múdry, ale psy psa Kulinka roztrhali. Takže zostal múdry už len jeden...

zakaznickalinka@spp.sk

V niektorých činžiakoch, ktoré si nám zadal, je toľko informácií, že to sa nedá len tak ľahko prebehnúť. Za to sme Ti povďačný. Ale základné veci, ktoré sú kardinálne, na tie sa musíme viacej zamerať. O tom napísal už viac krát ttroman. Ani Julian nieje hochštapler. On udiera dobre. Potom je ešte Tibor789 , ale ten je na školení; a Sito má dobré výsledky, takže on nemusí veľmi hľadať tie "žaby" ...
Stále platí Heslo: "Pes breše, ale groše rozprávajú!"

Tie výpočty z mojej strany sú dobre vypočítané. Ale dopad výsledkov na mňa je zlý; a to riešim. Rozumieš ma?

Pán "jk" z Prievidze , ktorého si dával pod č. ??? , veľmi dobre vie, čo chce; aj tomu rozumie. No naráža na ľudí zo "smotánky" , a predsa krok za krokom sa mu darí.
Čo už ten dokázal - má môj obdiv... Tak si to pozri! A možno pochopíš aj prispievateľku "Halli", čo nás tu tiež varovala. Bohu-žiaľ, je to tak . Ale to už budeme riešiť až po príspevku č.300! Aj Sita to zaujíma...

Guťan, komu niet rady, tomu niet (intrernacionálnej) pomoci.
Neviem, ako meriate vyrobené teplo. Na na množstvo spotrebovaných kWh telpla nemá vplyv ani meradlo plynu, ani kvalita plynu, ani spalné teplo. Má to vplyv na cenu tepla. Ty riešiš 136kWh, čo je veľa, ale 8,5€ za to množstvo mi extrémne veľa nepríde.
V podstate keď máte domácu kotolňu, žaba na prameni ste si sami.

T06B Nezateplený- 0,27 GJ/m2- 0,45 GJ/m2
T06B Zateplený- 0,13 - 0,48 GJ/m2
Bratislava výber z 32 domov
Ako píšem , nič z toho nezistíš, len začneš rozmýšľať že PREČO ?
Zateplený 0,48GJ/m2 = 133,32kWh/m2; tak to by mal aj náš činžiak v BB.
Ale mohli by sme to mať aj lepšie.

1,
24.3.2013 budeme mať schôdzu. Tam budeme pretriasať "Vyučtovanie za rok 2012"...
2,
Predseda zadáva do programu aj informáciu o preplombovávaní stúpačky. Každý byt má na schodišti 1 zaplombovaný regulačný ventil.
3,
Vylepší nám to aj spotrebu tepla? Čo sa dá od toho očakávať?

http://nliskovec.calyx.cz/ap_energieNL/RokStat.aspx

idú mi príkladom. Dosahujú Hodnoty okolo 35kWh/m2

gutan, tebe môžu. Ale, ak nejdu príkladom všetkým vo vašom dome, tak to moc s tých s toho výsledku neskrešete.

Naš zlý výsledok v spotrebe tepla (136,41kWh/m2),

A merače? Na merače nemáte? m2 moc nemotivújú, skôr demotivujú. Však načo, veď všetci pekne, rovnako na m2 platíme.

Sitko - ako by si Ty postupoval?

24.3.2013 budeme mať schôdzu a tam bude predseda hovoriť o preplombovávaní stúpačiek.
Je to potrebné? Pomôže nám to?

Máte predsa nejaký projekt vyregulovania vykurovacieho systému, či nie? Či váš predseda je kúrenár? Keď ste zateplili, treba ten projekt dať prehodnotiť, znova prepočítať a podľa toho nastaviť ventily na stúpačkách. A naučiť sa optimálne nastaviť termostatické hlavice. Každý vlastník bytu. Potom to môže mať dopad na zníženie spotreby domu, aj na m2.

Mňa by skôr zaujímalo druhé meradlo plynu. To je asi rarita, ale možno to už niekto riešil. SPP má 1 meradlo na zemný plyn , kde prietok plynu zaznamenáva hodnoty /sú v m3/.
Ak sa nereklamuje, potom môže byť nemenené aj 10 rokov...
z 1m3 z.plynu by malo byť cca 10,55 kWh vyrobeného tepla. Čo ak je menej? Meradlo môže byť príčinou, či nie ?

2, aj kvalite dodaného ZP sa nedá dôverovať...

3, množstvo tepla vyrobeného z 1m3 ZP by mohlo tiež niečomu napovedať. Aké máte skúsenosti...?

Ja nie som teoretik, ani praktik vo výrobe a spotrebe tepla. Som ekonom, a ročná platba bývania v bauringu je pre mňa drahá. Tak hľadám chybu...

1) Aké druhé meradlo plynu? Je tam jeden plynomer (ten veľký) a to druhé (malé) je prepočítavač plynu. Ten prepočítava pretečené množstvo plynu plynomerom a koriguje ho v závislosti od teploty plynu.

2)Tak ako všetke meradlá aj plynomer má svoju dobu platnosti overenia. Aká je to si môžeš zistiť podľa druhu konštrukcie. Turbínové 5 rokov, vakové (alebo mechové- už si to nepametám) 10 rokov atď. atd...
Ak si myslíš že meradlo nie je v poriadku, tak môžeš požiadať o jeho preverenie; ak bude dobré platiť skúšku budete vy, ak nie, tak to budete mať grátis. Preveriť ho nemôže SPP.

3) Kvalita ZP je asi sledovaná nielen SPP. V januári tohto roku bolo napr. spalné teplo 10,656 kWh/m3 a vo februári 10,650 kWh/m3.

Zdá sa mi, že hľadáš chyby v tomto prípade v offsajde.

Gutan, preplombovanie Vám v ničom nepomôže. Ak by ale prišiel technik s prístrojom na meranie, mohlo by sa niečo pohnúť. Otázka znie (otázky):
1. Aký ventil máte na radiátoroch? A hlavice máte?
2. Robili ste preregulovanie po zateplení? Ak áno, na základe čoho? Projektu?
3. Nastavoval Vám vykurovací systém niekto s prístrojom na vyvažovanie, alebo bol len slepo nastavený podľa projektu?
4. Ako máte riešenú reguláciu diferenčného tlaku? Čím? Nastavoval ju niekto? Máte nastavovací protokol?
5. Pri predposlednej otázke sa vrátim na začiatok, ako bol počítaný projekt? Podľa tepelných strát, alebo výkonu radiátorov? alebo inak?
6. Posledná otázka, akú máš teplotu v byte? a čo susedia?
PS: Ešte jedna ma napadla, počítal si niekedy počet otvorených okien počas dňa keď bolo 0-10 stupňov vonku a slnečno?
Ak mi dáš zodpovedné odpovede, budem Ti možno vedieť poradiť. Dovtedy je to len hádanie.

a tlaku

Tlaku nie.
Korekcia podľa tlaku je zohľadnená v každej jednej obci zvlášť tým, že pre každú obec je určený tzv. koeficient (napr. pre Novú Lesnú je 0,931; pre nižšie položené obce môže byť aj 1,xxx).

Spotreba tepla je využívaná a počítaná len na vykurovanej a užívanej ploche a tak je aj prepočítaná. Balkonové plochy a obvodové múry sa do vykurovanej podlahovej plochy nepočítajú. Tak to je vo všetkých tabuľkách, ktoré si dával z rôznych miest Slovenska.

Naš zlý výsledok v spotrebe tepla (136,41kWh/m2),
nemôžeš vylepšiť Tvojím návrhom na 100kWh/m2

Ja som ekonom a hodnoty, ktoré som napísal sú v poriadku.
Chyba bude inde. Postupne prídeme na tie "žaby" , ktoré sedia na prameni..... Už o troch viem / napr.: nezateplený suterén, nevymenené suterénne simpla-okná, .../

Gutan!
Ak si ekonóm, tak skús sa v prvom rade venovať eurám a ak to nebude dobré, tak až potom kWh.
Máte vlastnú kotolňu, nemáte PRVN, takže ja to nevidím až tak tragicky. Porovnaj koľko € platia za kurenie a teplú vodu s domom, kde majú CDT s vašími nákladmi a asi budeš spokojný.

Gutan, preplombovanie Vám v ničom nepomôže. Ak by ale prišiel technik s prístrojom na meranie, mohlo by sa niečo pohnúť. Otázka znie (otázky):
1. Aký ventil máte na radiátoroch? A hlavice máte?
2. Robili ste preregulovanie po zateplení? Ak áno, na základe čoho? Projektu?
3. Nastavoval Vám vykurovací systém niekto s prístrojom na vyvažovanie, alebo bol len slepo nastavený podľa projektu?
4. Ako máte riešenú reguláciu diferenčného tlaku? Čím? Nastavoval ju niekto? Máte nastavovací protokol?
5. Pri predposlednej otázke sa vrátim na začiatok, ako bol počítaný projekt? Podľa tepelných strát, alebo výkonu radiátorov? alebo inak?
6. Posledná otázka, akú máš teplotu v byte? a čo susedia?
PS: Ešte jedna ma napadla, počítal si niekedy počet otvorených okien počas dňa keď bolo 0-10 stupňov vonku a slnečno?
Ak mi dáš zodpovedné odpovede, budem Ti možno vedieť poradiť. Dovtedy je to len hádanie.
mal si sa ho ešte spýtať koľko za tie úžasné projekty zaplatili (ak by k nám do domu niekto prišiel, že chce urobiť projekt na preregulovanie ÚK po zateplení- hnal by som ho kadeľahšie- preregulovanie zabezpečujú majitalia sami, zatvaraním ventilov) Napíš mi podrobne ako v praxi to preregulovanie vypadá.

gutan52 kedže ste zateplili, tak isto máte energetický certifikát, a teda aj Energetický štítok budovy, ktorý je zo umiestnený na budove.
Tam si prečítaš celkovú podlahovú plochu, energetickú triedu a budeš vdieť koľko by mal mať dom spotrebu tepla.

- Nunenko -

práve to ma mrzí! Na štítku sú výborné hodnoty. No v skutočnosti tomu tak nieje!!!

Máte predsa nejaký projekt vyregulovania vykurovacieho systému, či nie? Či váš predseda je kúrenár? Keď ste zateplili, treba ten projekt dať prehodnotiť, znova prepočítať a podľa toho nastaviť ventily na stúpačkách. A naučiť sa optimálne nastaviť termostatické hlavice. Každý vlastník bytu. Potom to môže mať dopad na zníženie spotreby domu, aj na m2.

Predseda nieje kúrenár. Má ale na starosti novú kotolňu. Chodí odpisovať čísla a ... Ešte jeden pán chodí - obtýždeň.
Plat za prácu tak majú rozdelený! Len chváli a chváli, aký sme dobrí vo výsledkoch... Občas niečo dobre a niečo i zle... To je naša slabina, že spolubývajúci sú z inej brandže. Potom ten, kto hlasno hovorí, vraj má pravdu...

Predsa len, sme niekoľkí ekonomicky mysliaci, ktorým sa dosiahnuté výsledky nepozdávajú...

Gutan, preplombovanie Vám v ničom nepomôže. Ak by ale prišiel technik s prístrojom na meranie, mohlo by sa niečo pohnúť. Otázka znie (otázky):
1. Aký ventil máte na radiátoroch? A hlavice máte?
2. Robili ste preregulovanie po zateplení? Ak áno, na základe čoho? Projektu?
3. Nastavoval Vám vykurovací systém niekto s prístrojom na vyvažovanie, alebo bol len slepo nastavený podľa projektu?
4. Ako máte riešenú reguláciu diferenčného tlaku? Čím? Nastavoval ju niekto? Máte nastavovací protokol?
5. Pri predposlednej otázke sa vrátim na začiatok, ako bol počítaný projekt? Podľa tepelných strát, alebo výkonu radiátorov? alebo inak?
6. Posledná otázka, akú máš teplotu v byte? a čo susedia?
PS: Ešte jedna ma napadla, počítal si niekedy počet otvorených okien počas dňa keď bolo 0-10 stupňov vonku a slnečno?
Ak mi dáš zodpovedné odpovede, budem Ti možno vedieť poradiť. Dovtedy je to len hádanie.

ivanmacko - radí a tiež nám tu niečo objasňuje. Tak ako???

Ja od Vás naberám rozumy, aby som na schôdzi mohol používať kúrenárske pojmy z teorie i praxe. Vraj merače netreba. Regulácia je z centra nastavená na 21stupňov pre každý byt. Tak bolo odhlasované.

Veď tie merače!?

Na to by som mal vypísať NOVú TéMU pod názvom : "Merače a odpisovanie!" To je iná "parketa"... koeficienty, atď, atď...

Veľmi pekne Vám ďakujem zatiaľ za vaše poznatky.

Už máme aj výsledok trochu lepší : Merná spotreba za rok 2012 je 109,78kWh/m2.

Odrazilo sa to mierne i vo vyúčtovaní. Ale pri teplej vodu /TúV/ to máme horšie ako vlani, či predvlani! Viem aj prečo! Pomerový Koeficient narástol.

SV - výborný = 1,0048 ;
ale TúV = 1,2640 !

a máme MERAčE.....

koľko je tam uvedená plocha? Čo to je výborné hodnoty?

