santhal Dakujem, manžel malého velmi lúbi a chce mu len to najlepšie o tom nepochybujem, viem že je to úprimné.Mne bude však hrozne chýbat.
Santal, neboj sa toho! Raz to musí prísť,možno prvé razy preplačeš smútkom,ale...
Viem,o čom píšem.Ja som sa rozviedla, ked mal syn dva roky. Jeho otec,nezodpovedný ľahtikár preňho neprišiel ani raz.Vždy len sľuboval.Pár krát som ho ja prosila,nech sa mu trochu venuje, aby ho zobral aspoň na zmrzlinu...Pár krát aj sľúbil,dieťa nachystané,ale nedošiel.Dnes má syn 22 rokov, ver, že následky to ponieslo,aj keď som sa snažila nahradiť oboch rodičov,ako som najlepšie vedela.
Našťastie, bývalí svokrovci si ho brávali často na víkend.Viem,že po právnej stránke na to nemali nárok, ale ja som chcela,aby nestratil kontakt s otcovou rodinou,babkou,dedkom.Vedela som, že ho majú radi,bol pre nich poklad.Tiež som celý víkend zo začiatku chodila po byte ako tyger v klietke a plakala.Ale dnes viem, že som to synovi pomohlo a je mi vďačný, že so to dovolila.Dedko mu bol "tým mužským vzorom",ktorý ho naučil držať kladivko,či opraviť si bycikel.
Skrátka,dal mu to,čo syn očakáva od otca.
Syn je dnes už dospelý, ale jeho najkrajšie spomienky na detstvo sú tie, ked sa s dedkom vozil na bicykli,,ked hrali futbal, keď niečo majstrovali.( Aj keď so mnou robil tiež aj tie "chlapské" veci, to nespomína
) Ale pri dedkovi to bolo iné-boli chlapi.
Ty máš to šťastie, že ti otca nemusí nahrádzať dedko, že nemusíš ex prosíkať o to , aby synovi ukázal aj tie mužské "finty".
Skús si naplánovať na ten čas, ked bude syn preč nejaký program,aby si to nejak zvládla.Bude ti určite smutno,ale vieš, že tvoj syn je v dobrých rukách a že vyrastie s pocitom, že má oboch milujúcich rodičov.