erzet
25.08.08,09:28
Želám iba pekné a úspešné dni.

Ráno som sa zobudil. Slniečko vonku, pekne svietilo. Napadlo ma:

Je ráno, treba vstať,
so životom sa poihrať.
Slniečko už ráno vstalo,
svojou hlávkou pokývalo.
Stávaj Anka, Miško, Ferko,
vtáčik už stratil pierko.

Potom mi zišlo na um založiť novú tému:


Nekonečná báseň


Také rýmovačky, básničky, poéziu. Nie dlhé, každý priloží ruku k dielu, kto chce a myslí si že vie. Téma, kde bude cítiť jar, leto, jeseň, zima, radosť, smútok, láska láskavá, láska neláskavá,
potešenie,
sem tam dáke poučenie.
Najsamfajn by bola nadväznosť. Nepredstavujem si to tak, že niekto opíše od
Andreja Plávku
celú jeho Muchotrávku.
Niečo zvnútra. Čo cíti, čo mu pohlo dušu, srdiečko v plusovom či mínusovom intervale. Skúsime?:)
bobino38
25.08.08,07:52
...ty asi ozaj nemáš čo robiť v práci:-))
pepsikova
25.08.08,09:03
..napísal ti už niekto báseň, drahý?..
Len takú obyčajnú,pre teba?
Čo povedať sa nedá perami a telom-
to v básni ti už niekto vyslovil?
Asi nie,veď básnikom sa verše nepíšu..
Opakovať bozky,láskanie a milovanie-
to je nádherná hra pier,rúk a tiel,
však odchádza so spomienkami do úzadia,
veď denne sa rodia také nové hry,
nádherné a plné všetkej dobroty,
však báseň láskou písaná na papier,ti zostáva,
s tebou žije a pretrváva
a nikdy nikam neodchádza
a nemôžeš na ňu zabudnúť,
lebo je pre teba a tvoja len-
nik ti ju nemôže vziať
pokiaľ ju sám niekomu nedáš,
neodhodíš ako nepotrebnú,
zabudnutú.
..odkohože tú báseň máš?..
špulo
25.08.08,10:06
a prečo neopovedáš !
Na čo ešte čakáš,
keď veta ,tá tvoja
bude už , raz ,moja ,
bude mi patriť
a srdce jatriť.
Aj tak ju chcem , veď dobre viem,
že z celého sveta , žien,
iba tú moju , chcem.
Tú čo ma trápi a krv mi pije,
len vedľa tej ,len tam , dobre mi je.
Barbara
25.08.08,10:13
a prečo neopovedáš !
Na čo ešte čakáš,
keď veta ,tá tvoja
bude už , raz ,moja ,
bude mi patriť
a srdce jatriť.
Aj tak ju chcem , veď dobre viem,
že z celého sveta , žien,
iba tú moju , chcem.
Tú čo ma trápi a krv mi pije,
len vedľa tej ,len tam , dobre mi je.


mimotemy :eek: no ja zíram, to sú fakt tvoje slová????? :rolleyes::rolleyes:
keď áno, tak je to prvýkrát , čo ťa nemusím lúštiť:D a to má aj význam:D čo si napísal

ahoj
erzet
25.08.08,10:17
...ty asi ozaj nemáš čo robiť v práci:-))
ako vieš že som v práci? Ty ma vidíš?
špulo
25.08.08,13:46
mimotemy :eek: no ja zíram, to sú fakt tvoje slová????? :rolleyes::rolleyes:
keď áno, tak je to prvýkrát , čo ťa nemusím lúštiť:D a to má aj význam:D čo si napísal

ahoj

Ako som kedysi písal, kým som si hubu nabil, pre teba Barbarka vždy len Ka Mil
hanelie
25.08.08,14:50
no ja zíram, to sú fakt tvoje slová????? :rolleyes::rolleyes:
keď áno, tak je to prvýkrát , čo ťa nemusím lúštiť:D a to má aj význam:D čo si napísal


:)
milanko ešte keby si zanechal to zrkadlo :D- ale verím ti :D
pepsikova
25.08.08,15:37
Čo, milý,so svojim srdcom budeš robiť,
keď láska sa doňho už nezmestí,
kam odložíš prebytok citov,
čo krajom srdca preteká,
kam pošleš spomienky
čo nepríjemné a vtieravé budú
ti mňa pripomínať...
na ohrdnuté srdcia nieto smetiska
a odhodiť ich nemôžeš,
ba ani z mysle vyhnať preč,
lebo neodídu,
zostanú vnútri schované,
aby ťa mohli trápiť,
že ľúbila som ťa
a ty mňa tiež...
cloe
25.08.08,15:52
pepsíková, ty si dobrá!:)
Bianka.S
25.08.08,16:11
Viem že máš
stránky v svojej knihe,
ktoré by si vytrhla.
Niektoré sa zelenajú
iné zvädnuté sú
prachom zapadnuté
Otvor dnes čistý list
nech šťastím
každý riadok vonia
nech kroky
s ľahkosťou pierka
nechávajú nové stopy
a slza zamkne sa,
v úsmeve zahynie
ešte veľa rokov
nech ako dravá rieka
bez skál ti životom plynie
ondrejvla
25.08.08,18:55
Čo stratí sa v tme je nekonečné
ako slovo zašepkané do vetra
ako myšlienky na mladosť, na lásku
na pekné i smutné dni.
Sú nekonečné, kým žijem, kým čakám
pred ambulanciou lekára na správu,
zotieram potajme slzu, nevidíš
bolesť v duši, kde červík zákerný
hryzie a škriabe v cudzej duši,
bez povolenia otvorí dvere a ničí nádeje,
bez záujmu, či sa to patrí, alebo sluší
roztrhne spomienky a otvára bolesť...

Boľavé spomienky, ale i slnečné hodiny
nehlučne tikajú pri strachu o Teba,
vylúdim na tvári nekonečno istoty, aby si
pocítil, že som tu, že sme rodina,
v dlaniach nesiem Ti nádej nekonečna.
Budem tu dnes, budem tu zajtra ráno
bolesť si zakryjem gázou šťastia
by nevidel si žiadne rany, by videl si
len nekonečno nádeje...
Čas je nekonečný stále, bude aj keď
už dávno zhorí posledný kahanček,
priepustka k anjelom nekonečná,
sme ešte tu, a je to ľúbosť večná
čo nalieva nám pohár nádeje,
že dlhé a bez bolesti budú nekonečné dni k večnosti...
erzet
26.08.08,04:41
...ty asi ozaj nemáš čo robiť v práci:-))
Neruším, čo pekné vniká,
krása z toho len uniká,
poznámkou nie vhodnou,
tejto témy nehodnou.
bobino38
26.08.08,05:43
Neruším, čo pekné vniká,
krása z toho len uniká,
poznámkou nie vhodnou,
tejto témy nehodnou.
Čumím ako pes na novú búdu,
ako tu človek zabíja strašnú nudu:-)))
diabol4
26.08.08,08:02
Túto básničku som zložila keď som mala tak 8-9 rokov. Práve teraz sa mi vynorila zo spomienok, sama sa čudujem, že si ju pamätám.

Fučí, fučí vetrisko ako dáke chlapisko.
Do bytov nám nenafúka,
ale vonku hučí fúka.
Nebojte sa teta Mica dom Vás predsa ochráni,
ale zmrznú cigáni,
ktorí Vám tak vyhrávali, ˇ
keď ste dcéru vydávali.
pepsikova
26.08.08,10:52
Čumím ako pes na novú búdu,
ako tu človek zabíja strašnú nudu:-)))..


...šteky-štek-vraj "nová búda"",
zahnaná je všetka nuda-
každý rožtek označím,
dovnútra vás nepustím...
..vôkol búdky trávnik krásny-
ako sa nám fajn básni...
pepsikova
27.08.08,02:56
...šteky-štek,vonku je rosa,
prejde po nej labka bosá,
žiadna sláva to,ver,nie je,
ale zistím,čo sa tam deje..
bobino38
27.08.08,03:53
..šteky-štek, deje nedeje,
šef sa na nás nesmeje,
počíťače žhavíme,
že robíme, sa tvárime:-))
ondrejvla
31.08.08,17:22
- a teraz čo, čo je večné?!
hrabať sa vždy v nekonečne,
fackať život? - to je blbosť
keď je tu dosť iných problémov...
Kto tu zaspal, kde sú poeti
čo navrhli túto tému,
zaspali v svojom objatí
či prúdy času ženú...?
erzet
01.09.08,12:04
pepsikova Nádhera. Tvoja téma.
erzet
01.09.08,12:41
Vedieť kedy, stiahnuť chvost,
hop do búdy a už dosť.
Rušiť lepších než som ja?
Nie, to moja nátura.

Niekto je revolúcie tvorca,
niekto je jej vodca.

Krása, láska rozvitá,
medzi ľudí zavíta.
Až v srdiečku bude láska,
zaujme ho jedna kráska,
po noci, po ránku,
koľko bude spánku?
Srdca hlahol rozoznie sa,
lásky šepot, rozumie sa.
Ráno, vedľa moja milá,
bozkom ma dnes zobudila.
Stávaj drahý, už je deň.
Je v tom háčik hoci, malý len,
bol to sen.
erzet
04.09.08,04:38
Slniečko už ráno vstalo,
naše telo pohladkalo.
Vítaj Cica, vítaj Mica,
pred zrkadlom už je parádnica.:)
iriska
04.09.08,10:20
Sedím na kastróli,
nohy mám v lavóri,
spievam si "hopsasa",
už nemám rým
dofrasa.
pepsikova
06.09.08,04:17
...dám si tu kávu každé ráno,
s tebou, aj s tebou,
s tými,čo ma nikdy nevideli
a nevadí im,
že tu sedím v nočnej košeli.,
poprajem deň krásny a veselý...

..tak nech sa plní moje prianie
už od svitania-
kuknem sem cez deň ešte pár krát,
možno aj vtedy,
keď smútok chce tľcť do dverí..
tak krásny deň vám-
a večer dovidenia...


...šteky-štek,príroda volá,
obehnem lúku dookola,
zobudím kačky-
pozdravím vodičku v potoku,...
panička,pridaj,nezostávaj stáť-
rosička-potvora chladí mi labky,
poďme už domkov,chcem ísť spať...
pepsikova
06.09.08,18:19
Pre koho robíš kávu ráno ,
počkaj naň , kým povie ti , áno
ak takú chce , čo iní nevideli
(a teba v košeli mu závideli)
daj kávu , víno jej nalej,
spoločnosti tej malej.
Čo veselá je , špásuje,
k nám ranným vtákom , pasuje.
Pes ti je verný . A čo my,
napíš sem svoje malé sny.



...dnes takúto báseň dostala som mailom..
snáď ten,čo písal,sám kávu pil,aj on
snáď čakal na pozdrav bežný,
na krásne ráno,na bozk nežný...
..na pohár vína,čo pravdou dýchne
a na sladký dúšok sa vypije..
..nerozbúrim svojej mysle víchre
- a víno nepijem ...
...ale za tú báseň ďakujem...
pepsikova
07.09.08,15:50
Báseň ti poslal a čo, bojí sa
do očí pozrie , nedýcha?
Kávu si mieša v hrnčeku ,
žeby sa rozbehol ? V tom veku ?
Maratón trvá , do konca ,
víťaz je jeden , výherca.
Bozky on ráno dostáva ,
len radosť , tú rád rozdáva.
Aj tým , čo víno nepijú,
nadarmo život , nežijú.
Za iných vedú márne boje,
čo ich je , je aj tvoje.




....a zas báseň v emaili prišla-
neznámy darca bez mena
pár milých slov mi posiela...
...však takto sa nič nerieši-
len tých pár slov,čo poteší,
napíš sem,nech nepíšem tu sama,
nie sama,čo slová rozdáva...
..
pepsikova
07.09.08,16:02
Halooooo,halooooo...básničkári....


vyhlasujem tu súťaž o najlepšiu vlastnú básničku...súhlasy pod príspevkom budú ako ocenenie...nemusí to byť presný rým,
hocičo,čo vás napadne,
len nech tu už aj niečo iné pribudne...

..tak čo?..pridáte sa?..
icemonika
07.09.08,17:16
pepsikova odpovedam na tvoju výzvu!!
(mimochodom pojem presný rým neexistuje, zrejmä si myslela viazaný verš, opakom čoho je verš voľný)

nedosiahnuteľný
(venované P.K.)

vždy bude a vždy bol
nikdy nie môj
zdravím...poviem
odpovieš len
nikdy ale nepočuješ
viac
vždy vravím
láska...
ondrejvla
07.09.08,17:55
Chvíľa, nie je ohraničená časom, vekom
ani myšlienkou, je večná, neroztápa sa na dlani
no slzí raz dojatím, inokedy smútkom,
je spomienkou na lásku, či lásky slnkom
by vytrvala navždy v nás...

Len malú chvíľu treba na stvorenie života,
večné je čakanie na originál ľúbosti
v najväčších bolestiach sa rodí krása, peknota
čo rastie z vôle dvoch, v tajnosti
stvorená z okamihu chvíľky krás...

Vo vrecku pár mincí cengá melódiu
zvončekov, možno aj posledný zvuk
čo ešte počuť, možno rapsódiu
a potom večné ticho, nič, žiaden hluk
skončil sa sen, chvíľa tu na zemi, raz...

Raz možno začne opäť, v novom šate,
či v inom tele klíčiť nový život, nová chvíľa
privíta ráno slnko na zenite,
privíta chvíľku, by ju pohladila
a nazničí ju večnosť, nečas, ani mráz...
HUPKA64
07.09.08,19:00
HOVORÍM NIE ...





Hovorím nie zbraniam





Hovorím nie daniam





Hovorím nie smrti





Hovorím nie krvi





Hovorím nie chladu





Hovorím nie hladu





Hovorím nie smútku





Hovorím nie zármutku





Hovorím nie tlaku





Hovorím nie smrtiacemu vlaku





Hovorím nie zlu





Hovorím nie nechoď dnu





Hovorím nie smädu





Hovorím nie jedu





Hovorím nie závisti





Hovorím nie nenávisti





Hovorím nie zlobe





Hovorím nie porobe





Hovorím nie hluku





Hovorím nie tuku





Hovorím nie samote





Hovorím nie ťažobe





Hovorím nie tebe





Hovorím nie sebe
HUPKA64
07.09.08,19:00
Ďakujem





... ďakujem nebu, že je modré ...





... ďakujem slnku, že je svetlé ...





... ďakujem láske, že je krásna ...





... ďakujem hviezde, že je jasná ...





.... ďakujem Morene, že je bosá ...





... ďakujem noci, že je rosa ....





... ďakujem vode, že je mokrá ...





... ďakujem slze, lebo je dobrá ...





... ďakujem dažďu, že je teplý ....





... ďakujem vetru, že je rýchly ...





... ďakujem zemi, že je hnedá ...





... ďakujem skúpemu, že mi nedá ...





... ďakujem noci, že je čierna ...





... ďakujem chudobe, že je biedna ...





... ďakujem chlebu, že vonia ...





... ďakujem zvoncom, že zvonia ...





... ďakujem Bohu, že žijem ...





... ďakujem tebe, lebo ťa milujem ...
HUPKA64
07.09.08,19:01
Len tak ...

… len tak … len tak na teba hľadím
… len tak … ťa hladím
… len tak … počítam tvoje nočné šediny
… len tak … nespím, keď nespíš ani ty
… len tak … sa smejem, keď sa smeješ ty
… len tak … sedím za naším stolom, keď piješ svoju šálku kávy
… len tak … sa teším, keď sa tešíš ty
… len tak … počúvam tvoje slová, keď sa so mnou delíš o radosť aj o bolesť
… len tak … ťa držím za ruku
… len tak … ťa objímam, keď ty objímaš mňa
… len tak … len tak píšem verše
… len tak …. o tebe a o mne
… len tak … ťa milujem
… lebo ty miluješ mňa
HUPKA64
07.09.08,19:02
OBLUDA


Chodí si tak po svete

Občas ju aj stretnete

Ide si tak po chodníku

Postojí si pri ohníku

Zastaví sa pri tebe

Píše ti aj na webe

Ako sa to tvári

Áno dobre sa jej darí

V kresle si len tíško hovie

Potom ti zas niečo povie

Ty sa tváriš pravdu má

Ale je to obluda

Sedí si aj v úrade

Občas sa však zahrabe

Vynorí sa z čista jasna

Spraví z teba svojho blázna

Blázna čo sa pravdy bojí

A potom si rany hojí

Myslíš si že pravdu má

Ale je to obluda

Usmieva sa na teba

A hovorí ľúbim ťa

Never je to obluda

Aj keď krásne vlasy má

Všetkého sa rada vzdá

Never jej že pravdu má

Stále je to obluda

Kade chodí tade vraždí

Bojí sa jej veru každý

Lieta kričí dnes a včera

A zrazu je v srdci diera

Neboj sa tej obludy

Čo sa schová do búdy

Do búdy sa schovala

Nové prúdy prečkala

Nové prúdy hovoria

Obluda ty schovaj sa

Schovaj sa ty do zeme

My ťa tu už nechceme

Ona kričí človeče

Teraz som ja na svete

Chcelo by to morálku

Alebo len horalku

Horalka tá nestačí

Obluda sa z búdy tlačí

Zatlačme ju znova dnu

Všetci ľudia pokoj chcú

Pokoj chcú od obludy

Čo sa schová do búdy

Že nepoznáš obludu

Never a choď radšej znova dnu

Dnu do svojho domova

Obluda tá pravdu má

Len sa ty boj človeče

Teraz som ja na svete

Obluda si hovorí

A chleba si odkrojí
HUPKA64
07.09.08,19:11
SRDCE

Srdce živé v hrudi bije

A po nociach tajne pije

Na ulici stretne vílu

Tá mu dáva väčšiu silu

A potom si zapne pílu

Drie to srdce ako vôl

A potom je sám jak kôl

Vláči tašky batohy

A stretáva mátohy

Mátohy a strašidlá

Majú srdcia plné zla

Plače srdce tajne v noci

A bojí sa väčšej moci

Smrť nás berie za živa

A srdce si zazíva

Oči uši kričia nie

Srdce šepká je mi zle

Zhasne srdce navždy

A tak zomrie každý

Srdce letí do neba

Bohatstvo mu netreba

Vítajú ho anjeli

Srdce vraví dobre je mi

Keby som to vedelo

Tak by som sa nedrelo
HUPKA64
07.09.08,19:11
BALADA O STROME

Kdesi dávno na lúke
Stojí malý dom
Vedľa neho do neba
Rastie krásny strom

V malom dome starec sedí
Smrtka k nemu z diaľky letí
A tak zomrel starý dom
Plače za ním jeho strom

Nebojí sa búrky dažďa
Aj keď vetry skoro vraždia
A tak stojí starý strom
Bojí sa ho silný hrom

Keď aj vonku búrka zúri
Keď aj celý svet sa búri
Aj tak stále stojí strom
Nezlomí ho ani hrom


Hromy blesky divo bijú
Vlci vo tme hlasno vyjú
Aj tak stále strojí strom
Nezlomí ho ani hrom


Slnko na oblohe páli
Vetrík sa už blíži v diali
Aj tak stále stojí strom
Nezlomí ho ani hrom