Merná spotreba za rok 2012 je 109,78kWh/m2.
čo je to merná spotreba?

mal si sa ho ešte spýtať koľko za tie úžasné projekty zaplatili (ak by k nám do domu niekto prišiel, že chce urobiť projekt na preregulovanie ÚK po zateplení- hnal by som ho kadeľahšie- preregulovanie zabezpečujú majitalia sami, zatvaraním ventilov) Napíš mi podrobne ako v praxi to preregulovanie vypadá.

Preregulovanie v našom činžiaku ? Majitelia bytov nemôžu. Každý byt má na stúpačke Ventil potočený vraj do správnych otáčok a ZAPLOMBOVANý!!! Takže ak čl.schôdza odhlasuje preplombovanie , tak sa urobí preregulovanie...

A či to bude na základe "Projektu vyregulovania vykurovacieho systému" /PVVS/ ? To teraz neviem...
Po 24.3.2013 už asi budem vedieť...

čo je to merná spotreba?
Spotreba tepla v kWh/m2.
Nameraná spotreba tepla v kWh na 1 meter štvorcový vykurovanej podlahovej plochy.

Vivat Nunenko - už sa zlepšujeme.

A verím, že to bude ešte lepšie...

koľko je tam uvedená plocha? Čo to je výborné hodnoty?

plochu som už písal. Tá sa od postavenia nemení!
Podlahová plocha pre teplo je 1445,490 m2 /cca 1445,5 m2/

Výborné hodnoty = menej zdecimovaná peňaženka ! OK?

Preregulovanie v našom činžiaku ? Majitelia bytov nemôžu. Každý byt má na stúpačke Ventil potočený vraj do správnych otáčok a ZAPLOMBOVANý!!! Takže ak čl.schôdza odhlasuje preplombovanie , tak sa urobí preregulovanie...

A či to bude na základe "Projektu vyregulovania vykurovacieho systému" /PVVS/ ? To teraz neviem...
Po 24.3.2013 už asi budem vedieť...
Som dlhoročný stavbár a aj osobne poznám viacerých kurenárov, ktorí montujú termoregulačné ventily na radiátory. Už dávno sa termoregulačné ventily neblombujú a tiež sa fixne nepritvárajú (o niekoľko oráčok pritvárajú) všetky sa nechaju , vraj pri vyregulovaní systému , otvorené naplno. V domoch s "meračmi" je najmenej tretina radiátorov stále zavretá. Preto netreba nikoho škrtiť (fixne pritvárať ventil v jeho byte) Každý ma tepla nadbytok. Naopak- pribudla potreba do ležatých rozvodov ÚK montovať ventily diferenčného ?? tlaku aby nedochádzalo k škodlivému zvyšovaniu hydrostatického tlaku v systéme a následnej hlučnosti v radiátoroch. Kurenári nepotrebujú pri vyregulovaní žiadné vedecké projekty za nekresťanské peniaze, stačía im hasáky a klúče.

Kedže tvoja merná spotreba je na jeden meter vykurovanej plochy musím sa ťa spýtať čo je to vykurovaná plocha?
Pýtam sa podlahovú plochu z Energetického štítku budovy, je pod obrázkom domu.

Každý projekt vyregulovania počíta s tým, že termoregulačné ventily bude možno otvárať len tak ako sa to podľa projektu nadstaví, ale nemôže počítať s tým koľko radiátorov bude zatvorených- od systému ÚK v danom momente odstavených.

Som dlhoročný stavbár a aj osobne poznám viacerých kurenárov, ktorí montujú termoregulačné ventily na radiátory. Už dávno sa termoregulačné ventily neblombujú a tiež sa fixne nepritvárajú (o niekoľko oráčok pritvárajú) všetky sa nechaju , vraj pri vyregulovaní systému , otvorené naplno. V domoch s "meračmi" je najmenej tretina radiátorov stále zavretá. Preto netreba nikoho škrtiť (fixne pritvárať ventil v jeho byte) Každý ma tepla nadbytok. Naopak- pribudla potreba do ležatých rozvodov ÚK montovať ventily diferenčného ?? tlaku aby nedochádzalo k škodlivému zvyšovaniu hydrostatického tlaku v systéme a následnej hlučnosti v radiátoroch. Kurenári nepotrebujú pri vyregulovaní žiadné vedecké projekty za nekresťanské peniaze, stačía im hasáky a klúče.

Ivanko, aby vraj nikto nemal zbytočné starosti a výdavky na marače v bytoch, tak to máme zjednodušené...

Iba na stúpačke v chodbe má každý byt 1 ventil nastavený a zaplombovaný. A basta... Schôdzou v roku 2002 bolo tak rozhodnuté. Máte teplo? - máte! a vraj nik sa nesťažuje. Takže ideme znova 24.3.2013 hlasovať: " Kto je za preplombovávanie,...? Ruky hore. Áno - väčšina je, aj keď tomu celkom nerozumieme.
Preto sa aj teraz snažím získať ROZUMY - od odborníkov. Stačí! a tak - Priatelia , ďakujem Vám /na tretiu/. JG z BB

Už máme aj výsledok trochu lepší : Merná spotreba za rok 2012 je 109,78kWh/m2.

Odrazilo sa to mierne i vo vyúčtovaní. Ale pri teplej vodu /TúV/ to máme horšie ako vlani, či predvlani! Viem aj prečo! Pomerový Koeficient narástol.

SV - výborný = 1,0048 ;
ale TúV = 1,2640 !

a máme MERAčE.....

Ak máte vlastnú kotolňu, tak pravdepodobne máte aj jeden "fakturačný" vodomer na vstupe do domu. Za vodomerom by ste mali mať odbočku s vodomerom pred vstupom do bojlera.

V takom prípade uvádzané koeficienty nemusia byť pravdivé. Pre dom ako celok to nehraje žiadnu rolu, ale pre jednotlivých vlastníkov už áno.
Koeficient 1,0048 je dosť výnimočný a vo mne to evokuje zdanie, že celý rozdiel sa presunul do TUV. Ak vodomer pred vstupom do bojlera nemáte, tak je viac menej isté, že koeficienty boli účelovo "pridelené" a to by nebolo OK.Zistí, či ten vodomer tam je.

Cena TUV je súčtom: vodného, stočného a množstva tepla na jej prípravu.

Ivanko, aby vraj nikto nemal zbytočné starosti a výdavky na marače v bytoch, tak to máme zjednodušené...

Iba na stúpačke v chodbe má každý byt 1 ventil nastavený a zaplombovaný. A basta... Schôdzou v roku 2002 bolo tak rozhodnuté. Máte teplo? - máte! a vraj nik sa nesťažuje. Takže ideme znova 24.3.2013 hlasovať: " Kto je za preplombovávanie,...? Ruky hore. Áno - väčšina je, aj keď tomu celkom nerozumieme.
Preto sa aj teraz snažím získať ROZUMY - od odborníkov. Stačí! a tak - Priatelia , ďakujem Vám /na tretiu/. JG z BB

Neviem, či tým zjednodušením ste si všetko neskomplikovali.

Ja ale tomu tiež nerozumiem.

juliánmá pravdu, je to takto nejako. Čahre-machre a koeficient je len v teplej vode.
Postup bol nasledovný, spočítala sa namerané spotreba studenej vody v bytoch, tento súčet odpočítali od fakturovaného množstva vody a určili ho ako množstvo vody na ohrev, Tým pádom vznikol koeficientna teplej vode. Podľa mňa je to tak, a polpercentný koeficient SV bol len z dlvodu zaokruhlovania. ˇkeďže voda zohriatím mení objem, aj keď minimálne mal by teoreticky vzniknúť koeficient menší ako 1,
Pri teple na ohrev teplej vody neexistuje žiaden koeficient.

Predseda nieje kúrenár. Má ale na starosti novú kotolňu. Chodí odpisovať čísla a ... Ešte jeden pán chodí - obtýždeň.
Plat za prácu tak majú rozdelený! Len chváli a chváli, aký sme dobrí vo výsledkoch... Občas niečo dobre a niečo i zle... To je naša slabina, že spolubývajúci sú z inej brandže. Potom ten, kto hlasno hovorí, vraj má pravdu...

Predsa len, sme niekoľkí ekonomicky mysliaci, ktorým sa dosiahnuté výsledky nepozdávajú...

Ale, tu môže byť problém, ten plat. ... chváli a chváli ... Ten plat?



Preregulovanie v našom činžiaku ? Majitelia bytov nemôžu. Každý byt má na stúpačke Ventil potočený vraj do správnych otáčok a ZAPLOMBOVANý!!! Takže ak čl.schôdza odhlasuje preplombovanie , tak sa urobí preregulovanie...

A či to bude na základe "Projektu vyregulovania vykurovacieho systému" /PVVS/ ? To teraz neviem...
Po 24.3.2013 už asi budem vedieť...

Takto, vyregulovanie sa robí preto, aby sa dostalo do každého radiátora toľko tepla, ktoré zabezpečí v miestnosti teplotu, minimálne 21 °C, maximálne 24 °C. Jasne, ak máte svoj kotolňu a máte, tak sa môžete dohodnúť aj na vyššej teplote, samozrejme, že sa to prejaví aj na peniazoch, Tibor hovorí, povie, čo stupeň, to šesť percent nákladov. Niečo pravdy na tom je!

Ten vykurovací systém je váš, všetkých a slúži na vykurovanie domu, teda aj bytov v ňom.

Píšeš o stupačke. Máte v byte len jednu, alebo ani jednu? Na chodbe máte a odtiaľ vodorovný rozvod do jednotlivých bytov na jednotlivých podlažiach? Kto nastavoval tie ventily a podľa čoho? A ak náhodou neznášaš tú teplotu, ktorú dosahuješ v byte. Môžeš si ju v byte znížiť, čim, ventilom, hlavicou na radiátory?

Ak by ste chceli merače, boli by na radiátoroch, PRT, alebo mimo bytu, určené meradlá?

Vieš, ten spôsob podľa m2 rozpočítať náklady za teplo je paráda! Žiadne zvady v dome. Ale, nájde sa nejaký gutan a začne rozumovať, že spotreba je v dome vysoká, ba aj merače by chcel v dome, aby bola nižšia.

Uvediem ti príklad rozpočítanie nákladov v bytoch podľa m2.

Podľa m2 platia všetky byty na m2 rovnakú súmu, ale byty majú rozdielnú úhradu, tie s vyššou majú väčšiu podlahovú plochu m2, priestornejší byt.



385
385
430
430
385
385



385
385
430
430
385
385



385
385
430
430
385
385



385
385
430
430
385
385



385
385
430
430
385
385



385
385
430
430
385
385



385
385
430
430
385
385



Ale, ak sa rozhodli pre merače na radiátoroch, tak podľa nameraných jednotiek a po korekcii koeficientom radiátorov pripadne na jednotlivé byty takáto úhrada.



447
577
417
450
1 067
1 209


270
237
399
453
184
541


106
807
460
296
284
522


608
176
195
423
119
396


150
70
273
303
247
179


700
585
563
300
333
425


765
217
101
176
366
405



Teda merače spôsobia v dome rozruch, zvadu, to predsa nie je možné, také merače, také rozdiely.

Niekto zaplatí o 823 € viac a niekto o 315 menej ako je priemer na jeho byt.



62
192
-13
20
682
823


-115
-149
-31
24
-201
156


-279
422
30
-134
-102
137


223
-209
-235
-7
-266
11


-235
-315
-156
-127
-138
-206


315
200
133
-130
-52
40


380
-168
-329
-254
-20
20



Takže z jedného problému do druhého, alebo z blata do kaluže. A len preto, že niekto to meranie začne zneužívať, a niekto na to kašle, že by mal byt vykurovať primerane, neplytvať.

A ver tomu, že ak sa rozhodnete merať, tak taká situácia nastane aj u vás. A potom si spomeniete, alebo vám niekto navrhne 50 : 50, ani tak - ani tak, ani ryba, ani rak.

