ani sa mi nezdá že by si mohol byť taký nesmelí,keď si mal odvahu napísať sem. nemáš sa prečo hanbiť a ani byť tichý,komu sa nepáči aký si tak nestojí za to. každý človek je taký aký je a hotovo. hore hlavu, môžeš mi kedykoľvek napísať email. mám v profile.

Ahojte všetci!

Volám sa Marek, ktorý sem píše v nádejí, že nejaká dobrá duša, mi možno dá radu do života. Mám 21r. a jedna kapitola života sa za mnou uzatvorila, no otvára sa tá druhá. S tou predchádzajúcou som nebol veľmi spokojný, preto by som rád zmenil určité veci, aby sa moje problémy nepreniesli do dalšej etapy môjho života. Lepšie povedané, problémy sa už preniesli, a rád by som sa ich zbavil. No sám to určite nezvládnem. Mojim najväčším problémom je nadväzovanie nových vzťahov, resp. kamarátstiev. Veľmi si cením úprimnosť a kamarátov. Nikdy som nebol v žiadnej partii, bo by som do nej ani nezapadol. Zakríknutý a hamblivý chalan ako ja, ťažko niekoho ohromí. A to sa mi neustále potvrdzuje. Ak stretnem niekoho nového, čo je veľmi zriedkavé, neobíde ma otázka: Marek, prečo si taký tichý? Áno problém je v mojej komunikácii. Častokrát nemám čo povedať, aj keď sa snažím. To čo je pre druhého jednoduché, je pre mňa tak komplikované. Ostatní sa okolo Vás smejú, hádžu do éteru rôzne historky, vtipy a vy len sedíte, usmievate sa a počúvate ako puk. Sem tam niečo kecnete ale za veľa to nestojí. Potom si kladiete otázky, prečo som taký a nenávidíte samého seba. Už mi to ide aj na mozog. Som tak sám, že už si pripadám ako keby som nebol normálny alebo čo. Doma mávam depresie a stavy úzkosti. Už som rozmýšľal aj nad samovraždou. Nemám pre koho žiť, tak prečo nie? Ak nemáte zázemie v rodine, tak je to nanič, a keď ani u kamarátov tak to je koniec. Nemáte sa na koho obrátiť, a neviete ako ďalej existovať.
Marek, nezvyknem otvárať témy, ktoré sa netýkajú v tejto ponutej dobe daní, lebo človek nevie, kto čaká netrpezlivo na druhej strane PC na dušu, ktorá sa zľutuje nad jeho problémom a pomôže mu ho vyriešiť, ale zaujal ma už samotný nadpis a keď som si prečítala tvoj príspevok, aj jeho obsah. Tiež ma zaujalo, že pášeš bez gramatických chýb, čo tiež charakterizuje sympatickú stránku tvojej osobnosti. Už zo samotného textu je jasné, že si inteligentný, sčítaný, múdry chalan. Že sa momentálne cítiš osamelý, je asi bežný jav v živote každého. Snád u každého jedinca sa aspoň raz v živote objaví aj takýto fenomén. Na základe toho, čo píšeš, by som ti radila vyhľadať odbornú pomoc, lebo zdá sa, že sám sa nevieš z toho "vymotať" a pri tvojej uzavretosti ti asi sotva nejakí priatelia pomôžu, keď sa im nezveríš so svojimi problémami. Neváhal si sa však zveriť tu na Porade, lebo si asi trocha v anonymite. Aj to je u introvertnej dušičky akou si zrejme aj ty, určitý pokrok. Tak vitaj medzi nami a hocikedy sa tu vykecaj. Poraďáci mávajú aj stretnutia, neváhaj sa ho zúčastniť, ak nejaké v tvojom okolí bude. Nepíšeš odkiaľ si, čo robíš a čo ti konkrétne vlastne takto "znepríjemňuje" život.

Mladý ľudia využívajú internet a píšu a píšu a akosi im z tohoto dôvodu ich komunikačná zásoba sa zúžila tým že nemajú čo hovoriť lebo vedia len písať....
Povedz čo všetko si urobil aby si sa zmenil?

Keď som čítala Tvoju správu akoby som čítala môj vlastný príbeh. Bolo to hlavne na strednej škole čo som nezapadala. jednoducho som vždy trčala na intráku a bavila som sa s niekoľkými kamoškami, ktoré neboli nikdy na 100 percent kamošky, (iba jedna ktorá je kamoška dodnes). Ale vždy keď som niekam šla aby som "zapadla" tak som len sedela v skupine dobre sa baviacich spolužiakov a čučala som a priblblo som sa usmievala. Aj tak ma to nikdy nebavilo a tak som bola outsider. Teraz mám 21 rokov ako Ty a chodím do práce a už je to lepšie aj keď viem že nikomu nemôžem stopercentne veriť lebo niektorí dospelí sa správajú horšie ako decká. Povýšili ma a hneď som bola najväčšia k...a vo firme ktora si to odležala. Ale idem ďalej, život má aj pekné stránky, ktoré treba využiť. Treba bojovať! Keď stretneš človeka s ktorým budeš zdieľať rovnaké názory tak to okamžite spoznáš a potom to už pôjde samo. Nenúť sa robiť veci ktoré ťa nebavia len pre to aby si komunikoval s inými ľuďmi. Hlavne buď sám sebou a nenechaj sa inými zmeniť. To že si tichý nieje zlá vlastnosť, niekedy je hovoriť striebro ale mlčať zlato. Dôležité je, aby si Ty bol spokojný so sebou a nie druhí. To aký si je len Tvoja vec. Určite niesi sám ;)

