nechcem ťa a ani jeho nijako posudzovať ani kritizovať či to, alebo hento. To sú Vaše spoločné záležitosti. Ale:

syna ste splodili spolu, takže nevidím dôvod, prečo by otec nemal nárok na stretnutia s ním.
Je len tragédia počúvať to, že je dieťa malé a on / ona to nedokáže lebo toto alebo hento. Dieťa trpí viac, keď nemá rodiča. Lepší nejaký než žiadny. Samozrejme nechoďme do extrémov ak je rodič tyran a podobne.

Buď práve naopak šťastná, že oňho prejavuje záujem. Nepremieňaj si Vaše spoločné dieťa na predmet tvojej pomsty voči nemu. Aj tak bude najviac trpieť dieťa.
To čo píšeš že je to ďaleko a či to bez teba zvládne.... prepáč, ale sú to len lacné výhovorky a možno rady tvojho okolia.

A okrem iného má právo byť s dieťaťom, pokiaľ súd nerozhodol ináč. Ak nemáš súdne nariadenie, prikazujúce to, alebo ono, môže ťa kľudne napadnúť on, že mu brániš v styku s dieťaťom. Samozrejme, že všetko má svoje medze a normy atď... Ale skús si predstaviť, že by si sa ty až v dospelosti stretla so svojim otcom, ktorého si nevidela a o ktorom ti možno tvoja matka, babka či hocikto iný z tvojho okolia natárali ktovie čo... Hmmm.... A problém by bol tu. Je to psychická ujma atď...

Radím ti sa v kľude s ním stretnúť, porozprávať sa... ty ak nepoznáš prostredie do ktorého chce ísť s dieťaťom tak sa môžeš ísť najskôr pozrieť atď... Ak by si mala oprávnené výhrady, tak si daj podnet na sociálnom a rodine o starostlivosť o dieťa atď... Prebehne súdne konanie atď... ohľadne opatrovania dieťaťa atď... Na sociálnom ti poradia a pridelia zvyčajne jednu pracovníčku ktorá ti pomôže všetko vybaviť.

Ale aj tak to už len ak je isté, že je medzi vami koniec...

Rozhodne na dieťa má nárok. Ty máš ale nárok vidieť / vedieť kam s ním ide a kto bude s ním atď... a na ako dlho atď...
Len ak máš vážne výhrady a podozrenie na niečo nekalé, tak choď rýchlo sa poradiť na sociálne.
Len prosím neurob z dieťaťa predmet tvojej pomsty voči nemu.

To je moja ľudská rada ;)

Vzhľadom k tomu, že s otcom dieťaťa nežijete v spoločnej domácnosti bude dieťa vystresované tým, že uvidí neznáme tváre a predpokladám, že celý týždeň prereve. Neviem, či práve toto je to, čomu hovoríme "právo dieťaťa byť so svojim rodičom". V tomto veku dieťa na takéto právo kašle, ono chce akurát svoju mamu a ťažko mu niekto vysvetlí, že ten ujo, čo sa na neho vyškiera a hovorí ťuťuťu ťuťuťu, si len uplatňuje svoje práva. Zdá sa mi nezodpovedné brať dieťa v tomto veku tak ďaleko a na takú dlhú dobu. Dieťa má v tomto veku úplne iné priority a "právo otca" mu k jeho spokojnosti chýba najmenej. Zodpovedný rodič svoje dieťa takémuto stresu nevystavuje. Tu zrejme nejde o zodpovednosť ale o uplatňovanie svojich práv a dieťa nech si od revu aj krk pretrhne.

Ahoj.Nepíšeš,ako dlho otec a dieťa neboli spolu,ani či otec je zodpovedný a schopný sa postarať o tak malé dieťa.
Či sa to nám, mamičkám páči,alebo nie, otcovia majú tiež nárok na svoje deti-nielen povinnosti.
Veď 100 km nie je neprekonateľná vzdialenosť.Oveľa menšie deti dnes cestujú na oveľa dlhšie trasy. Len treba cestu prispôsobiť pohodliu bábätka.

