Reakcie

čo narobíš? doba je pretechnizovaná a my nechceme zaostávať.a na záver aj tak dospejeme k tomu,že v jednoduchosti je krása.ináč myšlienkovo i štylisticky vysoko hodnotím.

dnes mám "deň blbec" ale schuti som sa zasmiala, nech Ti ten humor vydží i naďalej

Toto bolo super, dobre som sa nasmiala

Vynikajúce

Si dobrá. Pobavila som sa

Ľudmilka, nemá to chybu

Fakt dobré

Naozaj veľmi pekný príbeh, žiaľ so smutným koncom. A čo ešte dodať?...len toľko, že práve v takom prostredí v akom pracuješ, každý človek...nový príbeh, iba človek ako Ty...vnímavý a citlivý to dokáže.

Ľudka, výborne som sa zabavila, naozaj máš talent na písanie. Teším sa na pokračovanie

Krásny, aj keď smutný príbeh. Svojou "ľudskosťou" si Jasmínke asi pomohla viac, ako všetky liečby. Na konci svojej životnej púte, mala pri sebe niekoho blízkeho,komu sa mohla zdôveriť, kto bol pri nej...
Ako sa hovorí " nikoho v živote nestretneme náhodou"...

a neoklamali ta? ten program svokra 1.0. nebol nahodou Trojsky kôň?

Inak pekne napisane

Ľudskosť. To je to, čo si dala Jasmíne. Nič lepšie a krajšie si jej nemohla dať. To je to čo v mnohých situáciach chýba. Aj keď si teraz dáš väčší pozor, aby si sa príliš nezblížila so svojími pacientami ale nikdy nezabudni, že obyčajný ľudský prístup je často účinnejší ako najdrahší liek.

Super písanie Ľudmilka

je to dobré Gratulujem

Bol mi ten upgrade treba?!
Jasné že áno, lebo by si nikdy neocenila verziu - priateľ 5.0

... noo a sú dosť neporovnateľnééé ... tak asi ako priateľka5.0 a manželka 1.0

zábavné...
no musela si to vyskúšať, aby si mala s čím porovnať softvér priateľ 5.0

Ďakujem za krásne reakcie, mám tiež nespočetne veľa zážitkov smutných, ale aj humorných, ale práve osud Jasmiky zanechal vo mne tú najhlbšiu stopu a zároveň mi pomohol na veci sa pozerať inou optikou. V poslednom čase som veľa krát rozmýšľala, že zmením svoje povolanie a budem sa venovať úplne inému smeru, keďže mám aj technické vzdelanie. Ale práve v tejto práci cez osudy ľudí som našla živú vieru a nespočetné množstvo fantastických ľudí.

Ludmilka, dojímavý príbeh, ale na jeho konci tvrdá realita. Realita zdravoťáka - odosobnenie. Ja som zo zdravotníctva už niekoľko rokov, ale mnohých pacientov mám stále pred očami a často na nich spomínam. Všetci už nie sú medzi nami. Na ARO človek vidí tie urputné zápasy o život, tú silu žiť, je toho súčasťou a potom príde prehra. Prehra dvojnásobná. Jedna z nemohúcnosti a druhá zo straty toho, koho vpustil do svojho srdiečka viac ako treba. Ja mám takých pacientov veľmi veľa. Jazmínka už bude tvojou súčasťou navždy.

Je to veľmi smutné.
Nemám slov, ale jedno viem určite, že si jej bola veľkou oporou, ktorú v tom čase určite potrebovala.