robbco Dobry den.
Chcel by som sa spytat, ci sa vobec oplati zaoberat sa pozemkom a ist napr. za pravnikom za nasledujuci pozemok:
Pozemok vlastnila mama a teta mojho stareho otca (zomreli okolo r 1976).
Stary otec jediny dedic po nich dedil vsetko, no zatial som nenasiel dedicske konanie, ale dom, vinicu atd mal zdedene.
V roku 1984 (ked stary otec este bol v plnej sile a zdravy, zomrel v r.1992)
zacalia stavoinvesta s vykupom pozemkov na vystavbu sidliska. Spomenuta mama a teta stareho otca tam figurovali ako neznamy vlatnici s neznamym pobytom (toho casu obe zosnule, no s priamym potomkom). Bola urcena ista pani ako opatrovnik nez. vlastnikov v konani, ktora samozrejme nic nenamietala. 17.9.1984 MNV rozhodlo o vyvlastneni podla paragrafu 117 z c.30/1976(staveb zakon) a par.114 v spojeni s par.108 ods.2 pism.d zak z.50/1976 zb.
za nahradu 11 608 Kcs, ktora bola ulozena do uschovy na statnom notarstve.
Vystavba sa uskutocnila, dnes je tam parkovisko pred panelakom.
Dalej som v archive nasiel hospodarsu zmluvu z r.1986, kde financny odbor ONVprevadza pozemok bezplatne na stavoinvestu s tym, ze pozemok mesto nadobudlo DEDENIM po tete a mame stareho otca podla paragrafu 5 ods.1 vyhl.c.86/1977Zb.
Podla Vasho nazoru, je mozne s tym nieco urobit alebo to nema cenu?
Teraz nechcem aby mi vratili parkovisko, ale napr dohodnut nejku vymenu za iny pozemok, alebo nejaku kompenzaciu.
Dakujem
Nejedná sa náhodou o výstavbu sídliska nad Jazerom v KE?
Podobný prípad riešim tiež, keď takýmto spôsobom vyvlastnili pozemok osobám ktoré boli k dátumu vyvlastnenia 15 rokov po smrti,boli označení za nezvestných a bol im v rozpore s aj vtedy platným zákonom ustanovený opatrovník (len aby obišli stavebný zákon)kedže nebohým osobám nemožno opatrovníka ustanoviť .Navyše vlastníkom predmetných pozemkov bola iná osoba (notárska zápisnica z vtedy Štátneho notárstva), ktorý vôbec nebol účastníkom konania
Samozrejme podal som určovaciu žalobu o absolútnu neplatnosť právneho úkonu .Ťahá sa to päť rokov a napriek flagrantným porušeniam zákonov(neexistujúca právna subjektivita , obchádzanie zákona,konanie proti dobrým mravom atď.všetko dôvody ktoré robia tento právny úkon absolútne neplatným) výsledok je nejasný.
Sudkyňa robí všetko preto aby o merite veci nemusela rozhodnúť(chýbajúci naliehavý právny záujem na veci a pod)
Argumentom je aj to , že podla nej nemôže otvoriť právoplatné rozhodnutie štátneho orgánu MNV napriek tomu , že absolútne neplatný právny úkon , je neplatný od samého začiatku a nie je potrebné skúmať jeho obsah.
Schodnejšia cesta je určovacia žaloba , že predmetné pozemky patria do dedičstva po nebohom skutočnom vlastnikovi