Mladý ľudia využívajú internet a píšu a píšu a akosi im z tohoto dôvodu ich komunikačná zásoba sa zúžila tým že nemajú čo hovoriť lebo vedia len písať....
Nedá mi to trocha nenadľahčiť http://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif

Aj starí tu vysedávajú a len píšu a píšu..... Tiež by som mohla s tým skončiť.... Určite si dám od zajtra pauzu a na nejaký čas sa odmlčím. :D

Nenúť sa robiť veci ktoré ťa nebavia len pre to aby si komunikoval s inými ľuďmi. Hlavne buď sám sebou a nenechaj sa inými zmeniť.

To je presne to, co som chel napisat.

Nedá mi to trocha nenadľahčiť http://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif

Aj starí tu vysedávajú a len píšu a píšu..... Tiež by som mohla s tým skončiť.... Určite si dám od zajtra pauzu a na nejaký čas sa odmlčím. :D
Kto je tu stary? :D My sme len sedemnastky:D:D:D

Pakacik, podľa mňa si veľmi inteligentný chlapec a v tom tkvie Tvoj problém. Poznám vo svojom blízkom okolí chalana, ktorý bol odmalička neskutočne sčítaný a neraz mal väčší prehľad o veciach, než nielen jeho rovesníci, ale omnoho starší od neho. Toto mu bolo a dodnes je na príťaž, pretože sa nedokáže baviť na úrovni, ktorá sa ,,očakáva a nosí" v kruhu jeho rovesníkov.
Moja rada je nasledovná :
Nechci byť ako tí ostatní, ale buď sám sebou - už Ti to bolo radené vyššie. Nauč sa otvorene povedať svoj názor a nemaj obavy z toho, že to okolie bude považovať ako trápnosť. Ak z toho aj vzíde nejaká blamáž, tak sa nad tým pousmej. Uvidíš, že počas života stretneš ešte neskutočné množstvo ľudí, ktorí Ťa buď obohatia alebo sklamú a ver tomu, že tých pravých priateľstiev v živote človeka nie je až tak veľa, naopak je ich ako šafranu. Nedôveruj slepo kadekomu, ale poriadne si vyberaj, vyhneš sa tak mnohým sklamaniam.

A nezabúdaj, že v nás si už teraz našiel priateľov, ktorí nezištne nielen poradia, ale aj podporia v rôznych životných situáciách. Toto fórum nie je len o práci, ale hlavne o blízkosti človeka k človeku !

Ahoj Marek.
Rada by som Ti povedala zopár slov, Tvoj problém (problémy) nevyriešim, ale aspoň Ťa trocha povzbudím. Už z textu je vidieťm že si mimoriadne inteligentmý chlapec, si jemný a vnímavý. Takí spravidla bývyjú tí tichí, a to preto, lebo nerozprávajú povrchné naduté hlúposti bez hlavy a päty iba preto aby ohúrili. Ľudia ko Ty sú spravidla už oveľa ďalej než rovestníci (prečítala som si aj Tvoje ostatné príspevky a potvrdilo sa mi to) .Ty jednoducho rozprávaš iba vtedy, keď je to vhodné a máš úplne iné starosti než tí okolo Teba. Zostaň taký aký si, časom sa to zmení a príde niekto, kto ťa bude počúvať a počuť aj keď budeš úplne ticho. Zabávaj sa s ostatnými Tebe vlastným spôsobom a na nikoho sa nehraj ani nechci byť niekým iným. Tvoje mamina je istotne strašne rada, že Ťa má. Buď šťastný a veselý (aj keď tichý). Maj sa fajn a buď sám sebou.
Aknajka

Ahoj, mám syna v podobnej situácii, veľmi sa snažíme celá rodina, aby sme ho pochopili, ale on nás bohužiaľ stále odmieta, nechce sa s nami rozprávať a o takýchto veciach už vôbec nie. Vždy ho povzbudzujem, že je pekný chlapec /nie síce hviezda/, že sa nemá za čo hanbiť, ale neviem, či to má nejaký význam, pretože mu vôbec nerozumiem. Stráni sa nielen kamarátov, ale aj najbližšej rodiny. Ja sa preto trápim, ale mnohí mi hovoria, že on sa zmení, lebo keď bol malý, bol veselý, spoločenský, taký šibal. Že odišiel od rodiny ako dieťa a vráti sa ako dospelý. Len mne sa to zdá, že to trvá príliš dlho. Má 18.

