Ak žije a pracuje v cudzine a na SVK má len trvalý pobyt - môže v krajine v ktorej pracuje požiadať o daňový domicil a bude rezidentom len tej krajiny v ktorej pracuje a SVK nemusí riešiť.
s o zvýrazneným od profesional nesúhlasím
Ak má na Slovensku trvalý pobyt, musí podať daňové priznanie aj na Slovensku s tým, že voči dani splatnej v SR si započíta daň zaplatnú v zahraničí. - toto neplatí ak pracuje ako zamestnanec môže si uplatniť metódu vyňatia a tam daň na SVK nemusí platiť v prípade, že by podal DP na SVK.
Pozri si § 45 ZoDzP 3) b, c
(3) Metóda vyňatia príjmov podľa odseku 1 sa uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti
a) za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo
b) zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené.
c) zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.
aby som rozvírila debat pridám aj odpoveď z prezidentskej kancelárie z roku 2013, na základe ktorej som dospela k záveru, že ak človek nechce jednoznačne podať DP - dá sa použíť aj táto odpoveď v prípade ako je tento konkrétny
avšak už roky podávam DP najbližšej rodine, ktorá pracuje v GB a teraz už posielajú papiere sami, lebo som im vysvetlila, že ak by predsa len čosi potrebovali na SVK, napr. pôžičky atď. potrebujú potvrdenie z DÚ a to im nič nevydá aj DP nepodajú
je to síce dlhé, ale oplatí sa dočítať.
Kancelária prezidenta
Vec: Odpoveď
Dobrý deň pani ...,
nech sa páči, posielame Vám odpoveď na Vašu otázku.
Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie rozsahu daňových povinností daňovníka na území SR je jeho daňová rezidencia (daňový domicil).
Daňovým rezidentom Slovenskej republiky (daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou) podľa § 2 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov, ktorý má neobmedzenú daňovú povinnosť na území Slovenskej republiky, je fyzická osoba, ktorá má na tomto území trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava.
Takáto osoba má podľa § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov povinnosť vysporiadať si na území Slovenskej republiky svoju tzv. celosvetovú daňovú povinnosť, t.j. nielen z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR, ale aj z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí.
Daňovým nerezidentom Slovenskej republiky (daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) bod 1. a 2. zákona o dani z príjmov je fyzická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt ani sa tu nezdržiava viac ako 183 dní v roku a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach (do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu), alebo sa tu obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia, alebo hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky.
Daňový nerezident je v súlade s § 2 písm. g) zákona o dani z príjmov povinný vysporiadať si len daňovú povinnosť z príjmov plynúcich zo zdrojov na tomto území.
Ak vznikne tzv. konflikt dvojitej rezidencie, t.j. že osoba bude považovaná súčasne za rezidenta dvoch štátov podľa vnútroštátnych daňových predpisov týchto štátov, pri rozhraničení daňovej rezidencie sa postupuje podľa článku 4 Zmluvy medzi vládou Českej a Slovenskej federatívnej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a ziskov z majetku (uverejnená v Zbierke pod č. 89/1992, ďalej len "zmluva").
Kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie sú v článku 4 ods. 2 zmluvy definované v nasledovnom poradí: stály byt, stredisko životných záujmov, obvyklé zdržiavanie sa a štátna príslušnosť.
Ak má daňovník v príslušnom zdaňovacom období stály byt aj na území Slovenskej republiky a tiež na území Veľkej Británie, v zmysle uvedených kritérií sa ďalej skúma, v ktorom štáte mal v danom zdaňovacom období „stredisko životných záujmov“.
Pri posudzovaní, v ktorom štáte má daňovník „stredisko životných záujmov“ je potrebné preveriť všetky skutočnosti a okolnosti súvisiace s jeho osobnými a hospodárskymi vzťahmi a posudzovať ich ako celok (napr. rodinné a sociálne vzťahy, trvalé bydlisko, majetkové pomery, zamestnanie, politické, obchodné, kultúrne a iné aktivity, a pod.). Pri určovaní štátu, v ktorom má daňovník „stredisko životných záujmov“ sa uprednostňuje štát, v ktorom prítomnosť daňovníka a jeho väzby naň majú stabilnejší charakter. Ak osobné a pracovné väzby nie sú sústredené v jednom zmluvnom štáte, osobitný význam zohrávajú stabilnejšie osobné a rodinné vzťahy daňovníka.
Uvedené rozhraničovacie kritériá sa aplikujú až dovtedy, pokiaľ nie je stanovený len jeden štát rezidencie.
Na účely posúdenia daňových povinností na území Slovenskej republiky (napr. podania daňového priznania) si daňovník posudzuje svoju daňovú rezidenciu osobne (bez rozhodovania správcu dane), pričom je povinný preukazovať skutočnosti súvisiace s určením statusu rezidencie správcovi dane len v prípade, ak ho správca dane na to vyzve v priebehu daňového konania.
Upozorňujeme, že v prípade, ak správca dane vyzve daňovníka aby preukázal skutočnosti, preukazujúce jeho daňovú rezidenciu, tieto dôkazy by z hľadiska objektivity nemali byť jednostranne zamerané a nemali by preukazovať len osobné vzťahy a väzby k jednému štátu.
Upozorňujeme, že k zmene rezidencie osoby zvyčajne nedochádza, ak táto odchádza z jedného štátu do druhého štátu len na určité časovo obmedzené obdobie (napr. na výkon závislej činnosti) s úmyslom vrátiť sa do prvého štátu. K zmene rezidencie osoby však môže dôjsť v prípade, ak si táto osoba napr. odhlási trvalý pobyt na území jedného štátu a prenesie si stredisko životných záujmov do iného štátu s úmyslom trvalo žiť v tomto inom štáte.
Ak po posúdení daných kritérií daňovníkovi vyplynie, že v príslušnom zdaňovacom období nie je daňovým rezidentom SR na daňové účely (napr. ak stredisko životných záujmov tohto daňovníka v príslušnom zdaňovacom období je preukázateľne na území Veľkej Británie, napriek formálnemu trvalému pobytu tohto daňovníka na území Slovenskej republiky), na území Slovenskej republiky je považovaný aj na účely zákona o dani z príjmov za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (za nerezidenta Slovenskej republiky). Tento je povinný na území Slovenskej republiky vysporiadať len príjem plynúci zo zdrojov na tomto území (§ 16 zákona o dani z príjmov). T.j., že ak tento daňovník nemá žiadne zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, nemá povinnosť v Slovenskej republike podať daňové priznanie.
S pozdravom
Mgr. Andrea Stoklasová
riaditeľka kancelárie prezidenta
Naposledy upravil Anik : 07.02.16 at 20:52