Zavrieť

Porady

Upraviť

Hlavné

Ďalšie rubriky
Pozrieť RSS kanál

Bionda

Verte- neverte alebo trochu strašidelný príbeh.

Hodnotenie: hlasov5, 3.60 priemer.
12 Reakcie
by
Bionda
, 29.01.08 at 11:42 (3528 Videní)
Ticho nočnej služby pretínal len zvuk dýchacieho prístroja, ktorý dýchal za pacienta, ktorému už zlyhalo všetko - okrem jeho srdca. Jeho definitívna smrť bola už len otázkou času jeho srdca. Už nepomáhali lieky, už nepomáhalo nič, už nemal ani tú nádej.
Sám si vybral smrť a aj sa mu to podarilo. Hrou osudu bolo, že pri prvom jeho pokuse sa ho podarilo ešte vrátiť späť, ale potom ho zradilo jeho vlastné telo.
V tom čase oddelením „putovala“ kniha „na dlhé večery“ Život po živote- ktorá opisovala zážitky tých, čo prežili klinickú smrť. Práve pri prípadoch ako bol ten na našom oddelení a verte, že bývalo ich aj naraz viac, sa človek nad tým čo je v knihe opisované, veľmi zamýšľal.
Okolo polnoci začala akcia jeho srdca rednúť a občas aj vynechávať. Po pár hodinách nepravidelnej činnosti jeho srdce definitívne zastalo a na monitore sa objavila už len rovná čiara. Skontrolovali sme pulz, tlak a rozhodli sa, že ohlásime lekára. Kolegyňa ešte nabudená knihou mi povedala, že radšej pôjde volať z druhého telefónu, aby jej „ nestál“ za chrbtom. Ja som s ním zostala sama.
Mysľou som už prechádzala čo všetko bude treba spraviť s telom a ako je to hrozné, že sme v nočných bez ošetrovateľov a akéhokoľvek pomocného personálu. Nedalo mi.......začala som sa v duchu tomu „nešťastníkovi“ prihovárať: „počúvajte, vráťte sa pekne naspäť, je pokročilá noc, pobudíme všetkých čo ich čaká operácia!“ povedala som mu, že po mojej službe, ktorá končí o 6-tej si môže už robiť čo chce, ale nech si pomyslí, čo všetko musíme s kolegyňou spraviť teraz veľmi skoro ráno a samé, len kvôli tomu, že on sa rozhodol teraz zomrieť. Po chvíli dohovárania, sa zrazu na monitore začali ukazovať prvé prejavy akcie jeho srdca. Boli veľmi nerozhodné, ale moje povzbudzovanie zabralo.......
Pacient definitívne „odišiel“ pol hodinu po mojom odchode o 6,30.
Čo dodať? Je na každom ako si príbeh vyloží. Verte, že nevidieť to a nezažiť - Ja- určite neuverím.
Categories
Nezaradené

Reakcie

  1. avatar
    Máš parádny zážitok...
    Tak dopadne ten čo sa mŕtvemu prihovára. A odvtedy si ešte skúšala takto prehovárať odchádzajúcich?
  2. avatar
    No ja by som nebožtíkovi aspoň týždeň sviecu na noc zapaľovala, že som ho tak brzdila v odchode na druhý svet. Tak tomu sa hovorí zhovievavosť. Teda neviem, či by som ja bola taká zhovievavá v jeho prípade. Teraz neútočím na Teba Bionda, ani nechcem aby to vyznelo sarkasticky - božechráň, tým chcem povedať - že situácia zvlášta, veľmi nezvyčajná až...
  3. avatar
    Čo Ty vieš aká je Bionda kočka... možno si ešte chvíľu chcel chlapík okukať babenku. A možno ho ani nemusela prehovárať.
  4. avatar
    Ja som zažila v zdravotníctve toho ešte neúrekom, často som bola jediná z rodiny, ktoré počula "Smrť" prichádzať a naozaj ten človek do dvoch dní umrel. Predpokladám, že keď pracujete na mieste, kde je smrť častá, naučíte sa vnímať tie impulzy.
    Bastian nuž mala som o 16r. menej teraz som hlavne krásna.
  5. avatar
    Danuska, ale pomohlo to v tom, že ja som na odd. patrila medzi tie, čo mali takmer 0 bilanciu úmrtí, vždy nejako čakala na koniec mojej služby a to fakt.
  6. avatar
    v ktorej to bolo nemocnici?
    aby som tam nahodou nesla zomriet
  7. avatar
    Kitky, práve tam by si mala ísť a Bionda by mala mať stále službu.
  8. avatar
    Uctovnik 007 nestras.
  9. avatar
    Ja už od 98 nepracujem v zdravotníctve takže by ste ma tam ťažko hľadali , udalosti boli na ARO , veď sanitky vždy všetko vozili na ARO od otráv po havárky.
  10. avatar
    Tiež pracujem v zdravotníctve, za 30 rokov praxe toho človek zažil už dosť,napriek tomu je ťažké pochopiť niektoré veci, je to medzi nebom a zemou. Náš ocko odpadol, bolo to krvácanie do mozgu, bol v bezvedomí a ležal na ARe. Vedeli sme že už nemá nádej a je otázka času dokedy mu vydrží srdiečko.My sme mali vtedy 1. sv. príjimanie, ja som mala skúšky a do toho chorý ocko... no veľmi ťažké obdobie a neuveríte mi ale keď sme si sadli v nedeľu večer po všetkom tom zhone zachvíľu zazvonil telefón, volali z nemocnice a oznámili nám, že ocko práve zomrel.Ani keby čakal a pritom v bezvedomí ležal 10
  11. avatar
    super zážitok
  12. avatar
    Niečo podobné som zažil na onkológii .
    Oproti mne ležal starý pán , baník so silikózou pľúc .
    Tie zvuky , ktoré pri kašľaní vydával nehodno spomínať , holt choroba . Neviem síce , ako je to inde , ale v Košiciach je prístup k pacientom / bol / v podstate bezproblémový v hociktorú dennú hodinu , niekedy aj nočnú .
    Keďže stav starého pána bol už dosť vážny , vždy bol pri ňom niekto .
    Do konca života nezabudnem na jeho výrok , ktorý povedal dcére , pamätný ..:
    " No dcéra moja , tak ja si balím plnú poľnú a idem ta , het ..."
    Dcéra po chvíľke odišla ...mne tiekla do žily infúzia z chemo , takže som len tak podriemkával . Naraz som si uvedomil , že na izbe je nejaké zvláštne ticho , orem iných zvukov ....nuž som stlačil zvonček , privolal sestričku a oznámil - opýtal sa na onú skutočnosť ....
    Predvídavosť a tušenie ma nesklamali , starý pán fakt dodržal slovo .
    Zbalil si tú svoju plnú poľnú a išiel ....ta het .....