Podľa tvojho laického myslenia by niekto musel byť 24 hodín 7 dní v týždni a to celé tie mesiace v byte a ani von by nesme vyjsť.
Podľa tvojej teórie by náklady za byt mali platiť asi len osobe trvale pripútané k lôžku.
Jasné, že presnú definíciu bytu súvisle obývaného nenájdeš. Každý by mal mať toľko sebareflexie, aby uznal, že občasné prespanie u milenky či týždenný pobyt na služobnej ceste nebude považovať za neobývanie bytu. Ani víkendový pobyt na chate nie je bývanie inde. Veď cez týždeň tam prespávaš, špiníš chodbu, ktorú potom niekto musí upratať, vozíš sa výťahom - opotrebovávaš ho, míňaš elektrinu na svetlo na chodbe, opotrebovávaš vchodové dvere, tvoríš smeti a pod.
Podľa môjho názoru cieľom zákonodarcu pri tvorbe tohto ustanovenia bolo zakotviť povinnosť platiť náklady za osoby, ktoré byt obývajú viac, ako iba nejaký krátky čas - tie 2 mesiace. Napr. príde ti svokra cez prázdniny na 1 mesiac varovať deti, tak ju nemusíš nahlásiť ako bývajúcu osobu. Alebo keď ti príde obšťastniť nejaká zlatokopka každú sobotu za nejakú odplatu, tiež ju nemusíš nahlásiť, aj keď jej návštevy sa opakujú niekoľko mesiacov. Ak tam ale býva synova frajerka z iného mesta cez týždeň a víkendy strávi doma, takú osobu by si už mal nahlásiť.
Bohužiaľ je ale veľa ľudí, ktorí sa plateniu vyhýbajú a tým okrádajú ostatných. Mali sme susedu, u ktorej býval jej nabiják. Keď sme ju upozornili, že by ho mala nahlásiť, oponovala, že on má byt inde a k nej chodí iba na návštevy. Tak sme vytiahli evidenciu DEK kľúča a tam bolo evidentné, že denne niekedy aj viac krát za deň prechádzal bránou a prespával tam každú noc. Chytrá suseda ale mala zase inteligentný protiargument, že však on môže chodiť na návštevu aj každý deň, nikto mu to nemôže zakázať. Jednoducho platila iba za jednu osobu, na úhradu spoločných nákladov jej návštevy (upratovanie, elektrina, výťah, smeti) sme sa všetci skladali.