Napíš, akých máš rodičov, prečo sa nemôžeš na nich obrátiť.

Ahoj, mám syna v podobnej situácii, veľmi sa snažíme celá rodina, aby sme ho pochopili, ale on nás bohužiaľ stále odmieta, nechce sa s nami rozprávať a o takýchto veciach už vôbec nie. Vždy ho povzbudzujem, že je pekný chlapec /nie síce hviezda/, že sa nemá za čo hanbiť, ale neviem, či to má nejaký význam, pretože mu vôbec nerozumiem. Stráni sa nielen kamarátov, ale aj najbližšej rodiny. Ja sa preto trápim, ale mnohí mi hovoria, že on sa zmení, lebo keď bol malý, bol veselý, spoločenský, taký šibal. Že odišiel od rodiny ako dieťa a vráti sa ako dospelý. Len mne sa to zdá, že to trvá príliš dlho. Má 18.
My dlho dospelí rozmýšľame úplne úplne inak, ako naše deti deti na prahu dospelosti alebo tie, ktoré práve ten prah prekročili. Práve tu je ten problém,lebo by sme chceli, aby sa správali a konali tak, ako my chceme. Ustavične im vtĺkame do hláv, ako to bývalo za našich čias, čo sa od nich očakáva a čo bude nasledovať keď nebudú robiť to, či ono... Aj ja som matkou chlapca v tomto veku a mám priateľov, ktorí majú deti v tomto veku. Aké ťažké je pochopiť svet našich detí, ktoré nie sú o nič menej našimi deťmi teraz, ako keď boli v plienkach. Každý večer, keď usínam a rekapitulujem deň, tak rozmýšľam... Ak nebudeme brať do úvahy materiálne zabezpečeie našich detí, pomery rodín v akých vyrastajú, ale vezmeme na zreteľ ich zmätok, s ktorým každý z nich v tomto veku bojuje, čo tie naše tínedžerské duše riešia a nám sa to zdá niekedy úplne zbytočné a márne a pre nich je to bytostne dôležité, tak pochopíme, že je to pre nich naozaj ťažké. Ide len o to, aby nám svoje srdcia otvorili a aby sme my rodičia dokázali trpezlivo počúvať a aby sme dokázali prečítať medzi riadkami aj to nevypovedané. Ak je to stále dookola o tom istom, treba len vydržať a otvoriť vráta a nezatvárať ich pred nimi. Pomôžme im v tej osamelosti. Áno, je to presne o osamelosti, tak ako píše Marek. A nie je nič horšie, ako pocit osamelosti, ako pocit, že ma nik nepočúva a nechce vypočuť, nik nehce zobrať na vedomie môj názor na ktorý majú právo. My máme svoje práva a povinnosti, ale majú ich aj naše deti, neupierajme im to.

Marek, vieš ako veľa ľudí má podobné problémy? Práve preto, že sú väčšinou mimo "dianie", tak sa vlastne nestretnú, nespoznajú. A mohli by si tak pomôcť.
V príspevku 5 - Medvedik 21 rozpráva o podobných problémoch. Tak isto v príspevku 11 - Cecilia píše o svojom synovi.
Napíšte si správy. Jednoduché, len sa pozdravte. Opýtajte sa, čo robíš v práci atď, atď. Možno vznikne kamarátstvo, prečo nie?
Nechcem umelo vytvárať vzťahy, ale viem aj to, že bez vlastnej snahy nebude žiadny vzťah, skôr samota.
Viem, že hlavný problém je v dialógu. O čom rozprávať, keď máme také problémy, že o nich ani nechceme hovoriť?
Ja vždy tvrdím, že všade je niečo. Nie je rodiny, aby nebol menší či väčší problém. Aj tí, ktorí na vonok vyzerajú idylicky sa môžu v skutočnosti trápiť.