Padá z neba rosa
V tme tancuje víla bosá
Aj tak stále stojí strom
Nezlomí ho ani hrom


Jastrab letí sova húka
Ku stromu sa všetci rútia
Našli skrýšu ako dom
Jeden starý strom

Myška Gizka orech hryzká
Stromu je tak veľmi blízka
Zajko bojko uteká
Ku stromu sa utieka

Vrabček letí ostošesť
K domovu kde nie je lesť
Domov je ich starý strom
Nezlomí ho ani hrom


Vetry divé dujú vejú
V pekle sa už diabli smejú
Aj tak stále stojí strom
Nezlomí ho ani hrom


Jedného dňa zďaleka
Prišla sila človeka
A tak padol krásny strom
Čo sa ho bál silný hrom
HUPKA64
07.09.08,19:12
KRÍŽ

V pustom poli stojí kríž
Visí na ňom Kristus Ježiš
Zomrel on pre človeka
Zastaví to pútnika
Pristaví sa dievčinka
Prežehná sa babenka
Strýko Ďuro klobúk zloží
Predsa je to len Syn Boží
Boja sa ho bosorky
Pristavia sa motorky
Jožko k nemu uteká
Aj hriešnik sa utieka
Kľakne si on ku krížu
Staré stromy sa tam kníšu
Prinesie i kytičku
Posedí si na pníčku
Vyberie si ruženec
Uvije aj malý veniec
Zapáli aj sviečku dve
Pozerá sa do zeme
Zúrivec sa rúti k nemu
A chce zlomiť jeho vieru
S pokorou si kľakne k nemu
A ruženec berie veru
Vidí Syna človeka
A z hriechu sa vyzlieka
Zostarol už poľný kríž
Visí na ňom Kristus Ježiš
Ďuro tretí v poradí
So všetkým si poradí
Vymenil on drevo kríža
Mraky sa už k nemu blížia
Znova stojí veľký kríž
Visí na ňom Kristus Ježiš
Tak to bude naveky
Aj keď dakto robí prieky
Ten kríž patrí do poľa
Zľakne sa ho potvora
Potvora aj víla smrti
V pekle to už pekne smrdí
Boja sa ho čerti diabli
Pekelníci sa už stiahli
V poli stojí nový kríž
Ty si k nebu blíž a blíž
HUPKA64
07.09.08,19:13
BLÁZON
Túla sa on po svete
Možno ho aj stretnete
Chodí si on kade tade
Postojí si dakde v rade


Mrmle občas popod fúzy
Zloba sa mu isto hnusí
Povie čo chce kade komu
Postaví sa k tvojmu domu


Počká si na suchú kôrku
Pozdraví aj starú Dorku
Či bol blázon od mala
Kto to vie a netára


Možno bol a možno nie
Staré handry zoberie
Veľké dlane doškriabané
Nachystáš mu staré škrane


Veď on si ich zoberie
A celkom ich zoderie
Zvykol si on na všetko
Veď je to už starý dedko


Žeby bol aj dieťa malé
Ten čas ušiel ako kone vrané
Kedy sa stal bláznom nevie
Kto to všetkým nahlas povie




Oči blázna svetlom svietia
Jeho ústa pieseň nôtia
Nikto hudbu nepozná
Je to predsa pieseň blázna


Prišla naňho bieda mráz
Všetko zlé už zobral ďas
Nepríde po krajec chleba
Prišiel preň sám anjel z neba

Na oblohe mesiac svieti
Jeho kára z kopca letí
Rozbila sa o kameň
Roztrhol sa starý remeň

Zomrel starý blázon už
Mesto si už spieva tuš
Nebudú už starosti
Kde si zloží staré kosti
Kto dá halier na polievku
Kto zašije malú dierku
Susedova Anička
Tuho plače do ručníčka


Nepohladia veľké dlane
Od staroby doškriabané
Macocha len tuhé pije
A Aničku tajne bije

Blázon ten jej zabránil
A Aničku zachránil
Nebude ju blázon chrániť
Musí Fera musí ľúbiť

Pominul sa blázon starý
Čo sa tešil každej jari
Kto si naňho spomenie
A ťažobu zaženie
Nezostalo z neho nič
Len ten starý panský bič
Bič čo plieskal na chrbty
Spomeň si naň aspoň ty
pepsikova
08.09.08,05:14
..krásne..Hupka,prečo z toho neurobíš knižočku a nevydáš to?...
HUPKA64
08.09.08,10:44
Ďakujem. Pod vianočný stromček určite bude. Dám včas vedieť.
iriska
08.09.08,11:08
Hupka ak sa ti podarí vydať knižku s básničkami, daj vedieť ako. Lebo ja keď som sa kdesi pýtala, tak ako netalentovaný samospisovateľ nemám šancu.
ErikaDP
08.09.08,15:07
Hupka, fakt pekné čítanie , tešim sa na ďaľšie prispevky a držim palce na vydanie tej knižočky.
ErikaDP
08.09.08,15:15
Nechcem prerušit veršíky tých zdatnejších, ale neviem kam zaradit tuto moju otazku, pri založení tejto témy sa píše, že má ísť
o veršíky, ktoré potešia srdiečko, tak si dovolím dať sem túto moju prosbu:
Keď som bola dieťa, starý otec mi hovorieval básničku, z ktorej viem len prvé slová. Veľmi by ma potešilo, ak ju niekto poznáte, keby ste mi napísali jej celé znenie. Bola o drotárovi, ktorý keď šiel do sveta lúčil sa so svojim dieťaťom týmito slovami:
Keď išiel tatko do sveta,
pri tomto kľakol buku
na hlavu mi položil svoju ťažkú ruku ... a viac si napamätám...
Kazu
08.09.08,15:40
Svetozár Hurban - Vajanský Malý drotár

Keď išiel tatko do sveta,
pri tomto kľakol buku,
na hlavu moju položil
tú svoju ťažkú ruku;
i pomodlil sa otčenáš
so slzou v starom oku.
Šiel - viac sa mi nevrátil...
i matičku som utratil
v tom samom smutnom roku.

Nuž s Bohom, rodná dedina!
Už ranný vietor dýše;
jak ladno kynie kostol náš
zo svojej lipnej skrýše.
Ten chodník biely,hadití:
rád by ma volal spiatky:
"Hoj, nechoď, šuhaj, z dediny,
niet v svete druhej otčiny,
vráť sa do pustej chatky.

Ten svet je veľký, drsnatý-
tys' ako kvapka v mori:
tys' ako lístok z javora
v tom húští veľkej hory.
Veď sa tá kvapka rozplynie,
list búrne vetry skmasnú,
hoj, vráť sa, šuhaj, v dedinu
chráň srdce, bodrosť, nevinu
i dušu svoju krásnu."

Ach, a ja musím, neborák,
tým šírym blúdiť svetom,
veď rodná naša dedina
chlieb nedá svojim deťom!
Nuž, pomodlím sa otčenáš
pri tomto starom buku:
Blesk slnka kraje ožiari,
ja cítim slzu na tvári,
na hlave - otca ruku.
iriska
08.09.08,16:20
Chcem ti poslať modré z neba,
kúsok tmy a zopár hviezd,
zopár kvapiek dažďa, slnka
po ceste z dúhy k tebe niesť.
Krátky dotyk, modrý raj,
drž ma, prosím,
moju ruku nepúšťaj.
Kvapka-slza do papiera
pomaly sa vpíja,
moja túžba, moja viera
zlo sveta nevníma.
Láska nikdy neumiera
i keď slepá je,
ale načo sú mi oči,
dotyk búrku prežije.
V tvojich očiach modré nebo
a tvoj úsmev zmysel má.
Keď sa topím v hĺbke neba,
prosím, zachráň ma.
Tvoj dotyk je moja spása
pred nešťastným dňom
a tvoj pohľad, tvoje slovo
sú svitaním, lákadlom.
ErikaDP
08.09.08,16:52
Kazu,
ďakujem veľmi pekne, netušila som že je to od Vajanského. Veľmi ma to potešilo, možem si teraz čitať a pritom spominať na stareho otca. Vďaka. Tá baseň mi fakt rezonuje v mysli od detstva a veľmi ma mrzelo, že si ju nepamätám celú. Mám vďaka Vám pekný večer.
icemonika
08.09.08,18:44
to myslite skutočne vážne, že také niečo by malo vydať? nechcem byť zlá, ale náš knižný trh je presýtený poéziou, ktorá sa len tvári, že je hodnotná!!!

HUPKA64 tvoje veršovačky sú tak presýtené motívmi, že jeden text by som rozdelila minimálne na 3-4, ak nie viac. Ak by si zjednodušila jazyk a tému prispôsobila detskému čitateľovi, viem si tvoje texty predstaviť v nejakej knihe pre najmenších. :)

text ...len tak... čo sa týka formálnej stránky apoziopéza, resp. 3 bodky sú absolútne nefunkčné.
text balada o strome je pekný, ak by končil pri piatich strofách.

HUPKA64 dúfam, že si sa neurazila, že kritizujem, tvoju tvorbu. Dúfam, že moja kritika je konštruktívna a že ti pomôže pri tvojom písaní.
Prajem veľa veľa tvorivých dní!!!
pepsikova
08.09.08,18:45
..tak- dnes bol môj prvý školský deň,
že budem múdra,to už viem,
však budem musieť asi k tomu-
nosiť si veľkú tašku z domu,
hej,veru,tašku a v nej zošitov pár-
veď nedali mi ani šlabikár,
počty sa naučím len z hlavy-
pomôže snáď len priateľ pravý,
no a - krása-"menežment-
och!..
...ako ja budem milovať internet !...
pepsikova
08.09.08,18:51
"Icemonika",vieš,tu nejde o to,aká je báseň, každému sa páči niečo iné..tu ide o jednoduché,vlastné veršovačky,básničky alebo len tak uložené slová- vlastné pocity..nejdeme hodnotiť umelecké dielo , ale snahu prispieť k úsmevu toho,kto číta a možno aj trochu potešiť..asi tak to vidím ja...


P.S.milujem tri bodky..vždy ma to navodí premýšľať,čo malo byť za nimi...
HUPKA64
08.09.08,18:52
Hupka ak sa ti podarí vydať knižku s básničkami, daj vedieť ako. Lebo ja keď som sa kdesi pýtala, tak ako netalentovaný samospisovateľ nemám šancu.

mimotemy Nekonečná báseň. Ale koniec koncov s ňou súvisí.

Ak chceš, tak ti poviem adresu vydavateľstva. Neviem, či sa to smie tu verejne hovoriť, tak mi napíš mail na

hupka22@zoznam.sk


a ja ti všetko vysvetlím a poviem, čo máš urobiť, aby ti vyšla kniha. Píšeš tiež veľmi pekne, tak by bolo škoda nevydať to. Na začiatok budeš mať originálny darček pod stromček. :)

Dnes okrem tej malej trošky talentu treba mať veľmi, ale veľmi veľkú trpezlivosť. Ak ti má vydavateľstvo vydať knihu na svoje náklady, tak si musia byť istí, že sa to predá. Všetko je biznis a kým som sa nezačala venovať písaniu, ani som netušila, aká je to "ťažká práca" vydať knihu.
HUPKA64
08.09.08,19:01
Veď ja sa svoje veršíky nechystám dať svetu ako umelecké dielo. Neviem, prečo si hneď každý myslí, že keď sa vydá kniha, že to bude trhák. Moje "Vyznanie..." je určené úzkej skupine ľudí, ktorým sa páčia moje básničky, veršovačky. A aj obal je dôležitý, tak preto to dám urobiť v knižnej forme. Nie je v tom nič viac. Možno sú moje veršovačky na prvý pohľad detské, ale nie sú určené detskému čitateľovi. On by moje myšlienky nepochopil. Báseň "Len tak..." je určená len jednému konkrétnemu mužovi, /môjmu/ ten ju čítal a ostatní nerozumia prečo sú tam tie bodky a slová. A ja im to nebudem vysvetľovať.
HUPKA64
08.09.08,19:06
BIELY PÁV


Po záhrade prechádza sa mladý pán

Ako inak je to starý známy biely páv

Pyšne si tak vykračuje v záhrade

Nepodľahne on tej tvojej návnade



Veď som predsa krásny biely páv

Som tu predsa ten najväčší pán a kráľ

Pyšne sa on nadúva

Z pokory sa vyzúva



I ten jeho zelenkavý kolega

Od zlosti a nadutosti odlieta

Kto je z vás viac ako som ja biely páv

Kto má krajší a bohatší biely háv



Krásnu rovnú korunku ja mám

Nikomu ja veru nič nedám

Ani zrnko maku nedám vám

Ani vína jarmočného nepredám



Jeho družka roní slzy narieka

Ku bielemu priateľovi s otázkou sa utieka

Pomôž mi len ty si ostal na rade

Ostala som sedieť tuná na blate



Čo to táraš nevidíš že kto som ja

Nemáš ty ver tej pomoci u páva

Nepomohol ani družke ani svojmu druhovi

Vyhýba sa veru každý krásavcovi pávovi



Taká malá smietka zo zeme tam trčala

Pokorila ona pána pávov Bielava

Chromý chodí kade tade božeká

Stále kričí prosí neprestajne narieka



Pomôžte mi na nohy vstať priatelia

Za tú pomoc sľubujem vám dám veľa

Vysmiali sa krásavcovi do očí

Odvtedy ver každý radšej iným smerom zabočí



Zostarol už starý známy biely páv

Nenosí už pyšne svoj kráľovský biely háv

Blchy vši a komáre ho zožrali

Tak skončila biela pýcha on vraví
iriska
09.09.08,10:56
HUPKA64 - môžem ti napísať aj súkromnú správu tu na porade?
Vidíš, už to tu povedala aj icemonika - sme netalentovaní amatéri - to už som počula aj v jednej organizácii u nás. Aj keď som povedala, že by som si tú knižtičku zaplatila sama a nebol by to nejaký 500tisícový náklad pre celú EÚ :) neboli schopní mi vyjsť v ústrety.
HUPKA64
09.09.08,11:48
Môžeš
HUPKA64
09.09.08,16:12
Kazu a nevieš náhodou, kto je autorom týchto veršov? naučila ma ich moja mama a ja neviem, odkiaľ ich vedela ona. Jej sa už nemôžem opýtať. Vtedy som sa tej básni čudovala a trvalo dlho, kým som sa ju naučila. Bola som ešte dieťa, keď som ju počula prvýkrát, ale tie slová mi rezonujú nielen v hlave, ale zapísala som si ich do svojho srdca.

TEXT

Pred nedávnom jeden pán
mi pekný dukát prisľúbil
aby som reč nie slovenskú
ale inú zaľúbil

pekný je ten váš dukátik
ale krajšia moja reč
a tú si ja nie za dukát
ani za svet nedám preč
Kazu
09.09.08,16:59
Ja som malý, ale Slovák...

Ja som malý, ale Slovák,
Slovák dušou a telom,
kto Slovákov nenávidí,
nie je mojím priateľom.

Jeden pán mi pred nedávnom
pekný dukát sľuboval,
aby som reč nie slovenskú,
ale cudziu miloval.

Pekný je ten váš dukátik,
ale krajšia moja reč,
ktorú si ja nie za dukát,
ani za svet nedám preč !

Augustín Horislav Škultéty

Aj ja som túto báseň voľakedy dávno vedela a až ty si mi ju znova pripomenula. Autora som nevedela, ale pre teba som ho vygúglila na nete. Priznávam bez mučenia, že nie som žiadna encyklopédia :---
HUPKA64
09.09.08,18:12
Hurá sláva, konečne viem, kto je autor. Veľká vďaka.
HUPKA64
09.09.08,18:29
HAVRAN

Čierny havran na konári sedí

Počíta si svoje deti

Jedno mláďa v kúte plače

Z hniezda von ten druhý skáče


Tretie zobák otvára

Kde už je tá potrava

Desať rokov hniezdo stavia

A životu v ňom sa klania


Vyletelo mláďa von

A už je tam plač a zhon

Choré mláďa pozerá

Z hniezda von sa poberá


Ide preč no nechce sa mu

Pozerá so strachom dolu

Spadlo ono do blata

Kto tie slzy poráta


Ticho kráka krá a krá

Počuje ma niekto ha

Ide sem hľa ľudské mláďa

Počuje on vravieť háďa


Vidíššš vidíššš chlapča malé

Zober si hen mláďa vrané

Zdvihol čierne vtáča choré

Odniesol ho matke Dore


Ticho sa už nesie lesom

Chlapec domov vtáča niesol

Obviazali krídlo plané

Zahnali aj slzy slané


Dali misku s mäskom dobrým

Nebude už havran chorým

Prešli roky prešli dni

Posedáva hľa hen na tom pni


Zoslabol už havran čierny

Čo urobí človek biedny

Zahrabe ho do zeme

Čo mu na to povieme


Postojí si na pamiatku

Popočúva sestru Katku

Či bol dobrý havran náš

Inému ten chlebík dáš


Nesmúť ty za havranom

Zamávaj tým oblakom

Priniesli nám novú jar

Veď je to od Boha dar
icemonika
10.09.08,09:01
Báseň "Len tak..." je určená len jednému konkrétnemu mužovi, /môjmu/ ten ju čítal a ostatní nerozumia prečo sú tam tie bodky a slová. A ja im to nebudem vysvetľovať.

V básni nejde o to aby jej rozumel jeden človek, na to sa môže odvolať každý poet. Je nespočetne veľa básni, ktoré sú písané jednej osobe, ale aj napriek tomu si čitateľ dokáže interpretovať slová autora a tie slová by mali vyvolávať intenzívne pocity.
icemonika
10.09.08,09:14
"Icemonika",vieš,tu nejde o to,aká je báseň, každému sa páči niečo iné..tu ide o jednoduché,vlastné veršovačky,básničky alebo len tak uložené slová- vlastné pocity..nejdeme hodnotiť umelecké dielo , ale snahu prispieť k úsmevu toho,kto číta a možno aj trochu potešiť..asi tak to vidím ja...


P.S.milujem tri bodky..vždy ma to navodí premýšľať,čo malo byť za nimi...

jasne, ze kazdy ma iny vkus, ale je ine "publikovat" nieco na nete a vydat knihu. to je to co ma zaraza. A tym, ze nejdeme hodnotit umelecke dielo si trochu protirecis, ved sama si vyhlasila "sutaz".

a co sa tyka troch bodiek sama si to vystihla. Za nimi by malo este nieco nasledovat,ale je to nedopovedane. Ak je text obsahovo dokonceny su tri bodky nefunkcne.
iriska
10.09.08,10:06
píše sa nejde a nie neide
HUPKA64
10.09.08,16:56
icemonika

Si literárny kritik a odborník ? Mám z teba pocit, že áno. Keď tak dobre kritizuješ a rozumieš veršom, tak aspoň píš bez chýb a s diakritikou. Všetkých si nás poučila, ako máme písať básne my. Teraz očakávam nejaké to dielo od teba. Pochváľ sa. Lebo toto sa nerobí, aj kritika má svoju úroveň a formu.
icemonika
11.09.08,06:15
icemonika

Si literárny kritik a odborník ? Mám z teba pocit, že áno. Keď tak dobre kritizuješ a rozumieš veršom, tak aspoň píš bez chýb a s diakritikou. Všetkých si nás poučila, ako máme písať básne my. Teraz očakávam nejaké to dielo od teba. Pochváľ sa. Lebo toto sa nerobí, aj kritika má svoju úroveň a formu.