Pozri sa na to z tej opačnej,lepšej stránky.Buď rada, že otec má o dieťa záujem. Čo by za to dali niektoré matky ,či deti,keď sa otec neozve celé roky? Otec,ak má dieťa rád, tiež si s ním potrebuje vybudovať vzťah od malička, tiež si ho chce užiť,tiež ho chce vidieť rásť.
Možno ti raz bude syn vďačný,že svojho ocka pozná a nebude ho musieť po rokoch hľadať cez nejaké Pošty pre Teba...

Dakujem za názory,manžel je schopný sa o syna riadne starat,viem v akom prostredí bude a s akými ludmi bude v kontakte.Videli sa naposledy dnes asi pol hodinu,pred tým minulú nedelu pol dna.Manželovi nebránim, nezakazujem, som rada že má o syna záujem,len mám ten pocit že malý bude vystresovaný a samé mama mama, a úplne sa ztotožnujem s názorom Kazu.Nie že by som mu to nedopriala, len chcem urobit najlepšie pre syna, aby netrpel,aby nebol smutný.Dakujem

Dakujem za názory,manžel je schopný sa o syna riadne starat,viem v akom prostredí bude a s akými ludmi bude v kontakte.Videli sa naposledy dnes asi pol hodinu,pred tým minulú nedelu pol dna.Manželovi nebránim, nezakazujem, som rada že má o syna záujem,len mám ten pocit že malý bude vystresovaný a samé mama mama, a úplne sa ztotožnujem s názorom Kazu.Nie že by som mu to nedopriala, len chcem urobit najlepšie pre syna, aby netrpel,aby nebol smutný.Dakujem
Kto z nás má "patent na rozum", aby vedel, kedy urobí to najlepšie?
Neboj sa ,že syn bude vystresovaný.Dieťa sa rýcho prispôsobí. Otca pozná , je s ním často, nie je mu cudzí.
Podľa tvojho príspevku si myslím ,že otec to s dieťaťom myslí úprimne,zaujíma sa oňho a má ho rád. Dopraj mu to. Nie je dobré, keď je dieťatko pevne fixované iba na jedného rodiča. Kto dokáže presne určiť, kedy je ten správny čas? Teraz,o rok ,o 10 rokov?
Vieš si to predstaviť, že by to bolo naopak?

Bude ti určite smutno bez syna,ale ,žiaľ život vám to všetkým zariadil inak...musíš sa naučiť žiť s tým, že synček nebude stále s tebou...otec s ním tiež chce byť,tiež si bude nárokovať.
Určite je lepšie pre všetkých, ked sa vy-rodičia dohodnete rozumne, ako sa ťahať po súdoch a robiť si prieky.Komu by to pomohlo? Nikomu.Keď sa nedohodnete vy, budú za Vás rozhodovať cudzí ľudia na súde...

Držím Ti palce :)

Dakujem, manžel malého velmi lúbi a chce mu len to najlepšie o tom nepochybujem, viem že je to úprimné.Mne bude však hrozne chýbat.

Vzhľadom k tomu, že s otcom dieťaťa nežijete v spoločnej domácnosti bude dieťa vystresované tým, že uvidí neznáme tváre a predpokladám, že celý týždeň prereve. Neviem, či práve toto je to, čomu hovoríme "právo dieťaťa byť so svojim rodičom". V tomto veku dieťa na takéto právo kašle, ono chce akurát svoju mamu a ťažko mu niekto vysvetlí, že ten ujo, čo sa na neho vyškiera a hovorí ťuťuťu ťuťuťu, si len uplatňuje svoje práva. Zdá sa mi nezodpovedné brať dieťa v tomto veku tak ďaleko a na takú dlhú dobu. Dieťa má v tomto veku úplne iné priority a "právo otca" mu k jeho spokojnosti chýba najmenej. Zodpovedný rodič svoje dieťa takémuto stresu nevystavuje. Tu zrejme nejde o zodpovednosť ale o uplatňovanie svojich práv a dieťa nech si od revu aj krk pretrhne.
Tak na toto musím reagovať, ako možte byt vy ženy také cynické??? To akože dieta je len Vaše??? Tak niečo tak hlupe som už dávno nečítal...
OTRAS

nechcem ťa a ani jeho nijako posudzovať ani kritizovať či to, alebo hento. To sú Vaše spoločné záležitosti. Ale:

syna ste splodili spolu, takže nevidím dôvod, prečo by otec nemal nárok na stretnutia s ním.
Je len tragédia počúvať to, že je dieťa malé a on / ona to nedokáže lebo toto alebo hento. Dieťa trpí viac, keď nemá rodiča. Lepší nejaký než žiadny. Samozrejme nechoďme do extrémov ak je rodič tyran a podobne.