Aby ťa spoluvlastníci domu, vykurovacieho systému, nákladov za teplo, spoločných nezbili, že chceš v dome znížiť spotrebu a rozdúchať nesváry v dome pre pár €. :);)

Moje prvé tohtoročné hotové vyúčtovanie (budem sem tam nejaké zaujímavé vešať ak je záujem):
vežiak jeden vchod , 10 podlaží bytov, 40 bytov, nezateplený



Objekt
Plocha
Spotreba kWh
Celkové náklady
Spotreba /m2
Platba /m2












2 696,56
249 722,24
26 017,28
92,6077076
9,648322307




























Vchod
Poschodie
Číslo
Meno
Var.symbol
Plocha
Spotreba dielik
Zákl.zložka
Spot.zložka
Celkové náklady
Hodn.kWh
Obdobie

€/m2
kWh/m2



0
1


54,76
8 947,33
401,54
112,3702
513,91
4 932,67
20120101
20121231
9,38477
90,07805



0
2


54,76
9 015,71
401,54
113,2291
514,77
4 940,93
20120101
20121231
9,400475
90,22879



0
3


68,08
14 127,22
499,2118
177,425
676,64
6 494,61
20120101
20121231
9,938895
95,39672



0
4


68,08
17 357,08
499,2118
217,989
717,2
6 883,92
20120101
20121231
10,53467
101,1151



1
5


68,08
16 231,46
499,2118
203,8523
703,06
6 748,20
20120101
20121231
10,32697
99,12157



1
6


68,08
3 099,59
499,2118
38,928
538,14
5 165,24
20120101
20121231
7,904524
75,87017



1
7


68,08
3 695,92
499,2118
46,4174
545,63
5 237,13
20120101
20121231
8,014542
76,92615



1
8


68,08
8 961,55
499,2118
112,5488
611,76
5 871,87
20120101
20121231
8,985899
86,24955



2
9


68,08
16 811,25
499,2118
211,134
710,35
6 818,17
20120101
20121231
10,43405
100,1494



2
10


68,08
4 707,24
499,2118
59,1186
558,33
5 359,03
20120101
20121231
8,201087
78,71668



2
11


68,08
7 072,67
499,2118
88,8262
588,04
5 644,20
20120101
20121231
8,637485
82,90537



2
12


68,08
11 292,59
499,2118
141,8247
641,04
6 152,91
20120101
20121231
9,415981
90,37762



3
13


68,08
11 439,05
499,2118
143,664
642,88
6 170,57
20120101
20121231
9,443008
90,63704



3
14


68,08
14 677,13
499,2118
184,3313
683,54
6 560,84
20120101
20121231
10,04025
96,36952



3
15


68,08
7 988,30
499,2118
100,3257
599,54
5 754,58
20120101
20121231
8,806404
84,52671



3
16


68,08
15 962,80
499,2118
200,4781
699,69
6 715,85
20120101
20121231
10,27747
98,64645



4
17


68,08
13 520,84
499,2118
169,8094
669,02
6 421,47
20120101
20121231
9,826968
94,32241



4
18


68,08
15 229,80
499,2118
191,2723
690,48
6 627,45
20120101
20121231
10,14219
97,34797



4
19


68,08
29 927,87
499,2118
375,8667
875,08
8 399,30
20120101
20121231
12,8537
123,374



4
20


68,08
12 674,24
499,2118
159,1769
658,39
6 319,44
20120101
20121231
9,670828
92,82373



5
21


68,08
24 382,08
499,2118
306,2167
805,43
7 730,78
20120101
20121231
11,83064
113,5543



5
22


68,08
13 485,78
499,2118
169,3691
668,58
6 417,25
20120101
20121231
9,820505
94,26038



5
23


68,08
11 191,27
499,2118
140,5521
639,76
6 140,62
20120101
20121231
9,39718
90,19716



5
24


68,08
8 289,32
499,2118
104,1063
603,32
5 790,86
20120101
20121231
8,861927
85,05963



6
25


68,08
12 482,93
499,2118
156,7742
655,99
6 296,40
20120101
20121231
9,635576
92,48536



6
26


68,08
18 711,29
499,2118
234,9967
734,21
7 047,18
20120101
20121231
10,78452
103,5133



6
27


68,08
9 817,62
499,2118
123,3003
622,51
5 975,05
20120101
20121231
9,143801
87,76515



6
28


68,08
12 751,22
499,2118
160,1437
659,36
6 328,75
20120101
20121231
9,685076
92,96049



7
29


68,08
7 345,16
499,2118
92,2485
591,46
5 677,02
20120101
20121231
8,68772
83,38754



7
30


68,08
7 238,60
499,2118
90,9101
590,12
5 664,16
20120101
20121231
8,668038
83,19862



7
31


68,08
10 349,18
499,2118
129,9762
629,19
6 039,17
20120101
20121231
9,241921
88,70694



7
32


68,08
17 187,44
499,2118
215,8586
715,07
6 863,47
20120101
20121231
10,50338
100,8148



8
33


68,08
6 016,19
499,2118
75,5579
574,77
5 516,83
20120101
20121231
8,442568
81,03448



8
34


68,08
14 757,15
499,2118
185,3364
684,55
6 570,53
20120101
20121231
10,05508
96,51192



8
35


68,08
10 276,70
499,2118
129,0659
628,28
6 030,43
20120101
20121231
9,228555
88,57864



8
36


68,08
31 389,58
499,2118
394,2245
893,44
8 575,53
20120101
20121231
13,12338
125,9625



9
37


68,08
9 816,53
499,2118
123,2866
622,5
5 974,96
20120101
20121231
9,143655
87,76374



9
38


68,08
6 557,75
499,2118
82,3594
581,57
5 582,10
20120101
20121231
8,54245
81,99319



9
39


68,08
9 811,88
499,2118
123,2283
622,44
5 974,38
20120101
20121231
9,142773
87,75528



9
40


68,08
12 584,59
499,2118
158,0509
657,26
6 308,59
20120101
20121231
9,65423
92,66441



























max
893,44



13,12338
125,9625










min
513,91



7,904524
75,87017

Ing. Matej Gerboc
PREREGULOVANIE ROZVODOV VYKUROVANIA V OBJEKTOCH PO VÝZNAMNEJ OBNOVE
1. ÚVOD
V tomto príspevku sa dočítate o špecifikách spojených s hydraulickým preregulovaním vykurovacích sústav po významnej obnove bytových domov. Príspevok poukazuje na rozdiely medzi teóriou a praxou a popisuje rôzne prístupy k preregulovaniu sústav.

2. TEÓRIA - preregulovanie vykurovania

Prvou úlohou hydraulického vyregulovania je zabezpečiť správne prerozdelenia prietoku medzi jednotlivé vykurovacie telesá v objekte. Pre určenie potrebného prietoku jednotlivými radiátormi sa prevažne vychádza z tepelných strát miestností. Následne sa správnym nastavením jednotlivých armatúr dosiahne požadované prerozdelenie prietoku medzi všetky vykurovacie telesá v objekte.

Druhou úlohou hydraulického vyregulovania je zabezpečiť hydraulickú stabilitu vykurovacej sústavy pri meniacich sa tlakových pomeroch. Tu spadá hlavne zabezpečenie dostatočnej autority termostatických ventilov a ich ochrana proti nadmernému diferenčnému tlaku (ochrana proti hluku vykurovacej sústavy).

Treťou dôležitou úlohou hydraulického vyregulovania je vytvorenie vhodných podmienok pre podporu dosahovania úspor tepla. Tu spadá hlavne inštalácia termostatických hlavíc a realizácia optimálneho nastavenia tlakových pomerov v sústave.

Po významnej obnove dochádza k významnej zmene tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií objektu, čím sa významne menia aj tepelné straty jednotlivých miestností. Z uvedeného je zrejmé, že ak bolo hydraulické vyregulovanie realizované ešte pred významnou obnovou objektu, po významnej obnove sa vykurovacia sústava vo svojej podstate opätovne stáva hydraulicky nevyregulovanou. Nakoľko aktuálne prietoky vykurovacími telesami nezodpovedajú novým podmienkam v jednotlivých miestnostiach objektu.

Zjednodušene je možné povedať, že každé vykurovacie teleso bude po významnej obnove pracovať s nadprietokom vykurovacej vody. To na jednej strane umožňuje dosahovať vysoké teploty vzduchu v jednotlivých miestnostiach, no na druhej strane negatívne ovplyvňuje dosahovanie úspor tepla a spravodlivosť rozpočítania nákladov na teplo.

Často sa však v praxi stretávame s teóriou, že s nadprietokmi si poradia termostatické hlavice a preto nie je potrebné do sústavy žiadnym spôsobom zasahovať. A keď už, tak iba jemným priškrtením regulačných ventilov. Teória je to pekná, no odporuje všetkým trom cieľom hydraulického vyregulovania, o ktorých sme doteraz hovorili. V praxi to vyzerá ešte o trochu inak

3. PRAX - preregulovanie vykurovania

V praxi sa často stretávame s nasledujúcimi prístupmi k preregulovaniu vykurovacích sústav po významnej obnove.


3.1 PASÍVNY PRÍSTUP

Vychádza z teórie, že po významnej obnove nie je potrebné realizovať žiadne zmeny na vykurovacej sústave.

Pravdou je, že ak po významnej obnove neurobíte žiaden zásah do vykurovacej sústavy, táto bude ako-tak fungovať aj naďalej a vlastníci bytov budú zväčša spokojní. Možno sa budú v prechodných obdobiach sťažovať na hluk vykurovacej sústavy, avšak na druhej strane ich bude hriať pocit, že ušetrili peniaze za hydraulické preregulovanie objektu.

Je potrebné si uvedomiť, že tento prístup býva z dlhodobejšieho hľadiska asi ten najdrahší. Náklady na takýto typ preregulovania vykurovacej sústavy v objekte budú mať vlastníci bytov zakomponované do každého rozpočítania nákladov na teplo vo forme istej skrytej čiastky, ktorú predstavujú nerealizované úspory tepla.

Pokiaľ v objekte nie je realizované meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch prevažná väčšina obyvateľov nebude vôbec motivovaná regulovať teplotu vo svojom byte a dopraje si výrazne vyššiu teplotu ako pred realizáciou významnej obnovy. Týmto sa však významne znižuje množstvo ušetreného tepla a investície do významnej obnovy neprinesú želaný efekt spočívajúci v plánovanej úspore nákladov na vykurovanie.

Ak je v objekte realizované meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch, potom sú jednotliví vlastníci do istej miery motivovaní šetriť. A v takom prípade môže poklesnúť prietok sústavou ako celkom do tej miery, že v objekte prestane fungovať regulácia diferenčného tlaku a tým aj ochrana termostatických ventilov proti hluku. Následkom je nárast prietokov radiátormi, ktoré ešte zostávajú v prevádzke, čo negatívne ovplyvňuje nie len dosahovanie úspor tepla, ale aj spravodlivosť rozpočítania nákladov na teplo.

V týchto objektoch často dochádza k extrémnym rozdielom v nameranom množstve spotrebovaného tepla na vykurovanie v jednotlivých bytoch. Následne aj k značným rozdielom v podiele jednotlivých bytov na úhrade celkových nákladov na vykurovanie objektu.

3.2 MINIMALISTICKÝ PRÍSTUP

Druhou možnosťou ako sa vysporiadať s preregulovaním objektu po významnej obnove, je na vstupe do objektu priškrtiť ventil a nastaviť celou vykurovacou sústavou nižší prietok. Môže sa jednať o dobré riešenie pokiaľ tým ventilom je regulátor diferenčného tlaku s vhodným rozsahom nastaviteľných hodnôt a možnosťou reálne obmedziť prietok vykurovacej vody objektom. Naviac by to mal byť malý objekt s malým počtom bytových podlaží, mali by sme mať prehľad o realizovaných zásahoch do vykurovacej sústavy v posledných rokoch a z projektu vyregulovania by malo byť zrejmé, že sústava bola na takýto zásah predpripravená. Ani za splnenia týchto podmienok však nemôžme mať istotu, že sa jedná o optimálne riešenie.

Vo všetkých objektoch ktoré nespĺňajú niektorú z vyššie uvedených podmienok je takéto riešenie riskantné a nedostatočné, pretože okrem časti rizík spomínaných pri pasívnom prístupe aj priamo ohrozuje stabilitu vykurovacej sústavy. Naviac, ak pre reguláciu diferenčného tlaku bol použitý prepúšťací ventil potom takéto riešenie zhoršuje aj energetickú hospodárnosť sústavy CZT.



3.3 KOMPLEXNÉ PREREGULOVANIE PO VÝZNAMNEJ OBNOVE

Predstavuje v mnohých prípadoch opatrenie s najvyššími vstupnými nákladmi, avšak z dlhodobého hľadiska najoptimálnejšie a najlacnejšie riešenie.

Ako už bolo spomínané, po významnej obnove sa významne zmenia aj tepelné straty v jednotlivých miestnostiach objektu a to v každej miestnosti v inom pomere vo vzťahu k pôvodnej hodnote tepelných strát.

Realizáciou komplexného preregulovania sa znovu navodzuje rovnováha medzi prietokmi vykurovacej vody jednotlivými vykurovacími telesami a súčasne sa vytvárajú vhodné podmienky pre zabezpečenie hydraulickej stability vykurovacej sústavy ako celku. To všetko má priaznivý vplyv na spravodlivejšie rozpočítanie nákladov na teplo, ako aj na podporu dosahovania úspor tepla, a to nie len pri jeho spotrebe v objekte, ale aj pri jeho distribúcií a výrobe resp. premene.

3.4 ČO OBNÁŠA KOMPLEXNÉ PREREGULOVANIE?

Rozsah prác spojených s komplexným preregulovaním vykurovacej sústavy po významnej obnove objektu v rozhodujúcej miere závisí od kvality projektového riešenia realizovaného v minulosti.

V tom najpriaznivejšom prípade sa jedná o zmenu prednastavenia všetkých existujúcich termostatických ventilov na radiátoroch v zmysle projektu preregulovania vykurovacej sústavy a zmenu nastavenia armatúr na vstupe rozvodov tela do objektu.

V mnohých prípadoch, zvlášť v tých, kde bolo hydraulické vyregulovanie realizované dávnejšie a jedná sa o technicky prekonané riešenie, je potrebné okrem prestavenia hydraulického odporu termostatických ventilov realizovať aj iné práce. Prevažne sa jedná o dodatočnú montáž regulátora resp. regulátorov diferenčného tlaku, zmenu nastavenia stúpačkových vyvažovacích armatúr a realizáciu vhodného systému na diagnostiku prípadných porúch vykurovacej sústavy.

