Váš problém detailne a jasne rieši §200 Obchodného zákonníka a hlavne ods. 5, ktorý pre istotu citujem:

(5) Voľby členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti organizuje predstavenstvo v spolupráci s odborovou organizáciou. Ak v spoločnosti nie je zriadená odborová organizácia, organizuje voľby členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti predstavenstvo v spolupráci so zamestnancami spoločnosti, ktorí sú oprávnení voliť členov dozornej rady (ďalej len „oprávnený volič“). Návrh na voľbu alebo odvolanie členov dozornej rady volených zamestnancami je oprávnená podať predstavenstvu odborová organizácia alebo spoločne aspoň 10 % oprávnených voličov. Na platnosť voľby alebo odvolania členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti sa vyžaduje, aby rozhodnutie zamestnancov spoločnosti bolo prijaté aspoň polovicou oprávnených voličov alebo ich zástupcov.

Čiže na to, aby ste odvolali svojho zástupcu v dozornej rade, stačí predložiť predstavenstvu spoločnosti podpisovú listinu, na ktorej min. 50% zamestnancov (t.j. oprávnených voličov) vyjadrí svoj súhlas s odvolaním zástupcu.

Odporúčam priložiť súčasne podpisovú listinu, na ktorej aspoň 50% zamestnancov (t.j. oprávnených voličov) vyjadrí svoj súhlas s menovaním nového zástupcu.

Tieto rozhodnutia musia byť predložené predstavenstvu vo forme návrhu na odvolanie a menovanie člena dozornej rady, ktoré predstavenstvo musí predložiť valnému zhromaždeniu na schválenie. Pod tento návrh sa musí podpísať min. 10% zamestnancov (t.j. oprávnených voličov) - odporúčam podpisy zbierať súčasne so zbieraním podpisov na odvolanie.

To môžu byť aj zástupcovia (nevolený), ktorý určitý kolektív zastupujú na rokovaniach, na ktorých sa nemôžu zúčastniť všetci príslušný zamestnanci ( zmennosť, cestovanie apod.)? Teda majú poverenie zastupovať určitý kolektív?


Dodatok k mojej predchádzajúcej odpovedi - tak ako 50% zamestnancov môže svojím podpisom rozhodnúť o odvolaní svojho zástupcu v dozornej rade, takisto môže 50% zamestnancov svojím podpisom splnomocniť jedného alebo X ľudí svojím zastupovaním pri jednaniach s predstavenstvom. Dokonca ichmôžu splnomocniť, aby oni sami podali návrh na odvolanie a menovanie nového zástupcu zamestnancov v DR.

Mali by ste si vypracovať niake stanovy ak ich nemáte a donich si zadafinujte kedy a ako odvolať zástupcu zamestnancou a netreba vám ani 50% súhlasou zamestnancou aspoň mi sme si to takto urobyli

Ďakujem Vám za doplňujúce informácie. Mám ešte otázku na pali1:
Máte na mysli stanovy a.s. alebo nejaké iné stanovy a je to právne čisté?

ešte raz Ď.

aero12 nie stanovy a.s ale ak u vás pôsobia zástupcovia zamestnancou tak musely byť riadne zvolený a predpokladám že u vás nepôsobia žiadne odborové združenia tak tích zástupcou si volily zamestnanci a keď ich zvolily tak si maly podľa mna urobyť niake stanovy alebo podla čoho alebo ako vadia aké majú právomoci je to síce v zákonníku uvedené ale kto za čo zodpovedá a kto ich riadi a tam by sa dalo do tíchto stanou dať kedy sa vlastne nôžu odvolávať a podobne.POZOR nerosprávame o zástupcoch zamestnancou v oblasti BOZP ti majú ešte večie ochrany a ak nemáte vo firme odbory tak tích si menuje zamestnávatel ale tých tak lachko neodvolá to my ver.