Buď práve naopak šťastná, že oňho prejavuje záujem. Nepremieňaj si Vaše spoločné dieťa na predmet tvojej pomsty voči nemu. Aj tak bude najviac trpieť dieťa.
To čo píšeš že je to ďaleko a či to bez teba zvládne.... prepáč, ale sú to len lacné výhovorky a možno rady tvojho okolia

A okrem iného má právo byť s dieťaťom, pokiaľ súd nerozhodol ináč. Ak nemáš súdne nariadenie, prikazujúce to, alebo ono, môže ťa kľudne napadnúť on, že mu brániš v styku s dieťaťom. Samozrejme, že všetko má svoje medze a normy atď... Ale skús si predstaviť, že by si sa ty až v dospelosti stretla so svojim otcom, ktorého si nevidela a o ktorom ti možno tvoja matka, babka či hocikto iný z tvojho okolia natárali ktovie čo... Hmmm.... A problém by bol tu. Je to psychická ujma atď...

Radím ti sa v kľude s ním stretnúť, porozprávať sa... ty ak nepoznáš prostredie do ktorého chce ísť s dieťaťom tak sa môžeš ísť najskôr pozrieť atď... Ak by si mala oprávnené výhrady, tak si daj podnet na sociálnom a rodine o starostlivosť o dieťa atď... Prebehne súdne konanie atď... ohľadne opatrovania dieťaťa atď... Na sociálnom ti poradia a pridelia zvyčajne jednu pracovníčku ktorá ti pomôže všetko vybaviť.

Ale aj tak to už len ak je isté, že je medzi vami koniec...

Rozhodne na dieťa má nárok. Ty máš ale nárok vidieť / vedieť kam s ním ide a kto bude s ním atď... a na ako dlho atď...
Len ak máš vážne výhrady a podozrenie na niečo nekalé, tak choď rýchlo sa poradiť na sociálne.
Len prosím neurob z dieťaťa predmet tvojej pomsty voči nemu.

To je moja ľudská rada ;)
K + VELMI PEKNÝ PRíSPEVOK, ĎAKUJEM ZAŇHO

Tak na toto musím reagovať, ako možte byt vy ženy také cynické??? To akože dieta je len Vaše??? Tak niečo tak hlupe som už dávno nečítal...
OTRAS
to nie je cynizmus: to je materinský pud : a tomu rozumia len ženy - matky... tak sa nad tým nepohoršuj, lebo je prirodzené, že tomu nerozumieš. Išlo o prvú reakciu, kým zadávateľka objasnila skutočný vzťah medzi dieťaťom a synom.

a doplním: brať jeden a pol ročné dieťa od matky na týždeň 100 km ďaleko... no je to trúfalosť, obavám sa nečudujem.

Vzhľadom k tomu, že s otcom dieťaťa nežijete v spoločnej domácnosti bude dieťa vystresované tým, že uvidí neznáme tváre a predpokladám, že celý týždeň prereve. Neviem, či práve toto je to, čomu hovoríme "právo dieťaťa byť so svojim rodičom". V tomto veku dieťa na takéto právo kašle, ono chce akurát svoju mamu a ťažko mu niekto vysvetlí, že ten ujo, čo sa na neho vyškiera a hovorí ťuťuťu ťuťuťu, si len uplatňuje svoje práva. Zdá sa mi nezodpovedné brať dieťa v tomto veku tak ďaleko a na takú dlhú dobu. Dieťa má v tomto veku úplne iné priority a "právo otca" mu k jeho spokojnosti chýba najmenej. Zodpovedný rodič svoje dieťa takémuto stresu nevystavuje. Tu zrejme nejde o zodpovednosť ale o uplatňovanie svojich práv a dieťa nech si od revu aj krk pretrhne.
Takže 1,5 ročne dieta chce len mamu??? To čo je za somarina- veľmi tupý ale veľmi tupý príspevok