Nie som žiadny kritik, akurát študujem literatúru. Svojimi pripomienkami som chcela skôr poradiť ako poučiť, nemyslela som to zle. Ak sa ťa to dotklo, tak prepáč. A určite sa nepovažujem za odborníka v oblasti kritiky a čo sa týka mojej úrovne a formy, je to dôsledok nedostatku času a nepozornosti.
icemonika
11.09.08,06:29
Svoj text som sem pridala po výzve pepsikovej:


pepsikova odpovedam na tvoju výzvu!!
(mimochodom pojem presný rým neexistuje, zrejmä si myslela viazaný verš, opakom čoho je verš voľný)

nedosiahnuteľný
(venované P.K.)

vždy bude a vždy bol
nikdy nie môj
zdravím...poviem
odpovieš len
nikdy ale nepočuješ
viac
vždy vravím
láska...

Vzhľadom na moje pripomienky k vaším textom som nemala v pláne dať sem ďalšie texty, keďže by to nebolo korektné voči vám.
Po tvojej výzve HUPKA64 prikladám ešte jeden text. Ale chcem podotknúť, že moja tvorba určite nie je príkladom umeleckej poézie.

obraz


všetky púpavy niekto vytrhal
keby som kreslila anjela
mal by tvoje
oči
pery
chlpy na nohách
HUPKA64
11.09.08,17:06
Icemonika, ani moja nie je. :) Svoj súhlas dávam na veršíky.
pepsikova
11.09.08,17:22
...chcela som,aby tu bola dobrá nálada,úsmev,veršíky,ktoré nás napadnú len tak,alebo ktoré píšeme z nejakého popudu..

...asi som chcela veľa...ak budem potrebovať poradiť ohľadne môjho básnenia,obrátim sa na učených,ale zatiaľ nepotrebujem..Icemonika,nechápem,čo tu riešiš...
pepsikova
11.09.08,17:28
..ďakujem ti,erzet,
za tých pár milých viet,
snáď si chcel slnko do tvárí-
vidíš, nie vždy sa podarí
vylúdiť úsmev,
tu- už len úškrn- ak nie hnev,
tak už viac sem neprídem...
iriska
12.09.08,10:33
Ide starký s obedom
nesie hrniec hore dnom.
:D
ErikaDP
12.09.08,10:57
..ďakujem ti,erzet,
za tých pár milých viet,
snáď si chcel slnko do tvárí-
vidíš, nie vždy sa podarí
vylúdiť úsmev,
tu- už len úškrn- ak nie hnev,
tak už viac sem neprídem...

Pepsikova, dúfam že nesplníš túto vyhrážku: "tak už viac sem neprídem" Len sem kľudne príď, určite sa najde niekto, komu zdvihneš svojimi slovíčkami kútiky úst smerom hore anie smerom dole.
Kazu
12.09.08,15:54
HUPKA64 - môžem ti napísať aj súkromnú správu tu na porade?
Vidíš, už to tu povedala aj icemonika - sme netalentovaní amatéri - to už som počula aj v jednej organizácii u nás. Aj keď som povedala, že by som si tú knižtičku zaplatila sama a nebol by to nejaký 500tisícový náklad pre celú EÚ :) neboli schopní mi vyjsť v ústrety.

A koľko toho chceš vytlačiť?
4gejza
13.09.08,02:07
A tu zrazu , samé kecy a ni slovka a ni k veci,
veď básničky tvoriť mali , ony sa tu zakecali.
Takže znovu , poďme k veci , každá si dá : po pol deci.
To sa tvorí , to sú básne ,
vydavateľ? celý žasne.
Kdeže to tie kočky vzali , tie nápady , pozbierali.
Milé kočky , tak to býva ,
keď to na vás príde , keď príde tá chvíľa.
Len nebuďte vtedy , divé , len nebuďte : hašterivé.
Či to píšeš , či to tlačíš ,
pekné je , keď na to stačíš.
Najkrajšie je keď ti vyjde , čo poteší aj tie iné.
(Dušičky spriaznené , nad básňou schúlené.)
HUPKA64
13.09.08,06:11
SRDCE


Srdce živé v hrudi bije

A po nociach tajne pije

Na ulici stretne vílu

Tá mu dáva väčšiu silu


Drie to srdce ako vôl

A potom je sám jak kôl

Vláči tašky batohy

A stretáva mátohy


Mátohy a strašidlá

Majú srdcia plné zla

Plače srdce tajne v noci

A bojí sa väčšej moci


Smrť nás berie za živa

A srdce si zazíva

Oči uši kričia nie

Srdce šepká je mi zle


Zhasne srdce navždy

A tak zomrie každý

Srdce letí do neba

Bohatstvo mu netreba


Vítajú ho anjeli

Srdce vraví dobre je mi

Keby som to vedelo

Tak by som sa nedrelo
HUPKA64
13.09.08,06:20
DRAK

Fučí v skale starý drak
Vôkol neho veľký mrak
Sedem hláv mu zostalo
Mnoho princov iné sťalo

Mäsko papať mladé ľúbi
Chrabrý princ už naňho trúbi
Mladá deva zahynie
Ochráni ju rytier kto to vie

Olizuje šupiny
Kto poráta slávne činy
Pamätá si svet dávny
Ich strach je ver skôr márny


Nerobí to pre seba
Jeho mláďa dospieva
To pre neho obed chystá
Na zlé časy sa zas blýska

Hromy blesky divo bijú
Preliatu krv hlavy pijú
V zámku sa to otriasa
Čierny smútok vyhlásia

Jediný syn padol v boji
Hoc bol v ťažkej plnej zbroji
Dračie hlavy zostali
A život mu zobrali

Mladý drak si zareve
Ďalšiu pannu zožerie
Dobre sa tu bude mať
Mladé devy bude žrať

Starý drak už dokonal
Syna na svet prichystal
Statný drak sa vznáša k nebu
Ľudské reči sa zas pletú

Zas nevyhral človek biedny
Bude vládnuť bude plaz ten čierny
O sto rokov príde mrak
A tak zhynie mocný drak
HUPKA64
13.09.08,06:22
Zdravím, nech to poraďáci z "Draku" neberú osobne. :)
HUPKA64
13.09.08,06:25
KRÍŽ



V pustom poli stojí kríž


Visí na ňom Kristus Ježiš


Zomrel on pre človeka


Zastaví to pútnika



Pristaví sa dievčinka


Prežehná sa babenka


Strýko Ďuro klobúk zloží


Predsa je to len Syn Boží



Boja sa ho bosorky


Pristavia sa motorky


Jožko k nemu uteká


Aj hriešnik sa utieka




Kľakne si on ku krížu


Staré stromy sa tam kníšu


Prinesie i kytičku


Posedí si na pníčku




Vyberie svoj ruženec


Uvije i malý veniec


Zapáli aj sviečku dve


Pozerá sa do zeme




Zúrivec sa rúti k nemu


A chce zlomiť jeho vieru


S pokorou si kľakne k nemu


A ruženec berie veru




Vidí Syna človeka


A z hriechu sa vyzlieka


Zostarol už poľný kríž


Visí na ňom Kristus Ježiš



Ďuro tretí v poradí


So všetkým si poradí


Vymenil on drevo kríža


Mraky sa už k nemu blížia



Znova stojí veľký kríž


Visí na ňom Kristus Ježiš


Tak to bude naveky


Aj keď mnohí robia prieky
HUPKA64
13.09.08,06:25
Prajem krásny a ničím nerušený predlžený víkend. :)
iriska
13.09.08,14:57
Možno som príliš otravná
a možno príliš smelá
možno sa nad mojim osudom
až príliš rýchlo stmieva
možno už nemáš so mnou spoločnú reč
a možno si želáš, aby som išla preč
možno ti chýbam (aj ty mne)
možno na nás každý zabudne
možno sa pýtaš - prečo toľko slov
a možno smútiš za láskou
možno mi veríš a možno nie
možno zabíjaš snívanie
možno túžiš po krásnom dni
a možno vravíš - zabudni
možno si prehral a možno zvíťazil
možno si láske plány prekazil
možno si šťastný
možno máš dôvod smútiť
možno by sa mali všetky mosty zrútiť
možno to nechceš
a možno po tom túžiš
možno len hlúpej náhode slúžiš
možno chceš zostať stáť
a možno krokov pár...
možno už nevidíš svoju pravú tvár
možno si klamal a možno pravdu máš
možno ma už nikdy nikdy nespoznáš
možno si zabudol
nechceš nájsť cestu späť
možno nechceš hľadať v láske odpoveď
možno robíš všetko zle
a možno všetko správne je
len vedz, že ťa niekto na život
(a na smrť) miluje
4gejza
15.09.08,03:15
Milovať na smrť ,, bola by dráma,,
ale veď báseň ,, písala dáma .....
Na život ľúbiť ,, to je snáď lepšie,,
súťažiť nesmieš ,, že čo je väčšie .....
Veľký je život ,, aj smrť je veľká,,
nie je to moja ,, nie je priateľka .....
Priateľky mám ,, všetky sú inde,,
milujem jednu a tá je pri mne.....
Už tridsať rokov ,, čo sme tu spolu,,
ťaháme káru , šťastie aj smolu....
)Tu hľa náš príklad ,, nerob si z lásky ,, nerob si výklad..).....
Prečo sa tomu ,, tak veľmi brániš,,
prečo mu to len ,, neoznámiš.....
Prečo sa v kúte ,, samotná kryješ,,
povedz mu ,, rovno ,, ak preňho žiješ.....
Prečo by ,, nemal to vedieť,,
Netúžiš navždy ,, v kútiku sedieť.....
Prečo to nekričíš ,, celému svetu,
tak pekne ,, ako nám ,, čo píšeme tu......
Zakrič to jemu ,, do tváre nemej,
bude ti ľahšie ,, hoci aj samej.....
Lepšie byť samej a duši čistej,
ako sa trápiť ,, láske nie istej.....
iriska
15.09.08,15:30
Ver mi, že som chcela
snáď moja duša sa prela
s ústami, čo veľmi chceli
povedať o láske - náhle onemeli -
povedať o láske
tej prekrásnej maske
za ktorú sa skrýval
nehou neoplýval
Teraz hladím iného
z lásky celého krásneho
nedám ho ani za svet
druhého takého niet.

uuuuuf, to bola fuška... z duše mi spadla.... hruška :) vymyslieť také verše, zajtra by boli lepšie
4gejza
15.09.08,16:38
Tá prvá taká býva , ona ťa zakalí,
zmetie ťa z cesty svojej , voda sa prevalí.
Čo voda , plameň to bol , rozpútal srdca bôľ.
Buď vďačná radšej , že ťa tak skalila,
na novú lásku , miesto ti spravila.
Že ho máš radšej ? Kto by sa divil.
Nie je vojak , nie je civil.
Je to skrátka , je to tvoj svet,
iného takého , na svete niet.
Čo by ťa miloval , čo by ťa ľúbil,
čo nehou svojou , čo ťa oblúznil.
iriska
15.09.08,16:50
Aj keď ten môj drahý
nie je taký pravý
ako vzácny diamant
nechcem taký klenot mať
niekedy viac poteší
pliešok so sklíčkom
a božtek na líčko :)

Joj, o láske verše krásne, každý píše o nej básne, idem radšej ľahnúť, spať a na prácu pomýšľať, zajtra ráno bude hmlisto, pobežím za busom isto, už sa teším do práce, bez nej nie sú koláče, ani pizza, drahý šat, treba riadne zarezať.
4gejza
16.09.08,02:13
Niekedy poteší aj , božtek na líčko,
nechci poryvy vášne , stačí máličko.
Mať sa o koho oprieť , by mohlas sa vzoprieť ,
aj svetu celému , láske neprajnému.
Nevrav len , že nie je ten pravý ,
keď hruď svoju , strele nastaví.
čo mohla by ťa zraniť , ako ten PRVÝ , čo vedel , ZRADIŤ !
Tak choď a pracuj si tam , sama , ako chceš !
mne slovka nepovieš ?
(Pre potechu , pre trochu smiechu.)
Pre duet náš , iskrivý ,
a z neho i skry mi ,
( na dlhé zimné dni ) .
Jak fakle osamelé , budeme svietiť
a čože po večeroch ? budeme poetiť .
iriska
16.09.08,05:28
Pre nás, práce chtivých
je tento deň clivý
škoda že len, beda
odniesť niečo treba
po tom hnusnom daždi
to by nechcel každý
vypijem si čaj
na cestu sa dám
šéfe potom bude šťastný
len o práci stále básni
kuriči však pospali
zamrznúť nás nechali
erzet
16.09.08,05:34
Ďakujem





... ďakujem nebu, že je modré ...




... ďakujem slnku, že je svetlé ...




... ďakujem láske, že je krásna ...




... ďakujem hviezde, že je jasná ...




.... ďakujem Morene, že je bosá ...




... ďakujem noci, že je rosa ....




... ďakujem vode, že je mokrá ...




... ďakujem slze, lebo je dobrá ...




... ďakujem dažďu, že je teplý ....




... ďakujem vetru, že je rýchly ...




... ďakujem zemi, že je hnedá ...




... ďakujem skúpemu, že mi nedá ...




... ďakujem noci, že je čierna ...




... ďakujem chudobe, že je biedna ...




... ďakujem chlebu, že vonia ...




... ďakujem zvoncom, že zvonia ...




... ďakujem Bohu, že žijem ...




... ďakujem tebe, lebo ťa milujem ...










...ďakujem, že mi vnukol túto tému, rozumu,
...ďakujem umu.

Toľko krásnych slov a myšlienok,
sťa iskra z ktorej vznikol plamienok.
Ba rodí sa tu niečo potajme,
zblížme sa, ruky si dajme.
Zaveršuj niečo pepsíková,
čítať Tvoje riadky, to je krásna chvíľa.
erzet
16.09.08,08:35
Ja som jeden moment uvažoval o vydaní, možno perspektívne, tohto tu.
erzet
16.09.08,08:37
Myslím, že som zrodil pekné dieťa.
erzet
16.09.08,08:44
..ďakujem ti,erzet,
za tých pár milých viet,
snáď si chcel slnko do tvárí-
vidíš, nie vždy sa podarí
vylúdiť úsmev,
tu- už len úškrn- ak nie hnev,
tak už viac sem neprídem...
Fajn
erzet
16.09.08,08:47
Pepsikova. Bola by Ťa škoda.
Otvorila si srdiečka. Sebe. Nám.
iriska
16.09.08,08:58
Ja som jeden moment uvažoval o vydaní, možno perspektívne, tohto tu.

asi mi z hladu nedochádza, ale čoho?
LukyŠ
16.09.08,15:16
Ponáram sa do cudzieho sveta,
o pravom šťastí verne snívam,
už neviem,kto som,čo je realita,
prečo zavše,
do nenávratna sa strácam
a so mnou i to najmilšie,
čo mám
Cítim to veď srdce sa mi chveje,
nemám chuť smiať sa,som skoro bez nádeje,
len posledný plamienok svetla vo mne tleje,
posledný!
po šťastí mám hlad,teple - a ja ?
MÁM STRACH
Veď čas,čím ďalej silnejšie veje,
a ked mi ho sfúkne?
Ostane chlad,diera v svetle.
Skrývam prosbu -
tajne prosím,
nech ošiaľ plameňov zmení sa pocit
i keď zvhol od sĺz.
Zadúšam hrozbu,
no návrat temnej noci,
zo sebou stále nosím,
na ako dlho?
Koľko spomienok,
túla sa mi hlavou,
kde sa obzriem,
kde drsnú cestu pohľadí môj krok.
Koľko slov plných lásky,
koľko nežných citov,
koľko odvahy v odpovediach na otázky,
priznania sa nad ťažkou vinou-
vinný láskou
Veril som každý deň,
týždeň za týždňom,
mesiac,
sníval som,
teraz viem,
už nevrátim sa k týmto krásnym dňom,
nikdy viac
a srdce? puká ľútosťou.
Láska, čo je to ?
raz je krásna,túli sa ti k srdcu,
raz kričí hrozným nárekom,
je vzácna,je blízko
a predsa ďaleko
Nastaví ti pascu,
keď myslíš že ju máš,
uštipne vtedy,
keď to nečakáš,
cítiš?
Máš? Nemáš?
Možno v to len veríš.
Cítíš,že vieš o nej všetko,
myslíš na to,ako ju ovládnuť,
no je iba letným kvietkom,
vánkom,čo cez prsty vie ti uniknúť.
Márne zatínaš päste,
márne dúfaš,že sa ti vráti,
nech robíš čo chceš,
naďalej kráča po svojej ceste,
od teba.Tak ako stojíš,
z očí sa ti tratí,mizne ti preč.
Padáš hlboko,
stále so strachom,
praješ si hoc i tvrdo dopadnúť-
hoc len raz
Želáš si,nech konečne je už po tom!
No nesmúť,veď v srdci s tlkotom,
zlomí sa ti pomalinky tvoj krehunký vaz.
4gejza
16.09.08,15:21
asi mi z hladu nedochádza, ale čoho?


Ja som jeden moment uvažoval o vydaní, možno perspektívne, tohto tu.