Zvlášť v prípadoch kedy sa na stabilizáciu tlakových pomerov vo vykurovacej sústave použili prepúšťacie ventily, je žiaduce ich demontovať a nahradiť regulátorom diferenčného tlaku. V opačnom prípade robíme medvediu službu dodávateľovi tepla, ktorému kazíme hospodárnosť distribúcie a výroby tepla. To sa nám môže spätne vrátiť vo zvýšenej cene tepla, ktorú aj tak v konečnom dôsledku zaplatia vlastníci bytov. Prepúšťacie ventily naviac môžu nepriaznivým spôsobom ovplyvniť presnosť merania množstva dodaného tepla na päte objektu.

V prospech regulátora diferenčného tlaku hovorí aj skutočnosť, že pokiaľ sa tento správne nastaví, môže fungovať ako obmedzovač prietoku, ktorý nedovolí, aby pri meniacich sa tlakových pomeroch v sústave dochádzalo k neželanému zvyšovaniu prietoku vykurovacej vody objektom. Súčasne pri uzatváraní jednotlivých termostatických ventilov v objekte regulátor prostredníctvom tlakových odberov rozpozná meniace sa tlakové pomery vo vykurovacej sústave objektu a svojou činnosťou nepustí neželaný prietok do objektu. Sústava ako celok tak môže fungovať v optimálnom režime bez neželaných nadprietokov a hlukových prejavov spôsobených prebytkom diferenčného tlaku.

A ešte na jednu dôležitú úlohu preregulovanie by sme nemali zabudnúť. Tou je identifikácia a odstránenie potenciálnych zdrojov porúch, ktoré sa v sústave nazbierali za roky prevádzky bez odborného dohľadu. Spravidla totiž platí, že v každej väčšej sústave, ktorá bola vyregulovaná dávnejšie ako pred dvoma rokmi, sa vyskytne nejaký typ „odborného vylepšenia", ktoré je vo svojej podstate poruchou sústavy.

4. ZÁVER

Hydraulické preregulovanie vykurovacej sústavy po významnej obnove objektu predstavuje pre vlastníkov bytov vždy akúsi finančnú záťaž spojenú s realizáciou prestavenia sústavy a optimalizácie jej prevádzky. Je však potrebné si uvedomiť, že aj po realizácii významnej obnovy sa do objektu prostredníctvom vykurovacej sústavy dodáva teplo v cene nezriedka pohybujúcej sa v desiatkach tisíc eur (státisíce korún). A preto má zmysel s týmto teplom pracovať efektívne.

Pokiaľ už vlastníci bytov realizoval investíciu do výmeny okien, zateplenia obvodového plášťa, strechy resp. iných konštrukcií, kde sa doba návratnosti investovaných prostriedkov pohybuje bezpečne nad hranicou 10 rokov, je v ich najlepšom záujme nezanedbať investíciu do optimalizácie prevádzky vykurovacej sústavy, ktorá má v prevažnej väčšine prípadov reálnu návratnosť kratšiu ako 1-2 roky a do budúcna veľký potenciál prinášať reálne úspory nákladov na vykurovanie.

Mal som tam chybicku, už je to opravené

Ešte k tomu domu hore:




kWh

úspora oproti 2010



2010
362 500,04


bez HV a PRVN


2011
291 666,00

19,54%
vyregulovanie a PRVN v septembri


2012
249 722,24

31,11%



Ja viem, jednoduchý prepočet, ale nemám dennostupne pre NMnV
(ceny som mal zlé, tak som ich odmazal)

Podľa hrubých prepočtov sme v tomto dome ušetrili 17 875,40 € čo znamená návratnosť pod rok a pol.
Nová tabuľka:



kWh
€
úspora oproti 2010



cena na kWh
Cena celkom ak by nešetrili


2010
362 500,04
28638,74103

bez HV a PRVN

0,0790034
100,00%
28638,74103
0,00


2011
291 666,00
25223
19,54%
vyregulovanie a PRVN v septembri
0,0864791
109,46%
31348,66083
6 125,66


2012
249 722,24
26 017,28
31,11%



0,1041849
131,87%
37767,02083
11 749,74











úspora
17 875,40

Tibor, to je to atómové teplo, ťažko sa štiepi, rozdeľuje, že?

Náklady domu 26 017,28 €. Základná zložka domu 19 773,13 €. Spotrebná zložka 6 244,15 €. V percentách 100 %, 76 %, 24 %.

Byt s najmenším počtom jednotiek 3 099,59 ks. S najväčším počtom 31 389,58 ks. Pomer 1 : 10,13.

Byt s najmenším počtom jednotiek 3 099,59 ks. Základná zložka 499,2118 €, spotrebná 38,928 €, spolu 538,14 €. V percentách 92,77 %, 7,23 %, 100 %.

Byt s najväčším počtom jednotiek 31 389,58 ks. Základná zložka 499,2118 €, spotrebná 394,2245 €, spolu 893,44 €. V percentách 55,88 %, 44,12 %, 100 %.

Byt s menším počtom jednotiek 3 099,59 ks. má úhradu 538,14 €. S väčším počtom 31 389,58 ks. má úhradu 893,44 €. Pomer 1 : 1,66.

Priemer na oba byty 656,86 €. Odchýlka bytu s menší počtom jednotiek -18 %. Odchýlka bytu s väčším počtom jednotiek +36 %.

Ak priemerná teplota je 21 °C, a 6 % = 1 °C, tak v byte s menším počtom jednotiek bola teplota 18 °C a v byte s väčším počtom jednotiek 28 °C, že?

Super! Súper. :);)

A ktorý sa viac podieľal v dome na tej úspore 17 875,40 € ???

Sito, ak by neurobili úsporné opatrenie tak by im vychádzala platba každému 14€/m2 čiže 953€ na byt. Takže ušetrili všetci. Ak by bola zz menšia znamenalo by to že tí traja "extrémisti" by kúrili viac ako pred úsporným opatrením čo je samozrejme blbosť , či nie?
Ak celý dom ušetril 31% energie, prečo by mali mať vyúčtované za viac ako mali pred úsporou?

Ďalšia vec, všetci traja sú "vnútorné byty" ak sa to tak pri vežiaku dá nazvať- nie sú ani pod strechou, ani na prízemí, to znamená že väčšina tepla išla k susedom. Ved si pozri spotreby bytov nad a pod nimi.

PS: Na úspore sa podieľali všetci lebo zrealizovali úsporné opatrenie zo spoločného , či???

Ivanko, aby vraj nikto nemal zbytočné starosti a výdavky na marače v bytoch, tak to máme zjednodušené...

Iba na stúpačke v chodbe má každý byt 1 ventil nastavený a zaplombovaný. A basta... Schôdzou v roku 2002 bolo tak rozhodnuté. Máte teplo? - máte! a vraj nik sa nesťažuje. Takže ideme znova 24.3.2013 hlasovať: " Kto je za preplombovávanie,...? Ruky hore. Áno - väčšina je, aj keď tomu celkom nerozumieme.
Preto sa aj teraz snažím získať ROZUMY - od odborníkov. Stačí! a tak - Priatelia , ďakujem Vám /na tretiu/. JG z BB
Preplombovanie???
To je ako keby ste zamkli dvere aby Vám neunikalo teplo.

Vlastníci úsporné opatrenie zaplatili podľa m2 plochy bytu.
Čo znamená, že niekto zaplatil pred úsporným opatrením vo v.z. 100€ a druhý 200€, a po 50% úspore 50€ a 100€, tak jeden usporil 50€ a druhý 100€. Na realizáciu úspori (pri rovnako veľkom byte) ale prispeli obaja rovnako 150€. Jednému sa úspora vráti za rok a pol, druhému za tri roky.

Veď ale tak je to správne či nie? Každý má rovnaké možnosti a je na nich ako sa zariadia. Ale to, že sa investícia vráti každému je podľa mňa dôležité. Načo by to potom robili?

Veď pri tých super rozúčtovaniach pod 60/40 je to ako keby si zainvestoval peniaz a za trest budeš platiť viac. To má logiku?

Veď pri tých super rozúčtovaniach pod 60/40 je to ako keby si zainvestoval peniaz a za trest budeš platiť viac. To má logiku?
Židovskú logiku to veru nemá, na príčinu tohto stavu musíme dedukovať a aj indukovať. Keď sa vrátime späť dôjdeme aj k jadru problému.

Veď pri tých super rozúčtovaniach pod 60/40 je to ako keby si zainvestoval peniaz a za trest budeš platiť viac. To má logiku?
Nezainvestovali tie peniaze aj preto, že im to ukladá zákon?

Má. Zákon, ako i spoločnosť sama zabudla že človek panelákový je vlastne HOMO EFEKTUS a zaživa dobu efektívneho využívaniu energií. Najefektívnejšia je tá ZADARMO.

Zákon je ten posledný dôvod prečo by sa mali robiť úsporné opatrenia.

Keď sa bavíme o zákonoch:
Zákon č. 300/2012 par 8 odst. 2
(2) Vlastník existujúcej budovy je povinný
a) zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom v budove,
b) zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy
budovy po každom zásahu do jej tepelnej ochrany
alebo technického systému.

Toľko ako odpoveď mackoivanovi zo strany zákona.

A zaujímavý je aj odst. 6
(6) Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné,
vlastník budovy je povinný pri jej významnej
obnove uplatniť nové alebo obnovené technické
systémy, zaviesť inteligentné meracie systémy
a inštalovať automatizované riadiace, regulačné a monitorovacie
systémy zamerané na úsporu energie.“.

476/2008
(1) Vlastník veľkej budovy10)
a) s ústredným teplovodným vykurovaním je povinný
1. zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulovanú
vykurovaciu sústavu v budove,
2. vybaviť sústavu tepelných zariadení slúžiacich
na vykurovanie automatickou reguláciou parametrov
teplonosnej látky na každom tepelnom
spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných
miestnostiach s trvalým pobytom
osôb,

Zákon je ten posledný dôvod prečo by sa mali robiť úsporné opatrenia.
Zákon by mal byť ten prvý, pretože ten čo dom spravuje je povinný zákony poznať, dbať o ich dodržiavanie. Vlastník bytu mu za to platí peniaze. Platí si aj za komfort, že nemusí študovať legislatívne zmeny.
Vlastník bytu nevie, nechce a nemusí poznať spôsoby šetrenia tepla, nakladaním s ním, ako i zväčša verí "odborníkom" čo mu náklad na teplo rozpočítajú. Stačí vlastníkom povedať: ušetríte, bude to pre Vás výhodnejšie spravodlivejšie, a odhlasujú aj vlastnú popravu.

í.

Ing. Matej Gerboc
PREREGULOVANIE ROZVODOV VYKUROVANIA V OBJEKTOCH PO VÝZNAMNEJ OBNOVE
1. ÚVOD
V tomto príspevku sa dočítate o špecifikách spojených s hydraulickým preregulovaním vykurovacích sústav po významnej obnove bytových domov. Príspevok poukazuje na rozdiely medzi teóriou a praxou a popisuje rôzne prístupy k preregulovaniu sústav.

2. TEÓRIA - preregulovanie vykurovania

Prvou úlohou hydraulického vyregulovania je zabezpečiť správne prerozdelenia prietoku medzi jednotlivé vykurovacie telesá v objekte. Pre určenie potrebného prietoku jednotlivými radiátormi sa prevažne vychádza z tepelných strát miestností. Následne sa správnym nastavením jednotlivých armatúr dosiahne požadované prerozdelenie prietoku medzi všetky vykurovacie telesá v objekte.

Druhou úlohou hydraulického vyregulovania je zabezpečiť hydraulickú stabilitu vykurovacej sústavy pri meniacich sa tlakových pomeroch. Tu spadá hlavne zabezpečenie dostatočnej autority termostatických ventilov a ich ochrana proti nadmernému diferenčnému tlaku (ochrana proti hluku vykurovacej sústavy).

Treťou dôležitou úlohou hydraulického vyregulovania je vytvorenie vhodných podmienok pre podporu dosahovania úspor tepla. Tu spadá hlavne inštalácia termostatických hlavíc a realizácia optimálneho nastavenia tlakových pomerov v sústave.

Po významnej obnove dochádza k významnej zmene tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií objektu, čím sa významne menia aj tepelné straty jednotlivých miestností. Z uvedeného je zrejmé, že ak bolo hydraulické vyregulovanie realizované ešte pred významnou obnovou objektu, po významnej obnove sa vykurovacia sústava vo svojej podstate opätovne stáva hydraulicky nevyregulovanou. Nakoľko aktuálne prietoky vykurovacími telesami nezodpovedajú novým podmienkam v jednotlivých miestnostiach objektu.

Zjednodušene je možné povedať, že každé vykurovacie teleso bude po významnej obnove pracovať s nadprietokom vykurovacej vody. To na jednej strane umožňuje dosahovať vysoké teploty vzduchu v jednotlivých miestnostiach, no na druhej strane negatívne ovplyvňuje dosahovanie úspor tepla a spravodlivosť rozpočítania nákladov na teplo.