to nie je cynizmus: to je materinský pud : a tomu rozumia len ženy - matky... tak sa nad tým nepohoršuj, lebo je prirodzené, že tomu nerozumieš. Išlo o prvú reakciu, kým zadávateľka objasnila skutočný vzťah medzi dieťaťom a synom.
A vy NEVIETE, čO JE OTCOVSKý PUD--- ako možte zakazovať bez príčiny styk otca s dieťaťom????????????????, Sa spamatajte predsa....

Takže 1,5 ročne dieta chce len mamu??? To čo je za somarina- veľmi tupý ale veľmi tupý príspevok
divil by si sa, ale áno, je to tak... ak vyrastá len s mamou - bude mu veľmi chýbať...

A vy NEVIETE, čO JE OTCOVSKý PUD--- ako možte zakazovať bez príčiny styk otca s dieťaťom????????????????, Sa spamatajte predsa....

neviem čo je otcovský pud... nikto nič nezakazuje, bože chráň... to si si domyslel.

Dakujem, manžel malého velmi lúbi a chce mu len to najlepšie o tom nepochybujem, viem že je to úprimné.Mne bude však hrozne chýbat.
Santal, neboj sa toho! Raz to musí prísť,možno prvé razy preplačeš smútkom,ale...
Viem,o čom píšem.Ja som sa rozviedla, ked mal syn dva roky. Jeho otec,nezodpovedný ľahtikár preňho neprišiel ani raz.Vždy len sľuboval.Pár krát som ho ja prosila,nech sa mu trochu venuje, aby ho zobral aspoň na zmrzlinu...Pár krát aj sľúbil,dieťa nachystané,ale nedošiel.Dnes má syn 22 rokov, ver, že následky to ponieslo,aj keď som sa snažila nahradiť oboch rodičov,ako som najlepšie vedela.
Našťastie, bývalí svokrovci si ho brávali často na víkend.Viem,že po právnej stránke na to nemali nárok, ale ja som chcela,aby nestratil kontakt s otcovou rodinou,babkou,dedkom.Vedela som, že ho majú radi,bol pre nich poklad.Tiež som celý víkend zo začiatku chodila po byte ako tyger v klietke a plakala.Ale dnes viem, že som to synovi pomohlo a je mi vďačný, že so to dovolila.Dedko mu bol "tým mužským vzorom",ktorý ho naučil držať kladivko,či opraviť si bycikel.
Skrátka,dal mu to,čo syn očakáva od otca.
Syn je dnes už dospelý, ale jeho najkrajšie spomienky na detstvo sú tie, ked sa s dedkom vozil na bicykli,,ked hrali futbal, keď niečo majstrovali.( Aj keď so mnou robil tiež aj tie "chlapské" veci, to nespomína:mee:) Ale pri dedkovi to bolo iné-boli chlapi.:rolleyes:
Ty máš to šťastie, že ti otca nemusí nahrádzať dedko, že nemusíš ex prosíkať o to , aby synovi ukázal aj tie mužské "finty".

Skús si naplánovať na ten čas, ked bude syn preč nejaký program,aby si to nejak zvládla.Bude ti určite smutno,ale vieš, že tvoj syn je v dobrých rukách a že vyrastie s pocitom, že má oboch milujúcich rodičov. :):):)

neviem čo je otcovský pud... nikto nič nezakazuje, bože chráň... to si si domyslel.
Ermon, teraz v dobrom - emocie už opadli- ona( tá Kazu) v tom príspevku vyslovene zakazuje otca a ešte ho aj zosmiešnuje- ešte raz si prečítaj na čo som reagoval- spravila z otca nejaku príšerku- fakt ešte raz si to prečítaj...