Žeby to bola tá známa : SLEPÉ oko ?
hanelie
18.09.08,14:05
táto báseň si zaslúži,aby sa kdekoľvek skvela:)
Hviezdoslav
Pozdrav

Pozdravujem vás, lesy, hory,
z tej duše pozdravujem vás!
Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,
zrak jeho urknul, zmámila
lož, ohlušila presila:
vy k žitiu privediete zas,
vy vzkriesite, vy zotavíte,
z jatrivých vyliečite rán,
v opravdu priamom, bratskom cite
otvoriac lono dokorán,
a srdečnosť kde odveká,
kde nikdy nevspela zrada,
bez dotazu, kto on, čo hľadá,
na lono to, hľa, v objem sladký
ramenom láskyplnej matky
pritúliac verne človeka...
Len okamih tam pobudnutia:
už mŕtvie bôľ, už slabnú putá,
zrak čistí sa, tlak voľneje,
a oživujú nádeje;
len jeden pokyn, zášum lesný,
len jeden horskej riavy skok:
a duša už sa ladí k piesni,
tkne sa jej bičík prečudesný -
a srdce hupká vozvysok;
len jedno orla skolotanie,
len jeden švihot sokola,
prez horu mužné zahvízdanie,
na holiach jeden záblesk vatry:
a nás už chváce povoľa,
duch už sa zažal, už sa jatrí,
plamenným krídlom šibe hor'
jak v nebi naspäť meteor;
len chvíľka, ako vzdušný vlas,
čo preletí nám ponad hlavu -
a už ju máme, myseľ hravú:
zmladenej duše prez dúbravu
tak strie sa, ako dúhy pás...
...Z tej duše pozdravujem vás!
Dav
18.09.08,14:35
Nádherná a pravdivá báseň. Ako som si ju čítala,presnejšie, overovala, že som ju od ZDŠ-ky nezabudla, v duchu mi v ušiach znela prekrásna Záborského slovenčina.
ErikaDP
18.09.08,14:56
Kedysi veľmi dávno , snaď 25 rokov dozadu uverejňoval časopis venovaný literatúre tvorbu mladých tvorcov. Čítala som tam baseň, žial autora si nepamätám, z kotrej mi utkveli v pamäti tieto slovíčka:
Stojím pred zrkadlom.
Hĺadám polohu bez tieňov,
aby celok pôsobil reálne.
Retušovať sa dajú len detaily ...
pepsikova
18.09.08,17:17
...ahojky,erzet...
ty milý pokušiteľ,
táto stránka snáď splní tvoj cieľ,
tu básní krásnych,
teplých slov,
šepotu,plaču,nárekov
i lásky,nehy,spomienok i bozkov,
síce len skromný-
ale bude domov...
4gejza
19.09.08,01:05
Vitaj tu , vitaj medzi nami.
My čo tu bavíme sa snami,
poznáme aj realitu žitia,
keď dvaja traja sa za pačesy chytia,
keď každý , len tú svoju pravdu melie
a druhého počúvať nevie a nechce a nebude aj keď čo bude.
Až raz sudca príde,
o čo ti paskudník ,
o čo ti ide.
Naveky nedáš pokoj ?
Zmizni do pekla. Lotor !
erzet
19.09.08,04:51
...ahojky,erzet...
ty milý pokušiteľ,
táto stránka snáď splní tvoj cieľ,
tu básní krásnych,
teplých slov,
šepotu,plaču,nárekov
i lásky,nehy,spomienok i bozkov,
síce len skromný-
ale bude domov...
pepsikova, ďakujem.
Zistil som že som slabý na výchovu mnou zrodeného dieťaťa. Zvlášť keď nemá iba dobroprajné sudičky. Si dobrá suseda, ktorá vždy pomôže, poteší, poradí.
Pamätám si však, ešte zo socializmu: Psi štekajú, ale karavána ide ďalej.
Ježko
19.09.08,06:28
Ahojte, aj mňa občas ráno napadne nejaká básnička alebo riekanka z čias, keď boli malé naše deti a veľa som sa s nimi rozprávala. Zvlášť ráno, aby sme sa všetci s dobrou náladou a bez mrzutosti vychystali do škôlky, školy,...napr.:

Zobudil sa malý Janko,
nepozdravil "dobré ránko".
Ale volal: "Mamička, kde je moja kávička?"

Mama vraví: "Nie tak, nie tak, milý Janko,
najprv pozdrav dobré ránko.
Potom volaj mamičku,
aby dala kávičku."

Janko kričí: "Dobré ránko, dobré ránko, mila mamko.
Dobré ránko, dobrý deň, sladkú kávu papať chcem."

Mamička sa tomu smeje,
do hrnčeka kávu leje.
Sladkú kávu ako med,
Janičko ju vypil hneď.

Dnes už majú naše deti 23 a 26 a tak sa chystáme na vnúčatká...
ErikaDP
19.09.08,06:44
Ježko,
Veľmi milé, potešila ma táto básnička.
Halli
19.09.08,06:54
Už Vás tu kukám dlhšie a stale sa mi z detských liet vracia jedna básnička... až budem mať čas a chuť dám aj vlastnú tvorbu, ale teraz musím pridať tú spomínanú...


Vyšla kvočka dobrá mať,
svoje mladé ukázať.
Jedno sa jej zatúlalo
do kríčka sa zamotalo
Vráť sa moje malé, vráť
volá kričí kvočka mať....:D

...to snáď nezabudnem nikdy :)
Ježko
19.09.08,07:18
Už Vás tu kukám dlhšie a stale sa mi z detských liet vracia jedna básnička... až budem mať čas a chuť dám aj vlastnú tvorbu, ale teraz musím pridať tú spomínanú...


Vyšla kvočka dobrá mať,
svoje mladé ukázať.
Jedno sa jej zatúlalo
do kríčka sa zamotalo
Vráť sa moje malé, vráť
volá kričí kvočka mať....:D

...to snáď nezabudnem nikdy :)
Tak na toto sa isto nezabúda...
...a na toto pamätáš:

Šijem, šijem pomaličky, košielku aj nohavičky.
A ty macko ticho seď, oblečiem ťa hneď.
Potom pekne po poriadku, uvaríme kašu sladkú,... atď.
/Môj macík - aj dnes dostať toto reporelo kúpiť/
Ježko
19.09.08,07:42
...kedysi dávno, bola som asi štvrtáčka alebo piatačka na ZDŠ, mali sme sa naučiť báseň na súťaž /tušim Hviezdoslavov Kubín/...recitovanie a vôbec čítanie kníh to bola vždy moja parketa...naučila som sa báseň a s citom zarecitovala...všetkým sa to veľmi páčilo, tlieskali, oceňovali...ale nakoniec som nepostúpila, pretože v básni sa spomínal Boh, Otčenáš,...a vtedy to bolo neprípustne...a tak som skončila už v školskom kole, ale báseň si pamätam dodnes a to už mám za pár 50...nuž tu je:

Svetozár Hurban - Vajanský: Malý drotár

Keď išiel tatko do sveta,
pri tomto kľakol buku,
na hlavu moju položil
tú svoju ťažkú ruku;
i pomodlil sa otčenáš
so slzou v starom oku.
Šiel - viac sa mi nevrátil...
i matičku som utratil
v tom samom smutnom roku.

Nuž s Bohom, rodná dedina!
Už ranný vietor dýše;
jak ladno kynie kostol náš
zo svojej lipnej skrýše.
Ten chodník biely,hadití:
rád by ma volal spiatky:
"Hoj, nechoď, šuhaj, z dediny,
niet v svete druhej otčiny,
vráť sa do pustej chatky.

Ten svet je veľký, drsnatý-
tys' ako kvapka v mori:
tys' ako lístok z javora
v tom húští veľkej hory.
Veď sa tá kvapka rozplynie,
list búrne vetry skmasnú,
hoj, vráť sa, šuhaj, v dedinu
chráň srdce, bodrosť, nevinu
i dušu svoju krásnu."

Ach, a ja musím, neborák,
tým šírym blúdiť svetom,
veď rodná naša dedina
chlieb nedá svojim deťom!
Nuž, pomodlím sa otčenáš
pri tomto starom buku:
Blesk slnka kraje ožiari,
ja cítim slzu na tvári,
na hlave - otca ruku.

* * *
ErikaDP
19.09.08,08:37
Ježko,
vitaj v klube milovníkov tejto krasnej basničky a smomienok na detstvo ( pozri prispevok c. 43 a 44 )
Ježko
19.09.08,09:27
Ježko,
vitaj v klube milovníkov tejto krasnej basničky a smomienok na detstvo ( pozri prispevok c. 43 a 44 )

Erika, nečítala som od začiatku túto tému, preto som nezachytila, že báseň je tu už uverejnená - nevadí, aj tak máme rovnaké spomienky na detstvo.
Ešte pátram po jednej básni a neviem ju nikde nájsť, pamätam si z nej už len malý úryvok:
Bola raz jabloň košatá,
na kraji mesta stála.
Zvoniace zlaté jablčka
každý rok rodievala...

Nepoznáš ju náhodou ?...:)
ErikaDP
19.09.08,12:01
Ježko, žial poznám ju až od dnes vďaka porade.
pepsikova
19.09.08,17:56
pepsikova, ďakujem.
Zistil som že som slabý na výchovu mnou zrodeného dieťaťa. Zvlášť keď nemá iba dobroprajné sudičky. Si dobrá suseda, ktorá vždy pomôže, poteší, poradí.
Pamätám si však, ešte zo socializmu: Psi štekajú, ale karavána ide ďalej...


..tak,ako nemôže byť každý deň nedeľa,
i slovo niekedy nestojí za veľa,
sudička vpravo šepne -aaach,
tú vľavo strasie,bŕŕ- škaredé až strach,
nuž neviď iba slnko a tieň,
počasie sa mení každý deň...
Dav
19.09.08,18:19
Erika, nečítala som od začiatku túto tému, preto som nezachytila, že báseň je tu už uverejnená - nevadí, aj tak máme rovnaké spomienky na detstvo.
Ešte pátram po jednej básni a neviem ju nikde nájsť, pamätam si z nej už len malý úryvok:
Bola raz jabloň košatá,
na kraji mesta stála.
Zvoniace zlaté jablčka
každý rok rodievala...

Nepoznáš ju náhodou ?...:)
Milan Rúfus - Kniha rozprávok???
Simonab
20.09.08,15:01
Krásna téma, balzam na dušu. Neviem skladať básničky, zato si ich veľa pamätám. Vždy keď zažijem alebo vidím, počujem niečo pekné, napadne ma jeden veršík, ktorý mi napísal spolužiak na strednej škole do pamätníčka.
Okamih postoj.
Si taký krásny,
Ako to ticho v Goetheho básni.
iriska
21.09.08,10:45
Si hmla, vo svetle zanikneš
na svoje sľuby navždy zabudneš
horúce slzy
spálili moju tvár
ak ťa to mrzí
príď a zabi žiaľ
nesľubuj veci nemožné
nimi len srdce prebodneš
celý svet mlčí - ticho hrobové
kto mi len všetky otázky zodpovie?
moja duša hľadá pomoc
a oporu
ty si jej nasadil korunu tŕňovú
mlč, prosím, nehovor už
klamlivé ticho neporuš
chcem cítiť tvoj dych
a dotyk tvojich pier
nie si jeden z tých
ktorým rozumiem
do tmy posielam státisíce sĺz
a slov
láska z ľudí robí nemých otrokov
ešte ma nepoznáš
je to iba klam
len tme sa podobáš
a zradným hlbinám
pepsikova
21.09.08,17:12
Anjelik malý lásku chcel,
prosil u ľudí- lebo mrel,
ľudia však lásku nemali,
lebo sa zlosťou zhrýzali.
Anjelik malý lásku mal-
bol by ju ľuďom všetku dal-
ľudia však lásku nechceli,
lebo sa zlosťou zožrali.
pepsikova
21.09.08,17:25
Nemôžeš slnku kázať -žiar
nemôžeš úsmevom skrášliť tvár
nebudeš mať nič-iba slz pár-
keď nemáš lásky dar.
Môžeš iba tíško plakať
v kútiku svojej duše,
keď bolesť zastrela ti nebo,
môžeš iba čriepky zbierať-
keď plače ti telo..
to pre to tvoje srdce,
lebo ono to tak chcelo.








Mihol sa v mojej duši obrázok,
čo láska maľovala srdcom.
Stál ma však zopár smutných chvíľ,
pár len tak minutých dní,
blúdim a hľadám svetlo v myšlienkach,
márne chcem,nech ku mne prídeš zas,
márne chcem mať zas v srdci jar,
tvoja láska už ľúbi inú tvár.
pepsikova
21.09.08,17:33
Som tunel
ktorým možno blúdiš,
bezodná priepasť
z ktorej nevieš vyjsť,
som teplo a chlad a tvoje šťastie
som tá,ktorú nevieš nájsť.
Som slza zo sna,
som teplá náruč,
som dáma tvojich letných dní,
vezmem ti srdce
a vpustím doň lásku,
hneď máš ma celú-
iba ma nájdi.
Som hudba z tvojej reprobedne,
som clivý tón,
čo znie ti denne,
som melódia,čo radosť ponúka,
tak odomkni srdce a vpusti ma dnu.
Lebo samej mi je chladno tu.
pepsikova
22.09.08,18:10
Za kúsok lásky každý deň
trúfaš si prekročiť i vlastný tieň,
za milé slová,za- ľúbim ťa-
dáš dušu, srdce, nežný sen,
dáš všetko za tú dlaň
čo ťa pohladí,
že falošná je- to nevadí.


Na šálku kávy,na zopár viet,
príď vtedy,keď ti padá svet,
keď žiadna hviezda nežiari,
keď vôkol slnka niet,
len chmáry,
len čmáram- ale kávu ti uvarím.





Tam do stanice -srdce-
tam cestu má tento vlak,
po ceste zastávok má zopár
a každá z nich má inú tvár,
z tých tvárí iba jednu chcem,
len tak,
a ku nej pošlem tento vlak...
pepsikova
24.09.08,17:51
...dnes toto dostala som mailom..
..krásne..
..snáď aj vám radosť urobí
môj priateľ touto básňou...




Tretí raz prosím

čo kúsok básne

v srdci nosím

pošli ju tam , do sveta ;
písať neviem , popleta.


Tri čarovné slová,
dve učila ma doma,
keď malý som bol / blbý,
a tri , je vraj na tri doby.
Prvé vtĺkala mi do hlavy,
niečo keď chcem , prosím sa vraví.
(Chuť si čokoládou napravím.)

Keď svoju sladkú čokoládu dostanem,
poviem:“Pekne ďakujem.“
Tak vravela mi moja mať ,
patrí sa ľudom ďakovať.

A keď raz vraj vyrastiem ,
tak , že aj odpúšťať viem ,
ŽIVOT ma slovko naučí ,
poviem ODPUSŤ mi prosím.
Ak som bol (kedys) prísny / zlý ,
to boli vtedy také dni.
Bo často nedalo sa inak :
a občas , keď zlo sa poráža ,
žiaľ klin klinom sa vyráža.

Ďakujem.
Milan
iriska
29.09.08,05:44
Vo vlasoch žuvačka
rada sa pomačká
chytá špinu sveta
to je posledná veta.
erzet
29.09.08,11:31
Závidím

Závidím očiam, že môžu Ťa zrieť.
Závidím hmatu, že dotýka sa Tvojho tela.
Závidím sluchu, že počuje tvoje krásne vzdychy.
Závidím čuchu, že cíti vôňu Tvojho tela.
Závidím chutí,
pretože Tvoja pusa tak sladko chutí.
erzet
06.10.08,06:25
Miznú niekde Vaše príspevky? Bolo tu 13 stránok, teraz je ich 12.
pepsikova
06.10.08,07:20
Miznú niekde Vaše príspevky? Bolo tu 13 stránok, teraz je ich 12..


..možno nás niekto myškám núka,
čo z lásky žijú-
fakt,dobrá a pestrá sme ponuka..
..dosýta ťukať a klábos viesť,
nech majú myšky denne čo jesť..

..veď láska nedá sa povedať
kúskom chleba,
pečeným mäskom či ryžou,
hladnú myšku nakŕmiš
iba poéziou čistou.........asi tak milý Erzet..
jandi
06.10.08,20:23
Snad sa nenahnevate, ze neprikladam vlastnu, ako to tu bolo v plane ale tuto kratucku lubim.

Julius Lenko "Basen":
Aj v basni clovek tak ako v laske
hru krvou plati
Alebo vsetko dosiahne nou,
alebo strati.

Basen je ako laska.
Hoc kratka, lahko sa zacne
tazko sa konci.
Tak ako laska.
LukyŠ
09.10.08,03:57
Spadol anjel z neba, so zlomeným krídlom vybral sa letieť hmlou,
nevedel kam letí, na zem padol spolu s čiernou tmou.
Zlámané krídlo, ako mláďa objal zradný tŕň,
na nevinnom rúchu zanechal more čiernych škvŕn

Zanechal krídla a vybral sa kráčať svetom,
s údelom smrteľníkov a dedičným hriechom.
Hľadel do tvári vrahov a zradcov,
no nedokázal nájsť dušu čistú a svoj hrad snov.

Bojoval za pravdu, ktorá už miesto nemá.
Boh prišiel o anjela a vzdal sa svojho neba.
Anjel sa stal človekom s chybami i úspechom,
nechcel žiť viac sám a chcel byť iným prospechom.

Kráčal cestou a hľadel na svet zmenený,
cítil v duši žiaľ a vedel, že je zradený.
Šťastie sa stratilo a v duši ostal iba smútok,
nenašiel už silu a neodvrátil diablov útok.

Nehľadal lásku, hoci po nej tak strašne túžil,
sám na mraze a v bolesti z hriechov sa súžil.
Chcel zomrieť a získať svoje krídla späť,
chcel sa vrátiť k nebu, kde stále žil jeho svet.

Anjeli plakali a s nimi i dážď z neba sa lial,
krutý vietor blúdil krajom a do zronenej tváre mu vial.
Jeho slzy venoval citu, ktorý nikdy nepoznal a stratil,
vedel, že tá, ktorá ho mala zachrániť sa už nevráti.

Nevráti sa ona a s ňou padne i svet a láska,
ona bola tá, ktorej hlavnou zbraňou bola maska
Maska krutá, no nežná pod drsnou škrupinou,
zavrhnutá pre celý svet diablovou skupinou.

Nevrátila sa viac, lebo láska ju zabila tŕňom ostnatým,
ten koho milovala nechal ju na pospas ostatným.
Anjel pomaly umieral, no veril, že sa ešte vráti,
ona však meškala a s ňou i svet sa stratil.

Boh plakal keď vynášal telo najmilšieho z anjelov zo zeme strachu.
Ona padla a nikdy viac už nevstala z tmavého prachu.
Dušu zapredala diablovi a jeho sluhom v temnote,
vedela, že vďaka nemu zostane navždy v pekle a prekliatej samote.
pepsikova
09.10.08,16:42
LukyŠ

Chcela som ti dať bodík,ale vraj sa nedá..je to neodborná téma..ale báseň je krásna..možno ťa poteší aspoň pochvala.
LukyŠ
10.10.08,01:58
Čas, krutý priateľ, ktorý nikdy nevráti sa späť,
čas jednoduché slová spojené do nezmyselných viet.
Vládne svetu a nepotrebuje vyhrávať vojny,
pomáha ľuďom s ich nekonečnými bojmi.

Čas, je tu len na chvíľku a vietor ho ako lásku odveje,
sú to tri písmená skrývajúce v sebe mnoho nádeje.
Nevieme kedy prišiel, no ostal tu nastálo,
nikdy sa nepýtal no otázok bolo vždy málo.

Čas odveje radosť, bolesti i žiaľe,
odletia na krídlach vážok v nekonečné diale.
Dokáže utlmiť všetko a nechce za to nič,
ak sa rozčúli, plieska nad hlavami ako ostrý bič.

Čas moja jediná nádej a slnko na obzore,
spomienka, ktorá nevybledla a nechá ma stáť v pozore.
Sú to už nekonečné dni, mesiace a roky,
lemujú ich iba naše výmysly a skoky.

Čas veličina vo mne a v každom z nás,
ak sa niečo stane za všetko môže čas.
Ver mi, že ja sa už nenechám viac oklamať,
srdce človeka mohol ktokoľvek z nich rozlámať.

Čas nelieči, iba tlmí rany a zakrýva žiaľ,
tak ako Krista za naše hriechy z kríža nám sňal.
Odpustil, no nezabudol, ako to vedia len ľudia,
čas im dáva šance, no oni sa vraj iba nudia.

Neverím už na detské rozprávky a na dobrotu,
každý z nás raz pocíti žiaľ a clivotu.
Hneváme sa na zmätky a pocity v nás,
no bolesť i tie najväčšie rany raz odveje čas.
erzet
10.10.08,06:14
Zimomriavky mi chodia po tele LukyŠ
pepsikova
10.10.08,18:07
ondrejvla
13.10.08,04:23
LukyŠ - snímam pomyselný klobúk! City do slov ukryté, mám pocit, že sú modlitbou času...
cactus
13.10.08,04:35
LukyŠ, lector2, 4gejza a ešte ich je určite viac, tak ako Katka predomnou, aj ja musím uznať, že má to dušu, má čo povedať, s dobrým pocitom sa to číta, hoci musím priznať, že poézii niekedy veľmi nerozumiem, najmä tej terajšej, tak táto téma je balzamom na dušu v niektorých príspevkoch.

