Ahoj, v prvom rade by som si ako zamestnávateľ vyžiadal od lekára vyjadrenie, v ktorom uvedie presne príčiny vzniku uvedeného stavu. v zákone 124/2006 v §17 sa presne píše,kedy sa klasifikuje pracovný úraz. Na základe toho sa dá potom povedať či je to pracovný úraz alebo nie. Podľa mňa to pracovný úraz nieje, ale 100 ľudí 100 názorov.

Pracovným úrazom nemôže byť zlá životospráva. Pochybujem, že by lekár upchatie cievky určil ako pracovný úraz.

tu je citácia zo zákonníka práce ohľadom pracovného úrazu

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania
§ 195

(1) Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

(2) Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

(3) Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

(4) Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.

(5) zrušený zákonom č. 461/2003 Z.z.

(6) Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
§ 196


(1) Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

(2) Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,

c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

(3) Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

(4) Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

(5) Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.
§ 197

Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.

Ďakujem za príspevky. Teda napíšem požiadavku na primárku interného oddelenia, no povinnosť odpovedať lekára je iba na to či ide alebo nejde o závažný pracovný úraz. Ostane to asi iba na jej dobrej vôli alebo existuje nejaký predpis, kedy musí lekár odpovedať písomne na požiadavku zamestnávateľa vo vzťahu na úraz zamestnanca? Čo v prípade, ak sa úplne vylúči príčinná súvislosť s pracovnými úlohami a v priamej súvislosti s prácou a mohlo k tomu dôjsť aj v domácnosti? Vypisuje sa aj vtedy po došetrení záznam o registrovanom pracovnom úraze alebo nie? Má sa tento záznam aj napriek tomu poslať na inšpektorát práce alebo na orgán dozoru a zamietnuť potom nárok pozostalých na dávky úrazového zabezpečenia?

Ja si myslim, ze sa staci zamysliet nad terminom "pracovny URAZ". Teda aby nieco mohlo byt povazovane za pracovny uraz, musi ist v prvom rade o uraz.

Udel sa v praci do hlavy?

mauditt,
súhlasim s Tebou, že lekár je povinný sa vyjadriť iba ak ide o závažnosť úrazu. Ale nič tým nepokaziš, ak ho písomne požiadaš o vyjadrenie sa, a budeš to mať čierne na bielom, že sa nejedná o prac. úraz. Potom netreba robiť nič. Veď predsa lekár vie najlepšie posúdiť čo sa konkrétne stalo, a keď to budeš mať na papiery, nie je to a škodu...

Súhlasím s tým, že sa v tomto prípade nejedná o úraz, no nesúhlasím s tým, že zlá životospráva môže príčinou mozgovej príhody! Ak niekto neustále zažíva stres, je pod tlakom problémov a k tomu sa pridružia choroby ako je vysoký krvný tlak, cukrovka, choroby srdca a iné, nie je to vždy zlá životospráva, sú tam aj iné faktory. Aj bábätka ochorejú na tieto choroby a tam určite nie je zlá životospráva! Ja len toľko, musela som reagovať, lebo tieto choroby až príliš dôverne poznám, včítane toho bábätka.

(2) Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

V prvom rade posudzuje zamestnávateľ, či sa jedná o pracovný úraz. Ak nie je preukázateľné, že k cievnej príhode došlo v dôsledku plnenia pracovných úloh, zamestnávateľ môže bez akýchkoľvek pochybností úraz posúdiť ako nepracovný. Takáto preukázateľnosť je veľmi nepravdepodobná, pripadá do úvahy len u nejakej špecifickej pracovnej činnosti a teoreticky v hlavách niektorých právnikov. Ak sa zamestnávateľ bojí zodpovednosti, môže ho ohlásiť na IP a skrývať sa za ich rozhodnutie (nevidím dobrý dôvod na dobrovoľné pozvanie IP na kontrolu).
Ak pozostalí nesúhlasia, môžu žiadať prešetrenie od inšpektorátu práce a zamestnávateľ je potom povinný rešpektovať závery IP alebo sa súdiť. Ak ani IP neposúdi úraz ako pracovný, môžu sa pozostalí obrátiť na súd s malou pravdepodobnosťou úspechu ( na slovenských súdoch nie je výsledok predvídateľný).

Životospráva podľa môjho názoru nie je iba stravovanie, ale aj životný štýl, t.j. aj stres a problémy(ja to zase poznám na sebe - rýchlo sa stravujem, na oddych nie je čas....)
Len tak mimochodom.

podľa mňa mnoho zamestnávateľov napomáha ku pracovnej "nepohode" nadmernými požiadavkami, neprimeranému pracovnému prostrediu....... a aj to je dôvod, prečo ľudia sú v praci pod stresom a aj preto sa im zhoršuje zdravotný stav.