Často sa však v praxi stretávame s teóriou, že s nadprietokmi si poradia termostatické hlavice a preto nie je potrebné do sústavy žiadnym spôsobom zasahovať. A keď už, tak iba jemným priškrtením regulačných ventilov. Teória je to pekná, no odporuje všetkým trom cieľom hydraulického vyregulovania, o ktorých sme doteraz hovorili. V praxi to vyzerá ešte o trochu inak

3. PRAX - preregulovanie vykurovania

V praxi sa často stretávame s nasledujúcimi prístupmi k preregulovaniu vykurovacích sústav po významnej obnove.


3.1 PASÍVNY PRÍSTUP

Vychádza z teórie, že po významnej obnove nie je potrebné realizovať žiadne zmeny na vykurovacej sústave.

Pravdou je, že ak po významnej obnove neurobíte žiaden zásah do vykurovacej sústavy, táto bude ako-tak fungovať aj naďalej a vlastníci bytov budú zväčša spokojní. Možno sa budú v prechodných obdobiach sťažovať na hluk vykurovacej sústavy, avšak na druhej strane ich bude hriať pocit, že ušetrili peniaze za hydraulické preregulovanie objektu.

Je potrebné si uvedomiť, že tento prístup býva z dlhodobejšieho hľadiska asi ten najdrahší. Náklady na takýto typ preregulovania vykurovacej sústavy v objekte budú mať vlastníci bytov zakomponované do každého rozpočítania nákladov na teplo vo forme istej skrytej čiastky, ktorú predstavujú nerealizované úspory tepla.

Pokiaľ v objekte nie je realizované meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch prevažná väčšina obyvateľov nebude vôbec motivovaná regulovať teplotu vo svojom byte a dopraje si výrazne vyššiu teplotu ako pred realizáciou významnej obnovy. Týmto sa však významne znižuje množstvo ušetreného tepla a investície do významnej obnovy neprinesú želaný efekt spočívajúci v plánovanej úspore nákladov na vykurovanie.

Ak je v objekte realizované meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch, potom sú jednotliví vlastníci do istej miery motivovaní šetriť. A v takom prípade môže poklesnúť prietok sústavou ako celkom do tej miery, že v objekte prestane fungovať regulácia diferenčného tlaku a tým aj ochrana termostatických ventilov proti hluku. Následkom je nárast prietokov radiátormi, ktoré ešte zostávajú v prevádzke, čo negatívne ovplyvňuje nie len dosahovanie úspor tepla, ale aj spravodlivosť rozpočítania nákladov na teplo.

V týchto objektoch často dochádza k extrémnym rozdielom v nameranom množstve spotrebovaného tepla na vykurovanie v jednotlivých bytoch. Následne aj k značným rozdielom v podiele jednotlivých bytov na úhrade celkových nákladov na vykurovanie objektu.

3.2 MINIMALISTICKÝ PRÍSTUP

Druhou možnosťou ako sa vysporiadať s preregulovaním objektu po významnej obnove, je na vstupe do objektu priškrtiť ventil a nastaviť celou vykurovacou sústavou nižší prietok. Môže sa jednať o dobré riešenie pokiaľ tým ventilom je regulátor diferenčného tlaku s vhodným rozsahom nastaviteľných hodnôt a možnosťou reálne obmedziť prietok vykurovacej vody objektom. Naviac by to mal byť malý objekt s malým počtom bytových podlaží, mali by sme mať prehľad o realizovaných zásahoch do vykurovacej sústavy v posledných rokoch a z projektu vyregulovania by malo byť zrejmé, že sústava bola na takýto zásah predpripravená. Ani za splnenia týchto podmienok však nemôžme mať istotu, že sa jedná o optimálne riešenie.

Vo všetkých objektoch ktoré nespĺňajú niektorú z vyššie uvedených podmienok je takéto riešenie riskantné a nedostatočné, pretože okrem časti rizík spomínaných pri pasívnom prístupe aj priamo ohrozuje stabilitu vykurovacej sústavy. Naviac, ak pre reguláciu diferenčného tlaku bol použitý prepúšťací ventil potom takéto riešenie zhoršuje aj energetickú hospodárnosť sústavy CZT.



3.3 KOMPLEXNÉ PREREGULOVANIE PO VÝZNAMNEJ OBNOVE

Predstavuje v mnohých prípadoch opatrenie s najvyššími vstupnými nákladmi, avšak z dlhodobého hľadiska najoptimálnejšie a najlacnejšie riešenie.

Ako už bolo spomínané, po významnej obnove sa významne zmenia aj tepelné straty v jednotlivých miestnostiach objektu a to v každej miestnosti v inom pomere vo vzťahu k pôvodnej hodnote tepelných strát.

Realizáciou komplexného preregulovania sa znovu navodzuje rovnováha medzi prietokmi vykurovacej vody jednotlivými vykurovacími telesami a súčasne sa vytvárajú vhodné podmienky pre zabezpečenie hydraulickej stability vykurovacej sústavy ako celku. To všetko má priaznivý vplyv na spravodlivejšie rozpočítanie nákladov na teplo, ako aj na podporu dosahovania úspor tepla, a to nie len pri jeho spotrebe v objekte, ale aj pri jeho distribúcií a výrobe resp. premene.

3.4 ČO OBNÁŠA KOMPLEXNÉ PREREGULOVANIE?

Rozsah prác spojených s komplexným preregulovaním vykurovacej sústavy po významnej obnove objektu v rozhodujúcej miere závisí od kvality projektového riešenia realizovaného v minulosti.

V tom najpriaznivejšom prípade sa jedná o zmenu prednastavenia všetkých existujúcich termostatických ventilov na radiátoroch v zmysle projektu preregulovania vykurovacej sústavy a zmenu nastavenia armatúr na vstupe rozvodov tela do objektu.

V mnohých prípadoch, zvlášť v tých, kde bolo hydraulické vyregulovanie realizované dávnejšie a jedná sa o technicky prekonané riešenie, je potrebné okrem prestavenia hydraulického odporu termostatických ventilov realizovať aj iné práce. Prevažne sa jedná o dodatočnú montáž regulátora resp. regulátorov diferenčného tlaku, zmenu nastavenia stúpačkových vyvažovacích armatúr a realizáciu vhodného systému na diagnostiku prípadných porúch vykurovacej sústavy.

Zvlášť v prípadoch kedy sa na stabilizáciu tlakových pomerov vo vykurovacej sústave použili prepúšťacie ventily, je žiaduce ich demontovať a nahradiť regulátorom diferenčného tlaku. V opačnom prípade robíme medvediu službu dodávateľovi tepla, ktorému kazíme hospodárnosť distribúcie a výroby tepla. To sa nám môže spätne vrátiť vo zvýšenej cene tepla, ktorú aj tak v konečnom dôsledku zaplatia vlastníci bytov. Prepúšťacie ventily naviac môžu nepriaznivým spôsobom ovplyvniť presnosť merania množstva dodaného tepla na päte objektu.

V prospech regulátora diferenčného tlaku hovorí aj skutočnosť, že pokiaľ sa tento správne nastaví, môže fungovať ako obmedzovač prietoku, ktorý nedovolí, aby pri meniacich sa tlakových pomeroch v sústave dochádzalo k neželanému zvyšovaniu prietoku vykurovacej vody objektom. Súčasne pri uzatváraní jednotlivých termostatických ventilov v objekte regulátor prostredníctvom tlakových odberov rozpozná meniace sa tlakové pomery vo vykurovacej sústave objektu a svojou činnosťou nepustí neželaný prietok do objektu. Sústava ako celok tak môže fungovať v optimálnom režime bez neželaných nadprietokov a hlukových prejavov spôsobených prebytkom diferenčného tlaku.

A ešte na jednu dôležitú úlohu preregulovanie by sme nemali zabudnúť. Tou je identifikácia a odstránenie potenciálnych zdrojov porúch, ktoré sa v sústave nazbierali za roky prevádzky bez odborného dohľadu. Spravidla totiž platí, že v každej väčšej sústave, ktorá bola vyregulovaná dávnejšie ako pred dvoma rokmi, sa vyskytne nejaký typ „odborného vylepšenia", ktoré je vo svojej podstate poruchou sústavy.

4. ZÁVER

Hydraulické preregulovanie vykurovacej sústavy po významnej obnove objektu predstavuje pre vlastníkov bytov vždy akúsi finančnú záťaž spojenú s realizáciou prestavenia sústavy a optimalizácie jej prevádzky. Je však potrebné si uvedomiť, že aj po realizácii významnej obnovy sa do objektu prostredníctvom vykurovacej sústavy dodáva teplo v cene nezriedka pohybujúcej sa v desiatkach tisíc eur (státisíce korún). A preto má zmysel s týmto teplom pracovať efektívne.

Pokiaľ už vlastníci bytov realizoval investíciu do výmeny okien, zateplenia obvodového plášťa, strechy resp. iných konštrukcií, kde sa doba návratnosti investovaných prostriedkov pohybuje bezpečne nad hranicou 10 rokov, je v ich najlepšom záujme nezanedbať investíciu do optimalizácie prevádzky vykurovacej sústavy, ktorá má v prevažnej väčšine prípadov reálnu návratnosť kratšiu ako 1-2 roky a do budúcna veľký potenciál prinášať reálne úspory nákladov na vykurovanie.
Čiže ,Tibor dalo sa to napísať oveľa stručnejšie. Pri významnom poklese spotreby tepla je potrebné do prívodného ležatého rozvodu namontovať regulátor diferenčného tlaku, aby tlak v sústave bol na optimálnej úrovni. Ostatné - projekt- prenedstavenie termoregulačných ventilov v bytoch (ich priškrtenie) sú lem výmyslom tých ktorí si chcú zarobiť. OPAKUJEM!! ako chceš do projektu zakomponovať to koľko , kedy. a kde , bude ventilov zatvorených. Ten projekt a preregulovanie term. static. ventilov by prichádzal do úvahy len vtedy keby majitelia bytov radiátory nezatvárali a nechli by ich vždy otvorené tak ako uvažuje projekt. !!! U nás ten regulátor namontovali, ale nezdá sa mi, že je namontovaný až za hlavným meračom. nepotrebné vykurovacie médium, ktoré regulátor neprepustí do bytov. sa v pivnici otáča a vracia sa opäť do výmenikovej stanici. Nebolo by lepšie keby sa voda vracala do spiatočky ešte pred hlavným meračom?

Keď sa bavíme o zákonoch:
Zákon č. 300/2012 par 8 odst. 2
(2) Vlastník existujúcej budovy je povinný
a) zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom v budove,
b) zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy
budovy po každom zásahu do jej tepelnej ochrany
alebo technického systému.

Toľko ako odpoveď mackoivanovi zo strany zákona.
Tiborko - ja ako vlastník si nedam kafrať nejakému zákonodarcovi s úradníckými klapkami na očiach, akym spôsobom budem vo vlastnom dome kúriť. Ten zákon asi diktoval niekto z kurenárov s prázdnou peňaženkou.

Tiborko - ja ako vlastník si nedam kafrať nejakému zákonodarcovi s úradníckými klapkami na očiach, akym spôsobom budem vo vlastnom dome kúriť. Ten zákon asi diktoval niekto z kurenárov s prázdnou peňaženkou.
To prišlo EU parlamentu s prázdnou peňaženkou :-)
A preto píšem že zákon je ten posladný dôvod- každý by mal šetriť vo vlastnom záujme. Ďalší dôvod investovať je že v žiadnej banke nezískaš za tri roky svoj vklad a naďalej stále opakovane. Vyregulovanie s PRVN je stále najlepšou investíciou na trhu vôbec.

A práve to, že nemáš regulátor diferenčného tlaku ale prostý prepúšťací ventil a ešte aj za meračom tepla je ten najväčší prúser, ktorý môžeš v dome mať. To svedčí o všetkom. Asi si ten text nečítal, tak Ti to teda polopate napíšem:

- Zásobované domy sú niekedy (konkurenčnými firmami) osadené termostatickými ventilmi, prevažne s reguláciou diferenčného tlaku prepúšťaním, avšak v niektorých objektoch môže byť inštalovaná regulácia diferenčného tlaku škrtením.
- Obidva spôsoby regulácie diferenčného tlaku sú protibežné, svojimi vlastnosťami a účinkami pôsobia proti sebe.
- Regulácia diferenčného tlaku prepúšťaním je technicky nespoľahlivá. Teoreticky môže fungovať za nasledovných podmienok:
a- Hydraulické vyváženie vnútorných vykurovacích sústav vo všetkých objektoch realizované podľa spoločného projektu, predovšetkým s dostatočnou kapacitou prepúšťania v každom objekte
b- v žiadnom z objektov spoločnej rozvodnej sústavy nesmie byť použitá regulácia diferenčného tlaku škrtením
c- Čerpadlá v tepelnom zdroji musia zodpovedať požiadavkám jednotného projektu

Ak uvedené podmienky splnené nie sú, dochádza k ovplyvňovaniu schopnosti prepúšťacieho regulátora v jednom objekte zmenami vo vykurovacích sústavách v iných, cudzích objektoch alebo zmenami v zariadeniach dodávateľa tepla.

