No veľmi Vám závidím, moje deti už dávno nie sú školáci, už na seba zarábajú ale ešte dnes si presne pamätám , ako začali písať do zošita doma prvé písmenko, ako sme nad nimi sedeli, učili sa spolu. Alebo keď prišli za mnou aby som ich vyskúšal čo sa naučili - najskôr som sa to musel naučiť ja. No najmä pri angličtine, keď som ich skúšal slovíčka, zároveň som sa ich aj učil sám. Dnes keď sa im prihovorím anglicky, ihneď ma opravujú že to nehovorím dobre
. To sú chvíle na ktoré si o 20-30 rokov radi spomeniete. Už iba čakám kedy budú vnúčence a zopakujem si to.