Pekne Marekovi radíte, lenže situácia je vážnejšia, ako si myslíte. Keď chlapec hovorí o depresiách, stavoch úzkosti a zoberá sa myšlienkou na samovraždu, tak to je už na konci svojich síl. Tu môže pomôcť len lekár. Poviem Vám príklad zo života taký skutočný, akí skutoční sme my všetci.
Chlapec, mimoriadne inteligentý, milý, skromný, čestný, citlivý si jedného dňa uvedomil, že okolie ho jednoducho "neberie". Zbytočne mu jeho blízky hovorili, že kašli na to, Ty si predsa super a kto to nevidí, alebo nechce vidieť, tak má smolu. Opak bol pravdou, tú smolu mal on. Sebavedomý bol len vo svojej profesii, kde naplno prejavoval svoju výnimočnosť, to ho síce uspokojovalo, ale nenapĺňalo. Bol taký nešťastný a smutný a stavy depresie sa tak prehlbovali, že prestal robiť aj to, v čom bol dobrý, jednoducho stratil chuť do života. Lekára odmietal a to je to najhoršie, čo mohol urobiť. Tento chalan mal však šťastie - jeho otec, krajne zúfalý zašiel za obvodnou lekárkou, nie za psychológom či psychiatrom, za obyčajnou obvoďáčkou. Tá si ho vypočula a predpísala chlapcovi antidepresíva. Ľahké lieky, nenávykové, neotupujúce, práve naopak, povzbudzujúce činnosť mozgu a podporujúce tvorbu serotonínu, tzv. hormónu šťastia.
Tak Vám poviem, že chalanisko je dnes na roztrhanie. Jeho pohľad na svet, na ľudí sa zmenil, je akoby nad tým všetkým, no a po pol roku sa stal z neho úplne iný človek. Okolie sa nezmenilo, zmenil sa on, nie vo svojej podstate, je stále milý, citlivý, lenže odvážny povedať to, čo si myslí, čo cíti a čo potrebuje. Teraz sa vlastne dozvedel, v čom bol problém. Vzhľadom na jeho vysokú inteligenciu, sčítanosť a prehľad sa s ním nikto veľmi nechcel rozprávať. Povedali mu, že mali pocit, že je namyslený. Bol len plachý a veľmi si dával pozor na to, čo povie, aby ani len slovkom nikomu neublížil. Stále je iný, lenže akosi inak ako predtým, tak obyčajne, ľudsky. A všetkým sa to veľmi páči, najviac jemu.
MAREK, AK MÁŠ POCIT, ŽE UŽ ĎALEJ NEVLÁDZEŠ, TAK CHOĎ K LEKÁROVI. VEĽMi ŤA PROSÍM.

MAREK, AK MÁŠ POCIT, ŽE UŽ ĎALEJ NEVLÁDZEŠ, TAK CHOĎ K LEKÁROVI. VEĽMi ŤA PROSÍM.


áno aj ja by som ti radila toisté. Aby nebolo neskoro, lebo depka je veľmi vážna vec. Položí ťa ani nevieš kedy a ako.:mee: a preto treba ísť lekárovi.ľahko sa človek do toho dostane, ale je strašne ťažké sa z toho dostať bez odbornej pomoci . a keď ťa to už chytilo , vtedy už nepomôže ani komunikácia a ani rady. Jednoducho treba ísť lekárovi a netreba sa vôbec hanbiť zato, že niekto vyhľadá odbornú pomoc. KEĎ MÁM DEPKU TO NEZNAMENÁ, ŽE SOM CVOK;)vôbec nie;)
Podaktorí si myslia, že keď pôjdem psychiatrovi, tak som cvok, to nie je pravda. Depka = je to, keď v mozgu nie je dostatok serotoninu a preto sú také lieky, ktoré obsahujú tú látku a jednoducho tú látku ten mozog potrebuje doplniť a nato slúžia tie antidepresívá.

Marek držím ti palce moc a moc

Marek prečítala som všetky tvoje príspevky a vlastne tu je dôvod tvojho trápenia,
http://www.porada.sk/t60409-bytova-otazka.html?highlight=bytov%E1+ot%E1zka
čo si doma prežíval a nevieš ako by si to vyriešil a ako mame pomôcť. Vieš ťažko ti dá nejaká banka úver na byt, keď máš taký malý príjem a si tak krátko zamestnaný.to nie je o tom, že si zoberiem pôžičku na byt, to treba aj mesačne splácať, a ešte aj réžiu na ten byt, tak si myslím, že to čo zarobíš, píšeš že mesačne 10000 , by ti nato nestačilo a neviem ako by to dopadlo, keby si nebol schopný splácať to všetko.vlastne viem, dali by byt na dražbu a ostal by si bez strechy nad hlavou. ale prečo to chceš riešiť ty???? to by mala vyriešiť tvoja mama než ty. Ty si ešte mladý a nemal by si sa zaoberať s takými vážnymi vecami, netráp sa kvôli tomu a trvám natom , aby si vyhľadal tú odbornú pomoc.

p.s.alebo sa to už vyriešilo, lebo ten príspevok si písal ešte minulý rok

Moj brat bude mat onedlho 43 rokov, je inteligentny, sympaticky ale tiez sa s nim neda hovorit. Ked mu volam je to akoby som viedla monolog a aj tak si niekedy musim odpovedat na otazky sama. Uz jednoducho viem, ze jeho nazor a odpoved bude ..."hmmm". Byva sam, a kedze je na veducom poste v praci beru ho skor ako sefa a nie kolegu, kamarata. I napriek tomu ma svoj tym kamosov, s ktorymi chodi pravidelne na kavu, na bycikel alebo do posilovne. Tam nemusi viest rozhovor. I napriek tomu , ze je tichy, ti co ho dobre poznaju ho maju radi. Vedia, ze sa nezmeni a beru ho takeho aky je.