Prešla som ju na podnet jednej SS a podotýkam, že hoci v začiatkoch ma upútala, potom som sa o ňu prestala zaujímať, ale odteraz sem-tam tu "zaskočím". Má to niečo do seba.

A ako sám zakladateľ napísal, že je rád, že túto tému založil, tak má pravdu...http://www.porada.sk/images/icons/icon14.gif
LukyŠ
13.10.08,11:11
Pepsikova ďakujem
Priateľ, to je ten, čo ťa nikdy nezradí,
priateľ, to je osoba, ktorá ti vždy poradí.
Priateľ, to je niekto na koho spoľahnúť sa dá
a priateľstvo je puto, ktoré pevne púta nás.

Priateľstvo je to, čo všetci chcú mať,
priateľstvo je láska, ktorú nie každý vie dať.
Veci treba dávať a nie iba brať
a toto všetko zo srdca ti chcem priať.
LukyŠ
13.10.08,11:14
Cítim teplé lúče slnka na svojom tele.
Prečo, nimi nie je pokryté celé?
Prečo, polovica kráča v márnote?
Prečo, nevidím očami obrazy rovnaké?
To všetko preto lebo polovica je v temnote,
je v nej ukrytá a nechce sa jej odtiaľ preč.
Vyrieši to ostrá, chladná čepeľ. Meč!
Ten pomôže proti tejto bezhraničnej ničote.
Snažím sa rozdeliť tým pevným ostrím,
nedovolí mi to strach ktorý v sebe nosím.
Budem potrebovať cudziu pomoc veľkú,
aby som zostal v duševnom celku.
Hľadám kto bude mať tú odvahu,
a presekne moju strašnú povahu.
Stačí zdvihnúť čepeľ vysoko nad hlavu,
prudkým švihom ukončiť temnoty prevahu.

Nik, nik sa nenašiel kto by tú silu nazbieral,
moju krv takýmto spôsobom premrhal.
Každý cúvol o krok keď predniesol som prosbu,
že zabodnúť do mňa čepeľ dokonale ostrú.
Aby ukončil moje blúdenie temným svetlom,
nech zavítam aj ja k slnečným brehom.
K brehom šťastia,a pokoja večného,
kde zažijem konečne trošku mieru krásneho.

Tu je tá chvíľa na ktorú som tak dlho čakal,
chvíľa kvôli ktorej som mnoho krát plakal.
Bez ocele chladnej, bez preliatia krvi,
bez rozdelenia osobnosti mojej.
Zvládlo to priateľstvo jemné, bez sily tvrdej,
stačilo mi iba správne slová napísane dať,
a zrazu som mal silu na zmenu aj sám,
pomaličky prišlo, už ho pri sebe mám,
konečne srdce na správnom mieste vďaka priateľstvu budem mať.
erzet
13.10.08,18:34
ako vždy, LukyŠ nesklamal
pepsikova
14.10.08,16:44
To je kráááásne,LukyŠ....ďakujem..
pepsikova
14.10.08,16:53
..dnes iba tak ,len čítam ,
verš nemám,ani myšlienku,
však zážitok som tu našla krásny
pri čítaní Tvojich básní...

...LukyŠ...
Meggie32
14.10.08,17:07
Môžem aj ja prispieť?! Nie z vlastnej hlavy... to moje 5 ročné dieťa dokáže vymyslieť (až mi rozum zastáva)
... napr... známa rýmovačka Hlava ramená kolená palce, oči uši ústa nos (a ona dodala - síce blbosť, ale rýmuje sa to) .. doma máme nový chvost ...
...alebo na melódiu Pod horou,pod horou si spieva:
Raz,dva, tri,
prišli psy
a tie psy sa zľakli...

...a takéto veci si vymýšľa na hociktorú inú pieseň... je strašne zlatá... akurát s ňou mám strašný problém.. odmieta robiť veľkú potrebu do nočníka, či záchoda... dosť sa za to hambím, ale fakt si s tým neviem rady.. inak má rozum "za troch".. normálne už sčíta napr. 3+3, 4+4, naráta do sto, nedávno už začala rátať aj naspäť (100,99,98,97....) ak by ste náhodou niekto vedeli, čo mám s ňou robiť (lebo podľa niektorých odporúčaní trpezlivo "čakám" a nič)... tak poraďte.
Ďakujem :-)
pepsikova
14.10.08,18:37
Milá Meggie32
No.keďže tvoja dcéra je šikovná, tak skús spojiť príjemné s užitočným..posaď sa na záchodík,vezmi si papier a ceruzku a píš..ale tak,aby ťa tvoja dcéra videla,detská zvedavosť ju asi prinúti spýtať sa,na čo ti je tam pero a čo píšeš..no a potom jej vysvetli,že píšeš básničku na internet a to sa môže iba vtedy,keď sa robí kaki"..a ak aj ona urobí kaki a vymyslí pri tom veršík,napíšeš ho sem..môžeš jej sľúbiť,že si môže sama vyťukávať písmenká,alebo tak nejako ju navnadiť..
V takomto prípade je každá rada drahá,ale skúsiť môžeš..inak ti neviem poradiť...
erzet
14.10.08,18:42
Milá Meggie32
No.keďže tvoja dcéra je šikovná, tak skús spojiť príjemné s užitočným..posaď sa na záchodík,vezmi si papier a ceruzku a píš..ale tak,aby ťa tvoja dcéra videla,detská zvedavosť ju asi prinúti spýtať sa,na čo ti je tam pero a čo píšeš..no a potom jej vysvetli,že píšeš básničku na internet a to sa môže iba vtedy,keď sa robí kaki"..a ak aj ona urobí kaki a vymyslí pri tom veršík,napíšeš ho sem..môžeš jej sľúbiť,že si môže sama vyťukávať písmenká,alebo tak nejako ju navnadiť..
V takomto prípade je každá rada drahá,ale skúsiť môžeš..inak ti neviem poradiť...
Nielen písanie básní, ale aj...
sway
14.10.08,18:46
Môžem aj ja? Toto je nádherná téma, čítam, čítam a nachádzam spriaznených..., len nestíham, tak len toľko:



Tvár

Jazierko oka,
sopka úst,
mapa na ktorej
má život
svoje presné miesta...

...porozumením možno vstúpiť do tejto krajiny.


pa pa vrátim sa sem;)
erzet
14.10.08,18:46
Neklíči tu niečo?
Čo láska zove sa.
Keď nie, prečo?
Keď srdce ozve sa.
pepsikova
15.10.08,02:37
...sway..tak príď a prispej
milým slovom,
budeš vítaná,
myšlienky splietajú pekné slová-
väčšinou už od rána..
Meggie32
15.10.08,05:10
Milá Meggie32
No.keďže tvoja dcéra je šikovná, tak skús spojiť príjemné s užitočným..posaď sa na záchodík,vezmi si papier a ceruzku a píš..ale tak,aby ťa tvoja dcéra videla,detská zvedavosť ju asi prinúti spýtať sa,na čo ti je tam pero a čo píšeš..no a potom jej vysvetli,že píšeš básničku na internet a to sa môže iba vtedy,keď sa robí kaki"..a ak aj ona urobí kaki a vymyslí pri tom veršík,napíšeš ho sem..môžeš jej sľúbiť,že si môže sama vyťukávať písmenká,alebo tak nejako ju navnadiť..
V takomto prípade je každá rada drahá,ale skúsiť môžeš..inak ti neviem poradiť...

Ďakujem, vyskúšam
LukyŠ
15.10.08,06:56
Bolo mi tu dobre s vami,otvorili ste mi brány,no písať vám už ďalej nemôžem,preto vám aspoň na rozlúčku túto jednu ešte venujem

Snívam si v noci krásny sen,
A cez deň žijem si v ňom len.
Ten sen je krásny, bez strastí,
V ňom žijem stále len v šťastí.

No potom príde ranný svit, sen sa pominie,
A treba chvíľu zasa žiť, život reálny.
Tam snívanie a dobrota, len málo miesta má,
A predsa toto snívanie, v kútiku srdca každý má.

Viem, toto nie je život skutočný
A ľahko pomýliť sa dá.
No, kým ešte aspoň chvíľu mám,
Tak právo snívať si ponechám.

A predsa,
Ťažké je pre mňa pochopiť,
Čo sníva iný deň.
Čo v srdci, kto skrýva a či žije pre svoj sen.

Najhoršie, však nevedieť, kde sa stala chyba,
Najmä, ak cit iný oči priviera.
A pravdu zo srdca von nedá,
A len v ňom ju zamyká...
LukyŠ
15.10.08,10:34
Odsúdili ste ma na smrť...
Viníte ma za klamstvo.
Ako mám ďalej žiť?
S bolesťou a s plačom?

U nikoho pochopenie nenájdem
Žiaľ ani utiecť nemôžem.
Sklamania sa bojím...
Lebo pravdu milujem.

Bojím sa ľudí...no prečo?
Bojím sa usmiať...bolí to.
Úsmev na perách,radosť v srdci...to bolo dávno.
Všetko to...je už za mnou!

Učím sa pomaly s hlavou hore ísť.
Učím sa tíško znova žiť.
Chcem sa už nebáť,neskrývať
Chcem bez bolesti byť.

Časom na zlé zabúdať.
Konečne bez sĺz na Poradu spomínať!
Len toto chcem..len!
Len povedať tým dvom,že nikdy neklamem!
cactus
15.10.08,10:41
Odsúdili ste ma na smrť...
Viníte ma za klamstvo.
Ako mám ďalej žiť?
S bolesťou a s plačom?

U nikoho pochopenie nenájdem
Žiaľ ani utiecť nemôžem.
Sklamania sa bojím...
Lebo pravdu milujem.

Bojím sa ľudí...no prečo?
Bojím sa usmiať...bolí to.
Úsmev na perách,radosť v srdci...to bolo dávno.
Všetko to...je už za mnou!

Učím sa pomaly s hlavou hore ísť.
Učím sa tíško znova žiť.
Chcem sa už nebáť,neskrývať
Chcem bez bolesti byť.

Časom na zlé zabúdať.
Konečne bez sĺz na Poradu spomínať!
Len toto chcem..len!
Len povedať tým dvom,že nikdy neklamem!

Odchádzaš dobrovoľne?
Nuž asi ti niekto veľmi ublížil, skôr dvaja, súdiac podľa poslednje vety.
Určite je nás tu viacej takých, ktorí by sme radi vedeli o čo tu išlo?
A určite viacerí nie sme za to, aby si odišiel...

Tvoje básne majú šmrnc...
pepsikova
15.10.08,12:31
..okamih pravdy ti zmení svet,
dobrého žitia viac už niet,
len čiernou vranou zostaneš
keď jeden,jediný raz pravdu povieš,
klamstvo a faloš vládne nám,
ty sám to veľmi dobre vieš-
ak čierny závoj odhodíš,
ťažko to ľuďom vysvetlíš...
..za báseň,čo pravdu ukrýva
schováš nežný cit
a zavrieš dvere..
len odísť,utiecť
však i ďalej milým byť..





.................................................. .................................................. ...................A určite viacerí nie sme za to, aby si odišiel...
LukyŠ
15.10.08,14:54
Poznáte rozprávku o Šťastnom princovi?...mal všetko medzi múrmi svojho paláca...
...keď sa však dostal ZA múry uvidel a spoznal pravdu...a hoci mu veľa nezostalo, rozdal to posledné čo mal,... pre kúsok ľudskosti...a celý čas ľutoval, že počas svojho života nikdy neprekročil tie múry-strážcov jeho ilúzií, aby zmenil či aspoň čiastočne zmiernil utrpenie ľudských bytostí, ktoré sa pred ním snažili zatajiť....
Poprosil malú, unavenú lastovičku o pomoc, aby mu pomohla, neskôr, aby sa stala jeho očami i poslom...a úbohá malá lastovička sa obetovala...pre kúsok ľudskosti...
..napokon zahynula a spolu so svojím šťastným princom a skončila na smetisku...pre kúsok ľudskosti...
Rozum nám vraví - nezmyselné počínanie, no Cit, duša a svedomie našepkáva, že to bolo jediné správne počínanie šťastného princa... ...pre kúsok ľudskosti...
možno tam....niekde sa spočítavajú všetky ľudské "srdcia na dlani", ale ak aj nie, je isté, že ten hrejivý pocit vďačnosti a lásky zostane v bytosti, ktorej sme pomohli naveky....
...ten kúsok ľudskosti, ktorým sa môžme vzájomne priblížiť a dotknúť....
pepsikova
15.10.08,17:14
..tu mali básne ľuďom hlávky pliesť,
láska sa mala rozdávať
a úsmev,milé ľudské slovo
a hľa-tu pravda hľadá sa,
čo v básni je málokedy ukrytá,
lebo ju ťažko povedať,
tak či tak,jedno je
ako sa rozhodneš
a čo do básne to napíšeš,
niekto to vezme,iný nie,
zostaneš len ty a tvoje svedomie..
sway
15.10.08,17:26
Odsúdili ste ma na smrť...
Viníte ma za klamstvo.
Ako mám ďalej žiť?
S bolesťou a s plačom?

U nikoho pochopenie nenájdem
Žiaľ ani utiecť nemôžem.
Sklamania sa bojím...
Lebo pravdu milujem.

Bojím sa ľudí...no prečo?
Bojím sa usmiať...bolí to.
Úsmev na perách,radosť v srdci...to bolo dávno.
Všetko to...je už za mnou!



Učím sa pomaly s hlavou hore ísť.
Učím sa tíško znova žiť.
Chcem sa už nebáť,neskrývať
Chcem bez bolesti byť.

Časom na zlé zabúdať.
Konečne bez sĺz na Poradu spomínať!
Len toto chcem..len!
Len povedať tým dvom,že nikdy neklamem!

.................nuž neviem čo sa to tu deje-nedeje...
isto by som sa nenechala obrať o priateľov - hoci virtuálnych, ale myslím že úprimných nejakým neprajníkom, nikam prosím Teba neodchádzaj....:):):)
erzet
15.10.08,17:45
Bolo mi tu dobre s vami,otvorili ste mi brány,no písať vám už ďalej nemôžem,preto vám aspoň na rozlúčku túto jednu ešte venujem

Snívam si v noci krásny sen,
A cez deň žijem si v ňom len.
Ten sen je krásny, bez strastí,
V ňom žijem stále len v šťastí.

No potom príde ranný svit, sen sa pominie,
A treba chvíľu zasa žiť, život reálny.
Tam snívanie a dobrota, len málo miesta má,
A predsa toto snívanie, v kútiku srdca každý má.

Viem, toto nie je život skutočný
A ľahko pomýliť sa dá.
No, kým ešte aspoň chvíľu mám,
Tak právo snívať si ponechám.

A predsa,
Ťažké je pre mňa pochopiť,
Čo sníva iný deň.
Čo v srdci, kto skrýva a či žije pre svoj sen.

Najhoršie, však nevedieť, kde sa stala chyba,
Najmä, ak cit iný oči priviera.
A pravdu zo srdca von nedá,
A len v ňom ju zamyká...
Nesúhlasím
erzet
15.10.08,17:50
Ozaj čo sa to tu deje,
kam tá krása speje?
Pepsinka,
zadrž svojho "synka".
LukyŠ zostaň na scéne,
niektorí ťa tu chceme.
erzet
15.10.08,17:54
Radosť moja, napĺňa mi srdce.
Sťa záhradníka, nový púčik na strome.
Sťa stavebníka, nová tehla na dome.
Tak moje srdce teší sa,
keď nejaká báseň, pieseň, rýmovačka, objaví sa.
pepsikova
15.10.08,18:07
Ozaj čo sa to tu deje,
kam tá krása speje?
Pepsinka,
zadrž svojho "synka".
LukyŠ zostaň na scéne,
niektorí ťa tu chceme.


..no to môžem rovno slnku kázať,nech svieti celý deň..vieš dobre,že sa to nedá a veru tiež by som nerada prišla o zážitok z básničiek..a fakt neviem,čo sa tu deje,prečítam a ak ma niečo napadne (a mňa vždy niečo napadne),tak napíšem..
...fajn večer ti,milý Erzet..aj všetkým tu......aha, v príspevku vyššie - súhlasím,že nesúhlasím...
erzet
15.10.08,18:10
..no to môžem rovno slnku kázať,nech svieti celý deň..vieš dobre,že sa to nedá a veru tiež by som nerada prišla o zážitok z básničiek..a fakt neviem,čo sa tu deje,prečítam a ak ma niečo napadne (a mňa vždy niečo napadne),tak napíšem..
...fajn večer ti,milý Erzet..aj všetkým tu......aha, v príspevku vyššie - súhlasím,že nesúhlasím...
Ďakujem
sway
16.10.08,08:34
môžu byť aj také "smutnejšie" ?


sponky

a nechávam na stole dve sponky -
pamiatky do budúcna..
pár odtlačkov prstov..
jeden pohár,
ktorý dlhšie ako ty
bude pamätať moje pery..
aj kľúč nechávam ako vždy,
pod veľkým kameňom kúsok od brány..
Pre teba.
Prídeš sem pozrieť.
Nie, nie sám.
Možno i ona
nechá tu na stole
dve zabudnuté sponky -
dva nemé protesty..

a možno nie,
možno
kto nabudúce ostane
budeš ty.


