Ľudová slovesnosť je tvorba ľudu. Vytvárala sa dávno pred vznikom písanej literatúry a šírila sa ústnym podaním a jej autori sú neznámi. Ľudová slovesnosť je súčasťou ľudovej kultúry

https://www.google.com/search?q=ludo...w=1366&bih=526

Poznámka je nástroj,ako podať rodičovi nepripravenosť žiaka na školu.Pokiaľ dopredu vieš,že ju dostane neprávom,tak sa tým netráp.Ak si synovi vysvetlila,že sa to dá pochopiť napríklad tak,že ináč sa človek pozerá na problém,keď sa ho týka a ináč keď netýka,tak vie všetko.Ako vzniklo príslovie,určite nevie ani tá učiteľka.Ak dostane tú poznámku,tak nech mu to potom sama prezradí.

keď som chodila do školy podobné veci ma učili tam... moji rodičia mi teda s ničím nepomáhali... a dnes počúvam z každej strany, že deti musia okrem školy ešte chodiť na doučovania všakovakého druhu... to sú dnešné deti tak hlúpe, alebo je chyba niekde inde?

Rozdiel je v tom, že kedysi písali úlohy deti. Dnes píšu rodiččia s deťmi-musia. Tiež mám tie isté problémy.

Nech jej povie,že bankárov syn neverí roľníkovmu synovi,že mal na večeru omastené zemiaky.
Alebo:americký hamburgerový tučko neverí,že v Afrike zomierajú deti od hladu a nevedia (chvalabohu),čo je to kola.

Juj ďakujem všetkým,ja keď mám robiť ulohy s detmi tak nechápavo krútim hlavou čo všetko možné sa musia deti učiť.Niektoré dokonca nepodstatné veci.Ja som síce vyšla zo strednej v 99 roku ale taketo veci ucitelia po mne nechceli.Minule som dostala za ulohu zistit na internete niečo,keďže som mala pc v oprave tak som nezistila a tým dostala dcera 5.Nepomohlo ani moje vysvetlenie ani ospravedlnenka.Vraj mala ist k spoluziacke.No ale keby k nej isla aj tak by dostala zlu znamku zato ze opisala domacu ulohu.Aj povinny cudzi jazyk od 1.rocnika je podla mna nezmysel.Najprv sa treba nauciť ten svoj a potom cudzí.Sa nečudujem,keď donesie zo SJ 3 a z AJ 1.

nechápem ako sme mohli fungovat v skole bez PC... a cuduj sa svete vyštudovali sme... deti sice nemam, ale tiez som sa minule pozastavila nad tym, ze ucitel chce od ziaka vypracovat nejaky text a musi to byt na PC... a na vychode teda vsetci PC nemaju... nevadi,ze maju ist do kniznice a vypracovat to tam... nechápem a neznášam túto dobu... to žeby som začala na materskej študovat a pripravovat sa na ucenie vlastnych deti... raz ked to pride... brrr

My sme nemali počítače, ani googel ani facebook a vyštudovali sme. Nikto, nikdy mi nevysvetľoval, čo znamená :" Sýty hladnému neverí ". A tak mi nebolo treba vysvetľovať, že ťažko môžu mestskí spolužiaci pochopiť a uveriť, že nám, dedinským môže chutiť na výlete omastený chlieb s rajčinou zo záhrady lepšie, ako ich chlieb precpaný údeným a franúzskym syrom z Tuzexu.

Ja to vnimam tak ze ten kto napriklad nebol nikdy v zivotnej situacii toho druheho,tak ho nevie pochopit a ma menej empatie,napriklad clovek ktory nebol nikdy chory nevie celkom pochopit problemy cloveka zo zdravotnym postihnutim,alebo clovek ktory mal v zivote vzdy nadbytok vsetkeho co v zivote potrebuje,tak nikdy nepochopi problemy bezdomovca alebo bezcitny a sebecky clovek nepochopi cloveka laskaveho a solidarneho,clovek z nadstandartnym zarobkom nepochopi toho z minimalnou mzdou atd