Velmi pekne dakujem vsetkým za povzbudivé slová a rady. Ste super!

Som rada, že sa Marek ozval. Len si hovorím - čo ďalej? Ozve sa nám i zajtra?

Ja sa veľmi rada "porozprávam" vždy, keď sa na poradu dostanem.
Marek máš prístup k internetu hocikedy?

marek, ak sa budeš ozývať častejšie, možno prestaneš mať pocit osamelosti.
Nechci všetko naraz, po troške, krok za krokom. Nepatrím medzi ľudí, ktorí majú problém s nadväzovaním kontaktu, ale pocit osamelosti ma prepadá hocikedy. Ak sa ťa niekto opýta, prečo si tak ticho, povedz, že počúvaš. Vraj som zhovorčivá, málokto postrehne, že väčšinou len počúvam, a sem tam niečo poviem. Ľudia majú radi, keď ich niekto počúva. Čosi mám už za sebou, ale v mojom živote sa objavilo priateľov ? azda jeden ? momentálne nemám žiadneho priateľa ani priateľku - myslím tým takého, na ktorého sa môžem spoľahnúť povedať všetko..... priateľ je pre mňa niečo viac ako kamarát. Mám známych, kolegov. záleži od povahy človeka.


Nikdy som nebol v žiadnej partii, bo by som do nej ani nezapadol. Zakríknutý a hamblivý chalan ako ja, ťažko niekoho ohromí. V prvom rade sa nepodceňuj, v druhom rade nesnaž sa nikoho ohromiť.

A to sa mi neustále potvrdzuje. Ak stretnem niekoho nového, čo je veľmi zriedkavé, neobíde ma otázka: Marek, prečo si taký tichý? odpovedala by som, lebo som už raz taký. Rád počúvam ľudí , čo vedia niečo povedať.

"Áno problém je v mojej komunikácii. Častokrát nemám čo povedať, aj keď sa snažím. To čo je pre druhého jednoduché, je pre mňa tak komplikované. "

U teba je už ako keby blok, nerozmýšľaj nad tým čo povieš, keď sa ťa niečo niekto opýta. O čom ľudia diskutujú, dokopy o ničom, v robote - s kolegami, ako sa majú, čo nového,ako deti, fuj to je počasie, no ako ako ?
a ľudia, ktorí radi rozprávajú sa na to chytia, na svete je to podelené- jedny rozprávajú, druhí počúvajú - sem tam niečo prehodia - hádžu otázky tým čo radi rozprávajú - no ty si ten druhý - a ja tiež som taká, len sa na seba tak nepozerám ako ty .Takto sa na seba pozri takto. Ľudia nás majú radi, neskáčeme im do reči - sme slušne vychovaní:D, zaujímame sa o nich - sme pozorní :D.

"Ostatní sa okolo Vás smejú, hádžu do éteru rôzne historky, vtipy a vy len sedíte, usmievate sa a počúvate ako puk. Sem tam niečo kecnete ale za veľa to nestojí. Potom si kladiete otázky, prečo som taký a nenávidíte samého seba. Už mi to ide aj na mozog"

no nesedíš ako puk - POČÚVAŠ, - ostatní sa smejú ? - no čo ty sa usmievaš - asi takto ? :D alebo len takto ? :). Ak dobre počúvaš /vraj ako puk/ tak vieš, že ani tie reči iných za veľa nestoja, len nie všetci to počujú - vieš prečo ? lebo sa "len" smejú, a uputávajú na seba pozornosť tým, že do éteru hádžu rôzne historky, vtipy. - Ja vtipy zo zásady počúvam, a smejem sa tým, ktorým rozumiem, niekedy sa stane, že sa smejú všetci a ja nie , keď sa ma opýtajú prečo sa nesmejem, poviem, lebo rozmýšľam, prečo sa smejete vy :D. Buď optimista, problém vyriešiš, ak zmeníš uhol pohľadu - a hlavne na seba. A nenáviď sa, zbytočne si ubližuješ. Nezaslúžiš si to. Nepodceňuj sa , nemáš dôvod. Len potrebuješ troška nakopnúť, aby si sa rozbehol. Takže raz, dva, ešte raz - raz a dva - už si naštartovaný. Ozvi sa. Fuj - keby sme sa my dvaja rozprávali - toľko by sme si nepovedali - lebo by sme obaja chceli počúvať. Písať je oveľa ľahšie. :D

Som rada, že sa Marek ozval. Len si hovorím - čo ďalej? Ozve sa nám i zajtra?