- Uvedené podmienky v okruhu tepelného zdroja nikdy neboli splnené a je málo pravdepodobné, že by v budúcnosti mohli byť splnené. Znamenalo by to náklady zo strany všetkých odberateľov tepla, aj zo strany dodávateľa tepla. Dosiahnuť takúto dohodu je problém.
- Nespoľahlivá, nefunkčná či nedostatočná regulácia diferenčného tlaku spôsobuje funkčné problémy vo vnútorných vykurovacích sústavách a to:
a- Hlučnosť vykurovacej sústavy
b- Obmedzenie alebo strata regulačných schopností termostatických ventilov

Dodávateľ tepla je zo strany odberateľov nútený zaoberať sa uvedenými problémami, bez ohľadu na to, či je ich príčina v spôsobe prevádzky zariadení dodávateľa tepla, alebo v objektoch.


- Regulácia diferenčného tlaku prepúšťaním je pre dodávateľa tepla nevýhodná z viacerých dôvodov:

zvyšovanie teploty spiatočky
zvyšovanie tepelných strát na rozvodoch dodávateľa tepla
znižovanie účinnosti výroby tepla
nadmerná čerpacia práca, vysoké prietoky bez ohľadu na hodnotu odberu tepla, nemožnosť úspor elektrickej energie, zbytočnosť použitia elektronicky riadených čerpadiel alebo frekvenčných meničov

- Regulácia diferenčného tlaku škrtením je technicky podstatne spoľahlivejšia.

Reguluje diferenčný tlak v objekte na nastavenej úrovni, nezávisle od zmien v iných objektoch alebo v zariadeniach dodávateľa tepla
Znižuje teplotu spiatočky
Znižuje tepelné straty na rozvodoch dodávateľa tepla
Zvyšuje prenosovú kapacitu rozvodnej sústavy, znižuje tlakové straty
V spolupráci s elektronickými čerpadlami alebo frekvenčnými meničmi výrazne znižuje čerpaciu prácu a spotrebu elektrickej energie
Zvyšuje účinnosť zdroja tepla, vytvára podmienky pre racionálne použitie kondenzačnej techniky alebo obnoviteľných zdrojov tepla


Je potrebné si uvedomiť, že aj všetky tieto prípadné zvýšené náklady na prevádzku zdrojov tepla máte ako odberatelia započítané do ceny tepla. Z uvedených dôvodov odporúčame v rámci hydraulického vyváženia riešiť reguláciu diferenčného tlaku inštalovaním škrtiacich regulátorov diferenčného tlaku na pätách objektov.

Ak je prepúšťací ventil namontovaný za meračom tepla, zdvíha teplotu spiatočky v niektorých stavoch sústavy až dosiahne rozdiel teplôt medzi prívodom a spiatočkou blízky alebo menší ako 3 stupne a vtedy merač meria nesprávne, zväčša väčšie hodnoty.

Pokuta za nedodržanie zákona sa môže vyšplhať až do 8000€ čo je v niektorých prípadoch aj celková výška investície.
Oplatí sa? Nemáš v dome rypáka? Dokedy?

Pokuta za nedodržanie zákona sa môže vyšplhať až do 8000€ čo je v niektorých prípadoch aj celková výška investície.
Oplatí sa? Nemáš v dome rypáka? Dokedy?
Dík Tibor o tých dvoch spôsoboch regulovania tlaku som nevedel. Podľa všetkého ten prepúšťaci ventil za meračom nam spôsobuje vyšie platby za teplo. Porovnával som to s inými domami - máme podozrivo veľkú spotrebu tepla. Inak ta 8 000 tisícová pokuta pre bytové domy ??? neviem si predstaviť ako by to na Slovensku vyzeralo. My máme tepelný certifikát. dostali sme ho pred necelým rokom po zateplení domu. Nikto od nás nežiadal aby sme termoregulačne ventily v bytoch priškrcovali podľa nejakého projektu preregulovania. Vyregulovanie sme robili pred niekoľkými rokmi a všetky ventily v bytoch sú naplno otvorené a nezablombované. V našom dome je len jedna stúpačka vedená schodišťom takže vyregulovanie sa urobilo na, do bytov, vstupných termostatických ventiloch. tie sú možno na niektorách miestach aj priškrtené. Ale ako viem aj v domoch so stupačkami veducími bytmi sa ventily už nepriškrcujú. Robí sa to len na ventiloch na pätách stúpačiek.

Bohužiaľ vyregulovanie na stupačkách alebo na prívodoch do bytov je mýtus ktorý bol platný pred 10 rokmi daný stavom techniky v tej dobe ale už 10 rokov sa robí vyregulovanie inak a to tak že sa vyvažuje sústava radiátorovými ventilmi a na stúpačky a vstupy do bytov sa nemontuje (z hľadiska vyvažovania) nič. To umožňuje použitie oveľa nižších diferenčných tlakov, čo spôsobuje v konečnom dôsledku väčšie úspory a oveľa menšie riziká s hlukom, rozdielom teplôt a podobne. Radiátorové ventily (nie všetky ) úplne postačujú na kvalitné vyváženie sústavy aj cez 150 radiátorov, ak ich je viac, každá vykurovacia sústava sa dá rozdeliť na sekcie. Popri tom je možné pri našom štandardnom riešení vždy merať prietoky stupačkami, sekciam aj objektom, bez nutnosti inštalácie meracích ventilov na stupačkách. Je to technickým riešením inteligentného projektanta, ktorý aj keď má o niečo drahší projekt, dokáže ušetriť oveľa viac peňazí pri realizácii a ešte viac pri prevádzke. Ale veľa projektantov sa tvári slepo (už 10 rokov) voči novým prvkom a metódam, naviac majú provízie z množstva "naprojektovaných" dodaných armatúr, preto to na väčšine SR nejako nefunguje. Týmto modernejším spôsobom je už roky zrealizovaných niekoľko tisíc objektov a je to spoľahlivý spôsob riešenia. Naviac aj zákon požaduje vyváženie až po spotrebič, čo je radiátor. To splnené pri vyvážení bytov ani stupačiek nie je.

Energetický certifikát absolútne nerieši spôsob vyregulovania, ani či máte riešenú reg. diferenčného tlaku, ani ako, ani či máte PRVN takže z tohto pohľadu je to len zdrap papiera. Rieši len tepelné straty za dodržania istých, teoretických a v praxi nerealizovateľných podmienok.

-Zákonná povinnosť mať vyregulovanú sústavu ÚK má zmysel v tom, aby každý spotrebič-radiátor mal zabezpečené rovnaké podmienky pre svoju činnosť.

- Zákonná povinnosť (Zák,476/2008, § 6 ods.1, písm. b) vlastníka budovy s centrálnou prípravou teplej vody, zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulované rozvody teplej vody, má zmysel v tom, aby odberateľ TUV vo väčšej vzdialenosti od zdroja mal takú istú kvalitu TUV ako ten, čo je najbližšie k zdroju.
Na Porade sú aj témy k nedostatočnej teplota TUV. Sťažovatelia majú možnosť odvolať sa na tento predpis.

-Zákonná povinnosť pre zdroj tepla mať zabezpečenú ekvitermickú reguláciu je logická podmienka, aby sa nekúrilo od buka do buka, ele výkurovacia krivka sledovala vonkajšiu teplotu a podľa nej si upravila vykurovací režim (najmä keď kotolne sú už plne automatizované).

Myslím si, že napr. tieto zákony majú zmysel a sú v prospech vecí a aj účastníkov, ktorých sa dotýkajú.

-Zákonná povinnosť mať vyregulovanú sústavu ÚK má zmysel v tom, aby každý spotrebič-radiátor mal zabezpečené rovnaké podmienky pre svoju činnosť.

- Zákonná povinnosť (Zák,476/2008, § 6 ods.1, písm. b) vlastníka budovy s centrálnou prípravou teplej vody, zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulované rozvody teplej vody, má zmysel v tom, aby odberateľ TUV vo väčšej vzdialenosti od zdroja mal takú istú kvalitu TUV ako ten, čo je najbližšie k zdroju.
Na Porade sú aj témy k nedostatočnej teplota TUV. Sťažovatelia majú možnosť odvolať sa na tento predpis.

-Zákonná povinnosť pre zdroj tepla mať zabezpečenú ekvitermickú reguláciu je logická podmienka, aby sa nekúrilo od buka do buka, ele výkurovacia krivka sledovala vonkajšiu teplotu a podľa nej si upravila vykurovací režim (najmä keď kotolne sú už plne automatizované).

Myslím si, že napr. tieto zákony majú zmysel a sú v prospech vecí a aj účastníkov, ktorých sa dotýkajú.
Áno vyregulovanie rozvodov tepla je nezbytné medzi jednotlivými domami. Dodávateľ tepla musí zabezpečiť aby každý dom mal rovnaké podmienky pri odbere tepla. Inak je na tom dom blízko výmenikovej stanice a inak koncový dom na rozvode, ktorý je ešte o 100 m postavený vyššie.
Nikto mi tu neodpovedá na to čo som už napísal vyžšie " OPAKUJEM!! ako chceš do projektu zakomponovať to koľko , kedy. a kde , bude ventilov zatvorených. Ten projekt a preregulovanie term. static. ventilov by prichádzal do úvahy len vtedy keby majitelia bytov radiátory nezatvárali a nechali by ich vždy otvorené tak ako uvažuje projekt. !!! " Keby tých zatvorených radiatorov v dome bolo len zopár- OK, ale v každom ich je stále zatvorených najmenej tretina a raz tam raz inam. Ktoré potom v bytoch vyregulovať? - čo znamená fixne privrieť- Nepritváraju sa už.- ale všetky sa nechávajú otvorené- takže projekt vyregulovania, alebo preregulovania je len naokrasu. Osobne odporúčam majiteľom bytov- chcete si učinne "vyregulovať" svoje kúrenie v byte? Dajte si do bytu menšie radiátory. Koeficient sa vam zníži a poriadne ušetrite- nemusíte sa báť, že vam bude zima. dnes je vari v každom dome tepla nadbytok, takže aj tie menšie budete zatvárať- veď načo kúriť, keď mám 21 stupňov?

Koeficient sa vam zníži a poriadne ušetrite- nemusíte sa báť, že vam bude zima. dnes je vari v každom dome tepla nadbytok, takže aj tie menšie budete zatvárať- veď načo kúriť, keď mám 21 stupňov?
...ak tak urobia všetci zima by občas byť veru mohla, keď vonku prituhne.
PS: Nikto by nič neušetril lebo by vymenili všetci, a ak by malo byť v dome toľko isto stupňov neušetril by ani dom, ako celok.

...ak tak urobia všetci zima by občas byť veru mohla, keď vonku prituhne.
PS: Nikto by nič neušetril lebo by vymenili všetci, a ak by malo byť v dome toľko isto stupňov neušetril by ani dom, ako celok.
máš pravdu, ale momentálne je to o ojebabraváni susedov o teplo v rámci zákona. Buď radiátory zatváram alebo dám menšie. Prašť ako uhoď. Najhoršie čo môžu robiť sporivci, že nadstavujú termostatickú hlavicu na 1- 2 , radiátor potom hreje len vrchnou časťou a merač meria ako by hrial velikánsky radiátor cely na štvorke. Je tiež pravda, že socialistické kúrenie v panelákov je riadne predimenzované- takže tie menšie radiátory by boli načim.

máš pravdu, ale momentálne je to o ojebabraváni susedov o teplo v rámci zákona. Buď radiátory zatváram alebo dám menšie. Prašť ako uhoď. Najhoršie čo môžu robiť sporivci, že nadstavujú termostatickú hlavicu na 1- 2 , radiátor potom hreje len vrchnou časťou a merač meria ako by hrial velikánsky radiátor cely na štvorke. Je tiež pravda, že socialistické kúrenie v panelákov je riadne predimenzované- takže tie menšie radiátory by boli načim.

Ivan, nunenko má pravdu vždy, aj ty, že momentálne je to ...

Najhoršie čo môžu robiť sporivci, že nadstavujú termostatickú hlavicu na 1- 2 , radiátor potom hreje len vrchnou časťou a merač meria ako by hrial velikánsky radiátor cely na štvorke.

To akože, keď to vieš, prečo si nepresvedčil vašich v dome, že netreba dávať merače na radiátory. Veď zo zákona nemusia, len ak väčšina rozhodne, že nie podľa m2 sa budú náklady na teplo rozpočítavať v dome. Potom je to povinnosť správy domu, štatutára SVB, alebo správcu domu na základe zmluvy o výkone správy ich namontovať zo zákona 657/2004 a 99/2007.

Jasné, že bolo! Veď aj špárovanie medzi panelmi bolo odflaknuté. A, že bolo teplo za bapku. Ak sa v dome spravia opatrenia na únik tepla z domu, tak ho je v dome menej, treba, že? A preto treba vymieňať radiátory za menšie, nestačí, že teplo bude dodávať do bytu len jeho časť, ktorá stíha zabezpečiť tých zákonom, vyhláškou stanovených 21 °C.

Čo všetko bolo na nič, čo všetko je na nič, čo všetko bude na nič?

Vlastne podľa teba, aj tých našich 5 000 € za tie PRT, boli zbytočné vyhodené, na nič?

A neojebabral nás niekto? .......bra., vypustím!

Moje prvé tohtoročné hotové vyúčtovanie (budem sem tam nejaké zaujímavé vešať ak je záujem):
vežiak jeden vchod , 10 podlaží bytov, 40 bytov, nezateplený


Tibor, zaujímavé! Ale, ak by si mohol upresniť, mapu domu.

Zvyčajne sa ide, začína bytom po ľavej ruke a postupne postupuje hore k streche domu.

