Zákon určuje štyri skupiny dedičov, pričom každá nasledujúca skupina nastupuje až vtedy, ak niet dedičov v prechádzajúcej skupine (dedičia v druhej skupine nastupujú až vtedy, keď niet dedičov v prvej skupine, atď.).
1) V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, a to každý z nich rovným dielom. Najskôr sa však musí vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a až to, čo je určené ako majetok poručiteľa, je následne predmetom dedenia. Taktiež je potrebné upozorniť na to, že náš právny poriadok nerobí rozdiel medzi deťmi manželskými, nemanželskými či osvojenými, a preto dedia všetky tieto deti. Ak v prvej skupine nededí niektoré dieťa poručiteľa, jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti, t.j. poručiteľovi vnuci.
2) V druhej dedičskej skupine dedia manžel, rodičia poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby. Spolužijúcimi osobami sú tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia dedia rovnakým dielom, avšak manžel dedí vždy najmenej polovicu dedičstva.
3) V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby. Pri súrodencoch pritom nezáleží na tom, či mali s poručiteľom spoločných oboch rodičov alebo len jedného rodiča. Ak v tretej skupine nededí niektorý zo súrodencov poručiteľa, jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti, t.j. poručiteľovi synovci a netere.
4) Vo štvrtej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa (t.j. jeho starí rodičia) a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. strýkovia a tety poručiteľa.