Ja sa veľmi rada "porozprávam" vždy, keď sa na poradu dostanem.
Marek máš prístup k internetu hocikedy?
To JADO: Hej mam pristup k internetu hoci kedy. Len nemozem este pisat sukromne spravy, tak pisem takto na sklo. Mam aj ICQ moje c. je 438281158, mozte mi aj sem napisat.

marek, ak sa budeš ozývať častejšie, možno prestaneš mať pocit osamelosti.
Nechci všetko naraz, po troške, krok za krokom. Nepatrím medzi ľudí, ktorí majú problém s nadväzovaním kontaktu, ale pocit osamelosti ma prepadá hocikedy. Ak sa ťa niekto opýta, prečo si tak ticho, povedz, že počúvaš. Vraj som zhovorčivá, málokto postrehne, že väčšinou len počúvam, a sem tam niečo poviem. Ľudia majú radi, keď ich niekto počúva. Čosi mám už za sebou, ale v mojom živote sa objavilo priateľov ? azda jeden ? momentálne nemám žiadneho priateľa ani priateľku - myslím tým takého, na ktorého sa môžem spoľahnúť povedať všetko..... priateľ je pre mňa niečo viac ako kamarát. Mám známych, kolegov. záleži od povahy človeka.


Nikdy som nebol v žiadnej partii, bo by som do nej ani nezapadol. Zakríknutý a hamblivý chalan ako ja, ťažko niekoho ohromí. V prvom rade sa nepodceňuj, v druhom rade nesnaž sa nikoho ohromiť.

A to sa mi neustále potvrdzuje. Ak stretnem niekoho nového, čo je veľmi zriedkavé, neobíde ma otázka: Marek, prečo si taký tichý? odpovedala by som, lebo som už raz taký. Rád počúvam ľudí , čo vedia niečo povedať.

"Áno problém je v mojej komunikácii. Častokrát nemám čo povedať, aj keď sa snažím. To čo je pre druhého jednoduché, je pre mňa tak komplikované. "

U teba je už ako keby blok, nerozmýšľaj nad tým čo povieš, keď sa ťa niečo niekto opýta. O čom ľudia diskutujú, dokopy o ničom, v robote - s kolegami, ako sa majú, čo nového,ako deti, fuj to je počasie, no ako ako ?
a ľudia, ktorí radi rozprávajú sa na to chytia, na svete je to podelené- jedny rozprávajú, druhí počúvajú - sem tam niečo prehodia - hádžu otázky tým čo radi rozprávajú - no ty si ten druhý - a ja tiež som taká, len sa na seba tak nepozerám ako ty .Takto sa na seba pozri takto. Ľudia nás majú radi, neskáčeme im do reči - sme slušne vychovaní:D, zaujímame sa o nich - sme pozorní :D.

"Ostatní sa okolo Vás smejú, hádžu do éteru rôzne historky, vtipy a vy len sedíte, usmievate sa a počúvate ako puk. Sem tam niečo kecnete ale za veľa to nestojí. Potom si kladiete otázky, prečo som taký a nenávidíte samého seba. Už mi to ide aj na mozog"

no nesedíš ako puk - POČÚVAŠ, - ostatní sa smejú ? - no čo ty sa usmievaš - asi takto ? :D alebo len takto ? :). Ak dobre počúvaš /vraj ako puk/ tak vieš, že ani tie reči iných za veľa nestoja, len nie všetci to počujú - vieš prečo ? lebo sa "len" smejú, a uputávajú na seba pozornosť tým, že do éteru hádžu rôzne historky, vtipy. - Ja vtipy zo zásady počúvam, a smejem sa tým, ktorým rozumiem, niekedy sa stane, že sa smejú všetci a ja nie , keď sa ma opýtajú prečo sa nesmejem, poviem, lebo rozmýšľam, prečo sa smejete vy :D. Buď optimista, problém vyriešiš, ak zmeníš uhol pohľadu - a hlavne na seba. A nenáviď sa, zbytočne si ubližuješ. Nezaslúžiš si to. Nepodceňuj sa , nemáš dôvod. Len potrebuješ troška nakopnúť, aby si sa rozbehol. Takže raz, dva, ešte raz - raz a dva - už si naštartovaný. Ozvi sa. Fuj - keby sme sa my dvaja rozprávali - toľko by sme si nepovedali - lebo by sme obaja chceli počúvať. Písať je oveľa ľahšie. :D
Boze ked citam tie prispevky az mi slzy idu do oci.

Ahoj, mám syna v podobnej situácii, veľmi sa snažíme celá rodina, aby sme ho pochopili, ale on nás bohužiaľ stále odmieta, nechce sa s nami rozprávať a o takýchto veciach už vôbec nie. Vždy ho povzbudzujem, že je pekný chlapec /nie síce hviezda/, že sa nemá za čo hanbiť, ale neviem, či to má nejaký význam, pretože mu vôbec nerozumiem. Stráni sa nielen kamarátov, ale aj najbližšej rodiny. Ja sa preto trápim, ale mnohí mi hovoria, že on sa zmení, lebo keď bol malý, bol veselý, spoločenský, taký šibal. Že odišiel od rodiny ako dieťa a vráti sa ako dospelý. Len mne sa to zdá, že to trvá príliš dlho. Má 18.
Nebojte sa. On časom pochopí, a nakoniec mu bude ľúto. Chce to len čas.

