Treba rozlišovať medzi prácou a príjmom. Tieto veci spolu môžu súvisieť, ale nemusia. Zásluhovosť sa dnes nenosí a ani nieje nutná.
Veľké firmy súťažia medzi sebou, ktorá získa väčší podiel z koláča disponibilných tržieb. Aby mali o čo súťažiť, musia mať spotrebitelia (zväčša nízkopríjmoví a nízkoikvoví) čo míňať. Nie z peňaženky, ale kartou. O úspechu firmy rozhoduje, koľko má kreditov na účtoch a ako ich vie míňať. Veď všetky veľké firmy idú na financovanie bankou. Teda na dlh.
Všetky predpoklady na zavedenie nepodmieneného príjmu, o ktorý máloIQ ľudia okamžite prídu pravidelnými paušálmi a splátkami, sú zavedené. Ľudia už nemajú úspory, majú len dlhy. V takom prípade nehrá rolu, akú výkonnosť má ekonomika, peniaze nie sú kryté ani zlatom ani výkonnosťou národného hospodárstva. Nehrozí získanie úspor zo základného príjmu a nákup investícií dlhodobého úžitku (pozemky, lesy.... Všetok (takmer) majetok je už v rukách vyvolených. Zavedenie minimálnej mzdy a faktická likvidácia strednej triedy ako aj zadĺženie domácností stavia štát do štartovacej pozície na zavedenie základného nepodmieneného príjmu. Už sa ani peniaze nemusia tlačiť, jednoducho sa pridelia kredity v bankovom systéme. Každý mesiac a automaticky.
Keďže vlády nie sú suverénne, ale sú v područí kapitálu, zákony sa napíšu, ako sa bude komu hodiť. A kedy sa to bude hodiť.
Prakticky rozdávanie invalidných dôchodkov, všadejaké podpory a príspevky, sociálne podpory, účelové dotácie, to je všetko príprava na zavedenie takéhoto príjmu. A rôzne diskusie a články sú súčasťou prípravy obyvateľstva na jeho zavedenie.
Ste na to pripravení? Budete schopní získať pre seba materiál alebo služby aj mimo systém kreditov na konte nepodmieneného základného príjmu? Budete mať čo jesť aj mimo schválený prídel? To sú otázky, ktorými sa rozumný človek zaoberá. A ako si svoje zdroje ochráni.