Je rozdiel mať dlhy a rozdiel mať exekúciu. Pokiaľ nebola na nehnuteľnosť ešte uvalená exekúcia - je teda právne čistá. Pokiaľ sa odkúpi, peniaze sa prevedú predajcovi a nehnuteľnosť patrí kupcovi.
Ak sa v budúcnosti zistí, že mal dlhy - to je iné - dôležité je vedieť, či na nehnuteľnosť nie je uvalená nejaká pohľadávka, exekúcia, alebo ťarcha. Pokiaľ nie - neskoršie zistenie dlhov u predajcu na toto nebude mať vplyv.

Právnik by nemal tliachať takéto somariny - ak vás zastupuje a berie za to palmáre - nech sa stará a zisťuje právny stav, či nehnuteľnosť nie je zaťažená, či predajca nechce nehnuteľnosť predať účelovo (lebo v tom prípade by KPZ bola neplatná) - to je povinnosťou právneho zástupcu a nie strašenie.

Dakujem velmi pekne za promptnu odpoved. Ked dobre chapem tak pravnik by mal byt schpny zistit ci na nehnutelnost je uvalena tarcha, pohladavky alebo exekucia. Ked toto vestko je v poriadku, nemali by sme sa bat ze o nehnutelnost prideme.

Znovu Dakujem

Henrieta & bruce

Advokát je odkiaľ ?
Zo Slovenska alebo NZ ?

Ja by som aj povedal, že advokát je z NZ...;)

dost daleko na dochadzanie na vikendy

Existujú odporovateľné právne úkony v občianskom zákonníku § 42a a 42b. Znamená to asi toľko, že keď má dlhy a zbaví sa majetku, veriteľ by to do troch rokov mohol odporovať - napadnúť, že prevod neplatí.
Môže sa to stať v dvoch prípadoch:
- že nadobúdateľ o tom vedel, teda že ide o prevod s úmyslom ukrátiť veriteľa
- že ide o osoby blízke, kde sa tá vedomosť predpokladá.

Odporovateľné právne úkony
§ 42a
(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

celé si to pozri tu
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701

Lenže v tomto prípade je záujem na uzatvorení reálnej kúpnej zmluvy, nie fiktívnej. Ak kúpna cena bude primeraná a zároveň uhradená predávajúcemu, tak sa nemôže jednať o odporovací právny úkon. Pri odporovacom pr. úkone musí dôjsť k ukráteniu veriteľa, čo sa pri transformácii majetku chata na peniaze pri kúpnej zmluve za cenu obvyklú stať nemôže.

Záložné práva k nehnuteľnostiam sú evidované na LV.
Slovenská komora exekútorov vedie register exekúcií. Každý si môže preveriť po zaregistrovaní exekúcie inej osoby (alebo aj svoje) na stránke.

https://cre.sk/CRE-portal/default.aspx?ReturnUrl=%2fCRE-portal%2f&AspxAutoDetectCookieSupport=1

Exekučné záložné právo možno zriadiť len nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného. Čiže existujúca exekúcia bez zriadeného záložného práva nemusí byť v zásade problém, ak nedôjde k zriadeniu záložného práva skôr ako k prevodu vlastníckeho práva. Oveľa dôležitejšie pre kupujúceho ako samotná existencia exekúcie predávajúceho by mala byť výška pohľadávky vymáhaná v exekúcii. Ak sa jedná o malú pohľadávku, tak v takom prípade by sa jej dlžník zbavil - uhradením dlhu súdnemu exekútorovi.
PS: to je aj klasická schéma pri predaji, keď je predávajúci v exekúcii. V kúpnej zmluve sa dá nastaviť, že časť kúpnej ceny nebude vyplatená povinnému priamo, alebo pôjde na účet súdneho exekútora za účelom vyplatenia exekúcie.

Opravila som slovo exekútor na veriteľ. V čase predaja nemusí ešte ísť o exekúciu, len o dlhy.