batko
19.06.13,09:23
Podal som návrh na dodatočné dedičské konanie po maminej sestre, ktorá s ňou žila v spoločnej domácnosti 95% svojho života. Zomrela v roku 1986 a v roku 1984 napísala závet.
Bola slobodná a bezdetná. V dobe jej úmrtia aj písania závetu z jej piatich súrodencov žili dvaja. Moja mama a jej brat. V závete odkázala svoj podiel z domu a priľahlej záhrady (1/5 ) mojej matke s tým, že keby ju predumrela tak jej deťom,tzn. mojej sestre a mne. Vzhľadom k tomu, že ostatné nehnuteľnosti boli v družstve a správe štátnych lesov , tak tieto v závete neriešila. Podľa pôvodného dedičského konania, teda čo bolo napísané v závete, nadobudla moja matka a ostatné nehnuteľnosti v družstve a správe štátnych lesov sa mali dediť zo zákona. Dedičia dedičstvo neodmietli. Obaja dedičia po roku 1990 zomreli. Moja matka v roku 1994 a jej brat v roku 2002. Po mame sme zo zákona dedili spolu so sestrou. Po maminom bratovi, nakoľko bol bezdetný, dedila jeho manželka. Tá taktiež v roku 2004 zomrela. Dedičstvo po nej sa vysporiadavalo podľa troch závetov, z ktorých notárka uznala 2. V závetoch boli taxasatívne vymenované nehnuteľnosti , ale aj hnuteľný májetok a komu čo pripadne.
V tomto roku som so sestrou podal návrh na dodatočné dedičské konanie práve na opomenuté nehnuteľnosti, ktoré boli v družstve a u štátnych lesov. Vie mi niekto zodpovedne uviesť , že podľa akých paragrafov sa určuje rozsah dedičov? Môže notárka zobrať do úvahy tú skutočnosť, že pokiaľ sme boli so sestrou slobodní tak sme s ňou taktiež zdieľali spoločnú domácnosť? V ďaľšom jej živote pokiaľ bola zdravá a ku koncu vážne nemocná, sme my so sestrou pomáhali mame pri jej opatere až do samého konca?