Marek prečítala som všetky tvoje príspevky a vlastne tu je dôvod tvojho trápenia,bytova otazka.
čo si doma prežíval a nevieš ako by si to vyriešil a ako mame pomôcť. Vieš ťažko ti dá nejaká banka úver na byt, keď máš taký malý príjem a si tak krátko zamestnaný.to nie je o tom, že si zoberiem pôžičku na byt, to treba aj mesačne splácať, a ešte aj réžiu na ten byt, tak si myslím, že to čo zarobíš, píšeš že mesačne 10000 , by ti nato nestačilo a neviem ako by to dopadlo, keby si nebol schopný splácať to všetko.vlastne viem, dali by byt na dražbu a ostal by si bez strechy nad hlavou. ale prečo to chceš riešiť ty???? to by mala vyriešiť tvoja mama než ty. Ty si ešte mladý a nemal by si sa zaoberať s takými vážnymi vecami, netráp sa kvôli tomu a trvám natom , aby si vyhľadal tú odbornú pomoc.

p.s.alebo sa to už vyriešilo, lebo ten príspevok si písal ešte minulý rok
Nie nic sa nevyriesilo. Stale sa to prehlbuje. Presne, prečo by som to mal riešiť ja? Ale čo keď moja mama pred všetkým strká hlavu do piesku? Môžem ja za to že otec je násilník, a ubližuje mame? I mne! Je to začarovaný kruh. Jediné východisko je ujsť odtiaľto preč, ale na to nemám peniaze. Kedy sa to všetko skončí, to fakt neviem.

Som rada, že sa Marek ozval. Len si hovorím - čo ďalej? Ozve sa nám i zajtra?

Ja sa veľmi rada "porozprávam" vždy, keď sa na poradu dostanem.
Marek máš prístup k internetu hocikedy?
Čo ďalej? čo bude to bude, už to nevládzem riešiť. Ale ešte sa nevzdávam.

Čo ďalej? čo bude to bude, už to nevládzem riešiť. Ale ešte sa nevzdávam.

Pakacik, tebe život nekončí, tebe začína! Páči sa mi, že sa nevzdávaš, tak teda bojuj, proti osudu, proti násiliu, za lásku, za šťastie, za seba, za mamu...
Bojuj a vyhraj tento boj s osudom, nemysli na to najhoršie, nemáš na to právo, viem, je to ťažké, prešiel si vo svojom mladom veku ťažko skúšaným životom, ale ono raz prestane pršať, obíď dážď uličkou mimo odkvapu. A keď na ňom bude aj deravá strecha, nevadí, skryje pred najhorším. Bývať sa dá aj skromne, ak nie je v byte ťažký vzduch a dá sa dýchať, a súdiac podľa tvojich slov, ty dýchať dokážeš aj keď pomocou prístroja. Chop sa svojich síl, máš ich ešte veľa, ani netušíš ako veľa, využi svoje inteligenčné možnosti v prospech lepšieho života. Ak budeš potrebovať pritúliť, máme silné a pevné krídla, skryjeme ťa pod ne, pohladíme ruku, utrieme slzičku...Sme tu a každá mama tu na Porade, každý otec, ktorý sa zapojil do tejto témy, ak tu bol, mi dá za pravdu, že spoločne tlačený balvan je ľahký ako pierko...
Prekonaj sám seba a sila tvojho ducha ťa presvedčí, že si ten správny chalan. Môžeš mi byť vnukom, ale ak chceš, budem ti staršou priateľkou, čo podá ruku tomu, kto ju potrebuje. Veľakrát som sa sklamala v ľuďoch, no stále verím, že nie všetko čierne, je skutočne čierne.

Čo ďalej? čo bude to bude, už to nevládzem riešiť. Ale ešte sa nevzdávam. Môj súhlas pod Tvojim príspevkom pakacik patrí tej červenej vete. Lebo už som mala strach ,že to vzdávaš. :)
Drž sa .

Pakacik, v živote budeš musieť zvládnuť ešte veľa vecí.
Mám syna v tvojom veku a tiež má svoje trápenia, ktoré s ním prežívam. Je tiež veľmi /na dnešný svet asi až príliš/ citlivý.
Dvakrát sa sklamal v láske a je pre neho asi ťažké znovu uveriť, že ju nájde. Už nechce na túto tému ani rozprávať. Je to ťažké.
Všetku svoju energiu venuje športu a aj tak, keď zaspávam, myslím na to, aby bol šťastný. On má možno, na rozdiel od teba veľa kamarátov, len s tou láskou...
Minule sme mali rozhovor, kedy mi povedal niečo, čo by ma malo veľmi tešiť ale naopak vo mne vyvolalo dojem, že som niečo urobila zle. Povedal, že až nájde aspoň z polovice takú ženu ako som ja, potom si s ňou niečo začne. Neviem, či je to dobre.
Skrátka v tejto oblasti to asi nebude mať ľahké, lebo sa už nedokáže otvoriť. Chcela by som mu nejak pomôcť a tiež neviem ako. Možno by mal ísť do sveta, čo ja viem? Možno to chce čas, len mám obavy, či nebude viac a viac žiť v tom svojom vysnívanom svete. Takže tak, všetci máme svoje trápenia.
Drž sa!

