Lubomir1
13.01.07,16:44
Je z právneho hľadiska rozdiel medzi návrhom a požiadavkou?

Napríklad keď niekto odomňa niečo žiada, alebo mi len navrhuje.
Eulalia
14.01.07,03:21
Je z právneho hľadiska rozdiel medzi návrhom a požiadavkou?

Napríklad keď niekto odomňa niečo žiada, alebo mi len navrhuje.

Toto by chcelo konkretizovať, je to veľmi všeobecne napísané. Ale v mnohých prípadoch je rozdiel. Napr. niekto Ti navrhne uzavretie obchodnej zmluvy - je na Tebe, či návh prijmeš alebo nie. A ak sa rozhodneš návrh prijať, ešte stále sa na znení zmluvy môžete dohodnúť tak, aby vyhovovala obidvom stranám. Požiadavka by malo byť niečo, o čom je tá druhá strana presvedčená, že má na to právo. Zase príklad - uzavrel si zmluvu o uzavretí zmluvy budúcej (tzv. opcia) - každá zo strán má právo v čase, ktorý sa v tejto zmluve dohodol, požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Je to skôr výkladová záležitosť, mám pocit, že napr. v obchodnom zákonníku nie je žiadne ustanovenie, ktoré by presne tieto pojmy vysvetľovanlo. Je to skôr na obsahu pojmu. V mnohých ustanoveniach sa uvádza "návrh podáva", "môže podať návrh", "navrhne" - čiže vždy je na uvážení druhej strany. Týka sa to napr. aj zápisu do obchodného registra. Podáš návrh na zápis spoločnosti alebo zmien a súd, keď skontroluje, či su splnené všetky podmienky, návrh prijme alebo zamietne. Ak si sa už k niečomu zaviazal voči niekomu a neplníš to, druhá strana má právo požadovať, aby si plnil svoj záväzok. To je v skratke, ak potrebuješ podrobnosti, uveď konkrétne, alebo príklad.
Ervin
14.01.07,08:34
Nejedná sa o pojmy, ktoré by mali vlastné legálne definície, nakoľko sú pomerne všeobecné. Ak by mal byť ich výklad dôležitý povedzme v súdnom spore, zrejme by som vychádzal zo Slovníka slovenského jazyka a prihliadal by som aj na kontext v akom boli použité, prípadne či bola ustálená nejaká ich interpretácia v predchádzajúcom obchodnom styku strán resp. účastníkov.
Lubomir1
14.01.07,09:39
Konkrétne: v reklamácii kupujúci navrhol len 2 riešenia:
1) poskytnutie zľavy, ktorá korešponduje s hodnotou predmetnej veci
2) opravu na naše náklady

My sme realizovali - vybrali si 1. návrh (je výhodnejší) a poskytli sme zľavu v hodnote predmetnej veci podľa znaleckého posudku. Kupujúcemu sa však zdá zľava neprimeraná a sumu odmietol. Kedže písomne nestiahol tento návrh, spochybnil len sumu, je preňho náš výber 1. návrhu už záväzný?
Eulalia
15.01.07,02:42
Konkrétne: v reklamácii kupujúci navrhol len 2 riešenia:
1) poskytnutie zľavy, ktorá korešponduje s hodnotou predmetnej veci
2) opravu na naše náklady

My sme realizovali - vybrali si 1. návrh (je výhodnejší) a poskytli sme zľavu v hodnote predmetnej veci podľa znaleckého posudku. Kupujúcemu sa však zdá zľava neprimeraná a sumu odmietol. Kedže písomne nestiahol tento návrh, spochybnil len sumu, je preňho náš výber 1. návrhu už záväzný?

Zase Ti trochu zamotám hlavu. Ten kupujúci bol podnikateľ a uzavreli ste s ním zmluvu podľa obchodného zákonníka? Ak áno, aké ustanovenia ste si do zmluvy dali pre prípad reklamácie? Ak žiadne, tak si musíš pozrieť znenie Obch.zák. - všeobecné ustanovenia sú napr. od § 373 a potom sú takmer pri každom type zmluvy samostatné ustanovenia o zodpovednosti za vady, resp. škodu.
Ak bol kupujúci občan-nepodnikateľ, tak si pozri ustanovenia o zodpovednosti za škodu v občianskom zákonníku. Zase okrem všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu, sú takmer ku každému typu zmluvy aj samostatné ustanovenia. Ak poskytujete služby alebo predávate tovar občanom, mali by ste mať vypracovaný Reklamačný poriadok, ktorý musí byť v súlade s Obč.zákonníkom.
Prepáč, nie je to jednoznačná odpoveď, ale už aspoň vieš, prečo je dobré vždy sa poradiť s právnikom:) .
Ak sa vrátim k zneniu Tvojej prvej otázky, vychádza mi, že kupujúci požaduje odstránenie nejakej vady kupovanej veci a tu už musíš postupovať podľa toho, čoho sa to týka. Podľa konkrétnych okolností sa tu už veľmi nedá hovoriť o návrhu, Vy ste ako predávajúci (aledo dodávateľ) predali-dodali tovar s vadami, preto ste zodpovední za škodu, ktorú ste kupujúcemu spôsobili.