Mohol by si mi potvrdiť môj názor na ten dom, teda polohu bytov, že je skutočné taká v dome. Potom sa budeme môcť pozrieť na náš rôzny názor na rozpočítanie nákladov za teplo troška rovnejšie.

Alebo sprav tabuľku tak ako sú byty nad sebou podľa toho čo si uviedol.



Poschodie
Byty nad sebou




9
37
38
39
40


8
33
34
35
36


7
29
30
31
32


6
25
26
27
28


5
21
22
23
24


4
17
18
19
20


3
13
14
15
16


2
9
10
11
12


1
5
6
7
8


0
1
2
3
4



Dík. :);)

Sito, vydedukoval si správne, dom je vežiak, všetky byty sú rovnaké okrem 2 na prízemí kde je vstupná chodba, všetky teda majú rohové miestnosti, na sever majú okná 3 a 4 a byty nad nimi.

K diskusii o výmene radiátorov:
Netreba vymeniť celý luster pokiaľ chceme menej svietiť. Stačí žiarovku, alebo namontovať stmievač.
Iný príklad : Je jedno či varíš 10 litrov guláša alebo jednu kávu - nemusíš meniť šporák(varnú dosku) - zapneš horák, ktorý ti vyhovuje a úsporne pripravíš aj tú kávu.
Regulácie výkonu telesa sú 2: Kvalitatívna a kvantitatívna:
Kvalitatívna je v našom prípade teplota média- riadi sa centrálne pri výrobe alebo distribúcii podľa vonkajšej teploty (nejde ju ekonomicky efektívne riadiť pre každé teleso)
Kvantitatívna - prietok telesom- nastavenie maximálneho prietoku pre teleso ide nastaviť na vysokoodporovom termostatickom ventile s rednastavením, ideálne s plynulým. Taktiež sa na nej podieľa regulácia diferenčného tlaku- čím je manší, tým menší prietok sa následne rozdeľuje pre telesá. Zároveň však musí byť diferenčný tlak dostatočne vysoký, aby bola zabezpečená autorita termostatických ventilov- to znamená schopnosť regulovať. Taktiež regulátor diferenčného tlaku musí byť dostatočne citlivý na zmeny diferenčného tlaku pri uzatváraní ventilov, aby mohol o znížené odoberané množstvo prietoku znížiť aj prietok na vstupe do objektu. Bez zabezpečenia tejto súčinnosti sa sústava správa rovnako, ako keby tam žiadne tieto armatúry neboli a to tak, že uzatvorením telasa(telies) sa celkový prietok nezníži (aspoň nie tak ako by sa mal) , ale stúpne diferenčný tlak, čo má za následok vyšší prietok do ostatných telies. Tie ostatné telesá, pokiaľ nie sú obmedzené hlavicami potom vykurujú o dosť veľké percento viac, čiže vo výsledku sa úspora vypnutím telesa (telesami) neprejaví v takej miere, ako by mohla.
Záver: Vykurovacie teleso meniť netreba, je potrebné nastaviť mu maximálny prietok podľa aktuálnych tepelných potreib (strát) danej miestnosti. To práve rieši projekt preregulovania sústavy po zateplení a aj samozrejme keď sa robí prvotné vyregulovanie.

Žiadne vyváženie stúpačiek ani vstupov do bytov toto nedokáže zabezpečiť, čiže čiastočne je sústava vyvážená, možno odstránilo nejaké poruchy, ale pri statickom vyvážení(stupačiek a vstupov do bytov) to platí len v zase teoretickom a nikdy v praxi nerealizovateľnom stave- všetky radiátory otvorené. Akonáhle sa individuálne mení otvorenie telies ja toto vyváženie na dve veci- .... .
Preto treba vyvažovať dynamicky, aby bola sústava stabilná , bezporuchová a vyvážená za každého jej stavu a umožňovala šetrenie nie len čiastočné, ale v plnej miere.

Ešte k tomu čerpadlu:
inteligentné čerpadlá sú samozrejme fajn a majú význam. Pri vyvažovaní a samotnej prevádzke je ale od nich požadovaná len jedna funkcia- stabilný diferenčný tlak pri rôznom prietoku. Bez toho, aby samovoľne čokoľvek menilo. Taktiež jeho snímače (z princípu ich umiestnenia) nedokážu postrehnúť malé zmeny diferenčného tlaku (najmä v rozsahu tlakov aké sa pri vyvažovaní používajú- okolo 10kPa) a preto vo väčšine prípadov sa za ne montujú aj regulátory diferenčného tlaku.

Sito, vydedukoval si správne, dom je vežiak, všetky byty sú rovnaké okrem 2 na prízemí kde je vstupná chodba, všetky teda majú rohové miestnosti, na sever majú okná 3 a 4 a byty nad nimi.



Tibor, ďakujem. Ešte upresnenie. Sú nad bytom č. 1 byty č. 5,9,13,17,21,25,29,33,37? A tiež to isté v ostatných stĺpcoch, stúpačkách? A ktoré na prízemí sú tie menšie.



Poschodie
Byty nad sebou




9
37
38
39
40


8
33
34
35
36


7
29
30
31
32


6
25
26
27
28


5
21
22
23
24


4
17
18
19
20


3
13
14
15
16


2
9
10
11
12


1
5
6
7
8


0
1
2
3
4

Ano, sedí Ti to, menšie byty sú 1 a 2. V tabuľke sú aj polochy.

