[hore]A ideme do finále. Aspoň v úžitkovej záhrade
-
11.11.2008 ![](http://www.tvojdom.sk/gfx/diskuse2.gif)
Ešte stihneme niečo vysiať a potom už nám zostáva dohrabať lístie, pozbierať poslednú otužilú zeleninu, prehnojiť pozbierané záhony...
![](http://cms.tvujdum.cz/userdata/images/24566zeleninalistopad01.jpg)
Sviatok všetkých svätých, ktorý sme oslávili začiatkom novembra, je podľa pranostík posledným dňom, ktorý zaháňa leto. Aj keď nám občas ešte zasvieti slniečko a prehreje vzduch, teplota zeme nezadržateľne klesá. Každý jasnejší deň je preto výzvou pre všetkých pestovateľov zeleniny, aby svoju záhradku dôkladne prehliadli a na záhonoch ponechali len tie najodolnejšie druhy. Dávajme však pritom pozor, či uprostred záhonov neobjavíme aj krtinec. Iná pranostika totiž hovorí „Keď krtko v novembri ryje, budú na Vianoce lietať komáre“, a to by bolo nemilé.
[hore]Čím nás prekvapí november?
![](http://cms.tvujdum.cz/userdata/images/24569listopadzelenina2.jpg)
Značná časť našej záhradníckej práce sa bude točiť okolo opadaného lístia. To treba pravidelne hrabať a navážať na kompost. Je lepšie urobiť naraz väčšiu a vzdušnú hromadu, aby tu mohol prebehnúť tlecí „horúci proces“, ktorý zničí zárodky prípadných škodcov. V niektorých príručkách sa odporúča pre istotu zasypať povrch hromady vápnom. To však okrem škodcov ničí i baktérie, takže ho radšej rozhodíme po záhradke a zretiu kompostu ponecháme prirodzený priebeh. Na prach rozdrvené pálené vápno potom rozsypávame najmä okolo jabloní, ale i ďalších ovocných stromov, aby zničilo larvy vlnatky krvavej, ktoré sa na zimu sťahujú ku koreňom stromov.
[hore]Ide sa hnojiť!
Teraz to vyzerá, že budeme mať v záhradke hromadu kompostu a nebudeme vedieť, čo s ním. To je však len zdanie. Práve teraz môžeme nahrnúť starý odležaný kompost do lavórov okolo stromov a plytko ho zapraviť do pôdy. Dávame však pozor na poškodenie koreňov – obzvlášť broskyne a marhule korenia plytko! Ak máme vo svojich zásobách aj odležaný hnoj, rozhrnieme ho okolo egrešov a ríbezlí. V prípade malín je lepšie rozhodiť hnoj medzi rady a zarýľovať.
[hore]Trocha chémie ich zabije
Toto ošetrenie KUPRIKOLOM je obzvlášť potrebné pri broskyniach, kde podstatne obmedzí výskyt kučeravosti v budúcom roku, ďalej výskyt kôrovej glejotokovej nekrózy vetví kôstkovín a naviac účinne zasiahne i proti novo sa rozširujúcej chorobe, tzv. suchej škvrnitosti listov kôstkovín.Keď už sa točíme okolo tej starostlivosti, môžeme sa tiež pustiť do jesenného postreku proti baktériám a plesniam ovocných stromov, ktorých v poslednej dobe nie je práve málo. Vhodným prípravkom je napríklad KUPRIKOL 50, ktorý dokáže obmedziť výskyt kučeravosti broskýň a hubovitých chorôb kôstkovín.
Súčasne sa môžeme dať do čistenia kmeňov železnou kefou od starej borky, ktorá bude určite plná zalezených škodcov a ich lariev. Nenechávame preto odpad spadnúť na zem, ale pozbierame ho do plachty a okamžite spálime. Oškrabaním kôry však naša práca nekončí, ešte bude treba nabieliť kmene vápenným mliekom. Evidentne napadnuté stromy, napríklad šárkou a inými chorobami radšej vykopeme i s koreňmi a spálime.
[hore]Pusťme sa do zeleniny!
![](http://cms.tvujdum.cz/userdata/images/24567listopadzelenina.jpg)
Teraz už i v zeleninovej záhradke musíme dokončiť zber neskorých odrôd, ktoré by mohli poškodiť náhle silnejšie mrazy. Urobíme si preto miesto v nevykurovanej pivnici, kam čo najskôr pribudne zeler, mrkva, petržlen, ale tiež hlávková kapusta a kel. Časť petržlenu môžeme ponechať na záhone a postupne zberať jej vňať. Koreň pri troške starostlivosti ľahko prečká zimu a na jar bude chutiť ako rýchlená zelenina. Okrem neho môže vonku zostať i pór, kel kučeravý a otužilejšie odrody ružičkového kelu.
[hore]Neskorý výsev
Aj keď sa to zdá nepravdepodobné, môžeme i v týchto nepriaznivých dňoch vysievať niektoré druhy zeleniny. Bude to napríklad mrkva, petržlen, čierny koreň, paštrnák alebo kuchynská cibuľa. Samozrejme že už nevyklíčia, ale semienka cez zimu napučia a na jar vyklíčia s pribúdajúcimi teplotami v plnej sile.
Počasie však býva beťár, a tak sa pre istotu vyplatí prikryť vysiate záhony aspoň čečinou. Môže to však byť i netkaná textília alebo tenšia mulčovacia vrstva. Ak máme zbytky slamy alebo opadaného lístia, o ktorom máme istotu, že nie je napadnuté škodcami, šup tam s nimi. Pod prirodzenou ochranou sa pôda prakticky stále udrží vlhká a bude čo najmenej premŕzať.
[hore]Co urobíme s bylinkami?
Vzhľadom k tomu, že väčšina z nich pochádza pôvodne zo Stredomoria, je vhodné obložiť čečinou i ich záhon. Ak teda pestujeme levanduľu, šalviu alebo tymian, nezabudneme ich zbaviť odumretých výhonov a ochrániť ich korene pred nadmerným premrznutím. I nás potom bude hriať dobrý pocit, že sa na jar opäť zazelenajú.
Trochu iné to bude s rozmarínom. Ten je menej otužilý a teploty pod – 5 °C by ho mohli poškodiť. Preto je lepšie celú rastlinu vykopať a preniesť na chodbu či do inej nevykurovanej, ale svetlej miestnosti, kde ju budeme len minimálne zalievať.
[hore]S hnojom opatrne!
![](http://cms.tvujdum.cz/userdata/images/24568listopadzelenina1.jpg)
Pozbierané záhony, ktoré už nebudeme využívať, zbavíme rastlinných zbytkov, prehodíme kompostom a nahrubo ich zrýľujeme. Podľa zloženia pôdy môžeme pridať i minerálne hnojivá, Thomasovu múčku alebo mleté vápno. Dajú sa využiť i prípadné zásoby odležaného hnoja, ale nesmieme ho dať do záhonov, kde zamýšľame pestovať koreňovú či cibuľovú zeleninu s výnimkou pažítky a póru. Pri väčšej koncentrácii by ich mohol spáliť.
Až budeme so všetkým hotoví, príde čas uzavrieť a premazať hydranty, vyprázdniť hadice, uložiť náradie alebo sa pustiť do jeho opravy. Necháme si však po ruke lopatu, nikdy nevieme, môže sa kedykoľvek hodiť.
Prebraté z:
http://www.tvojdom.sk/zahrada/staros...j-zahrade.aspx