*************************************


Barvy

Nejkrásnejší ze všech smutkú
je ten černý za tebou.
Barvy jsou najednou jiné,
já nevím zda černé,
nebo bílé,
nevím co chtěl si,
kam pospíchal
a proč vlastně
barvy na paletě
mého života
jsi tak dúkladně promíchal
LukyŠ
16.10.08,10:02
Keď karta mi ide,tak chrlím básne,
ak niečo sa deje,nič nie je jasné.
Zo slov je ťažko vytvoriť dej,
čosi ma brzdí,proste zlý deň.
Vy ho vždy zlepšíte a náladu mám,
slová sú ľahké,do rýmov ich dám.
Keď myslím na Teba,tak problémy miznú,
dobre mať priateľov,s nimi prekonať krízu.
Občas mi napíšete rovnakú správu,
že báseň sa páčila a tešíte sa na ňu.
Ja ďalšiu napíšem a pošlem ju Vám,
väčšinou v nich len snívam
Ďakujem víle,že pomôže mi žiť,
keď sú zlé chvíle a smutný chcem byť.
Jej hlas ma poteší,hoc zdá sa byť starý,
hlavne,že nevidím na srdci vady.
Niekedy rozmýšľam,či má toto význam,
cez sny sa dostávam úplne inam.
Píšem v nich niekomu,koho mám rád,
aj keď je neznáma,budem sa báť.
Keď nájde si priateľa,ja zostanem sám,
smutný budem veľa,koniec mojich hrám.
Hry sú však pre ľudí,vždy končí sa dej,
keď ráno sa prebudím,som sám dobrodej.
O čom zas píšem,čo mi dnes je,
veď ja ešte nekončím,veď nám to celkom ide?
Bojím sa konca,už som si zvykol,
na z dolného konca,priateľku prilipol.
Tak vzchop sa už neváhaj a daj si kávu,
do Silvestra tri básničky,ešte sa zvládnu.
pepsikova
16.10.08,13:11
http://www.beruska8.cz/kyticky/kreslene1/3.gif.,http://www.beruska8.cz/kyticky/kreslene1/3.gif

...slovo je silná zbraň,aj unesie veľa,snáď moje bodíky ocenia dosť vaše diela..
LukyŠ
16.10.08,14:25
Bodik ako poďakovanie dám keď budem mať dosť príspevkov
Zitulda
16.10.08,18:03
Všetkým, čo básničky do tejto témy píšu vyslovujem svoj obdiv, lebo su nádherné, smutné ba aj pravdivé. Niektoré vyžarujú stav duše osoby, píšucej v rýmoch.
Krásne diela sú od mnohých z Vás a ty - Erzet môžeš byť pyšný vytvorním tejto témy. Nebola by som rada a verím, že veľa z nás poraďákov tiež nie, aby ktokoľvek, čo tu pekné verše napísal zanechal túto tému a viac neprispieval.
Zitulda
16.10.08,19:10
Po opätovnom prečítaní od prvej strany - v rýmoch sa budem snažiť odpísať:

Hľadajú sa stratený básnici

Hupka 64,iriska aj icemonka - dievčence vy tri kde ste?!
že na tejto príma téme už veľmi ale veľmi dlho nie ste.
Vráťte sa prosím a čím skôr príďte späť...
možná že vravím aj za iných - my tu chceme Vás opäť zrieť.
bobino38 aj Ty mi tu chýbaš
neštekáš, nehryzieš,tak povedz už -kde teraz chvostom kývaš?
vedel si vôbec o tom?-že krem štekania
aj celkom dobrý rým máš?!-vari toho si sa zľakol?
ak nie, tak sa tiež vráť... gejza
4 gejza chlapče a Ty zas kde si?
že od desiatej strany tu tiež už nie si
nepovedz, že snáď stratil si rým!
tak teda kámoško môj teda ti Ti neverím.
Stratiť je možno iba hlavu aj to len v láske krásnej-žhavej,
rým a vravieť v rýmoch v mnohých z nách tlie stále,
a hlavne vtedy keď nám smútok dušu ťaží,
zobrať papier,tušku a písať hneď v rýmoch mnohých nás hneď blaží.

Poďakovanie nielen otcovi témy

pepsíková dievča zlaté Tebe veľká patrí vďaka
za tu čarovné básne
dobré rýmy a pekné slová - no naozaj si básnik dobrý
to človek fakt len žasne.
Lektor Ty zas - raz si nevďačník? prečo tak?
a onedlho anjel malý prečo pristrihnuté krídla máš,
Luky Ś oj oj oj ty vari s časom si prehral boj ??
prečo.. s chcel odísť, kto k Tebe zlý bol?
toľko pesimiznu v básni a z duše cítíť bôľ
Lektor a Luky Š nemôžte odísť musíte zostať tiež.

PS: Teda od srdca vďaka Vám všetkým patrí ešte raz,
možná že príde? áno či nie? možná, snáď - niekedy aj môj čas.
Zitulda
16.10.08,19:15
No a do tretice pripájam prvotinu básne jedného 17 ročného chlapca.
pepsikova
17.10.08,04:38
Zitulda milá hneď ráno
krásny deň mi pripravila.
básničkou takou- akurát-
musím jej veru bodík dať.http://www.beruska8.cz/kyticky/kreslene1/3.gif


..krásny deň vám,
nech sa vám všetko vydarí
a nezabudnite na úsmev,
vždy ho majte na tvári..
pepsikova
17.10.08,05:23
...toto je taká básnička z iného súdka....


Zazvonil zvonček jeden krát
prišiel si chlapec dievča vypýtať-
rodičia milí,dajte mu
tú vašu dcéru za ženu..bude jej mužom ako treba
budú jesť lásku miesto chleba..
Zazvonil zvonček dva razy-
láska vo všetkom víťazí,
rodičia milí-neplačte,
peniažkami sa zavďačte..treba z nich žiť dnes a denne
nebude stačiť láskanie..
Zvonček už zvoní tretí krát
vedú už dievča pred oltár,
sami tam dvaja budú stáť-
pred Bohom lásku prisahať..tak ako dnes- aj naďalej
chcú žiť len z lásky trúfalej,
každý deň aspoň jeden bozk
lebo ich nikdy nie je dosť.
pepsikova
17.10.08,05:25
Soiréé hviezd s nocou končí
a na svet padá slnka čas
kým sa však opäť večer stretnú
prajem vám krásny deň
a šťastnú cestu.
LukyŠ
17.10.08,14:53
Malá hviezda pozerá zhora
na chlapca, čo stojí na pobreží mora.
Stojí tam celkom sám
a upiera zrak k nebesám.

Na tvári sa mu leskne slza,
pomaly do piesku skĺzla;
nevládze na vlastných nohách stáť.
Maminka sa vráti skoro, snáď...

Mamička, mamka, kde si mi?
Azda si zmizla medzi hviezdami?
Stojím a čakám na teba,
nič viac mi netreba.

Hrozný hukot mora utícha,
a jeho vzlyky znejú do ticha.
Stojí a zdá sa, nič nechápe,
dúfa, že mamka príde v korábe.

Hľadá ju v piesku, morskej pene...
Všade je tma, aj keď mesiac je v splne.
Stojí a čaká svoju mamičku,
netuší, že zmenila sa na hviezdu maličkú.
jozka56
17.10.08,19:45
LukyŠ:---supeeeeer:---jožka
vrkvo
17.10.08,20:03
:)

Slnko ma hladkalo svojimi lúčmi
Najprv sa ma len nesmelo dotýkalo
A potom stále viac a viac
Až som očervenela
LukyŠ
18.10.08,06:17
LukyŠ
18.10.08,06:33
Vtedy píše moja ruka,
keď sa ocitám v trápení či v mukách,
keď moje srdce od žiaľu či od šťastia puká,
keď sa mi dobrá myšlienka núka.

Vtedy beriem do rúk ceruzu či pero,
píšem si texty s láskou a nehou,
zvyčajne ráno či v noci,
keď nemôžem zatvoriť svoje unavené oči,
keď sa môjmu telu nechce ešte spať,
vtedy dávam svetu svoje vnútro rozpoznať.

Vtedy sa mu otváram dokorán,
som ako kniha s tisíckami strán,
a v každej z nich príbeh iný dej máva,
do mojich snov sa ako vánok vnára,
víťaz je ten kto viac dáva.

Víťaz je ten kto neostáva stáť,
Víťaz je ten kto sa prekážok nezľakne,
začne im vzdorovať,
a o svoje šťastie bude za každú cenu bojovať.
iriska
18.10.08,18:13
Ja to poznám takto:

Vyletel sokol
Pršalo, zmokol
Prechladol, zdochol
iriska
18.10.08,18:15
Pýtam sa - Je na zemi raj?
Mňa sa nepýtaj
A či v nebi peklo?
Je tam tma, či teplo?
A či svietia hviezdy v noci
a cez deň som bez pomoci...
Je láska čierna a či biela
Či každý ju s tým druhým zdieľa
Neviem, či na oblohe krúžia vtáci
a či svoje dieťa má každý macík
Je na mieste otázka
Kto tých smutných poláska?
Toľko otázok sa skytá
pointa je stále skrytá
A ja neviem hneď
ani jednu odpoveď
iriska
18.10.08,18:19
V zmätenej krajine
nemyslím na iné
myslím len na teba
na cestu do neba
V prekrásnej krajine
myslím si naivne
že sa mi podarí
vyhrať zápas krvavý
za zvuku hromov
spytujem sa stromov
ako trafím domov
V krajine nešťastia
kde spolu zápasia
láska a nenávisť
prajem si neodísť
tu už nemám miesto
je to len
zatratené mesto
Vraj v krajine lásky
nikto nemá masky
je tu len pár ľudí
duša, čo svetom blúdi
niekoľko nemých žien
čo zažilo veľa zmien
a zopár drsných mužov
ktorých ozdobili ružou
Ale raz bude iná
moja krásna krajina
pepsikova
19.10.08,04:45
LukyŠ
19.10.08,13:54
V jeden nečakaný priestor a čas
rozohral osud ďalšiu hru zas
dokopy cesty dvoch ľudí zviedol
a určite sa len tak nesplietol

on veľmi dobre vedel, čo spravil
jednou iskrou sviečku zapálil
sviečku, čo nesfúkne hocijaký vánok,
tú, čo stráži pokojný sladký spánok...

dvaja úplne cudzí si zrazu tak blízki sú
jeden pre druhého nádej si ponesú
postavia sa navzájom z prachu zabudnutého
nenechajú spadnúť zas do kruhu bludného

plného klamstiev, bolesti, plaču a zrád
oni veria, že stačí mať jeden druhého rád
že úsmev dokáže zázraky veľké
že blízkosť duší prinesie chvíle pekné

že sú tu vždy jeden pre druhého
že spravia všetko pre druhého
aby mu vyčarili zase úsmev na tvári
sú skutočne šťastní, keď úsmev zažiari

a ďakujú osudu, že ich dokopy splietol
čierne mračná z oblohy snáď zmietol...
everel
19.10.08,20:39
Zletel som zo strechy.
Neviem už ako,
na málo sekúnd
stal som sa vtákom.

Tešiť sa z letu však
namal som času,
pri ceste do výšin
zmenil som trasu.

Márne mi teraz už
budete radiť.
Lietať už nebudem,
učím sa chodiť.
iriska
20.10.08,08:20
Everel, o také niečo som sa pokúšala aj ja (myslím také básničky, nie lietanie :) ), ale vždy mi z toho vyjdú len 4 veršíky. Napíš ešte niečo.
sway
20.10.08,08:57
Poznanie

Za trojrozmerným Ja
skrýva sa studňa spomienok
a
láska.
Tá láska,
ktorú vídate skrehnutú
postávať pri telefónnych búdkach,
tá láska,
ktorá púšťa koruny jak slzy
a vytáča čísla dôverných staníc,
tá,
ktorá necháva zvoniť telefóny
v prázdnych bytoch
v ktorých ostali
len zrnká prachu,
čo stále viac
zakrývajú naše stopy....

f.
sway
20.10.08,09:13
Banálna strata

strácam ťa
kamarát
priateľ
muž
príbeh už končí
zostáva popol
z bielej cigarety...
strácam ťa
a smútok neprichádza

stratila som ťa
ako malé dievčatko kľúč.
erzet
20.10.08,09:53
Trikrát súhlas.
sway
27.10.08,06:10
Alkoholik

Nie, nie som skeptik,
ba ani cynik,
márnivec prepíjajúci svoj žiaľ...
Svoj som si prežialil
do poslednej kvapky
a potom
prázdne dno kalicha
som doplna dolial alkoholom
a
túžbu svoju ním opíjal,
otupil jak sa patrí
- aby viac netúžila túžiť
a v duši neodkryla žiaľ...
tak na zdravie som jej pripíjal

až do samého rána.
Rolexak
28.10.08,18:59
Anjel v nás.

Stretol som anjela
dal sa hneď plakať,
že už tu na zemi
nemá čo hľadať.

Že už ich najvyžší
zvoláva domov,
človeka vylúčil
zo svojich radov.

Nikto už nestojí
o dobro, krásu
na toto plytvanie
nemá vraj času.

Vravím mu: Milujem!
Dievčinu podobnú ruže.
Pozri sa skúšobne
do mojej duše.

Našiel tam čo hľadal,
odvtedy neplakal,
a tak mi prisľúbil
s nádejou drobnou:
Nepôjde do neba
zostane so mnou.
erzet
29.10.08,11:13
Koník môj spupný,
čo sa Tebou deje.
Spútať ťa chcú,
väčšina sa smeje.
Neznám Tvoje vnútro,
držíš sa pri zemi,
potom hádžeš zadkom.
Neviem kto si,
kde a komu blížiš.
Možno majú pravdu oni,
možno ju má iný.
Kto spútať by Ťa mal?
Kto Ti ovsa dal?
Neviem kto si,
chcem poznať Tvoje vnútro.
Pridať sa na jednu,
či druhú stranu,
nájsť tú správnu hranu.
pepsikova
29.10.08,13:14
Rolexak
29.10.08,16:07
Díky. Cítim vôňu môjho kvetu až sem domov.
Rolexak
29.10.08,17:00
Spolužitie.

Zabil som muchu.
Lietala týždeň po mojom byte.
Bzučala pri uchu,sadala na nos,
tento šport robil jej velikú radosť.

Zabil som muchu.
Nemala potvora byť taká drzá.
Mohli sme súžitie pekné si vytvoriť,
Zvyknúť si na seba a takto spolu žiť.

Zabil som muchu.
A v mojom živote nastalo ticho.
Nemal som pretrhnúť to čudné puto,
teraz mi je za ňou trochu aj ľúto.

Zabil som muchu.
Necítim vinu.
Otvorím okno, pustím si inú.
pepsikova
29.10.08,18:19
..pripomenul si mi básničku z detstva..

Sedí muška na stene,na stene,na stene,
sedí a spí,
sedí a buvinká,
potvorka malinká
sedí muška na stene,sedí a spí.


(aj som sa zasmiala a je mi fajn..díky..)
erzet
30.10.08,07:37
iriska
02.11.08,15:06
Ja verím na lásku, vieš?
tak nehovor, čo smieš
ochutnaj so mnou hriešne hrozno
len nikdy nepovedz "možno"
a nechaj mi spomienky
na lásku a krásne sny
Osud ti predá kadečo
len sa nikdy nepýtaj "prečo?"
a vedz, že som tá
v láske ukrytá
Možno nie som kráska
len prosím, nehovor "láska"
lebo ťa navždy zabije
keď sa z jej pohára napiješ
Nechaj, nech nádej rastie
len nikdy nechci šťastie
pamätáš? bol to len klam
a navždy budeš sám
Keď svitne krásne ráno
už nechci počuť "áno"
a keď nás minie tmavá noc
už nikto nepríde na pomoc
Zomiera večné svitanie
nespoznaj nesmrteľné "nie"
Chcem od teba príliš veľa?
Nikdy nedôjdeme do cieľa
Slnko sa schovalo za mrak
tak už nečakaj zázrak
Radšej sa pozri do neba
je tam hviezda aj pre teba
iriska
02.11.08,15:18
Chcela by som sa opýtať aký máte názor na prideľovania ISBN-ka na knihy amatérskych autorov?
sway
02.11.08,15:25
gorálky


a...
ak budeš preč,
budú mi z očí padať gorálky,
budú sa kotúľať...
zmerajú ďaleké kilometre,
zem, kúsok po kúsku
až prídu k tebe
a vhupnú ti do očí...

Keď prídeš, poviem ti
...máš v očiach gorálky.
sway
02.11.08,15:41
telefon

někdy se mi zdá
že rozum už srdce nepřemluví
a já to jednou udělám,
tak snadno
vytočím těch číslic pár,
která mám zbytečně v notesu,
neboď na spaměť je znám...
a na konci drátu
bude tvúj ospalý hlas
v púl třetí budu ti chtít
své opilé básně číst,
každou jinou a
všechny tak prokletě stejné -
vždyť sám víš

...asi nepříde ten den
kdy to udělám,
ve své lásce jsem zbabělá
a vím jedno jen
- rušit v noci někoho...
to se nedělá.
sway
02.11.08,15:45
Oči

ukázali mi
jeho oči
a
povedali mi
že je nešťastný...
Dala som mu úsmev
a
smútok mu z očí vyhnala.

Dnes pozrite
do
mojich očí
a
odkážte mu
že som nesťastná.
sway
02.11.08,15:51
a dnes posledná:


Navždy



Kreslím
tužkou
na papír
tvou tvář..

zoufale toužím
utrefit podobu
a
rovnou
ze srdce
ji navždy položit
na ten kus paríru..
pepsikova
02.11.08,20:45
iriska
03.11.08,06:14
Ďakujeeeeeeeeeem.

Teda neviem presne popísať to ISBN, ale dostala som info, že keď má kniha pridelené to číslo, tak sa niekde uchováva navždy :)
jajko50
03.11.08,07:05
jeseň moju má tvár
odišla z očí mi už jar
naberám prvé šediny
tikajú jesene mi hodiny

píšu roky na líce čiarky
mesiac ako odležané párky
vráska skúseností značka
zrátať ich nie je už hračka

hundrem si denne len pod nosom
vďaka, že ešte tu, vďaka, že ešte som
sway
03.11.08,10:08
jeseň moju má tvár.........

Kráááásne, krááásne :) aj ja si musím vymyslieť bodíky...
sway
03.11.08,10:10
pepsikova (http://www.porada.sk/member.php?u=72130)....

ďakujéééém aj všetkým čo sa páčilo... ani si neviete predstaviť ako sa tešíííííím...:D:D:D:D:D:):):):););););););)
sway
03.11.08,10:19
jajko50 udeľujem ti môj prvý bodík ;):)
sway
03.11.08,10:29
[quote=Rolexak;857128]Spolužitie.

Zabil som muchu......


;):)
Kazu
03.11.08,14:36
http://www.beruska8.cz/kyticky/kreslene1/3.gif.pre Irisku.http://www.beruska8.cz/kyticky/kreslene1/3.gif..pre Sway..


..veru neviem,čo to je ISBN,popíš bližšie..

Pre knihu je ISBN niečo podobné ako ŠPZ pre auto. Pamätám si, že som v kalendári mala tel. číslo a keď sme išli tlačiť novú knihu, tak som na to číslo zavolala, povedala som názov knihy, autora a tuším aj počet výtlačkov a oni mi nafaxovali ISBN. To číslo bolo tuším do Martina. Teda pod tým číslom evidovali túto knihu v nejakej kartotéke. A toto ISBN je uvedené aj v tej knihe buď je taký odsek na samom začiatku alebo niekde na konci. Hovorili sme tomu frontyšpic. Neviem ako sa to píše ale takto sa to vyslovovalo.
Rolexak
04.11.08,07:56
Sadla si až keď stmavli zore,
vždy na lavičku pod stromom.
Fazuľu,hrach tam často lúpala,
alebo len tak driemala.
Rád som s ňou sedel na dvore.

Piesne, tie rada spievala,
príbehy, možno vymyslené,
no pre mňa krajších nebolo.
Vždy som sa cítil ja ten hrdina.
Často si na to spomínam.

Modlitba tá jej pomáhala
prekážky, zloby zdolávať.
A najviac vtedy hrdá bola
keď som s ňou zašiel do kostola.
To bola moja stará mať.
Rolexak
04.11.08,08:12
Všetkým, za pekné písmenká, ale hlavne však pepsikovej, iriske a zdenke 0705. Ďakujem.

