Pre mňa a možno aj pre väčšinu kresťanov sú Vianoce symbolom príchodu niečoho nového, a Veľkonočné sviatky symbolom súdenia a odsúdenia, a životného postoja.
Keď som bol malý, školou povinný, tak mi denno denne zdôrazňovali aby som žil podľa uvedených desiatich prikázaní( i keď z pochopiteľných dôvodov mi niektoré z nich nič nehovorili) že ak vykonám niečo zlé tak sa to pre Bohom neutají a skôr či neskôr bude nasledovať trest.
Skrátka v mojom vedomí dominoval Strach z trestu vyššej moci
Pre oživenie som si ich dovolil odcitovať.
1. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.
2. Nebudeš brať meno Božie nadarmo.
3. Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť.
4. Cti si otca i matku, aby si dlho žil na zemi.
5. Nezabiješ.
6. Nescudzoložíš.
7. Nepokradneš.
8. Nevypovieš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu.
9. Nepožiadaš dom svojho blížneho.
10.Nepožiadaš ani manželku, ani nič, čo je jeho.

Keď som nastúpil na strednú školu a vysoké, tak vymývanie mozgov spôsobilo vytesňovanie hore uvedených zákonov a nahrádzali ich zase "akési morálne kódexy" ktorých dodržiavanie bolo zabezpečované inými formami strachu zo sankcií od spoločenských inštitúcií, to všetci veľmi dobre poznáme "Ak nebudeš poslušný nezmaturuješ, dostaneš zlé umiestnenie, nepôjdeš na vysokú, zatočíme s tvojou rodinou atď".
Nástupom demokratickej spoločnosti zrazu pominul strach zo sankcií spoločnosti, strach zo sankcií vyššej moci nám už nič nehovorí.
Dnes dominujú v spoločnosti jednotlivci ktorí nemajú strach kradnúť, podvádzať a najmä pripraviť slušných ľudí o ich existenciu, pretože za nimi stojí dostatok právnikov ktorí dokážu "argumentačne" ovplyvniť výsledok súdnych rozhodnutí.
Kam to asi povedie v našej spoločnosti bez dodržiavania morálnych zákonov a ak väčšina ostane bezmocná zvôli niektorých jednotlivcov?