Santal, neboj sa toho! Raz to musí prísť,možno prvé razy preplačeš smútkom,ale...
Viem,o čom píšem.Ja som sa rozviedla, ked mal syn dva roky. Jeho otec,nezodpovedný ľahtikár preňho neprišiel ani raz.Vždy len sľuboval.Pár krát som ho ja prosila,nech sa mu trochu venuje, aby ho zobral aspoň na zmrzlinu...Pár krát aj sľúbil,dieťa nachystané,ale nedošiel.Dnes má syn 22 rokov, ver, že následky to ponieslo,aj keď som sa snažila nahradiť oboch rodičov,ako som najlepšie vedela.
Našťastie, bývalí svokrovci si ho brávali často na víkend.Viem,že po právnej stránke na to nemali nárok, ale ja som chcela,aby nestratil kontakt s otcovou rodinou,babkou,dedkom.Vedela som, že ho majú radi,bol pre nich poklad.Tiež som celý víkend zo začiatku chodila po byte ako tyger v klietke a plakala.Ale dnes viem, že som to synovi pomohlo a je mi vďačný, že so to dovolila.Dedko mu bol "tým mužským vzorom",ktorý ho naučil držať kladivko,či opraviť si bycikel.

Skrátka,dal mu to,čo syn očakáva od otca.
Syn je dnes už dospelý, ale jeho najkrajšie spomienky na detstvo sú tie, ked sa s dedkom vozil na bicykli,,ked hrali futbal, keď niečo majstrovali.( Aj keď so mnou robil tiež aj tie "chlapské" veci, to nespomína:mee:) Ale pri dedkovi to bolo iné-boli chlapi.:rolleyes:
Ty máš to šťastie, že ti otca nemusí nahrádzať dedko, že nemusíš ex prosíkať o to , aby synovi ukázal aj tie mužské "finty".

Skús si naplánovať na ten čas, ked bude syn preč nejaký program,aby si to nejak zvládla.Bude ti určite smutno,ale vieš, že tvoj syn je v dobrých rukách a že vyrastie s pocitom, že má oboch milujúcich rodičov. :):):)
Arizonka, aj tebe ďakujem za tento príspevok- predsa len nie su všetky ženy rovnaké- bodaj by takých ako ty bolo čo najviac...

Stanislav, dík za bodík,potešil:)
ver,že pri písaní môjho príspevku sa mi tisli slzy do očí,lebo som si spomenula na to moje malé chlapčiato,ako túžobne čaká na svojho otca.Či mal dva roky, alebo dvadsať.Dieťa je dieťa, ale syn predsa len o trochu viac potrebuje toho otca a jeho mužský vzor.
Držím palce všetkým zodpovedným a milujúcim oteckom!

My mamičky, aj keď máme silný materinský pud,sa musíme zmieriť s tým, že sme iba polovica rodičov. Dieťa predsa nemôže za to, že jeho rodičia bývajú ďaleko od seba.Potrebuje mať od malička pocit, že ho ľúbia obaja rovnako, napriek tomu, že spoločný život im nevyšiel.V dnešnej dobe musia deti prekonávať oveľa väčšie problémy,ako vzdialenosť...

Stanislav, dík za bodík,potešil:)
ver,že pri písaní môjho príspevku sa mi tisli slzy do očí,lebo som si spomenula na to moje malé chlapčiato,ako túžobne čaká na svojho otca.Či mal dva roky, alebo dvadsať.Dieťa je dieťa, ale syn predsa len o trochu viac potrebuje toho otca a jeho mužský vzor.
Držím palce všetkým zodpovedným a milujúcim oteckom!

My mamičky, aj keď máme silný materinský pud,sa musíme zmieriť s tým, že sme iba polovica rodičov. Dieťa predsa nemôže za to, že jeho rodičia bývajú ďaleko od seba.Potrebuje mať od malička pocit, že ho ľúbia obaja rovnako, napriek tomu, že spoločný život im nevyšiel.V dnešnej dobe musia deti prekonávať oveľa väčšie problémy,ako vzdialenosť...
Arizonka, bodík si si zaslúžila- a čo mám viac napísať k tvojmu príspevku? Nemožem nič, všetko si napísala krásne, absolutne s tebou súhlasím a napr. aj moj starší syn minule povedal, - " mama je síce mama a ľúbim ju, ale nedá sa s ňou biť ako s otcom
Vysvetlím aby si niekto nemyslel že ho týram- my sa občas tak bijeme, boxujeme.