Myslím, že máš najnavštevovanejšiu tému na porade. Super!!!!!!!:o
zh001
04.11.08,08:28
Niet lepsej odpovede, nez kladnej vypovede na Tebou zvolenu temu.
Hoc pracovny den je, cas na basen sa vzdy najde.
Aj pri zhone a nekonecnom strese treba vypnut a nestratit sa v nekonecnom stresu lese.
Z Kosic pisem, kde slnko hmlu preraza
a lepsiu naladu to prinasa.
Hladim na cas a obed pomaly klope na dvere
po nom si oddychnem a z prace domov pojdeme.
Len dobru naladu treba si uchovat
a vsetkych neprajnikov tym dokonale pochovat...
diabol4
05.11.08,09:58
Studené ráno, sychravé,
už si nebudem sedieť na tráve.
Vtáčik na konári skrehnutý,
ba aj kríček je vo dvoje prehnutý.

Na obed zubaté slnko svieti,
mamka už na buchty cesto hnieti.
Ich sladká vôňa ma opantáva,
hlad hneď zo mňa opadáva.

Rozložím si oheň v kozube,
cez okno vidím vrabca na dube.
Chúli sa, tisne sa k stromu bližšie,
malý skok a je o konár vyššie.

Je podvečer a obloha je sivá,
čierny mrak sa na nás zhora díva.
Pomaly, potichu, nečujne si padajú,
malé zmrznuté vločky si na zem sadajú.

Konečne prišla, medzi nás zavítala,
snehovou prikrývkou všetko objímala.
Nastala zima, prišiel mráz,
tak ako každý rok navštívil nás.
diabol4
05.11.08,10:13
Pod tatrami hríbik maličký,
tlačí sa s pod jedličky.
Neďaleko z trávy rastie fialka,
vedľa nej sa kníše strezalka.

Za lesom je rozkvitnutá lúka,
množstvo kvetov, vôní núka.
Fialové, biele, červené,
všetko je nádherne zladené.
diabol4
05.11.08,11:36
Smútok ma ťaží na duši,
nikto to o mne ani len netuší.
Bolesť mi srdce zoviera,
časť zo mňa pomaly zomiera.

Kričím, volám čo mi hlas stačí,
nikto to nevníma a to ma tlačí.
S posledných síl vystieram ruky,
život ma opúšťa, ostali muky.

Zostal som sám, ako kvet uprostred poľa,
už na mňa nikto nezavolá.
Posledný nádych, hlbý výdych
je je koniec odchádzam ...
grušina
05.11.08,11:40
Daňové vyznanie

Svet tisícich obrazov
svet rozmanitých vôní
denne cítim pestrosť bytia,
k nemu hlavu kloním

Môcť nadýchnúť sa z plných pľúc..!
...och ako je to dobre.
Každá vôňa prebudená
o pozornosť žobre.

Však po decembri až do marca
len jedna vôňa sa mi páči......
Je to vôňa papierová,
vôňa milovaných tlačív.
diabol4
05.11.08,11:45
Srdce mi búši v hrudi,
vstávam niečo ma budí.
Od rána mám čudnú predtuchu,
akoby môj život mal poruchu.

Nie je to porucha, práve naopak,
každá žena to ucíti, práve tak.
Maličké semienko lásky vo mne pučí,
budem mamičkou v ušiach mi hučí.

Srdce sa napĺňa láskou a nehou,
nádherný pocit rozlial sa mi dušou celou.

Radostnú novinu oznámim,
všetkým mojím známym.
Rozmýšľam, bude to dievčatko a či chlapček?
Budem mu kupovať autíčko a či čepček.

Práve sa pohlo, nožkou jemne ťuklo,
o moje bruško jemne sa šuchlo.
Zrazu prišlo na tento svet,
a v tej chvíli vo mne rozkvitol voňavý kvet.
pepsikova
06.11.08,06:48
Pre knihu je ISBN niečo podobné ako ŠPZ pre auto. Pamätám si, že som v kalendári mala tel. číslo a keď sme išli tlačiť novú knihu, tak som na to číslo zavolala, povedala som názov knihy, autora a tuším aj počet výtlačkov a oni mi nafaxovali ISBN. To číslo bolo tuším do Martina. Teda pod tým číslom evidovali túto knihu v nejakej kartotéke. A toto ISBN je uvedené aj v tej knihe buď je taký odsek na samom začiatku alebo niekde na konci. Hovorili sme tomu frontyšpic. Neviem ako sa to píše ale takto sa to vyslovovalo...

..no vidíš to,čo ľudia nevymyslia?!!!..ja som zase vymyslela,teda nie z vlastnej hlavy ale po jednej skúsenosti,že takto nejako by sa mali evidovať návštevníci tu na Porade..máš zaevidovaný nick z čísla počítača,platí len jeden a dosť..a neboli by tu zvady a hádky..ako by to bolo super,čo poviete?..lebo takto so sa pokúšala pre moju kamošku urobiť nick z môjho počítača,aby mala vlastnú schránku a prosím pekne,stránka mi napísala,že veru to nepôjde,už som zachytená raz a dosť..
..prajem vám fajn deň dnes...aj zajtra..aj potom...
pepsikova
06.11.08,06:55
..http://www.beruska8.cz/kyticky/kreslene1/3.gif..tu máš kvet,

nech nie si sám,
dosť v zásobe ešte mám,
pre radosť ti jeden dám,
za radosť a úsmev a dobrý pocit-
čo z Tvojej básne mám...
http://www.beruska8.cz/kyticky/kreslene1/3.gif...a za to ďakujem všetkým vám..http://www.beruska8.cz/kyticky/kreslene1/3.gif
Rolexak
06.11.08,11:28
Poznali sa už pol roka
láskou stále opití.
Ona vraví: Miláčik môj,
keď sa takto ľúbime,
predstav ma už rodine.

To nepôjde moja milá,
on jej na to hovorí.
Manželka šla na školenie,
a deti zas do školy.
Rolexak
06.11.08,19:03
JA.

Som sopka.
Plná lávy.
Nie, nemaj strach.
Tá láva čo zo srdca mi chrlí
nikdy ťa nespáli.
Len dúfam,že som prvý.

Som strom.
Čo pevne stojí pri Tebe.
Ten nemôžeš len tak vytrhnúť.
Len objím ma a ucítiš tú silu,
čo spája naše korene.
Strom, čo má lesnú vílu.

Som ľad.
Aj keď to vôbec nemám v povahe.
Radšej mám teplo ako krutý mráz.
Aj ľad sa môže roztopiť.
Ak chceš, zmeň teplom ma na vodu,
potom ťa zase môžem osviežiť.


Som dom.
V ktorom vždy môžeš schovať sa.
Bezpečné miesto tu navždy máš.
Buď doma a nevychádzaj veľa krát
Bez Teba by nemal základov,
a bez nich nemohol by stáť.

Som semä.
Ó, neľakaj sa, je to tak.
Ty pôda z ktorej jemne vyrastiem.
A bude nám patriť celý svet.
Veď z krásnej lásky,
vyrastie vždy krásny kvet.
erzet
07.11.08,06:24
Všetkým, za pekné písmenká, ale hlavne však pepsikovej, iriske a zdenke 0705 posielamhttp://www.alin.szm.sk/gal%2006%20fotos/106.gif. Ďakujem.
sway
07.11.08,06:28
Poznali sa už pol roka
láskou stále opití.
Ona vraví: Miláčik môj,
keď sa takto ľúbime,
predstav ma už rodine.

To nepôjde moja milá,
on jej na to hovorí.
Manželka šla na školenie,
a deti zas do školy.


.....krásne;)
erzet
07.11.08,06:52
Smútok ma ťaží na duši,
nikto to o mne ani len netuší.
Bolesť mi srdce zoviera,
časť zo mňa pomaly zomiera.

Kričím, volám čo mi hlas stačí,
nikto to nevníma a to ma tlačí.
S posledných síl vystieram ruky,
život ma opúšťa, ostali muky.

Zostal som sám, ako kvet uprostred poľa,
už na mňa nikto nezavolá.
Posledný nádych, hlbý výdych
je je koniec odchádzam ...
Ja sa bojím.
Je to fakt?
Ľudom treba pomáhať.
erzet
07.11.08,06:56
Srdce mi búši v hrudi,
vstávam niečo ma budí.
Od rána mám čudnú predtuchu,
akoby môj život mal poruchu.

Nie je to porucha, práve naopak,
každá žena to ucíti, práve tak.
Maličké semienko lásky vo mne pučí,
budem mamičkou v ušiach mi hučí.

Srdce sa napĺňa láskou a nehou,
nádherný pocit rozlial sa mi dušou celou.

Radostnú novinu oznámim,
všetkým mojím známym.
Rozmýšľam, bude to dievčatko a či chlapček?
Budem mu kupovať autíčko a či čepček.

Práve sa pohlo, nožkou jemne ťuklo,
o moje bruško jemne sa šuchlo.
Zrazu prišlo na tento svet,
a v tej chvíli vo mne rozkvitol voňavý kvet.
Ja sa teším.
Je to fakt?
S ľuďmi sa treba radovať.
scimmioto
07.11.08,08:48
Predala som svoju bolesť ...za drahú cenu....
Pýtaš sa komu?
Smiechu...chcela som už zmenu.
Smiech cez slzy aj tak občas bolí.
No ja sa tvárim, že nie..

Bolestný úškľabok z posledných síl..
Pozná to ten, čo horkosť okúsil.
Posledná sila dvíhajúca sklopený pohľad zo zeme...
O bolesti druhých sa ,žiaľ, neskoro dozvieme.

Stopy v piesku zahľadí iná stopa...
Po tých boľavých zostane len smútku kopa.
Chabý úsmev na tvári , ale predsa...
Silíme to čo už je dávno mŕtve ,už dohorieva svieca.

Navždy tu však ostane ľudské herectvo smiechu...
Tak ako tu zostane to čo ubližuje od počiatku...
Sila nášho hriechu.
scimmioto
07.11.08,08:48
Prišiel k nám pán:
Povedal že pozná nás, uprel na mňa zrak jeho pohľad mi naháňal strach.
Podal mi ruku.
Môj dych sa zmenil.
S údivom som pozerala na jeho tvár zničenú a ubolenú, akú som mala v tej chvíli aj ja.
Zrazu prehovoril tichý chrapľavý hlas:
Neboj sa, viem že bolí ťa to.
Vidím ako sa meníš, že nachádzaš v sebe silný cit.
Po tvári mi tečú slzy.
Bolí to, skús počúvať tlkot, nežnú melódiu, ktorú vydáva ti srdce.
Podišla som k nemu, nezvládla som ten tajuplný strach.
Objal ma a povedal:
Ver v život, ver že nie je pekný, povedz si prítomnosť sa na minulosť mení a budúcnosť je písaná v osude, kde ľudská ruka iba vstúpi no to čo sa stane nezmení.
Plač vybi si zlosť, veď preto ma tu máš.
Nie ľutovať ma nemusíš:
Ja v život verím, len ma pevne drž .
A tak skončila chvíľka nás dvoch mňa a toho neznámeho Pána.
LukyŠ
07.11.08,08:52
Niekedy mám pocit, že toho zla je príliš veľa
Že násilie a hrôzostrašné filmy sú náhradou za detské rozprávky
Že neprejde deň, kedy by sa neudiala nejaká strašná tragédia
Že peniaze a moc sú pre ľudí viac než láska...

...vtedy sa mi zdá, že to, čo sa snažím robiť pre krajší svet,*
je celkom zbytočné, lenže...

Keby si to povedalo každé steblo,
nebola by lúka
Keby si to povedal každý klas,
nebola by úroda
Keby si to povedala každá nota,
nebola by hudba
Keby si to povedala každá kvapka,
nebol by oceán

A tak, ako je potrebné každé steblo,
každý klas, každá nota, každá kvapka,
tak je potrebný každý človek,
lebo ŽIADEN skutok z lásky nie je
nikdy zbytočný...

Tak na čo ešte čakáme?
LukyŠ
07.11.08,08:55
Keď zvonár kráča po schodoch, myslí iba na jedno
Opäť treba zazvoniť, a priniesť krásne svetlo snom
Nikdy ale nečakal, že jeho zvon mu onemie
A nikdy v celom živote, viacej už nezazneje

Srdce zvona netlčie, ako naše ľudské
Napriek tomu všetkým z nás je až príliš blízke
Jedno maju spoločné, človek aj ten zvon
Človek nesie život svoj, a zvon nesie gong

Nedovoľme koncu, aby si nás vzal
Uvidíme potom, koľko človek bral?
Tak ako ten zvonár, bime celou silou
Do všetkého klamstva, porazme ho vierou

Verme v lepší svet, ktorý isto je
Nech ten nemý zvon opäť pekne znie
A vždy keď bude biť, tak si iba spomeňme
Na čom náš život, dennodenne staviame.
LukyŠ
07.11.08,08:57
Keď je človek celkom na dne,
na podlahe sedí,
tu si zrazu niekto sadne,
po hlave ho hladí.

Nie je to tvár neznáma,
ale ani rodina,
je to človek jeden z mála,
s nim je skvela každá hodina.

Bolesť, smútok všetko prejde,
s takým dobrým človekom,
keď vôbec nič už nejde,
lepšie bude asi dvom.

Tak si ticho dvaja sedia,
kým búrka znova neprejde,
každý vie už o čo ide,
priateľstvo je nezlomiteľné.

Priateľstvo je vážne silné,
je to niečo zázračné,
usiluj sa preto pilne,
aby bolo skutočné.
LukyŠ
07.11.08,08:57
Mala ruky spojené
Zároveň tak silno a nežne
A v nich niečo záhadné
Ako keby to tak bolo bežne.

Pred svetom to ukryť chcela
Nechcela deliť sa
Ale dávať pozor nevedela
A prišla o to predsa.

Aj keď sa z celej duše snažila
Tak vzácne bolo to
Nejaká zlá sila osudu ožila
A jej je to teraz ľúto.

Bolo to ako motýľ, krehučké a vyzeralo nádherne
A aj tak ako motýľ to uletelo rýchlo
Stačilo, aby verila a na sekundu otvorila dlane
Smútok do jej dní to vdýchlo.

Ten motýľ vlastne láska bol
Ona mu až príliš verila
Tak zvláštne jej svetom pohol
A preto sa tak veľmi spálila....
Rolexak
07.11.08,10:40
Ty

Si slnko.
Čo vyšlo a už neschová sa za obzor.
Do tohto svetla chcem sa pozerať.
Nemôžem, nechcem viacej odolať.
Keď z toľkej krásy stratím zrak,
Veď si Ťa navždy budem pamätať.

Si kryštáľ.
Krásna a krehká zároveň,
čo vo vate vždy musí byť.
Obaliť krásu čo môžem ochrániť.
Tou vatou dovoľ mi sa stať,
by nikto nemohol Ti ublížiť.

Si búrka.
To tajne viem len ja.
Každý má svoje tajomstvá.
Sťa steblo trávy chcem ňou preletieť.
Tú búrku v tebe milujem.
Prečo? To iní nesmú sa už dozvedieť.

Si cesta.
Dúfam, že nikde konca nemá.
Cestička krásna do duše.
Tou blúdil by som noc aj deň.
Pokiaľ mi stačiť budú sily.
Ver, že unavený nikdy nebudem.
Rolexak
07.11.08,10:58
Som muž a kvety omylom mi dodané
odovzdám dámam v porade.
scimmioto
07.11.08,11:17
V malom kútiku duše ukrytá
nádhera z nebies daná
lež nikto ju nechce objaviť
vo svojom svete samučká sama

Čaká na svojho rytiera
ktorý ju nežne objaví
a pevná bude jeho viera
že jeho nález všetko napraví

Vyženie každý kúsok tieňa
objaví svetlo dávno skryté
premení tmu noci na svetlo dňa
zaženie spomienky v srdci vryté

Zaženie smútok minulosti
objaví nový život v nej
a v troche jeho márnivosti
pripúta jeho srdce k jej.
scimmioto
07.11.08,11:19
Si oheň, čo pre mňa navždy horí.
Si sprej, čo odoženie nočné mory.
Si krásny kvet, čo na lúke trhám.
Si ten, čo nezradí ma, keď zdrhám.
Si mesiac, čo v tmavom lese cestu mi ukazuje.
Si ten, čo ochráni ma, keď silný vietor duje.
Si anjel, čo nado mnou lieta.
Si nežný ako malé dieťa.
Jediný tvoj bozk čas pre mňa zastaví,
a všetky problémy hádžeme za hlavy.
Si ako plyšák, ktorého na poličke mám.
ja som tu pre teba a nebudeš viac sám.
Si hlas, čo poradí mi, keď som nerozhodná.
tak sa pýtam, som ťa vôbec hodna?
Si ten, čo ochotne mi dáva rady.
Si ten, čo bozkom končí naše zvady.
Si láskyplný kvet.
Si pre mňa celý svet.
Si malá kvapka, čo z oblohy padá.
Si! A práve preto ťa mám rada.
pepsikova
07.11.08,18:01
Som muž a kvety omylom mi dodané
odovzdám dámam v porade...


teda..tento kvietok je ako odmena za básničku,čo sa mi páčila,nemusíš si ho hneď pchať do vázy:))..je to niečo ako bod..chapeš,nie????si pohrdol mojím bodíkom,ty potvor,viac ti nedám:))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))) )))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))).... ....




...ale básnička " TY """ sa mi veeeľmi páčila...fakt...dva bodíky...

(a nie že sa tu zase bude niekto urážať alebo niečo..toto bola prvá reakcia,tak som ju sem napísala..lebo pomaly sa to stáva zvykom:))
LukyŠ
07.11.08,18:54
Prečo ostanú spomienky v živote človeka
veď to načo spomínaš, dávno niet
a utápať sa v žiali, nie je žiadna útecha

Raz ráno sa zobudíš
a niekto ti "TO" vzal
načo mi tento svet
prekliate spomienky dal

Sem-tam vyčaria úsmev na tvári
Sem-tam sedíš na vysokom konári
Sem-tam v hlbočine blúdiš
nič iné nerobíš, len sám seba ničíš

Sedíš sám v tme a lapáš po dychu
vybavíš si spomienku
farbu, jas snáď vôňu dotyku

Počuješ pieseň úsmev sa vráti
zazrieš fotku znovu sa stratí
jedna...druhá...slzy bežia po tvári
a zas si sam na tom konári

Pozeráš dole a spomínaš na čas
chceš to vrátiť, hneď, znova, a zas...

Rútiš sa na vlnách spomienkovej básne
chceš sa znova cítiť tak krásne
Keď si ešte "TO" mal
kvôli čomu si žil, dýchal, tancoval...

Nájdeš kus papiera
z neho spomienka vyviera
chytá ťa nostalgia, radšej si sám
plačeš a spomínaš, čo ti svet vzal

Preklínaš ho celý!
a spomínaš
utápaš sa v žiali
a v srdci to ukrývaš

Načo sú spomienky, čo
nevidí svet
to načo spomínaš, chceš mat hneď,
no toho už dávno niet

A zas, znova sedíš na konári
spomínaš...
občas úsmev vyžiari
spomínaš...
slzy tečú po tvári
Rolexak
07.11.08,19:04
..


teda..tento kvietok je ako odmena za básničku,čo sa mi páčila,nemusíš si ho hneď pchať do vázy:))..je to niečo ako bod..chapeš,nie????si pohrdol mojím bodíkom,ty potvor,viac ti nedám:))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))) )))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))).... ....




...ale básnička " TY """ sa mi veeeľmi páčila...fakt...dva bodíky...