A ešte k tím stanovám takže tí zastupcovia nech tie stanovy si urobia a keď ma firma na svojej strane večinu tak ma možnosť si urobyť v tích stanovách aj dobré odvolacie (Páky)


Teraz by sa mol k tomuto vyjadriť niaky právnik lebo ja niesom ale mám takéto skúsenosti ale tieš sa nechám poučiť

Dobrý deň.
My máme trošku opačný problém a chcel by som sa opýtať na toto:
Obchodný zákonník hovorí v
§ 200 (5) Voľby členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti organizuje predstavenstvo v spolupráci s odborovou organizáciou. Ak v spoločnosti nie je zriadená odborová organizácia, organizuje voľby členov
dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti predstavenstvo v spolupráci so zamestnancami spoločnosti, ktorí sú oprávnení voliť členov dozornej rady
(ďalej len „oprávnený volič“). Návrh na voľbu alebo odvolanie členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti je oprávnená podať predstavenstvu odborová
organizácia alebo spoločne aspoň 10 % oprávnených voličov. Na platnosť voľby alebo odvolania členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti sa
vyžaduje, aby rozhodnutie zamestnancov spoločnosti bolo prijaté aspoň polovicou oprávnených voličov alebo ich zástupcov.


Podľa zamestnancov to znamená, že:
Rozhodnutie zamestnancov je výsledok volieb na ktorých sa musí zúčastniť nadpolovičná väčšina zamestnancov oprávnených voliť.
Neznamená to, že do dozornej rady sa dostávajú len tí, ktorí dostali nadpolovičnú väčšinu hlasov zamestnancov oprávnených voliť.
(Čo nie je ani matematicky možné. Nadpolovičnú väčšinu hlasov môže predsa získať len jeden.)
Nadpolovičná väčšina zamestnancov rozhodne, že najviac hlasov získali títo (v našom prípade dvaja) kandidáti a stávajú sa členmi dozornej rady – voľby sú platné.
Neplatnosť voľby (alebo odvolania členov DR) je iba v prípade, ak sa hlasovania nezúčastní nadpolovičná väčšina zamestnancov oprávnených voliť.


Podľa manažmentu však citovaný § 200 O.Z .znamená, že:
Členmi dozornej rady sa stávajú len tí kandidáti, ktorí získali nadpolovičnú väčšinu hlasov oprávnených voličov . Ak ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov – voľby sú neplané.

Ktorý z týchto výkladov je správny?
Ďakujem.

Dobrý deň.
My máme trošku opačný problém a chcel by som sa opýtať na toto:
Obchodný zákonník hovorí v
§ 200 (5) Voľby členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti organizuje predstavenstvo v spolupráci s odborovou organizáciou. Ak v spoločnosti nie je zriadená odborová organizácia, organizuje voľby členov
dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti predstavenstvo v spolupráci so zamestnancami spoločnosti, ktorí sú oprávnení voliť členov dozornej rady
(ďalej len „oprávnený volič“). Návrh na voľbu alebo odvolanie členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti je oprávnená podať predstavenstvu odborová
organizácia alebo spoločne aspoň 10 % oprávnených voličov. Na platnosť voľby alebo odvolania členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti sa
vyžaduje, aby rozhodnutie zamestnancov spoločnosti bolo prijaté aspoň polovicou oprávnených voličov alebo ich zástupcov.


Podľa zamestnancov to znamená, že:
Rozhodnutie zamestnancov je výsledok volieb na ktorých sa musí zúčastniť nadpolovičná väčšina zamestnancov oprávnených voliť.
Neznamená to, že do dozornej rady sa dostávajú len tí, ktorí dostali nadpolovičnú väčšinu hlasov zamestnancov oprávnených voliť.
(Čo nie je ani matematicky možné. Nadpolovičnú väčšinu hlasov môže predsa získať len jeden.)
Nadpolovičná väčšina zamestnancov rozhodne, že najviac hlasov získali títo (v našom prípade dvaja) kandidáti a stávajú sa členmi dozornej rady – voľby sú platné.
Neplatnosť voľby (alebo odvolania členov DR) je iba v prípade, ak sa hlasovania nezúčastní nadpolovičná väčšina zamestnancov oprávnených voliť.


Podľa manažmentu však citovaný § 200 O.Z .znamená, že:
Členmi dozornej rady sa stávajú len tí kandidáti, ktorí získali nadpolovičnú väčšinu hlasov oprávnených voličov . Ak ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov – voľby sú neplané.

Ktorý z týchto výkladov je správny?
Ďakujem.

Teraz nedávno som organizoval voľby zamestnancov do DR a pripravoval volebný poriadok, tak ti viem povedať, že pravdu máš ty. Volený člen DR nemusí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov zamestnancov, ale musí získať nadpolovičnú väčšinu voliacich.