Ermon, teraz v dobrom - emocie už opadli- ona( tá Kazu) v tom príspevku vyslovene zakazuje otca a ešte ho aj zosmiešnuje- ešte raz si prečítaj na čo som reagoval- spravila z otca nejaku príšerku- fakt ešte raz si to prečítaj...

Nezakazujem a nezosmiešňujem. Ale viem čo je malé dieťa a viem aj to, že zobrať malé dieťa od mamy na celý týždeň nie je dobrý nápad. A keď malý bude celý večer plakať až sa bude od plaču zachádzať ver mi, že okrem maminy nebude chcieť nikoho iného vidieť a každý pokus utíšiť ho, vyvolá iba ďaľší príval plaču. Ja som toho názoru, že ak už je tu dieťa, tak otec má nielen právo, ale dokonca povinnosť sa podielať na výchove. Ale treba brať ohľad na záujmy dieťaťa. Či sa ti to páči, alebo nie, malé dieťa je v prvom rade fixované na mamu a v tomto prípade by si ho mal otec brať zo začiatku radšej častejšie a na kratší čas /trebárs na jeden deň, prípadne noc/ aby si dieťa zvyklo na to, že mama tam nie je. Ale jeden týždeň v kuse je priveľa. Vôbec si ma nepochopil, tá Kazu nerobí z otca žiadnu príšerku a doporučujem ti prečítať si môj príspevok ešte raz. A predstav si pri tom, že by sa jednalo o tvoje deti. Tiež by si ich len tak bez prípravy vystrčil do sveta, no čo, však nech si porevú??? Ja som pri mojej odpovedi nepozerala na to, čo si myslí dospelý ale ako sa bude cítiť to dieťa. A ver mi, že po tejto dojemnej otcovskej starostlivosti sa bude ešte nejaký ten týždeň budiť, akože bez príčiny, s plačom zo spánku. A až ho najbližšie uvidí, tak bude vrieskať od strachu, že ho zase zoberie preč. Týmto som nechcela nič povedať proti otcovi, iba som vyslovila názor, že týždeň je veľa a takáto šoková terapia má na dieťa oveľa horší vplyv ako sme my dospelí ochotní pripustiť.

Ermon, teraz v dobrom - emocie už opadli- ona( tá Kazu) v tom príspevku vyslovene zakazuje otca a ešte ho aj zosmiešnuje- ešte raz si prečítaj na čo som reagoval- spravila z otca nejaku príšerku- fakt ešte raz si to prečítaj...

Nezakazujem a nezosmiešňujem. Ale viem čo je malé dieťa a viem aj to, že zobrať malé dieťa od mamy na celý týždeň nie je dobrý nápad. A keď malý bude celý večer plakať až sa bude od plaču zachádzať ver mi, že okrem maminy nebude chcieť nikoho iného vidieť a každý pokus utíšiť ho, vyvolá iba ďaľší príval plaču. Ja som toho názoru, že ak už je tu dieťa, tak otec má nielen právo, ale dokonca povinnosť sa podielať na výchove. Ale treba brať ohľad na záujmy dieťaťa. Či sa ti to páči, alebo nie, malé dieťa je v prvom rade fixované na mamu a v tomto prípade by si ho mal otec brať zo začiatku radšej častejšie a na kratší čas /trebárs na jeden deň, prípadne noc/ aby si dieťa zvyklo na to, že mama tam nie je. Ale jeden týždeň v kuse je priveľa. Vôbec si ma nepochopil, tá Kazu nerobí z otca žiadnu príšerku a doporučujem ti prečítať si môj príspevok ešte raz. A predstav si pri tom, že by sa jednalo o tvoje deti. Tiež by si ich len tak bez prípravy vystrčil do sveta, no čo, však nech si porevú??? Ja som pri mojej odpovedi nepozerala na to, čo si myslí dospelý ale ako sa bude cítiť to dieťa. A ver mi, že po tejto dojemnej otcovskej starostlivosti sa bude ešte nejaký ten týždeň budiť, akože bez príčiny, s plačom zo spánku. A až ho najbližšie uvidí, tak bude vrieskať od strachu, že ho zase zoberie preč. Týmto som nechcela nič povedať proti otcovi, iba som vyslovila názor, že týždeň je veľa a takáto šoková terapia má na dieťa oveľa horší vplyv ako sme my dospelí ochotní pripustiť.