(a nie že sa tu zase bude niekto urážať alebo niečo..toto bola prvá reakcia,tak som ju sem napísala..lebo pomaly sa to stáva zvykom:))

Prepáč, to je omyl. Na súkromnú správu som od jedného poraďáka dostal virtuálny kvet. Myslel si, že som žena. JA som mu takto odpovedal. Ak sa To niekoho dotklo, tak sa ospravedlňujem.
sway
08.11.08,05:59
haló erzet !!!
poslala som Ti SS, ale si preplnený, tak si vyčisti schránku :)
sway - iva
pepsikova
08.11.08,09:03
Prepáč, to je omyl. Na súkromnú správu som od jedného poraďáka dostal virtuálny kvet. Myslel si, že som žena. JA som mu takto odpovedal. Ak sa To niekoho dotklo, tak sa ospravedlňujem.
..
..jasné,pohoda..dobrá básnička ti niekedy sadne do duše,zistíš v nej,že nie si sám so svojimi pocitmi..to asi preto..
..práve teraz mám taký stav,báseň od "Lukyš" a potom jeden príspevok o psíkoch,no a spolu dokopy..no hotovo..


..ďakujem ti,Lukyš..
LukyŠ
08.11.08,09:35
..
..jasné,pohoda..dobrá básnička ti niekedy sadne do duše,zistíš v nej,že nie si sám so svojimi pocitmi..to asi preto..
..práve teraz mám taký stav,báseň od "Lukyš" a potom jeden príspevok o psíkoch,no a spolu dokopy..no hotovo..


..ďakujem ti,Lukyš..

Pepsikova nemáš za čo

Nie som tu,nie som tam,
neutekám,zostávam.
Nemaj strach,
moje meno volaj,
príď ku mne
a ruku mi podaj.
Nie som ďaleko,
nie som blízko,
nepadám,lietam nízko.
Čítal som,
niečo krásne,
píšem vraj,pekné básne.
Nie som zlý,
nie som ten,
dávam,dostanem.
Počúvaj šepot lístia,
vieš,oni všetko zistia.
Nie som sopka,
nie som chrám,
netrápim,neovládam.
Tušíš,čo môže sa stať,
vieš,že niekoho chcem mať rád
LukyŠ
08.11.08,09:37
Išiel raz človek, išiel on,
brodil sa lúkou života.
Smutný bol sám, smutný on,
vždy čakal či s niekym stretne sa.

Takto si chodil po svete, takto si chodil on,
raz krásna vec jemu stala sa.
Na lúke kvietok nádherný, kvietok raz stretol on,
hneď pomaly oň začal starať sa.

Kvietok bol asi rád,
neviem však ako človek, či.
Asi bol rád tak akurát,
povedať toto jedno nechcel mi!

Tak chodili pár dni po svete,
po svete spolu chodili.
Veď čo všetko chceli neviete,
zatiaľ však iba rečnili.

Po pár dňoch prišiel koniec nádhery,
kvetinka odísť musela,
človek bol celý deň taký, nesmelý,
preto mu po duši slza stekala.

"Prečo je osud taký krutý?!"
človek má v hlave otázku.
Kvetinka myseľ stále mu múti,
ten človek myslí iba na lásku.

Ide zas človek, ide on,
brodí sa lúkou života.
Opäť je sám, opäť on,
a ďalej čaká na kvietok svojho života!
erzet
08.11.08,11:09
haló erzet !!!
poslala som Ti SS, ale si preplnený, tak si vyčisti schránku :)
sway - iva
Schránka je prázdna.
erzet
08.11.08,11:14
..


teda..tento kvietok je ako odmena za básničku,čo sa mi páčila,nemusíš si ho hneď pchať do vázy:))..je to niečo ako bod..chapeš,nie????si pohrdol mojím bodíkom,ty potvor,viac ti nedám:))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))) )))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))).... ....




...ale básnička " TY """ sa mi veeeľmi páčila...fakt...dva bodíky...

(a nie že sa tu zase bude niekto urážať alebo niečo..toto bola prvá reakcia,tak som ju sem napísala..lebo pomaly sa to stáva zvykom:))

Mysliac si že Rolexak je žena,
kvietok som mu poslal, pepsikova ctená.
scimmioto
08.11.08,12:50
SOM

som duch čo oblohou lieta,
som bytosť z toho istého, no iného sveta...

som tvoje objatie,
som tvoj sen,
som tvoje prekliatie,
tvoj tmavý tieň...

som čierna vdova,
a večne chladný srieň,
tvoje srdce zovrie železná okova,
ty budeš krásny sen

som to čo v srdci môžeš mať,
to čo ťa bude mraziť a zároveň hriať,
to pri čom budeš plakať aj sa smiať...
tak si ma nenechaj vziať,
bo som to čo budeš nenávidieť a aj mať rád
scimmioto
08.11.08,12:51
Niekedy stačí stisk ruky len,
a splní sa mi krásny sen,
jeho oči mi zapália v srdci oheň,
na líca rýchlo vystúpi červeň,
ja preňho žiť by som chcela,
preňho všetko, aj by som mrela.

Keď nad hlavou sa mi mračí,
len úsmev jeho mi stačí,
jeho pohľad ma znovu omráči.
Svojimi putami si ma privinie,
ja nechcem si priznať, že to raz skončí zahynie...

Chcem sa ukryť v jeho náručí,
aj na pár storočí,
bo keď ho moje srdce zočí,
div mi z hrude nevyskočí.

Duša i srdce mi preňho umiera,
no rozum to všetko popiera...
Rolexak
08.11.08,13:17
Rozprávka o dedkovi a bake: Podľa skutočnej udalosti.

V jednom domku maličkom,
žil deduško s babičkou.
A že veľmi pilný boli,
zeleninu zasadili.

V lete keď už všetko zrelo
a slniečko pekne hrialo,
prišiel dedko za babkou
s veľmi čudnou otázkou.

Prečo sme my takí hlúpi,
keď si každý všetko kúpi,
drieme v našej záhrade,
teraz už je nová doba na rade.

Pozri babka to je cena,
práve pre nás vymyslená.
Veľká cena preškrtnutá,
polovičná ponúknutá.

Zoberme tri,štyri,čoby!
Radšej desať do zásoby.
Bude ďalšia zľava veľká,
treba počkať do pondelka.

A tak dedko z babičkou
aj keď sú už pristarí,
za dva týždne po akciách,
dôchodok si prežrali.
Kazu
08.11.08,13:40
..


teda..tento kvietok je ako odmena za básničku,čo sa mi páčila,nemusíš si ho hneď pchať do vázy:))..je to niečo ako bod..chapeš,nie????si pohrdol mojím bodíkom,ty potvor,viac ti nedám:))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))) )))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))).... ....




...ale básnička " TY """ sa mi veeeľmi páčila...fakt...dva bodíky...

(a nie že sa tu zase bude niekto urážať alebo niečo..toto bola prvá reakcia,tak som ju sem napísala..lebo pomaly sa to stáva zvykom:))


Ja viem, že sa to nerýmuje, ale keď si neváži, nedaj mu! :D:D:D:D
scimmioto
08.11.08,15:22
Mami,
bolo to dávno, nespomínam ten čas,
keď tvoj kvetinový pohľad plný krás
po prvé spadol do hĺbky mojich očí,
by mi dúhovú lásku tvoju-pretlmočil.

Mami,
vietor nám z času na čas rozvíril sny
lupene sedmokrások, nech pokryjú čierne dni.
Pre mňa si, mami, kvietkom zo snov,
ktorý má vždycky-nepárny počet lupeňov.

Pre teba, mami,
by som zozbierala všetky diamanty sveta,
pre teba mami,budem navždy tvoje dieťa
zhrnula by som všetky hviezdy neba,
lebo ťa tu, mami, veľmi treba.

Pre teba, mami, mám dnes dar,
niečo, čo mi anjel pošepkal.
Teraz už chcem len objať ťa,
perami svojimi bozkať ťa,
vydýchnuť, ako len ľúbim ťa.
Len teba, mami.
Rolexak
08.11.08,15:27
Rozprávka o dedkovi a bake: Podľa skutočnej rozprávky.

V jednom domku maličkom
žil deduško s babičkou.
A že veľmi pilní boli,
malú repku zasadili.

V lete keď už všetko zrelo
a slniečko pekne hrialo,
prišiel dedko za babkou
s veľmi čudnou otázkou.

Prečo všetky repky v kraji
svoje lístky ukázali.
Len tú našu aj keď sme ju zaliali,
nemôžem nájsť za celý svet v maštali.

Kto to videl ty čert starý,
sadiť repku do maštali.
Len čo lístky vyhnali,
kravky všetko spásali.

A čože som mal vtedy robiť
hnala si ma v daždi sadiť,
lialo ako z kanvice
zhnili by sadenice.

Dedko,dedko popleta.
Ako teraz zo zeme,
repku ťahať budeme.
Čo povieme vnučke, myške psíkovi
že nemôžu prácu odviesť na poli.

A tak dedko s veľkým bagrom,
presadil tú repku za dom.
Prišli všetci čo mali prísť do poľa,
rozprávka sa zase šťastne skončila.
Rolexak
08.11.08,15:35
Tak toto už nie je rozprávka.

V jednom domku maličkom
žil Janíčko s Aničkou.
A že veľmi múdri boli
nič v záhrade nesadili.

V lete keď už všetko zrelo
a slniečko pekne hrialo,
zobral Janko Aničku,
Anka zase paličku.

Navštívili úrad taký
kde dávajú veľké dávky.
A tam milí ľudia žili
dôchodky im pridelili.

Šikovní však vedia byť,
no aj deti musia žiť.
Tuto spravím veľký prievan,
Anka zhrb sa,ja zas krívam.

Tam vyprosil ďalšiu dávku,
stuneloval sociálku.
Nič to zato, že už sedel,
podpísať sa predsa vedel.

Tri krížiky, aj tie nejak nakrivo,
úradníčka vždy vyplní miesto neho tlačivo.
Musia si ho predsa vážiť chlapíka!
Inak bude krik a zvada veliká.

Veď jeden deň drel v robote,
v celom svojom živote.
Ako je to možné deti?
Janíčko bol tmavej pleti.
pepsikova
08.11.08,18:44
Mami,
bolo to dávno, nespomínam ten čas,
keď tvoj kvetinový pohľad plný krás
po prvé spadol do hĺbky mojich očí,
by mi dúhovú lásku tvoju-pretlmočil.

Mami,
vietor nám z času na čas rozvíril sny
lupene sedmokrások, nech pokryjú čierne dni.
Pre mňa si, mami, kvietkom zo snov,
ktorý má vždycky-nepárny počet lupeňov.

Pre teba, mami,
by som zozbierala všetky diamanty sveta,
pre teba mami,budem navždy tvoje dieťa
zhrnula by som všetky hviezdy neba,
lebo ťa tu, mami, veľmi treba.

Pre teba, mami, mám dnes dar,
niečo, čo mi anjel pošepkal.
Teraz už chcem len objať ťa,
perami svojimi bozkať ťa,
vydýchnuť, ako len ľúbim ťa.
Len teba, mami.http://www.beruska8.cz/kyticky/kyticky1/398.gif
LukyŠ
08.11.08,19:10
Sám tu sedím v tichu
Snažím sa potlačiť pýchu
Sám, v myšlienkach na Teba
S Tebou som chcel letieť...do neba
Sám tu sedím na brehu rieky
Možno si niekde sama, možno s niekým
Viem že každý iný, ...oveľa lepší je ako ja
Ja som zlý, ale s Tebou som chcel kráčať.....do raja
Sám tu sedím v mokrej tráve
Na Teba myslím neustále...(aj teraz práve)
Prší...necítim chlad ani zimu
Nebudem mať rád už inú
Kvapky dažďa...po lícach mi stekajú
Za Tebou do mojich sĺz sa zlievajú
Všetky za Tebou chcú ísť
A ja zas späť ku Tebe prísť
Ak musím ešte žiť,
Tak len ak budem smieť
Ďalej s Tebou byť
scimmioto
08.11.08,20:12
Naučila som sa.....
...že byť priateľská a láskavá je viacej,
ako mať pravdu
...že každý potrebuje priateľa,ktorý s ním
dokáže robiť aj hlúposti
…že všetci niekedy potrebujú držať
v dlani ruku a srdce,ktoré im rozumie
...že najlepšia škola života je minulosť
staršieho človeka,než som ja
...že peniaze nerobia postavenie
medzi ľuďmi
...že pod tvrdou schránkou každej
osobnosti sa skrýva niekto,
kto potrebuje byť ocenený milovaný
...že láska,nie čas zahojí všetky rany
...že každý koho stretneš si zaslúži
byť pozdravený úsmevom
...že život je tvrdý...Ale ja som
TVRDŠIA
iriska
08.11.08,20:38
Ten kompas v nás
už nevie zmiasť
sny dávno minulé
už nevie plynule
povedať zopár slov
a kúpiť otrokov
na trhu
ako kvety
nič nie je ako predtým
a zajtra bude len to
čo prinesie krátke leto
na lúky a do záhrad
vydáme sa na západ
tam, kde slnko spí
nie sme bezmocní
Vykročiť do noci a nebáť sa
na čiernom trhu predať čas
za deravý groš
a za v hrudi nôž
na to ešte máme
iné nepoznáme
láska je až príliš vysoko
a z bratov robíme sokov
tak načo rozum na kľúčik
veď každý sa vie rozlúčiť
len ja nie, len ja tu stojím
a otočiť sa bojím...
zabijú ma zozadu
a vyriešia záhadu
prečo človek žije
bez srdca čo bije
kdesi v neznámej krajine
v zabudnutej lásky vidine
ondrejvla
08.11.08,21:32
Kúsky dní, aj kúsky nocí
skladám v spomienkach času,
nádej, či túžba po pomoci
naivných snov, dostať späť krásu,
či aspoň omrvinky energie danej
na vytvorenie ilúzie rozprávky,
možno... – možno sa zázrak stane,
možno z rozpávkovej ohlávky
sa vysypú nesplnené sny...
ale, čo ak Pán mi nedá toľko dní
čo ak napísané slovo bude príliš bolieť,
čo ak to bude deň nádeje posledný
a bude štípať mráz,
hoc túžba bude horieť
a sny sa zmenia na kamenný kríž...

Vraj treba pamätať na koniec ... ale dá sa
myslieť na noc, keď je poludnie?
V spomienkach času rozjasní sa
deň lásky, prvé milovanie,
melódia plaču narodených detí,
najkrajšia medzihra na proscéniu života...
Pane, vrúcna modlitba k Tebe letí
s túžbou, nech Tvoja láska, Tvoja dobrota
mi pomôže...nech bolesť ma nezničí natoľko
že boľavý bude obraz spomienok, či jeho zrkadlo....
som stále tu, mám stále nádej, len ma napadlo
či príde i zajtra ráno...
LukyŠ
09.11.08,11:48
Lietaj,lietaj ako vták,
čo pod sebou má celý svet,
a i keď nikdy nebude to tak,
maj sny ktoré ti budú závidieť.

Neveríš že existuje raj?
veď ho máš tak blízko,
vravia ti-veď toľko nesnívaj!
no TY neklesni tak nízko.

SNÍVAJ,snívaj čo len vládzeš,
vysnívaj si vlastný svet,
získaj ho,to nie je krádež,
taký svet sťa tvoj už niet.

Nájdi si ho vo vlastných snoch,
nech v živote ťa sprevádza,
peklo na zemských končiaroch,
raj v mysli ktorá nezrádza.

Každý vlastní kúsok raja,
len ho musí v sebe nájsť,
ten sa predsa nepredáva,
ten sa musí s nami zrásť.

A tak zo smútku či sklamania,
zo žiaľu či plakania,
so srdcom boľavým či nemým,
s výrazom zničeným a bledým,
telom zdrveným zo života,
dušou ktorú pohltila prázdnota,
odpočiň si za hranicami Zeme,
nahliadni do raja čo v tebe drieme.

Vytvor tam všetko ako by si chcel,
veď je to sen len a len o tebe,
urob niečo čo by nik nevedel,
bránu na zámok cez ktorú nesmieme.

Svet je krutý,my to vieme,
preto raj potrebujeme,
no i raj vie pekne kántriť,
keď sa z neho musíš vrátiť.

Preto pozor na želania,
všetko sú len naše sny,
útočia bez varovania,
na svet celkom reálny.

No nezabúdaj ten svoj raj,
tie všetky tvoje sny,
zrealizovať naozaj,
cez všetky prekážky.

Lebo tam zistíš o čom snívaš,
čo skutočne chceš,
a nezáleží na tom kde bývaš,
všetko sa dá-ak chceš ,vieš.
scimmioto
09.11.08,19:00
Pesikova ďakujem
scimmioto
09.11.08,19:03
Tak zľahka a tak sviežo nesú ma nohy,
vymenené krídla skáču do oblohy,
ja prichádzam medzi vás úplne očarená,
ja vchádzam medzi vás úplne prekvapená.

Tak zľahka a nevinne nesie ma Zem,
dnes viem že z oblakov nespadnem,
dnes viem že udržím sa pri hviezdach,
dnes lietam vysoko pri nebesiach.

Zelený trávniček hladí mi nohy,
pri toľkej nádhere už skladám slohy,
v pozemskom raji ostanem bývať,
ochotne a naveky budem s ním splývať.

A každým nádychom prichádza sila,
už vidím pre čo som dosiaľ žila,

Vo vzduchu lietajú svätojánske mušky,
na strome zelenejú sa pyšné hrušky,
na Zemi hrdý trpaslík stojí,
mačička v pozadí už sa ma bojí.

Spevom opeknel celý svet,
strachu a nervozity tuto niet.
Pokojom srší ten malý svet,
takého na svete už veru niet.

A malý kúsok raja našli sme na svete,
lenže vy tam nikdy vstúpiť nesmiete,
to je môj súkromný raj pocitov,
keď sa raz niekto niekde ocitol...
everel
09.11.08,20:28
Pôvodca textu príspevku:Lukyš

Nie som tu,nie som tam,
neutekám,zostávam.
Nemaj strach,
moje meno volaj,
príď ku mne
a ruku mi podaj.
Nie som ďaleko,
nie som blízko,
nepadám,lietam nízko.
Čítal som,
niečo krásne,
píšem vraj,pekné básne.
Nie som zlý,
nie som ten,
dávam,dostanem.
Počúvaj šepot lístia,
vieš,oni všetko zistia.
Nie som sopka,
nie som chrám,
netrápim,neovládam.
Tušíš,čo môže sa stať,
vieš,že niekoho chcem mať rádhttp://gdpit.com/avatars_pictures/animated/gdpit_com_45464553_168.gifLukyš. SUPER. Poklona.
erzet
10.11.08,05:40
Rolexak
10.11.08,06:47
Ženu mám mrchavú, za veľa nestojí.
Keď idem zo šenku veľmi sa jej bojím.
Stará sa o srdce aj o moje cievy,
najradšej by bola, keby som bol triezvy.
Asi ma neľúbi, žiť ma takto núti.
Raz ten strach prekonám, upijem sa k smrti.
iriska
10.11.08,08:33
Ak chceš ísť na pivo
večer chodiť krivo
nechceš jej byť nablízku
nezabudni uzatvoriť
životnú poistku