podľa uvedeného je možné uvažovať, že vzhľadom na popísané správanie druhej zmluvnej strany je zmluva pre jej uzavretie v omyle na Vašej strane vyvolanom druhou stranou (§ 49a Občianskeho zákonníka), neplatná. Tejto neplatnosti je potrebné sa dovolať, ideálne adresovať danej spoločnosti písomnosť, v ktorej bude uvedený dôvod neplatnosti a okolnosti, prečo táto neplatnosť nastala. Dôsledkom neplatnosti pre uzavretie zmluvy v omyle je, o. i., aj to, že takáto zmluva sa ruší od počiatku a nie je na jej základe možné uplatňovať zmluvnú pokutu. Popísané správanie je zaujímavé aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.), nakoľko by mohlo ísť o klamlivé konanie (§ 8 zákona č. 250/2007 Z. z.). V tejto súvislosti je možné obrátiť sa na Slovenskú obchodnú inšpekciu. V súvislosti s neuvedením trvania zmluvy v prípade, ak je zmluvou upravené opakujúce sa, resp. nepretržité konanie, pôjde aj podľa mňa o zmluvu na dobu neurčitú. Zmluvu na dobu neurčitú je možné ukončiť výpoveďou podľa § 582 v lehote stanovenej v zákone. Výpoveď zmluvy podľa uvedeného ustanovenia nemôže byť sankcionovaná zmluvnou pokutou. Je však potrebné rozlišovať viazanosť dojednanú v rámci zmluvy a trvanie zmluvy. Domnievam sa, že v prípade ak každá zmluvná strana má v držbe zmluvu, ktorá obsahuje odlišnú úpravu toho istého právneho vzťahu, bolo by vecou dokazovania na súde, k čomu sa strany zmluvy skutočne zaviazali. V tejto situácii by asi bolo vhodné uviesť (v písomnej forme) príslušnej spoločnosti argumenty prečo nemohol nárok na zmluvnú pokutu vzniknúť. Mohlo by to byť dostatočne odradzujúce