Ahoj, mám syna v podobnej situácii, veľmi sa snažíme celá rodina, aby sme ho pochopili, ale on nás bohužiaľ stále odmieta, nechce sa s nami rozprávať a o takýchto veciach už vôbec nie. Vždy ho povzbudzujem, že je pekný chlapec /nie síce hviezda/, že sa nemá za čo hanbiť, ale neviem, či to má nejaký význam, pretože mu vôbec nerozumiem. Stráni sa nielen kamarátov, ale aj najbližšej rodiny. Ja sa preto trápim, ale mnohí mi hovoria, že on sa zmení, lebo keď bol malý, bol veselý, spoločenský, taký šibal. Že odišiel od rodiny ako dieťa a vráti sa ako dospelý. Len mne sa to zdá, že to trvá príliš dlho. Má 18.

Toto ti radim nepodcenit.Zmena nemusi suvisiet len s dospievanim a hormonalnou nerovnovahou.Pokial mu nevies pomoct ty a sam ti nevysvetli co citi, potom to urcite konzultuj s psychologom.Presne mu opis jeho spravanie,nech ti povie, ci je to este v norme.Syn o tom nemusi vediet.
Nech ti psycholog poradi ako sa mas chovat a co mas robit aby si mu pomohla. Je dost mozne , ze ani on sam nevie, co sa s nim deje.
Daj mu vysetrit stitnu zlazu.
Zatial mu kup v lekarni L - tryptofan.Je to aminokyselina a pomoze mu troska zbavit sa zlej nalady.Bude lepsie spat a nebude pocitovat nervozitu.
Ked mu zaberie, budes vediet, ze potrebuje prave takuto pomoc.
Hlavne necakaj ze sa sam od seba zmeni. Treba mu pomoct.

Toto ti radim nepodcenit.Zmena nemusi suvisiet len s dospievanim a hormonalnou nerovnovahou.Pokial mu nevies pomoct ty a sam ti nevysvetli co citi, potom to urcite konzultuj s psychologom.Presne mu opis jeho spravanie,nech ti povie, ci je to este v norme.Syn o tom nemusi vediet.
Nech ti psycholog poradi ako sa mas chovat a co mas robit aby si mu pomohla. Je dost mozne , ze ani on sam nevie, co sa s nim deje.
Daj mu vysetrit stitnu zlazu.
Zatial mu kup v lekarni L - tryptofan.Je to aminokyselina a pomoze mu troska zbavit sa zlej nalady.Bude lepsie spat a nebude pocitovat nervozitu.
Ked mu zaberie, budes vediet, ze potrebuje prave takuto pomoc.
Hlavne necakaj ze sa sam od seba zmeni. Treba mu pomoct.

Práve sme ukončili rozhovory s psychológom, najskôr sme boli obaja, naposledy už iba ja, lebo syn odmietol /pôvodne som ho tam dostala pod zámienkou, urobil aj nejaké testy, potom sa ho pán doktor opýtal, či by chcel chodiť aj naďalej, ale on odmietol/
Záver je taký, že syn je introvert, zameraný na seba a ja to mám prijať. Pýtala som sa na tabletky, ale neodporúčal, lebo každé majú aj vedľajšie účinky.
Jedno viem, že sa s tým nezmierim a urobím ešte niečo. Ale nechcem, aby sa ešte viac vzdialil.

Práve sme ukončili rozhovory s psychológom, najskôr sme boli obaja, naposledy už iba ja, lebo syn odmietol /pôvodne som ho tam dostala pod zámienkou, urobil aj nejaké testy, potom sa ho pán doktor opýtal, či by chcel chodiť aj naďalej, ale on odmietol/
Záver je taký, že syn je introvert, zameraný na seba a ja to mám prijať. Pýtala som sa na tabletky, ale neodporúčal, lebo každé majú aj vedľajšie účinky.
Jedno viem, že sa s tým nezmierim a urobím ešte niečo. Ale nechcem, aby sa ešte viac vzdialil.

To ze sa strani kamaratov a dokonca aj rodiny vidim ako problem.Toto ani introverti nerobia.Zvlast ked bol ako maly spolocensky.Je fakt, ze dospievanie boli a ja si myslim, ze dobre robis, ze to nenechas len tak.Prajem ti vela trpezlivosti aby si si ziskala jeho doveru a aby sa ti otvoril.

Marek, čo máš nové? Napíš ako vyzerá tvoj bežný deň, čo robíš, s kým sa stretávaš.