v pondelok robím besiedku pre naše mamičky a babičky zopár básničiek pre mamky

Mama! Chcem Ti ďakovať za každý jeden deň. Preto začínam už dnes.
V nedeľu kyticu kvetov, kus čokolády, najvrúcnejší bozk, silné objatie.
V pondelok veľká vďaka za lásku.
V utorok za každú pomoc od teba prijatú.
V stredu za každú minútu, ktorú so mnou si, aj keď ťa nevidím.
Vo štvrtok odpustenie za všetko , čím som ti nechcela ublížiť.
V piatok slová ,,Ľúbim ťa."
V sobotu slza šťastia za to, že Ťa mám

Naša mama
Keď roztvorí mama dlane,
položím si líčka na ne.
Pošepnem jej:
„Mamka, mami,
vieš, že voniaš jahodami,
teplým letom, malinami?
Ako dobre, že si s nami,
mamka, mamka, mama, mami.“

..ja spomínam so zapálenou sviečkou..

Mamičkine srdiečko je tu pre nás stále

....mami ďakujem, že si....... moc ťa ľúbim....

Plachá modlitba za mamkino srdce

Keby som videla
i v najskrytejšom sníčku,
kde na zemi je toľko dobrých slov,
... zložila by som z nich modlitbičku za mamičku.
Veď ona sama je modlitbou.

Jej pohladenie,
jej úsmev i jej vráska,
sú ako modlitba, čo do nej vložil Boh.
Mama je láska.
Pusto by sa nám žilo bez tých dvoch.

"Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi ?"
usmial sa Stvoriteľ,
keď stvoril srdce mamy.

A vedel dobre, že nemôže byť iná.
Pretože raz aj On
jej zverí Svojho Syna.

M.Rúfus

Naše drahé mamičky, čo ste už od nás odišli - ľúbime Vás.

Ľúbte svoje mamičky, naše drahé detičky

Určite nás ľúbia, ale niekedy by mohli aj viac.
Lásky nie je nikdy dosť.

Mamička milená, rada Ťa mám,
dnes máš veľký sviatok,
čože Ti dám?


- to je básnička ešte zo škôlky a nikdy ju nezabudnem :-)

Najkrajšia hviezdička je tvoja mamička čo ti Boh dal- či tak nejako to znelo na včerajšej škôlkarskej besiedke

Ťažká úloha

Ja som chlapček ešte malý,
úlohu mi ťažkú dali.
Mamičke mám darček dať,
s láskou jej ho odovzdať.

Bezradne tu stojím sám,
čo ti, mamka, k sviatku dám?
Do uška ti poviem - mama,
nezostaneš nikdy sama.

Budem s tebou každý deň,
si najlepšia, dobre viem.
Mám ťa veľmi, veľmi rád,
srdce z lásky chcem ti dať.


Moja mama

Pohladkáš ma zaránky,
vieš, že mám rád lízanky.
Strapaté mi vlásky češeš
a hádať sa so mnou nechceš.

Pofúkaš mi každú ranku,
pri futbale strážiš bránku.
Nehneváš sa, keď dám gól,
dobrý hráč by z teba bol.

Keď sa mi zas málo darí,
odoženieš všetky chmáry.
Hovoríš mi moje zlatko
a koláče robíš sladko.

Vždy sa na mňa usmeješ,
mám ťa rád, to dobre vieš.
Veď si predsa moja mama,
tak to pyšne vravíš sama.

Aj my, staré mamy sme voľakedy slzili na besiedkach, kde recitovali naše deti, ale mamami sme stále...
Vážiť si treba každú chvíľu, každé pohladenie, každé slovo od mamy. Veľmi rada by som jej dala do rúk kytičku... Bohužiaľ, už to dávno nie je možné, ale nazabúdame! Naučili nás to najkrajšie, ľúbiť človeka od jeho počiatku. Ďakujeme aj tým mamám, ktoré už tu nie sú...

Som si aj poplakala, že si nemôžem maminku pritúliť lebo už nie je