Čo sa týka domácich úloh - som učiteľkou (M, Inf.) a tiež ma rozčuľuje ak nejaká kolegyňa či kolega trvajú na svojich nezmyselných požiadavkách a úlohami zaťažujú najmä rodiča a nie žiaka. Nemám rada kolegov, ktorí dávajú chytáky či úlohy, ktoré sa nedajú zistiť. Tiež som robila z deťmi rôzne projekty na rôzne témy a žiaci si mohli slobodne vybrať odkiaľ budú čerpať vedomosti (PC-internet, encyklopédie, časopisy, rozhovory s rodičmi či známymi) či ho vypracujú na PC alebo ho pracne vypracujú vlastnoručne či tam budú lepiť obrázky alebo kresliť - osobne som bola radšej za vlastnoručné vypracovanie lebo žiak musel vložiť do projektu svoju fantáziu a zručnosť pričom som však neodsúdila prácu na PC ako menej hodnotnú. V žiadnom prípade však nemôžem trvať na počítači, pretože veľa detí doma počítače nemajú. Žiadny školský predpis na ZŠ neurčuje, že dieťa musí úlohu vypracovať na počítači okrem prác na informatiku, ktorú však robia v škole a nie doma. Na rodičovskom žiadajte dať do zápisnice, aby úlohy žiaci nemuseli vypracovať na počítači. Ak je učiteľka neprístupná a nedá sa s ňou komunikovať je tam predsa jej nadriadený.

Patrím k učiteľom, ktorí takéto „nezmyselné“ úlohy dávajú. Samozrejme, že žiakom sa to nepáčilo (ktorá úloha sa im páči, že?), ani mnohým rodičom (decko ich prišlo otravovať s blbou otázkou práve keď pozerali telenovelu). Bola o tom diskusia na rodičovskom. Buďte si istí, že tieto deti už dnes vedia čo je srvátka, rodičia si dokonca našli čas a s deťmi doma vyrobili tvaroh a pre niektorých sa to stalo tradíciou. Dávam aj úlohy z internetu a niektoré deti „zabudli“ povedať rodičom, že v škole majú prístup k počítačom a na net, lenže musí zostať v škole po skončení vyučovania. A to sa im NECHCE! Čo je zlé na tom, ak učiteľ supluje rodiča a rozširuje deťom obzory? Rodičia na to nemajú ani čas, ani chuť. A čo si decko lepšie osvojí – informáciu naservírovanú na tácke, alebo takú, na zisťovaní ktorej museli sami zapracovať? Myslím, že to je bezdebaty.
Nemá zmysel im stále predkladať hotové poznatky, musia na tom zapracovať sami.
Ešte jedna poznámočka. Je priam neuveriteľné, akí naivní sú niekedy rodičia, uveria dieťaťu každú blbosť a sú ochotní nekriticky kritizovať každý počin učiteľa.

Mam druhaka syna, ale poviem vam, ze niekedy , ked robime ulohy z matematiky, tak sa aj mne pari z hlavy :-) Proste nechapem zadanie (niekedy aj zadanie je...), tak volam spoluziackinej mame, no tak tipujeme, ze asi tak by to malo byt.
Pamatam sa, ze napr., scitavanie a odcitavanie cez 20 sme sa ucili pod seba a zda sa mi to este aj teraz jednoduchsie. Teraz ten popstup....
Neviem, co bolo take zle na uceni pred 25 rokmi? A dodam, ze ulohy som si robila sama, mama mi len skontrolovala, mala som same jednotky.
Teraz musim, doslova musim kazdu ulohu robit so synom, lebo niektore zadania uloh fakt nechapem ani ja. Potom za niektore nezmyselne ulohy dostanu deti aj horsiu znamku, ktora im kazi prospech.