je velmi pekne, ak otec prejavuje zaujem o syna. My nepozname ani jedneho a ani druheho. V prispevku je velmi malo informacii. Otcovia dokazu byt rovnako starostlivi ako matky, ak nie viacej. Male deti sa skor dokazu vysporiadat s tazkymi rodinnymi situaciami ako deti, ktore zacina chytat puberta. S otcom si kludne mozete dohodnut pravidla, ze si kazdy den zavolate o nejakej hodine, ze pre syna pride a aj ho pekne donesie. Mal syna uz aj predtym, alebo nie? (o tom sa tiez nejako nepisalo). Nemozu predsa matky robit tvrdenia, ako sa im hodi. Ak treba platit tak vtedy je dieta spolocne, ale ak maju mat z neho radost aj otcovia, tak vtedy je dieta len jedneho.

je velmi pekne, ak otec prejavuje zaujem o syna. My nepozname ani jedneho a ani druheho. V prispevku je velmi malo informacii. Otcovia dokazu byt rovnako starostlivi ako matky, ak nie viacej. Male deti sa skor dokazu vysporiadat s tazkymi rodinnymi situaciami ako deti, ktore zacina chytat puberta. S otcom si kludne mozete dohodnut pravidla, ze si kazdy den zavolate o nejakej hodine, ze pre syna pride a aj ho pekne donesie. Mal syna uz aj predtym, alebo nie? (o tom sa tiez nejako nepisalo). Nemozu predsa matky robit tvrdenia, ako sa im hodi. Ak treba platit tak vtedy je dieta spolocne, ale ak maju mat z neho radost aj otcovia, tak vtedy je dieta len jedneho.

Máš pravdu, ak sa malému dieťaťu situácia vysvetlí berie to ako samozrejmosť. Ale dieťa musí byť už rozumovo na takej úrovni, aby vysvetľované pochopilo. A 1,5 ročnému dieťaťu budete darmo vysvetľovať že mama bude za týždeň. Pri takomto malom dieťati sa nedá porovnávať radosť otca s potrebami dieťaťa. Ja nijako neupieram právo otca ale tvrdím, že pre takéto malé dieťa bude otec oveľa väším prínosom ak budú spolu 7 x 1 deň ako 1 x 7 dní.

myslim si, ze dolezite je, ako casto bol predtym s dietatom. Ak ho povedzme nevidel rok, tak to pre dieta nebude take jednoduche a naozaj by bolo dobre aby dieta bolo len na kratku dobu pre zaciatok. Ak si od porodu dieta zvykalo intenzivne na otca, tak otec pre neho vobec nebude cudzi a mohlo by mat rovnaky vztah k otcovi ako k matke.

V každom príspevku je kúsok pravdy. Otec má právo byť so svojím dieťaťom, ale súhlasím s Kazu, že to chce čas, aby si dieťa zvyklo byť bez matky tak dlho. A nejde len o to, či sa dieťa s otcom nevideli rok alebo deň. Aj keď sú rodičia spolu, ale otec sa dieťaťu nevenuje často napr. kvôli práci a matka je s dieťaťom 24 hodín, je ťažké pre dieťa byť zrazu bez mamy. A nie sú to plané reči, ale vidím to v nejednej rodine. Otec je často v práci a deti sú až "chorobne" závislé na matke. A potom sú naozaj prerevané "hodiny" . Nie je to správne a treba na tom popracovať, ale treba to robiť postupne. Tráviť viac času s otcom, s inými príbuznými.

