Pekný deň.
Včera som Ti neodpovedala. Keby som ja rozkazovala čo treba, to by bolo povedz psovi, pes ocasovi a sprav si sám. Tak načo hubu drať. Ale vážne. Som rada, že si s jednou rukou natiahne montérky, kde má namiesto šnúrky gumu, navlečie rozgajdané ponožky, obuje papuče na zips, umyje sa, oholí, sám sa naje a prešmatle sa kam potrebuje. Ešte bude aj horšie, len si to ako sa hovorí netreba škrabkať. Raňajkuje takto: http://www.porada.sk/t112320-p66-tak...er-vysiel.html . Má urobený nadstavec, ktorý sa dá posúvať po jeho kresielku, aby ho mal akurát. Ale aj tak dosť ráz bola káva na koberci. No čo narobíš. Pekný deň.
Aspoň si ma konečne spoznal .
Už Ťa vyzerám, abysme sa išli hrať.
Ďakujem za zábavný bodík a prajem pekný večer.
Sedím tu a čakám na syna. Zavezie ma s kvetinami na cintoríny. Len musím počkať, než si dedko dovymýšľa, čo mu ešte mám dať pod zub a potom mi dá povolenie na odchod. To keď mám kdesi ísť vypadá u nás takto: Ešte čokoládku, ešte napolitánku, ešte ovocie (aspoň upečené jablko). Pritom má cukrovku. Ale je to jeho zdravie. A keď som už oblečená pri dverách tak: Kávu mi nespravíš? No čo už. Aspoň počujem okrem televízora aj živé slovo a je nám niekedy aj veselo, keď už niečo z toho má a napriek tomu si to pýta, len aby si prevádzal. Tak vidíš, čo Ťa za taký dlhší pár rokov čaká. Hihihi.......