Niekto ma možno ukameňuje, ale o čo má ísť rodičovi, o známky dieťaťa, alebo jeho vedomosti? Ak dáme dieťaťu istotu, že úlohy s ním budeme vypracovávať my rodičia, bude sa na to spoliehať a nebude sa príliš namáhať. Ak občas dostane horšiu známku, na lepšiu sa bude musieť viac snažiť a možno si spomenie, ako to na hodine riešila pani učiteľka, prípadne sa bude musieť na vyučovaní viac sústrediť a NESPOLIEHAŤ SA NA RODIČA.

logomania presne toto sa mi pači, myslím, že dieťaťu dá viac, ak pôjde do knižnice niečo si tam vyhľadá a urobí projekt vlastnoručne a farebne, kt doplní kresbami!... stiahnuť niečo z internetu a dať to na papier, potom jediným kliknutím vytlačiť... podľa mňa len zabíjanie času, ktoré človeka/dieťa veľmi neobohatí...

silvernola vzťah rodič/dieťa/učiteľ je v dnešnej dobe "zvrátení" vytratila sa úcta k vzdelaniu či samotná úcta k učiteľovi... v tomto Vás chápem... ale dieťa by malo mať na výber vypracovať to cez PC, alebo ručne... nemalo by to byť len cez ten PC...

a pre pobavenie... na strednej sme vypracovávali technické cvičenia ručne (narysovať, vypočítať...) v IV. ročníku (počítač mal doma tak 1-2 študenti z 30) som jedno zadanie vypracovala tiez na PC, "potila" som doma krv... lebo som zo strojariny teda neexcelovala, ale chcela som zažiariť, tak mi môj starší brat pomáhal (rozumej stál nadomnou a nadával mi do debilov pri každom zaváhaní, či zlom vzorci) nakoniec mi to teda celé skontroloval a na druhý deň, celá natešená a pyšná odovzdávam učiteľovi vypracované TC... otvoril ho, opýtal sa ma kto mi to robil, na moju odpoveď že ja sa len zasmial a dal mi 5! ešte v tej deň si ma zavolala triedna a pýta sa ma, prečo mám tri 5 a každá pekne inou farbou! skoro som odpadla, tak ten učiteľ mi dal tri päťky a všetky vraj oprávnene...
takže nedokázal nás 4 roky nič naučiť, (pol mojej triedy chodilo k môjmu bratovi na doučovanie) a keď si niekto dal nejakú námahu tak to pán učiteľ nepredýchal... darmo starého psa novým kúskom nenaučíš... ))))))

alebo žiak dostane jednoduchú domácu úlohu z cudzieho jazyka a vo vypracovaní má nielen slovíčka, ale aj "gramatiku" akú ešte nepreberali

Pokiaľ sa spomína škola. Viete, aký som bol frajer, keď som doma mohol používať toto:

Zvládlo to násobenie, delenie, sčítanie, odčítanie. Super vecička (keď som nemusel počítať na papieri )
- Technické cvičenia + výkresy - u mňa to bolo len stručne ručne! A navyše - technickým písmom - teda písať šablónou! Predstav si výkres A2 kreslený ceruzou - podklad + pauzák tušom (to isté) + 20 listový elaborát písaný šablónou.
To bolo pošušnáničko na týždeň.
A pri maturách som mal elektronickú kalkulačku sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie, odmocnina) ako jediný (fotrík požičal z obchodu) - profáci nevedeli, ako sa majú zachovať - povoliť, nepovoliť?

jasné poznám, A2 ma našťastie nepostihlo... pauzáky, a ceruzky všekých tvrdostí, perfektne zastrúhané v peračníku... a tušové perá to bol aký luxusný tovar... )))

Normal

upgrade

special

de luxe

de luxe special

anooooo

rysovacia doska, pera, tus, sablony - vsetko perfektne udrziavane
a najvacsia haluz bola na zaciatku skolskeho roka robit ramceky do vsetkych zositov - a to sme nesmeli robit dierky spendlikom v zostie, ziadny kruzok na spojoch ciar

Vidíš, sisima, na samozrejmosti sa samozrejme najskôr zabúda. Prirodzene, treba trvať na tom, že žiak má „referát“ vypracovať sám (občas trávim veľa času na internete a overujem to) a nemusí to byť len na počítači.
Súhlasím, že úlohy tohto typu musia byť zmysluplné a vypracovávané žiakom, nie sťahované či opisované. Čiže, témy treba zadávať premyslene.
Súhlasím, že úlohy tohto typu musia byť zmysluplné a vypracovávané žiakom, nie sťahované či opisované. Čiže, témy treba zadávať premyslene. A rovnako dôležité je podľa mňa aj to, ak žiak svoje zistenia prezentuje spolužiakom, čím si vyskúša aj svoje schopnosti na tomto poli.