Mohol by sa stať spoluvlastníkom nehnuteľnosti, lebo nadstavba nie je samostatná stavba. Mali by spísať zmluvu o nadstavbe podľa §§ 21 a 22 zákona 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nadstavbu by zadefinovali ako bytovú jednotku a určili by spoločné časti a zariadenia. Zákon v § 1 vylučuje jeho použitie len na predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt.

Pre taketo nieco musi mat brat vydane stavebne povolenie.
Pre vydanie stavebneho povolenia musi stavebnemu uradu preukazat uzivacie pravo k nehnutelnosti. A to bud kupnou zmluvou alebo najomnou zmluvou s trvanim viac ako 1 rok.
V pripade najomnej zmluvy ak s nim uzatvoria najomnu zmluvu nebude problem. Nakolko aj ked to v zmluve nie je uvedene, ma narok na uhradu vsetkych ucelne a efektivne vynalozenych nakladov na zhodnotenie predmetu najmu. A preto v pripade dedenia by mal narok aby mu dedicia vyplatili hodnotu o ktoru prenajatu cast nehnutelnosti zhodnotil. Staci na to bezna najomna zmluva.

Nie vždy ľudia zdedia to, čo si myslia. Stať sa môže všeličo...

Pred tým, ako začne brat investovať nemalé peniaze do domu (ktorý mu nepatrí), by mal spísať s majiteľmi zmluvu, aby v prípade predaja, alebo darovania nehnuteľnosti mu bola suma, ktorú investoval vyplatená a taktiež majitelia domu môže spísať zmluvu, kde táto suma bude braná do úvahy v prípade dedenia a delenia nehnuteľnosti medzi viacerých dedičov. Hlavne, aby mal odložené doklady, ktoré predloží pri dedičskom konaní. Oplatí sa dať si vypracovať dobrú zmluvu právnikovi, čo pri väčšej investícii nie je až taká veľká položka.

Keďže je nutné stavebné povolenie a stavebník nie je majiteľom nehnuteľnosti, je možné, aby v prospech brata bolo zriadené vecné bremeno, ktoré sa zapíše na LV. Po kolaudácii by sa brat stal vlastníkom nadstavby.
Takto by sa brat stal vlastníkom toho, čo sám postavil a rodičovský majetok by sa nedelil.