Dieťa vo veku 1,5 roka je primalé na to, aby bolo týždeň bez matky. Je na ňu zvyknuté, potrebuje jej opateru. Otec by si mal rozmyslieť, či naozaj je v záujme jeho dieťaťa, aby plakalo za mamou, plakalo v cudzom prostredí. Najmä, ak nie je zvyknuté byť mimo svojho domáceho prostredia.
Muži, koľkí z vás ste v noci tíšili vyľakané, vystresované dieťa, nedajbože ešte v horúčke, ktoré narieka, že chce mamu? Koľkí z vás ste skákali v noci z postele ešte mesiac po silnej búrke, keď sa dieťa vyľakalo? Koľkí z vás viete, alebo ste vedeli identifikovať plač vášho dieťaťa vo veku 1,5 roka - mrzutosť, bolesť, únava, žiaľ, zlosť? To len aby ste vedeli, že obvykle matky "právo otca na dieťa" hodnotia srdcom a myslia najprv na dieťa, potom na "právo otca".

Dieťa treba od mala zvykať na to, že bude bez matky. Postupne. Nechať ho trebárs u príbuzných, otca, susedov... najprv na chvíľu a postupne predlžovať čas, nakoniec aj na noc. Totiž môže sa stať, že dieťa bude MUSIEŤ byť bez matky. Nie je dobre keď je dieťa tak veľmi naviazané na matku.

Dieťa treba od mala zvykať na to, že bude bez matky. Postupne. Nechať ho trebárs u príbuzných, otca, susedov... najprv na chvíľu a postupne predlžovať čas, nakoniec aj na noc. Totiž môže sa stať, že dieťa bude MUSIEŤ byť bez matky. Nie je dobre keď je dieťa tak veľmi naviazané na matku. Dobre sa hovorí ťažšie realizuje. Synátor bol naviazaný až až. Okamžite aj v spánku vycítil, že som vybehla do obchodu, prípadne so psom. A vedel to aj dať najavo riadnym revom, nepomohlo nič, len môj bleskový návrat. Jednoducho bol u neho proces odpútavania dlhší, teraz je z neho samostatný mladý muž. Naproti tomu dcéra je samostatná až príliš, odmalička nemala problém niekde zostať, keď sa udrela nebolo možné pritúliť si ju a poľutovať, bola nešťastná, keď pre chorobu nemohla do škôlky. Tým chcem len poukázať na to, že každé jedno dieťa je individualita a na odpútanie sa potrebuje rozne dlhú dobu. Naozaj je len na dospelých aby konali v prvom rade s ohľadom na záujmy a pocity človiečika a nie uplatňovať si za každú cenu svoje práva a tým nemám na mysli len jednu stranu ale aj druhú. V každom prípade je vhodné dohodnúť sa na rozumnom kompromise.

ja mam tiež 2 male detičky, s manželom spolu žijeme, no napriek tomu je s nimi malo kvoli praci. Takých mužov je viacej a verte mi aj oni potrebuju svoje deti mat pri sebe, pokial to nieje hlupy sebec, ktoremu nezaleži na svojom dietati potom tak ako žena aj muž cíti potrebu byť s dietatom. My ž. sa odvolavame na materinský pud, no aj muži cítia, lubia miluju, ak by to tak nebolo nechceli by sme ich....a ver mi po čase budes sama rada ked si manžel maleho vezme.....viem o čom hovorim...
Rozhodni sa spravne.....

Ale prosim ta,,,,každe dieta je naviazane na matku, ale preto ho nemožeš mat priviazane okolo krku....pomaly tak ako sa uči chodit, papat, musi sa naučit byt aj s inými ludmi, ja som mala maleho tiež stale so sebou a raz sa stalo že ostal so starými rodičmi a zo začiatku to nebolo jednoduche, ale zvykol si a bol menši ako tvoj malý....a mne šlo srdce prasknut, ale nemala som na výber...a teraz su so svokrom neoddelitelný priatelia.....a ja som to prežila a život ide dalej.....
.....prve dieta je prve,,,,pozname to každa žena matka....