To ustanovenie v OZ:

"Na platnosť voľby alebo odvolania členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti sa vyžaduje, aby rozhodnutie zamestnancov spoločnosti bolo prijaté aspoň polovicou oprávnených voličov alebo ich zástupcov."

neznamená, že musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých zamestnancov, ale to, že volieb sa musí zúčastniť nadpolovičná väčšina zamestnancov. Teda rozhodnutie (myslia sa tým voľby) musí byť urobené nadpolovičnou väčšinou oprávnených voličov = volieb sa musí zúčastniť nadpolovičná väčšina. Títo môžu rozhodnúť o kandidátovi či áno alebo nie. Takže prakticky by stačilo na voľbu kandidáta niečo viac ako 1/4 hlasov z celkového počtu zamestnancov.

Je potom podstatné, či volíte jedného alebo viacerých členov do DR za zamestnancov. AK len jedného, tak na volebnom lístku sa označuje jeden kandidát. Ak viacerých, tak na volebnom lístku označujú zamestnanci toľkých kandidátov, koľkí sa volia do DR.

Dôležité je dobre pripraviť volebný poriadok, aby nevznikli nejasnosti a sporné body.

Ak chceš vedieť viac, spýtaj sa.

Ďakujem za odpoveď. U nás bli voľby do DR spojené aj s voľbou do Zamestnaneckej rady. Nebolo to moc šťastné riešenie. Ale na druhej strane zase, ak by boli za sebou dvoje voľby, je tam veľký redpoklad (na naše podmienky), že by sa jedných, alebo druhých nezúčastnila nadpolovičná väčšina zamestnancov oprávnených voliť. Vo volebnom poriadku máme, že osem kandidátov s najväčším počtom získaných hlasov sa stávajú členmi Zamestnaneckej rady a dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov členmi dozornej rady. Každý mohol zakrúškovať maximálne dvoch kandidátov. Je to logické riešenie, aby v dozornej rade za zamestnancov sedeli tí, čo majú naväčšiu dôveru u zamestnancov -naväčší počet odovzdaných hlasov.

Chcem sa spýtať, čo v prípade, ak manažment bude trvať na svojom stanovisku? Inšpektorát práce? Súd? ...?

Ďakujem za odpoveď. U nás bli voľby do DR spojené aj s voľbou do Zamestnaneckej rady. Nebolo to moc šťastné riešenie. Ale na druhej strane zase, ak by boli za sebou dvoje voľby, je tam veľký redpoklad (na naše podmienky), že by sa jedných, alebo druhých nezúčastnila nadpolovičná väčšina zamestnancov oprávnených voliť. Vo volebnom poriadku máme, že osem kandidátov s najväčším počtom získaných hlasov sa stávajú členmi Zamestnaneckej rady a dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov členmi dozornej rady. Každý mohol zakrúškovať maximálne dvoch kandidátov. Je to logické riešenie, aby v dozornej rade za zamestnancov sedeli tí, čo majú naväčšiu dôveru u zamestnancov -naväčší počet odovzdaných hlasov.

Chcem sa spýtať, čo v prípade, ak manažment bude trvať na svojom stanovisku? Inšpektorát práce? Súd? ...?

Ja by som asi navrhol pripraviť volebný poriadok tak, ako zákon chápete vy a predložil vedeniu firmy. Keby to neodsúhlasili, tak by som sa obrátil na súd, aby potvrdil správnosť vášho volebného poriadku a jeho súlad so zákonom.

Práve že sme spoločne s manažmentom schválili volebný priadok. Voľby sa uskutočnili pred viac ako rokom. Zvolení zástupcovia boli prítomní aj na dvoch zasadnutiach DR. Nikdy však nevideli stanovy, dokonca nebol prevedený ani zápis do obchodného registra (za čo hrozí štatutárom mimchodom pomerne vysoká pokuta) aj keď sme na to upozorňovali. Až teraz však prišli s týmto „novým“ výkladom tohto ustanovenia § 200 OZ a tvrdia, že voľby do DR boli neplatné.... :-)
Nám je jasné o čo tu pravdepodobne ide... len teraz nevieme, čo ďalej.
Máme výklad od dvoch právnikov. Jeden tvrdí, že sme postupovali správne, druhý, že je nutný počet nadpolovičnej väčšiny hlasov pre zvolených zástupcov v DR. Ak sa nedohodneme, je mi už jasné, že sa asi nevyhneme súdnemu sporu.

Ešte raz ďakujem za tvoje rady a skúsenosti.