Spotrebná zl.
100,0
%

Základná zložka
0,0
%

Celkový náklad spolu v €


Rozdiel ako by bolo bez meračov v €




0,00
0,00
0,00
0,00

656,86
656,86
656,86
656,86

656,86
656,86
656,86
656,86

0,00
0,00
0,00
0,00




0,00
0,00
0,00
0,00

656,86
656,86
656,86
656,86

656,86
656,86
656,86
656,86

0,00
0,00
0,00
0,00




0,00
0,00
0,00
0,00

656,86
656,86
656,86
656,86

656,86
656,86
656,86
656,86

0,00
0,00
0,00
0,00




0,00
0,00
0,00
0,00

656,86
656,86
656,86
656,86

656,86
656,86
656,86
656,86

0,00
0,00
0,00
0,00




0,00
0,00
0,00
0,00

656,86
656,86
656,86
656,86

656,86
656,86
656,86
656,86

0,00
0,00
0,00
0,00




0,00
0,00
0,00
0,00

656,86
656,86
656,86
656,86

656,86
656,86
656,86
656,86

0,00
0,00
0,00
0,00




0,00
0,00
0,00
0,00

656,86
656,86
656,86
656,86

656,86
656,86
656,86
656,86

0,00
0,00
0,00
0,00




0,00
0,00
0,00
0,00

656,86
656,86
656,86
656,86

656,86
656,86
656,86
656,86

0,00
0,00
0,00
0,00




0,00
0,00
0,00
0,00

656,86
656,86
656,86
656,86

656,86
656,86
656,86
656,86

0,00
0,00
0,00
0,00




0,00
0,00
0,00
0,00

528,34
528,34
656,86
656,86

528,34
528,34
656,86
656,86

0,00
0,00
0,00
0,00



























Spotrebná zl.
90,0
%

Základná zložka
10,0
%

Celkový náklad spolu v €


Rozdiel ako by bolo bez meračov v €




51,37
34,32
51,35
65,85

591,17
591,17
591,17
591,17

642,54
625,49
642,52
657,03

14,32
31,37
14,34
-0,17




31,48
77,22
53,78
164,26

591,17
591,17
591,17
591,17

622,65
668,40
644,95
755,43

34,20
-11,54
11,91
-98,57




38,44
37,88
54,16
89,94

591,17
591,17
591,17
591,17

629,61
629,05
645,33
681,11

27,25
27,81
11,53
-24,26




65,32
97,92
51,38
66,73

591,17
591,17
591,17
591,17

656,49
689,09
642,55
657,90

0,36
-32,23
14,31
-1,04




127,59
70,57
58,56
43,38

591,17
591,17
591,17
591,17

718,76
661,74
649,74
634,55

-61,90
-4,88
7,12
22,31




70,75
79,70
156,61
66,32

591,17
591,17
591,17
591,17

661,93
670,87
747,78
657,50

-5,07
-14,01
-90,93
-0,64




59,86
76,80
41,80
83,53

591,17
591,17
591,17
591,17

651,03
667,98
632,97
674,70

5,83
-11,12
23,88
-17,85




87,97
24,63
37,01
59,09

591,17
591,17
591,17
591,17

679,14
615,80
628,18
650,27

-22,29
41,05
28,67
6,59




84,94
16,22
19,34
46,90

591,17
591,17
591,17
591,17

676,11
607,39
610,51
638,07

-19,25
49,47
46,35
18,79




46,82
47,18
73,93
90,83

475,51
475,51
591,17
591,17

522,33
522,69
665,10
682,00

6,01
5,66
-8,24
-25,14



























Spotrebná zl.
80,0
%

Základná zložka
20,0
%

Celkový náklad spolu v €


Rozdiel ako by bolo bez meračov v €




102,74
68,63
102,69
131,71

525,49
525,49
525,49
525,49

628,23
594,12
628,18
657,20

28,63
62,74
28,68
-0,34




62,96
154,45
107,55
328,52

525,49
525,49
525,49
525,49

588,45
679,93
633,04
854,01

68,41
-23,08
23,82
-197,15




76,87
75,76
108,31
179,88

525,49
525,49
525,49
525,49

602,36
601,24
633,80
705,37

54,50
55,61
23,06
-48,51




130,65
195,83
102,75
133,45

525,49
525,49
525,49
525,49

656,13
721,32
628,24
658,94

0,73
-64,46
28,62
-2,08




255,18
141,14
117,13
86,76

525,49
525,49
525,49
525,49

780,67
666,63
642,61
612,24

-123,81
-9,77
14,24
44,62




141,51
159,39
313,22
132,65

525,49
525,49
525,49
525,49

666,99
684,88
838,71
658,13

-10,14
-28,02
-181,85
-1,28




119,72
153,61
83,60
167,07

525,49
525,49
525,49
525,49

645,21
679,10
609,09
692,55

11,65
-22,24
47,77
-35,69




175,94
49,27
74,02
118,19

525,49
525,49
525,49
525,49

701,43
574,75
599,51
643,67

-44,57
82,11
57,35
13,18




169,88
32,44
38,68
93,79

525,49
525,49
525,49
525,49

695,36
557,93
564,17
619,28

-38,51
98,93
92,69
37,58




93,64
94,36
147,85
181,66

422,67
422,67
525,49
525,49

516,32
517,03
673,34
707,14

12,03
11,31
-16,48
-50,29



























Spotrebná zl.
76,0
%

Základná zložka
24,0
%

Celkový náklad spolu v €


Rozdiel ako by bolo bez meračov v €




123,29
82,36
123,23
158,05

499,21
499,21
499,21
499,21

622,50
581,57
622,44
657,26

34,36
75,29
34,42
-0,41




75,56
185,34
129,07
394,22

499,21
499,21
499,21
499,21

574,77
684,55
628,28
893,44

82,09
-27,69
28,58
-236,58




92,25
90,91
129,98
215,86

499,21
499,21
499,21
499,21

591,46
590,12
629,19
715,07

65,40
66,74
27,67
-58,21




156,77
235,00
123,30
160,14

499,21
499,21
499,21
499,21

655,99
734,21
622,51
659,36

0,87
-77,35
34,35
-2,50




306,22
169,37
140,55
104,11

499,21
499,21
499,21
499,21

805,43
668,58
639,76
603,32

-148,57
-11,72
17,09
53,54




169,81
191,27
375,87
159,18

499,21
499,21
499,21
499,21

669,02
690,48
875,08
658,39

-12,16
-33,63
-218,22
-1,53




143,66
184,33
100,33
200,48

499,21
499,21
499,21
499,21

642,88
683,54
599,54
699,69

13,98
-26,69
57,32
-42,83




211,13
59,12
88,83
141,82

499,21
499,21
499,21
499,21

710,35
558,33
588,04
641,04

-53,49
98,53
68,82
15,82




203,85
38,93
46,42
112,55

499,21
499,21
499,21
499,21

703,06
538,14
545,63
611,76

-46,21
118,72
111,23
45,10




112,37
113,23
177,42
217,99

401,54
401,54
499,21
499,21

513,91
514,77
676,64
717,20

14,43
13,57
-19,78
-60,34



























Spotrebná zl.
70,0
%

Základná zložka
30,0
%

Celkový náklad spolu v €


Rozdiel ako by bolo bez meračov v €




154,11
102,95
154,04
197,56

459,80
459,80
459,80
459,80

613,91
562,75
613,84
657,36

42,95
94,11
43,02
-0,51




94,45
231,67
161,33
492,78

459,80
459,80
459,80
459,80

554,25
691,47
621,13
952,58

102,61
-34,61
35,72
-295,72




115,31
113,64
162,47
269,82

459,80
459,80
459,80
459,80

575,11
573,44
622,27
729,62

81,75
83,42
34,59
-72,77




195,97
293,75
154,13
200,18

459,80
459,80
459,80
459,80

655,77
753,55
613,93
659,98

1,09
-96,69
42,93
-3,12




382,77
211,71
175,69
130,13

459,80
459,80
459,80
459,80

842,57
671,51
635,49
589,93

-185,71
-14,65
21,37
66,92




212,26
239,09
469,83
198,97

459,80
459,80
459,80
459,80

672,06
698,89
929,63
658,77

-15,20
-42,03
-272,78
-1,91




179,58
230,41
125,41
250,60

459,80
459,80
459,80
459,80

639,38
690,21
585,21
710,40

17,48
-33,36
71,65
-53,54




263,92
73,90
111,03
177,28

459,80
459,80
459,80
459,80

723,72
533,70
570,83
637,08

-66,86
123,16
86,02
19,78




254,82
48,66
58,02
140,69

459,80
459,80
459,80
459,80

714,62
508,46
517,82
600,49

-57,76
148,40
139,04
56,37




140,46
141,54
221,78
272,49

369,84
369,84
459,80
459,80

510,30
511,38
681,58
732,29

18,04
16,97
-24,72
-75,43



























Spotrebná zl.
60,0
%

Základná zložka
40,0
%

Celkový náklad spolu v €


Rozdiel ako by bolo bez meračov v €




205,48
137,27
205,38
263,42

394,11
394,11
394,11
394,11

599,59
531,38
599,49
657,53

57,27
125,48
57,36
-0,68




125,93
308,89
215,11
657,04

394,11
394,11
394,11
394,11

520,04
703,01
609,22
1051,16

136,81
-46,15
47,63
-394,30




153,75
151,52
216,63
359,76

394,11
394,11
394,11
394,11

547,86
545,63
610,74
753,88

109,00
111,23
46,12
-97,02




261,29
391,66
205,50
266,91

394,11
394,11
394,11
394,11

655,40
785,78
599,62
661,02

1,45
-128,92
57,24
-4,16




510,36
282,28
234,25
173,51

394,11
394,11
394,11
394,11

904,48
676,40
628,37
567,63

-247,62
-19,54
28,49
89,23




283,02
318,79
626,44
265,29

394,11
394,11
394,11
394,11

677,13
712,90
1020,56
659,41

-20,27
-56,04
-363,70
-2,55




239,44
307,22
167,21
334,13

394,11
394,11
394,11
394,11

633,55
701,33
561,32
728,24

23,30
-44,48
95,53
-71,39




351,89
98,53
148,04
236,37

394,11
394,11
394,11
394,11

746,00
492,65
542,16
630,49

-89,15
164,21
114,70
26,37




339,75
64,88
77,36
187,58

394,11
394,11
394,11
394,11

733,87
458,99
471,48
581,70

-77,01
197,86
185,38
75,16




187,28
188,72
295,71
363,31

317,01
317,01
394,11
394,11

504,29
505,72
689,82
757,43

24,05
22,62
-32,97
-100,57



























Spotrebná zl.
50,0
%

Základná zložka
50,0
%

Celkový náklad spolu v €


Rozdiel ako by bolo bez meračov v €




256,85
171,58
256,73
329,27

328,43
328,43
328,43
328,43

585,28
500,01
585,15
657,70

71,58
156,85
71,70
-0,84




157,41
386,12
268,89
821,30

328,43
328,43
328,43
328,43

485,84
714,55
597,32
1149,73

171,02
-57,69
59,54
-492,87




192,18
189,40
270,78
449,71

328,43
328,43
328,43
328,43

520,61
517,83
599,21
778,13

136,24
139,03
57,65
-121,28




326,61
489,58
256,88
333,63

328,43
328,43
328,43
328,43

655,04
818,01
585,30
662,06

1,82
-161,15
71,55
-5,20




637,95
352,85
292,82
216,89

328,43
328,43
328,43
328,43

966,38
681,28
621,25
545,32

-309,52
-24,42
35,61
111,54




353,77
398,48
783,06
331,62

328,43
328,43
328,43
328,43

682,20
726,91
1111,48
660,05

-25,34
-70,06
-454,63
-3,19




299,30
384,02
209,01
417,66

328,43
328,43
328,43
328,43

627,73
712,45
537,44
746,09

29,13
-55,59
119,42
-89,23




439,86
123,16
185,05
295,47

328,43
328,43
328,43
328,43

768,29
451,59
513,48
623,90

-111,43
205,27
143,37
32,96




424,69
81,10
96,70
234,48

328,43
328,43
328,43
328,43

753,12
409,53
425,13
562,91

-96,26
247,33
231,73
93,95




234,10
235,89
369,64
454,14

264,17
264,17
328,43
328,43

498,28
500,06
698,06
782,57

30,07
28,28
-41,21
-125,71



























Spotrebná zl.
40,0
%

Základná zložka
60,0
%

Celkový náklad spolu v €


Rozdiel ako by bolo bez meračov v €




308,22
205,90
308,07
395,13

262,74
262,74
262,74
262,74

570,96
468,64
570,81
657,87

85,90
188,22
86,04
-1,01




188,89
463,34
322,66
985,56

262,74
262,74
262,74
262,74

451,64
726,08
585,41
1248,30

205,22
-69,23
71,45
-591,45




230,62
227,28
324,94
539,65

262,74
262,74
262,74
262,74

493,36
490,02
587,68
802,39

163,49
166,84
69,17
-145,53




391,94
587,49
308,25
400,36

262,74
262,74
262,74
262,74

654,68
850,23
570,99
663,10

2,18
-193,38
85,86
-6,24




765,54
423,42
351,38
260,27

262,74
262,74
262,74
262,74

1028,28
686,17
614,12
523,01

-371,43
-29,31
42,73
133,85




424,52
478,18
939,67
397,94

262,74
262,74
262,74
262,74

687,27
740,92
1202,41
660,69

-30,41
-84,07
-545,55
-3,83




359,16
460,83
250,81
501,20

262,74
262,74
262,74
262,74

621,90
723,57
513,56
763,94

34,95
-66,71
143,30
-107,08




527,83
147,80
222,07
354,56

262,74
262,74
262,74
262,74

790,58
410,54
484,81
617,30

-133,72
246,32
172,05
39,55




509,63
97,32
116,04
281,37

262,74
262,74
262,74
262,74

772,37
360,06
378,79
544,12

-115,52
296,79
278,07
112,74




280,93
283,07
443,56
544,97

211,34
211,34
262,74
262,74

492,26
494,41
706,31
807,72

36,08
33,93
-49,45
-150,86



























Spotrebná zl.
30,0
%

Základná zložka
70,0
%

Celkový náklad spolu v €


Rozdiel ako by bolo bez meračov v €




359,59
240,21
359,42
460,98

197,06
197,06
197,06
197,06

556,64
437,27
556,47
658,04

100,21
219,59
100,38
-1,18




220,38
540,56
376,44
1149,82

197,06
197,06
197,06
197,06

417,43
737,62
573,50
1346,88

239,42
-80,76
83,36
-690,02




269,06
265,15
379,10
629,59

197,06
197,06
197,06
197,06

466,12
462,21
576,15
826,64

190,74
194,65
80,70
-169,79




457,26
685,41
359,63
467,09

197,06
197,06
197,06
197,06

654,32
882,46
556,68
664,14

2,54
-225,61
100,17
-7,29




893,13
493,99
409,94
303,64

197,06
197,06
197,06
197,06

1090,19
691,05
607,00
500,70

-433,33
-34,19
49,86
156,16




495,28
557,88
1096,28
464,27

197,06
197,06
197,06
197,06

692,33
754,93
1293,33
661,32

-35,48
-98,08
-636,48
-4,47




419,02
537,63
292,62
584,73

197,06
197,06
197,06
197,06

616,08
734,69
489,67
781,79

40,78
-77,83
167,18
-124,93




615,81
172,43
259,08
413,65

197,06
197,06
197,06
197,06

812,86
369,49
456,13
610,71

-156,01
287,37
200,72
46,15




594,57
113,54
135,38
328,27

197,06
197,06
197,06
197,06

791,63
310,60
332,44
525,32

-134,77
346,26
324,42
131,53




327,75
330,25
517,49
635,80

158,50
158,50
197,06
197,06

486,25
488,75
714,55
832,86

42,09
39,59
-57,69
-176,00



























Spotrebná zl.
20,0
%

Základná zložka
80,0
%

Celkový náklad spolu v €


Rozdiel ako by bolo bez meračov v €




410,96
274,53
410,76
526,84

131,37
131,37
131,37
131,37

542,33
405,90
542,13
658,21

114,53
250,96
114,73
-1,35




251,86
617,79
430,22
1314,08

131,37
131,37
131,37
131,37

383,23
749,16
561,59
1445,45

273,63
-92,30
95,27
-788,59




307,49
303,03
433,25
719,53

131,37
131,37
131,37
131,37

438,87
434,41
564,63
850,90

217,99
222,45
92,23
-194,04




522,58
783,32
411,00
533,81

131,37
131,37
131,37
131,37

653,95
914,69
542,37
665,18

2,91
-257,84
114,49
-8,33




1020,72
564,56
468,51
347,02

131,37
131,37
131,37
131,37

1152,09
695,93
599,88
478,39

-495,24
-39,08
56,98
178,47




566,03
637,57
1252,89
530,59

131,37
131,37
131,37
131,37

697,40
768,95
1384,26
661,96

-40,54
-112,09
-727,40
-5,10




478,88
614,44
334,42
668,26

131,37
131,37
131,37
131,37

610,25
745,81
465,79
799,63

46,61
-88,95
191,07
-142,77




703,78
197,06
296,09
472,75

131,37
131,37
131,37
131,37

835,15
328,43
427,46
604,12

-178,29
328,42
229,40
52,74




679,51
129,76
154,72
375,16

131,37
131,37
131,37
131,37

810,88
261,13
286,10
506,53

-154,02
395,73
370,76
150,32




374,57
377,43
591,42
726,63

105,67
105,67
131,37
131,37

480,24
483,10
722,79
858,00

48,11
45,24
-65,93
-201,14



























Spotrebná zl.
10,0
%

Základná zložka
90,0
%

Celkový náklad spolu v €


Rozdiel ako by bolo bez meračov v €




462,32
308,85
462,11
592,69

65,69
65,69
65,69
65,69

528,01
374,53
527,79
658,38

128,85
282,32
129,07
-1,52




283,34
695,01
484,00
1478,34

65,69
65,69
65,69
65,69

349,03
760,70
549,68
1544,03

307,83
-103,84
107,17
-887,17




345,93
340,91
487,41
809,47

65,69
65,69
65,69
65,69

411,62
406,60
553,10
875,15

245,24
250,26
103,76
-218,30




587,90
881,24
462,38
600,54

65,69
65,69
65,69
65,69

653,59
946,92
528,06
666,22

3,27
-290,07
128,80
-9,37




1148,31
635,13
527,07
390,40

65,69
65,69
65,69
65,69

1214,00
700,82
592,76
456,08

-557,14
-43,96
64,10
200,77




636,78
717,27
1409,50
596,91

65,69
65,69
65,69
65,69

702,47
782,96
1475,19
662,60

-45,61
-126,10
-818,33
-5,74




538,74
691,24
376,22
751,79

65,69
65,69
65,69
65,69

604,43
756,93
441,91
817,48

52,43
-100,07
214,95
-160,62




791,75
221,69
333,10
531,84

65,69
65,69
65,69
65,69

857,44
287,38
398,78
597,53

-200,58
369,48
258,07
59,33




764,45
145,98
174,07
422,06

65,69
65,69
65,69
65,69

830,13
211,67
239,75
487,74

-173,27
445,19
417,11
169,11




421,39
424,61
665,34
817,46

52,83
52,83
65,69
65,69

474,22
477,44
731,03
883,14

54,12
50,90
-74,17
-226,29



























Spotrebná zl.
0,0
%

Základná zložka
100,0
%

Celkový náklad spolu v €


Rozdiel ako by bolo bez meračov v €




513,69
343,16
513,45
658,55

0,00
0,00
0,00
0,00

513,69
343,16
513,45
658,55

143,16
313,69
143,41
-1,69




314,82
772,23
537,77
1642,60

0,00
0,00
0,00
0,00

314,82
772,23
537,77
1642,60

342,03
-115,38
119,08
-985,74




384,37
378,79
541,57
899,41

0,00
0,00
0,00
0,00

384,37
378,79
541,57
899,41

272,49
278,07
115,29
-242,55




653,23
979,15
513,75
667,26

0,00
0,00
0,00
0,00

653,23
979,15
513,75
667,26

3,63
-322,29
143,11
-10,41




1275,90
705,70
585,63
433,78

0,00
0,00
0,00
0,00

1275,90
705,70
585,63
433,78

-619,04
-48,85
71,22
223,08




707,54
796,97
1566,11
663,24

0,00
0,00
0,00
0,00

707,54
796,97
1566,11
663,24

-50,68
-140,11
-909,25
-6,38




598,60
768,05
418,02
835,33

0,00
0,00
0,00
0,00

598,60
768,05
418,02
835,33

58,26
-111,19
238,83
-178,47




879,72
246,33
370,11
590,94

0,00
0,00
0,00
0,00

879,72
246,33
370,11
590,94

-222,87
410,53
286,75
65,92




849,38
162,20
193,41
468,95

0,00
0,00
0,00
0,00

849,38
162,20
193,41
468,95

-192,53
494,66
463,45
187,90




468,21
471,79
739,27
908,29

0,00
0,00
0,00
0,00

468,21
471,79
739,27
908,29

60,13
56,55
-82,41
-251,43